Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 1, 2012

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 14Er/445/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6610206749
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matej Šáli
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2012:6610206749.2

Uznesenie

D. súd G. v exekučnej veci oprávneného P., s.r.o., so sídlom V., P. XX, C.: XX XXX XXX, zastúpeného
advokátskou kanceláriou R., s.r.o., so sídlom V., P. XX, C.: XX XXX XXX proti povinnej U. M., E..Č.. J./
J., B. J./J., E. občianke SR o vymoženie XXX,XX W. s prísl. takto

r o z h o d o l :

exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom L.. E. M. pod sp.zn. EX XXXX/XX sa vyhlasuje za n e p
r í p u s t n ú a z a s t a v u j e s a.

o d ô v o d n e n i e :

W. konanie je vedené na základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok sp.zn. SR XXXXX/
XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý vydal F. rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom F. rozhodcovská
a.s., so sídlom M. rameno 8, V., C.: XX XXX XXX na základe K. o úvere č. XXXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi oprávneným a povinným, a ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú X.
podmienky poskytnutia úveru (ďalej len obchodné podmienky).

H. obchodné podmienky v bode XX ustanovili, že všetky spory medzi zmluvnými stranami, ktoré
vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred F.
rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou F. rozhodcovská a.s. so sídlom M. rameno 8, V. alebo
pred všeobecným súdom, pričom právo výberu bolo dané žalujúcej zmluvnej strane.

V prebiehajúcom konaní exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie aj v dôsledku
nejednotného výkladu ustanovení W. poriadku vzťahujúcich sa k rozsahu preskúmavacieho oprávnenia
súdu vo fáze exekučného konania pred vydaním poverenia. V dôsledku toho k preskúmaniu materiálnej
vykonateľnosti exekučného titulu prikročil až po vydaní poverenia a to v zmysle § 45 z.č. XXX/XXXX Z.z.
o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.

K. charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje D. zákonník v ustanovení § 52. V zmysle tohto
ustanovenia v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (t.j. k XX.XX.XXXX) spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Y. je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. F. je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Na posúdenie okolnosti, či sa jedná o tzv. spotrebiteľský úver, nie je rozhodujúce, akou formou sa
spotrebiteľskýúverposkytuje,aledôležitájekauza,t.j.žesajednáoposkytnutiepeňažnýchprostriedkov
v prospech spotrebiteľa za odplatu. P. sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Zpovahyzmluvnýchstrán(podnikateľvs.fyzickáosobanepodnikateľ),predmetupodnikateľskejčinnosti
oprávneného a v konečnom dôsledku aj z obsahu tejto zmluvy je zrejmé, že ide o spotrebiteľskú zmluvua teda o vzťah medzi spotrebiteľom na jednej strane a dodávateľom na strane druhej v zmysle § 52 a
nasl. OZ (v tomto prípade bola zmluva formálne uzatvorená za účelom výkonu povolania povinného,
preto nejde konkrétne o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ale o spotrebiteľskú zmluvu vo všeobecnosti).

V slovenskom právnom poriadku vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať komunitárne právo
z článku XXX ods. X J. SR, na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní aj medzinárodnou
zmluvou podľa čl. X ods. 2, t. j. K. o W. únii, K. o založení W. spoločenstva, ale aj ostatnými prameňmi
primárneho práva W. únie.

X. ochrany spotrebiteľov viedol zákonodarcu F. okrem iného k tomu, že v článku X ods. X smernice E.
XX/XX/EHS z 5. apríla XXXX o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L XX, s.
XX; U.. vyd. XX/XXX, s. XXX, ďalej len "smernica") stanovil, aby nekalé podmienky uvedené v zmluve
uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom "neboli záväzné pre spotrebiteľa". C. o
kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán smeruje k

nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú (spotrebiteľská) zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť.

P. článku X ods. X smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán

vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

P. smernice obsahuje indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. U. nimi sa
bod X písm. q) tejto prílohy týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je "neposkytnúť spotrebiteľovi
právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok,

najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne
arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena,
ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane".

V zmysle ustálenej judikatúry W. súdneho dvora (ďalej W.) "povaha a význam verejného záujmu, z

ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, teda odôvodňujú to, že vnútroštátny
súd je povinný posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu,
ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. F. ochrany zavedený smernicou
vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia

ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby
mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z XX. júna XXXX, D. T. W. a F. W., C XXX/XX až C XXX/XX,
Zb. s. I XXXX). D., ktorú smernica priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje aj na prípady, v ktorých sa
spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží
namietania nekalej povahy tejto podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je

odradený od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok
N., C XXX/XX, Zb. s. I XXXXX)".

X. z vyššie uvedených ustanovení smernica je priamo vykonateľným prameňom komunitárneho práva
aj v dôsledku nedostatočnej alebo neúplnej transpozície do právneho poriadku F. republiky (viď

ustanovenia D. zákonníka v § 52 a nasl. v čase uzatvorenia úverovej zmluvy medzi účastníkmi konania
s prihliadnutím na súčasný stav upravený v zmysle judikatúry W.). W. súd je preto povinný aplikovať
jej ustanovenia na prebiehajúce exekučné konanie ex offo zohľadňujúc ich prioritu pred vnútroštátnou
úpravou spotrebiteľských vzťahov v D. zákonníku, resp. zákone o spotrebiteľských úveroch.

W. súdny dvor v rozsudku D. T. W. (citovaný už vyššie) judikoval, že "podmienka, ktorá deleguje
právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo
dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne jurisdikcii súdu,
ktorý môže byť ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť obhajovací spis súdu.
V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s obhajovacím spisom

spotrebiteľa mohli byť prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu. Z. podmienka preto
spadá do kategórie podmienok, ktoré majú cieľ alebo účinok vylúčiť alebo zabrániť právu spotrebiteľa
začať právne konanie - kategória z písmena q) bodu X P. ku F.. Na druhej strane táto podmienka uľahčuje
predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí mu to menej obtiažnym.E. doložka v zmluve o úver nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do X.
podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. F. akým bola rozhodcovská

doložka koncipovaná formálne napĺňa podmienku uvedenú v citovanom písm. q) bodu X P. ku smernici
v tom význame, že rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo
zmluvy. X. však z povahy samotnej zmluvy o úvere (viď aj ustanovenie § 53 ods. X OZ v súčasnom znení)
je však zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským
alebo civilným súdom bude takmer vždy veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane

v súvislosti s mierou povinností dlžníka, zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom
vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka. X. z uvedených ustanovení je
zrejmé, že veriteľ od počiatku sledoval takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade
vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla, za
účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Z. koncipovanou
rozhodcovskou doložkou teda napriek jej formálnemu zneniu reálne dochádza k narušeniu smernicou

sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami a to samozrejme v neprospech spotrebiteľa. F. v
takejto situácii vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta konania ako aj na svoje majetkové a zárobkové
pomery nemá právo relevantne sa proti návrhu zo strany veriteľa brániť, resp. sa zúčastniť konania či
už pred rozhodcovským súdom alebo v občianskosúdnom konaní. V konečnom dôsledku k takémuto
závažnému narušeniu rovnováhy v rozpore s úmyslom vyjadreným v smernici dochádza už aj samotnou

skutočnosťou, že spotrebiteľovi nie je zo zákona daná možnosť v prípade podania žaloby voči nemu
na rozhodcovskom súde (nachádzajúcom sa okrem toho v značnej vzdialenosti od bydliska odporcu),
domáhať sa možnosti uskutočniť konanie na súde v mieste jeho bydliska ako je to prirodzené v
občianskom súdnom konaní. F. sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred
vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah

zmluvy), čo je v demokratickom zriadení a v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom

P. § 53 ods. X D. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

P. §-u XX ods.X písm. g) zákona č. XXX/XXXX Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(W. poriadok) v platnom znení (ďalej len "EP"), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

P. § 58 ods. X EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd v zmysle výkladu smernice v rozsudku D. T. W. za
to, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou
a ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. X OZ účinného v čase uzatvárania

zmluvy. E. konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa teda uskutočnilo bez riadneho zmocnenia
zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym
exekučným titulom na vykonanie exekúcie. P. judikatúry W. je povinnosťou členských štátov a ich
orgánov zabezpečiť, aby nekalé podmienky v zmluvách nezaväzovali spotrebiteľov a prihliadajúc ex
offo k ich neplatnosti dosiahnuť odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu ich používania zo strany

predajcovalebododávateľov.Vdôsledkutohosúdpovažovalexekučnýtitulzamateriálnenevykonateľný
a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie. Na základe
toho súd v zmysle § 57 ods. X písm. g) exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň zastavil.

O. súd exekúciu zastavil, o podaní súdneho exekútora, ktoré predložil v zmysle § X0 ods. 3 EP, nebude

rozhodovať.

O trovách konania súd rozhodne osobitným uznesením

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec (§374 ods.4 O.s.p.).Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 221 ods. l O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.