Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 19, 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15C/242/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214208733
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214208733.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava (zn. 3.019.371), proti žalovanej: J. V., N.. XX. N. XXXX, bytom
K.Á. XXXX/X, M. V., o 439,58 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba o zaplatenie 439,58 € z titulu splatenia úveru s 8,25 % ročným úrokom z omeškania od 20.
novembra 2010 sa zamieta.
II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 29. apríla 2014 domáhal voči žalovanej zaplatenia súm uvedených vo
výroku. V žalobe predniesol, že jeho právny predchodca - Tatrabanka, a.s., uzavrela 16. novembra 2005

so žalovanou zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorou jej poskytla peňažné prostriedky. Tatrabanka, a.s., na
žalobcu zmluvou z 19. novembra 2013 postúpila pohľadávku, ktorej výška k danému dňu predstavovala
439,58 €.

2. Žalovaná, ktorej bola žaloba doručená do vlastných rúk 16. septembra 2014, sa k nej nevyjadrila.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, z ktorého sa obaja účastníci ospravedlnili. Súd preto

pojednávanie vykonal v neprítomnosti oboch účastníkov (§ 101 ods. 2 O. s. p.). Na ňom súd vykonal
dokazovanie listinami (zmluvou o bežnom účte fyzickej osoby č. XXXXXXXXXX zo 16. novembra 2005,
Obchodnými podmienkami balíkov služieb Tatra banky, a.s. - pre fyzické osoby - k bežným účtom v Sk
účinnými od 1. septembra 2006 a zmluvou o postúpení pohľadávok z 19. novembra 2013) a v spojení s
uznanými, resp. nespornými skutočnosťami (§ 120 ods. 3, § 153 ods. 1 O. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

4. a) Žalovaná ako klient - majiteľ účtu a Tatra banka, a.s., ako banka podnikajúca na základe bankového
povolenia podpísali 16. novembra 2005 listinu označenú ako „Zmluva o bežnom účte fyzickej osoby v
Sk a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu“. V časti „II. Balíky služieb“ bol dohodnutý
balík služieb TatraDynamic. „X. Vydanie platobnej karty VISA Electron k tomuto účtu pre majiteľa účtu“
bola označená nová karta s denným limitom 10.000 Sk. Nad podpismi boli okrem iného predtlačené „XII.
Záverečné ustanovenia“, ktoré okrem iného ustanovovali: „3. Majiteľ účtu berie na vedomie a súhlasí

so Všeobecnými obchodnými podmienkami Tatra banky, a.s., Sadzobníkom poplatkov Tatra banky,
a.s., Obchodnými podmienkami balíkov služieb..., pričom všetky uvedené podmienky sú súčasťou tejto
zmluvy.“b) Existencia ani obsah všeobecných obchodných podmienok Tatra banky, a.s., dokázané neboli.
Obchodné podmienky balíkov služieb Tatra banky, a.s. - pre fyzické osoby - k bežným účtom v Sk účinné
k 1. septembru 2006 však obsahovali okrem iného tieto ustanovenia:

„II. Balíky služieb
V rámci balíkov služieb... poskytuje banka k bežnému účtu nasledovné služby:
...
balík TatraDynamicTB
V cene balíka je zahrnuté:

...
- poskytnutie povoleného prečerpania na účte*
...
* po splnení kritérií stanovených bankou
III. Obchodné podmienky jednotlivých produktov a služieb poskytovaných k bežnému účtu v Sk v rámci
balíkov a služieb

1. Povolené prečerpanie
...
8. Dlžník je povinný po poskytnutí povoleného prečerpania na Účte dodržiavať nasledovné povinnosti:
...
b) Dlžník je povinný zabezpečiť dostatok prostriedkov na úhradu splátok úrokov, poplatkov a ostatných

záväzkov na Účte;
c) Dlžník je povinný zaplatiť vyúčtované úroky v deň splatnosti;
...“

c) Nebolo zistené, či, kedy a koľko žalovaná z karty VISA Electron čerpala, či a kedy ju Tatra banka, a.s.,

vyzvala na splatenie jej súm, či a kedy ich žalovaná splatila, ani žiadne ďalšie podrobnosti právneho
vzťahu medzi Tatra bankou, a.s., a žalovanou.

d) Dňa 19. decembra 2013 uzavreli Tatra banka, a.s., ako postupca a žalobca ako postupník zmluvu
o postúpení pohľadávok, podľa ktorej postupca postúpil pohľadávky špecifikované v prílohe zmluvy.

V prílohe zmluvy je obsiahnutý výstup z elektronického zoznamu pohľadávok, v ktorom je ako klient
označený žalovaná. Produkt, ktorého sa postúpenie týka, je označený ako „bežný účet FO“; príloha
obsahuje okrem iného údaj „Istina_zostatok 439,58“.

5. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§

132 O. s. p.).

a) Skutkové zistenia v bode 4 písm. a) a b) sú v podstate len reprodukciou listín.
Žalobca napriek svojmu dôkaznému bremenu nepredložil súdu všeobecné obchodné podmienky, na
ktoré zmluva o úvere odkazovala. Ak však žalobca chcel z týchto podmienok odvodzovať pre seba

určité práva (napr. právo na určitý spôsob započítania plnení, určité poplatky alebo sankcie), bolo jeho
povinnosťou navrhnúť ich súdu ako dôkaz. Tým, že tak neurobil, musel súd vychádzať z toho, že nebolo
dokázané, aký ich obsah sa stal súčasťou zmluvy o bežnom účte zo 16. novembra 2005.

b) Záver uvedený v bode 4 písm. c) je v podstate dôsledkom úplnej absencie akýchkoľvek relevantných

tvrdení a dôkazov zo strany žalobcu. Žalobca, hoci bol na to podľa § 120 ods. 1 O. s. p. povinný,
nepredložil súdu žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývali akékoľvek skutočnosti, ktoré by preukazovali, že
žalovanej skutočne vznikol nejaký záväzok voči Tatra banke, a.s. Taktiež zo žiadneho z predložených
dokumentov nevyplýva žiadna dohoda o spôsobe splácania takéhoto záväzku (ak vôbec vznikol), resp.
záväzok žalovanej na jeho splácanie. Zo žiadneho z predložených dôkazov nevyplýva ani to, kedy a ako

Tatra banka, a.s., vyzvala žalovanú na zaplatenie zvyšného dlhu kvôli omeškaniu so splátkami.

c) V súvislosti s písm. a) a b) súd zdôrazňuje, že nebolo jeho povinnosťou v tomto smere nahrádzať
dôkaznú aktivitu žalobcu výzvou na odstránenie nedostatkov podania v zmysle § 43 ods. 1 O. s.
p. Nepredloženie uvedených listín (obchodných podmienok, prehľadov čerpania a splátok, výziev,

upomienok a pod.) totiž nie je vadou, ktorá by bránila prejednaniu žaloby, ale má za následok
nedokázanie hmotnoprávnych skutočností, o ktoré žaloca opiera svoje uplatňované nároky (porov. v
tomto zmysle uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 179/2012). Žaloca si pritom musel byť vedomý, že tieto
skutočnosti musí dokázať, ak chce opodstatniť svoju aktívnu legitimáciu postupníka pohľadávky (o toviac, ak jej pôvodným veriteľom bola banka). Zároveň sa mohol dostaviť na pojednávanie, kde by ho
samosudca bol mohol oboznámiť s tým, čo považuje za sporné (§ 118 ods. 2 O. s. p.); ak tak žalobca
neurobil, musí znášať negatívne dôsledky z toho plynúce.

d) Skutkové zistenie v bode 4 písm. d) je v podstate len reprodukciou listinného dôkazu - zmluvy o
postúpení pohľadávky.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Žalobca svoje nároky voči žalovanej odvodzuje zo zmluvy, ktorú žalovaná uzavrela s Tatra bankou,
a.s., teda bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie, čo je skutočnosť všeobecne známa
(§ 121 O. s. p.). V prvom rade je potrebné zaoberať sa otázkou, či zistený skutkový stav opodstatňuje
záver, že postúpená pohľadávka existovala, a ak áno, postúpenie je (aspoň voči dlžníkovi) platné a
účinné.

7. Zmluva uzavretá medzi Tatra bankou, a.s., a žalovanou 16. novembra 2005 je z právneho hľadiska
zmluvou o bežnom účte v zmysle § 708 a nasl. Obchodného zákonníka, čo vyplýva aj z jej záhlavia. Aj
keď žalobca v tomto smere nič konkrétne nepredniesol, z obsahu časti X. zmluvy v spojení s časťou II
obchodných podmienok (pozri bod 4 písm. a/ a b/) možno súdiť, že v rámci tejto zmluvy bola dohodnutá
možnosť, že banka vykoná do určitej výšky (úverový limit) príkazy na platby aj vtedy, keď na účte nie

sú potrebné peňažné prostriedky. Pre taký prípad ustanovenie § 710 Obch. zák. normuje subsidiárne
použitie ustanovení o zmluve o úvere. Zo súvisu tohto ustanovenia s § 497 Obch. zák. potom možno
vyvodiť, že takto realizovaná platba sa vo vzťahu medzi bankou a klientom považuje za úver, ktorý je
klient povinný splatiť spolu s úrokmi. Podľa § 504 Obch. zák. je dlžník povinný splatiť len poskytnuté
peňažné prostriedky (s úrokmi).

Zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, kedy a ako Tatra banka, a.s., vykonala z účtu žalovanej platby
napriek tomu, že tam nebol dostatok peňažných prostriedkov, teda nie je zrejmé, kedy a ako vznikol
úverový vzťah medzi ňou a žalovanou. Nie je preto dokázané, aké peňažné prostriedky boli žalovanej
poskytnuté, a teda ani otázka, aké peňažné prostriedky má vrátiť.

8. Za daných okolností tak súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by Tatra banka, a.s., bola
mala voči žalovanej pohľadávku vo výške 439,58 € z tých titulov a skutkových základov, na ktorých bola
žaloba založená. Žalobca tak nepreukázal, že by táto banka mala k 19. novembru 2013 pohľadávku,
ktorú mohla ďalej postúpiť.

Súd má však pochybnosti aj o platnosti postúpenia, resp. o jeho účinkoch voči žalovanej dlžníčke.

9. Ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky,
ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Podľa názoru súdu pohľadávky banky voči svojim klientom
treba považovať za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž

neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27
a nasl. zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (v znení účinnom k 18. novembru 2013), ako aj obsiahle
bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo
zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto
požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom-

postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom-postupcom (bankou) a dlžníkom.
Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka bráni
postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať
mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka.

10. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z. z. (v znení
účinnom k 16. novembru 2005), resp. § 92 ods. 8 cit. zákona (v znení účinnom k 18. novembru
2013) dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenie určitých podmienok. V zmysle
citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol
ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne

vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni
už citované ust. § 525 ods. 1 Obč. zák. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie
je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom
rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Obč. zák., a to nielen medzi stranami zmluvyo postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Účel § 525 Obč. zák. je totiž okrem iného aj ochrana dlžníka
pred tým, aby jeho dlh v prípadoch uvedených v cit. ustanovení prešiel na inú osobu než toho veriteľa,
voči ktorému pôvodne vznikol. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr.

kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom
a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 Obč. zák. účinné, ak mu ho
oznámi postupca, v prípadoch uvedených v § 525 Obč. zák. ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle
§526Obč.zák.nemávočidlžníkovižiadneúčinky.Dlžníktedaniejepovinnýplniťpostupníkovibeztoho,
aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení. Tieto závery sú principiálne zhodné so

závermi judikátu R 46/2009. Treba len doplniť, že tento judikát nevyslovil opak, teda že by nenaplnenie
podmienok § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. nespôsobovalo neplatnosť (to tvrdí napr. Feketeho,
I.: Občiansky zákonník. Veľký komentár. 2. diel. Bratislava : Eurokodex 2011, s. 1506, ktorým citovaná
pasáž však v uvedenom judikáte vôbec nie je obsiahnutá).

11. Z už uvedeného potom vyplýva, že na rozpor postúpenia s § 525 Obč. zák., ktoré má za následok

absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ďalej z toho
vyplýva, že ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, ako napr.
tie uvedené v § 92 ods. 7 resp. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., je postupca v súdnom konaní, v ktorom takto
postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 120 ods. 1 O. s. p. tvrdiť a dokázať predpoklady
svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca,

ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že
pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient
napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto
skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.

12. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalobca nedokázal, že by v čase, kedy mala byť
pohľadávkaTatrabanky,a.s.,vočižalovanejpostúpenánaňho(18.novembra2013),bolitietopodmienky
postúpenia splnené. Za dôkaz ich splnenia považovať jednostranné vyhlásenie Tatra banky, a.s., o tom,
že pohľadávky sú postupiteľné.
Žalobca tak nedokázal, že pohľadávka voči žalovanej bola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá

na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. V dôsledku toho nemožno považovať za
dokázané, že toto postúpenie je platné a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanej uplatňovať
pred súdom.

13. Vzhľadom na uvedené dôvody (nepreukázanie, že v čase postúpenia existovala pohľadávka

uplatňovaná v tomto konaní a že bola v danom čase postupiteľná) musela byť žaloba žalobcu pre
nedostatok aktívnej legitimácie zamietnutá.

14. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalobca si trovy uplatnil, no bol neúspešný,
preto súd o jeho návrhu na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O. s. p.) rozhodol tak, že mu ich nepriznal.

Žalovaná zasa žiadne trovy nežiadala, takže tu nebol návrh, o ktorom by sa malo rozhodovať (už cit.
§ 151 ods. 1 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde.

V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež,
v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.