Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 24, 2015

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9C/607/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612208883
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gertrúda Rennerová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:4612208883.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou v právnej veci žalobcu :

POHOTOVOSŤ s. r. o. so sídlom Pribinova 25 Bratislava, IČO 35 807 598, zast. Fridrich Paľko s. r.
o. so sídlom Gr?sslingova 4 Bratislava, proti žalovanému : Slovenská republika zast. Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13 Bratislava, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na prerušenie konania sa z a m i e t a .

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v žalobe podanej 27.09.2012 na Okresný súd Topoľčany žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 125 eur ktorá suma predstavuje majetkovú škodu ako náhradu účelne vynaložených
nákladov na správu a vymáhanie pohľadávky v období ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej ( 70 eur správa pohľadávky,
40 eur udržiavanie a správa informačného systému a 15 eur administratívne spracovávanie textov a
urgencií, publikačné výdavky pri vyhotovení urgencií adresovaných súdu, poštovné a telekomunikačné

výdavky ), a sumy 615, 90 eur ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do
spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v
právo a spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženia pohľadávky cestou exekúcie ( spôsobené
v priamej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu ). V žalobe uviedol, že ako
oprávnený subjekt navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu na vymoženie svojej pohľadávky
voči dlžníkovi C. Z. ktorá vznikla nesplnením jeho záväzku vyplývajúceho mu zo zmluvy o úvere číslo

XXXXXXX. Exekútor pridelil exekučnej veci číslo EX 13922/2009. Rozhodnutie exekučného súdu po
uplynutí zákonnej 15 dňovej lehote je podľa žalobcu nesprávny postup a v rozpore so zákonom. Reálne
uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa súdna
ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom
výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov musí byť v súlade s účelom
základného práva na súdnu ochranu. V podaní z 27.02.2015 navrhol prerušiť konanie do vyčkania
rozhodnutia Európskeho súdneho dvora o prejudiciálnych otázkach v právnej veci Okresného súdu

Prešov sp. zn. 7C/6/2010.Žalovaný v písomnom vyjadrení z 14.02.2014 poukázal na to, že žalobca síce uviedol časť dôkazov,
odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že
dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Ďalej namietal nejasnosť

titulu nároku na náhradu škody, keď uvádza rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia, ale zároveň
namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Z takto formulovanej žaloby nie je jednoznačne
jasné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobe sa tieto tituly prelínajú a
žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu si svoj nárok uplatňuje. Žalobca taktiež neuvádza

kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu, pričom všeobecný súd v konaní o náhradu
škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, táto právomoc prináleží iba predsedovi
súdu alebo Ústavnému súdu SR. Práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci sa
môže poškodený domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalobca podal k súdu žalobu predčasne, pred
uplynutím 6 mesiacov. Vady podania napriek opakovaným výzvam žalovaného na doplnenie žiadosti,

nedoplnil žiadané informácie. K argumentácii žalobcu o vydaní rozhodnutia na vydanie poverenia po 15-
dňovej lehote uviedol, že pred 01.06.2011 ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku znelo:
„ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených ". V dôvodovej správe
je k novelizovanému ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. d/ uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého
ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom

aj Národná rada Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor SR, čím sa iba explicitnejšie ujasnila
litera zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. Argumentácia žalobcu je
v tejto súvislosti preto nefundovaná a nepravdivá a § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku sa
správne aplikoval na rozhodcovský rozsudok. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS
16/02, z ktorej vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky

prieťahy v konaní. Žalobca nepreukázal existenciu dlžníka ako úplný základ pre preukázanie toho, čoho
sa domáha, nepreukázal tiež existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia a tiež nevymožiteľnosť pohľadávky. Žalovaný nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať
žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože žalobca nepreukázal jednak
vznik a ani výšku škody. Namieta tiež, že žalobca zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu

nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim
zadosťučinením. Uvedené skutočnosti zo žalobného nároku nevyplývajú a z toho dôvodu žalovaný
nemá za preukázané tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada
v peniazoch. Pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa zákona číslo 514/2003 Z. z. je
nevyhnutné okrem existencie nesprávneho úradného postupu, resp. nezákonného rozhodnutia, vzniku

škody, či nemajetkovej ujmy, preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami. Je toho názoru, že
vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu
príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda
postupom okresného súdu. Na základe týchto skutočností je žalovaný toho názoru, že žalobca
nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu,

nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody ani prípadnej nemajetkovej ujmy, čím neexistuje ani
príčinná súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom súdu, spočívajúcom v zamietnutí návrhu na
vydanie poverenia po zákonom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou
ujmou. Z tohto dôvodu považuje žalobu za právne neopodstatnenú a žiada ju v celom rozsahu
zamietnuť. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

Uznesením Krajského súdu Nitra z 22.10.2012 č. k. 25NcC/679/2012 - 10 bola vec prikázaná na ďalšie
konanie na Okresný súd Levice.

Súd konal v neprítomnosti účastníkov, ktorí mali predvolanie riadne vykázané. Neúčasť ospravedlnil

žalovaný, ktorý súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti a nežiadal o odročenie pojednávania.
Svoju neúčasť na pojednávaní aj žalobca ospravedlnil, ale navrhol prerušiť toto konanie až do
rozhodnutia európskeho súdu o prejudiciálnych otázkach vo veci Okresného súdu Prešov sp. zn.
7C/6/2010. Súd neodročil pojednávanie, nakoľko je toho názoru, že návrh na prerušenie konania nie je
prekážkou, pre ktorú by súd nemohol uskutočniť vo veci pojednávanie. Nie je vylúčené, aby súd o návrhu

na prerušenie konania rozhodol na pojednávaní vo veci samej. Rozhodnúť v neprítomnosti účastníkov
bolo možné na základe predložených listinných dôkazov.Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. pokiaľ súd neurobí iné v hodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Žalobca podal návrh na prerušenie konania, ktorý nie je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom
( § 42 ods. 1 O. s. p. ), nakoľko však nejde o podanie vo veci samej, súd sa návrhom zaoberal.

Podľa názoru súdu nie je daný žiadny dôvod na to, aby toto konanie prerušil do rozhodnutia Súdneho

dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach. Ako z návrhu žalobcu vyplýva, vo veci sp. zn.
7C/6/2010 ide o celkom iný predmet konania na inom skutkovom základe a právnom dôvode. V
tom konaní si žalobkyňa ako spotrebiteľka uplatňuje svoje práva ( aj ) voči Slovenskej republike a
prejudiciálne otázky sa týkajú zodpovednosti Slovenskej republiky za škodu vo vzťahu k spotrebiteľovi.
Súd nepovažuje za nutné vyčkať ukončenie konania pred európskym súdom, preto návrh na prerušenie
konania zamietol. Rozhodnutie v uvedenej veci nie je významné pre toto konanie.

Súd sa oboznámil s podstatným obsahom súdneho spisu, s podstatným obsahom žaloby, písomným
vyjadrením žalovaného z 14.02.2014 ( čl. 26 ), návrhom žalobcu na prerušenie konania z 16.04.2015
( čl. 43 ) a so spisom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 5Er/11/2010 a zistil tento skutkový stav :

Na Okresnom súde Topoľčany sa pod sp. zn. 5Er/11/2010 viedlo exekučné konanie na návrh
oprávneného Pohotovosť s. r. o. proti povinnému C. Z., o vymoženie
1979, 33 s prísl. Exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava z 20.11.2009
sp. zn. SR 18494/09, právoplatný 07.12.2009, vykonateľný 10.12.2009. Týmto rozhodcovským
rozsudkom bol povinný zaviazaný zaplatiť žalobcovi 1979, 33 eur s 0, 25 % denným úrokom od

01.07.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania.

Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došla na súd 08.01.2010 a
Okresný súd Topoľčany uznesením 10.09.2010 č. k. 5Er/11/2010 - 11 v spojená s uznesením Krajského
súdu Nitra z 29.10.2010 č. k. 7CoE/47/2010 - 26 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietol.
Predmetom konania je náhrada majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného
postupu Okresného súdu Okresného súdu Topoľčany v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorá spočíva v tom, že
exekučnýsúdnerozhodoložiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúciedo15dníoddoručenia.

Žalobca si uplatňuje náhradu majetkovej škody vo výške 125 eur, ktorá suma predstavuje náhradu
nákladov vynaložených na správu a vymáhanie pohľadávky v období,
ktoré zbytočne uplynulo do rozhodnutia o žiadosti na udelenie poverenia ( 70 eur na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, 40 eur na

udržanie a správu informačného systému a 15 eur na administratívne spracovanie textov urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné
a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou konania ), nemajetkovú ujmu 615, 90
eur, ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že

nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie
veci a zamedzenie vymoženia pohľadávky cestou exekúcie ( spôsobené v priamej súvislosti s
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu Tvrdí, že súd nevydaním rozhodnutia o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej 15 dňovej lehote mu vznikla škoda.

V žalobnom návrhu žalobca podľa názoru súdu dostatočne špecifikoval podľa § 43 O. s. p. a § 76 O. s.
p. čoho sa domáha, voči komu a z akého právneho dôvodu. Náhrady majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy sa domáha z toho dôvodu, že nerozhodnutím o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v 15 dňovej lehote vznikli žalobcovi v období od doručenia žiadosti do rozhodnutia súdu
zbytočnénáklady adošlokporušeniuprávanarozhodnutiebezzbytočnýchprieťahov zaručenýchčl.48

ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v primeranom čase zaručenom čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ľudských právach a základných slobôd. Súd skúmal aj, či žalobca podal žalobu včas v trojročnej
premlčacej dobe podľa § 19 a nasl. zák. č. 514/2003. Námietka premlčania vznesená žalovaným sa
na daný nárok nevzťahuje, pretože žiadosť o udelenie poverenia došla na súd08.01.2010, exekučnýsúd rozhodol 10.09.2011 a žalobu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podal žalobca
na súdu dňa 27.09.2012. Žaloba bola podaná včas. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, podľa
tvrdenia samotného žalovaného, podal žalobca 23.04.2012. Pokiaľ ide o predčasnosť podania žaloby,

na čo žalovaný poukázal vo svojom písomnom vyjadrení, súd zastáva názor, že i keď žalobca podal
žalobu k súdu pred uplynutím
6 mesačnej lehoty odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, v súčasnosti už táto
lehota márne uplynula, keď žalovaný ani nepredložil dôkaz o tom, či a ako o žiadosti rozhodol. V čase
podania žaloby k súdu síce šesťmesačná zákonná lehota ešte neuplynula, avšak v čase rozhodovania

súdu táto lehota márne uplynula. Vada nedodržania lehoty sa tým zhojila a súd preto vo veci konal a
rozhodol.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov ( ďalej len „ Zákona „ ) štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,

pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ods. 2 Zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 Zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa
§ 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa

osobitného predpisu

Podľa § 9 ods. 1 Zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo

vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným

zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Podľa§17ods.1Zákona,uhrádzasaskutočnáškodaaušlýzisk,akosobitnýpredpisneustanovujeinak.

Podľa § 17 ods. 2 Zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 Zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s

prihliadnutím najmä na
a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov ( ďalej len „ Exekučný poriadok ), účinnom v čase dôjdenia žiadosti,

exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného priadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba

a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia

alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu sú : protiprávny úkon ( škodová udalosť ), vznik škody

a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom ( škodovou udalosťou ) a vznikom škody. Zavinenie
pri objektívnej zodpovednosti nie je podstatné. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci je totiž objektívna ( tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť § 3 ods. 2 ). To znamená, že zo strany
oprávneného subjektu - poškodeného nie je potrebné preukazovať zavinenie či už úmyselné alebo z
nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda vznikla a je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu.

Ústavným základom uvedenej zodpovednosti je čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky, ktorý dáva každému právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu,
iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným rozhodnutím.

Nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zák. č. 514/2003 Z. z. len

vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené
práve takým postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku žalobcu rozhodujúcim, a teda ak
by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. Vzťah príčinnej súvislosti
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,
bezprostredný a neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti

treba skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody existuje
skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

S poukazom na uvedené súd skúmal, či sú splnené podmienky vzniku zodpovednosti za škodu
nesprávnym úradným postupom v danej veci a dospel k záveru, že splnené neboli.

Je pravdou, že v danej exekučnej veci súd nerozhodol o žiadosti exekútora na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v 15 dňovej lehote, keď žiadosť bola podaná 08.01.2010 a súd uznesením
ktorým žiadosť zamietol rozhodol až 10.09.2010. Exekučným titulom v danej veci bol rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu, čiže rozhodcovský rozsudok, a teda podkladom exekúcie bol rozhodcovský

rozsudok v zmysle § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku. V novele Exekučného poriadku,
účinnej od 01.06.2011, sa už do formulácie vložili slová „ rozhodnutí rozhodcovských súdov „ čím sa
explicitnejšie ujasnilo znenie zákona a vylúčila mylná interpretácia pojmu „ rozhodcovských komisií „.
Komentár k § 44 ods. 2 Exekučného priadku potvrdzuje, že rozhodcovský rozsudok za exekučný titul
treba považovať podľa písmena d/. Z komentára k § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V Dôvodovej

správe k novelizovanému ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku je uvedené, že
správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila
svojim autentickým výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky. Exekučný súd dospel k záveru,že nakoľko nie je možné preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, keď oprávnený nepredložil
žiadané dôkazy, je dôvodné zamietnuť návrh exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Žalobca nepreukázal, že v danej právnej veci súd nesprávne úradne postupoval, čím mal zapríčiniť
žalobcovi škodu v žalovanej výške, a že existuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym rozhodnutím a
vznikom škody. Naopak, bolo jednoznačne preukázané, že súd pri rozhodovaní o udelení poverenia
na vykonanie exekúcie postupoval v zmysle zákona a vo veci rozhodol v primeranej lehote v zmysle
zákona. Doposiaľ nie je ani preukázané, že by žalobcovi skutočne vznikla nejaká škoda v súvislosti so

zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, i keď súd o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia rozhodol po uplynutí 15 dňovej lehoty, no nebolo preukázané, akým nesprávnym
úradným postupom vznikla žalobcovi škoda, že nesprávnym úradným postupom súdu vznikla žalobcovi
majetková škoda a nemajetková ujma v žalovanej výške, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
Súd je toho právneho názoru, že v danom prípade neporušil pri rozhodovaní o žiadosti na udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie príslušné zákonné

ustanovenia,keďskúmalexekučnýtitulajehozákonnosť.Samotnéustanovenie§44ods.2Exekučného
poriadku ukladá súdu, aby skúmal exekučný titul aj z hľadiska zákonnosti, a len ak nezistí rozpor so
zákonom, vydá poverenie na vykonanie exekúcie. Je treba poukázať i na tú skutočnosť, že nedodržanie
zákonnej lehoty nezakladá automaticky nárok na náhradu škody, pretože je treba preukázať, že škoda
vznikla, o akú škodu a v akej výške ide, a že je daná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným

postupom a vznikom škody. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou
je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, a nestačí, ak je
iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe
skutočností prichádzajúcich do úvahy ako ( priama ) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon
spája zodpovednosť za škodu. Nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti

podľa zák. č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu, ktoré bolo priamo
a nesprostredkovane spôsobené práve a len, týmto postupom, čiže postupom, ktorý by bol z hľadiska
zmenšenia majetku žalobcu rozhodujúcim, t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho
majetok by sa nezmenšil. Žalobca nepreukázal, že by mu v dôsledku nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu vznikla škoda a že vznik škody je v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným

postupom. Je treba tiež podotknúť, že žalobca sa mohol domáhať svojich práv v občianskoprávnom
konaní, keď rozhodcovský rozsudok možno považovať za nulitný ( paakt ). S poukazom na uvedené
súd žalobu zamietol.

Vzhľadom na závery, ku ktorým súd dospel vykonaným dokazovaním a ktorým nebolo preukázané, že

žalovaný nesprávne úradne postupoval, je okrem iného celkom bezvýznamné, ako rozhodne európsky
súd o prejudiciálnych otázkach vo veci 7C/6/2010.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaný mal v konaní úspech, nakoľko
však nevyčíslil trovy konania, súd mu náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnymskutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V Leviciach dňa 24.04.2015