Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 11, 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/55/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716201762
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8716201762.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci navrhovateľa: Orange

Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, práv. zast.: Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o., advokátska kancelária, Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti odporkyni: D. I., T.. X.X.XXXX, H.
Š. XXXX/XX, C., zast. opatrovníkom JUDr. Jozefom Mokráňom, vyšším súdnym úradníkom Okresného
súdu Poprad, o zaplatenie 157,80 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 68,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,15 % ročne od 1.8.2014 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 76,93
eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým bude odporkyňa zaviazaná na
úhradu sumy 157,80 eur s úrokom z omeškania. Dôvodom podania návrhu je skutočnosť, že účastníci
dňa 12.3.2014 uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb, v zmysle ktorej navrhovateľ odporkyni
poskytol SIM kartu a volací účastnícky program Sova 15,-eur. V zmysle dodatku zmluvy o pripojení ďalej
navrhovateľ odporkyni poskytol mobilný telefón zn. Orange Zali, pričom odporkyňa sa zaviazala hradiť
vyúčtované dodané služby. Nakoľko odporkyňa si neplnila svoje povinnosti, za obdobie od mesiaca

marec do mesiaca apríl 2014 vznikol jej voči navrhovateľovi dlh v sume 68,30 eur. Uvedenú sumu si
navrhovateľ v konaní uplatňuje ako náhradu za poskytnuté služby a ďalej si navrhovateľ uplatnil nárok
na rozdiel skutočnej ceny mobilného telefónu a poskytnutej zľavy vo výške 89,50 eur, pričom uvádza,
že sa jedná o náhradu škody, ktorá mu bola odporkyňou spôsobená.

Odporkyňa sa k podanému návrhu písomne nevyjadrila, jej pobyt sa súdu zistiť nepodarilo a uznesením
zo dňa 17.3.2016 jej bol pre toto konanie ustanovený opatrovník.

Súdvovecivykonaldokazovanielistinnýmidôkazmizaloženýmivspise,zčohozistiltentoskutkovýstav:

Dňa 12.3.2014 uzavreli účastníci zmluvu o poskytovaní verejných služieb, v zmysle ktorej sa navrhovateľ
zaviazal odporkyni dodať volací program Sova 15,-eur, pričom v zmysle dodatku k zmluve, ďalej
navrhovateľ odporkyni poskytol mobilný telefón zn. Orange Zali. Za dodané služby sa odporkyňa
zaviazala hradiť vyúčtované sumy. Nakoľko zo strany odporkyne nedošlo k úhrade faktúr za mesiac

marec a apríl 2014 v sume 68,30 eur, navrhovateľ sa domáha úhrady tejto sumy a ďalej si voči odporkyni
uplatnil nárok na náhradu škody spočívajúcej v podmienečne zníženej kúpnej cene mobilného telefónu
a jeho skutočnej predajnej cene, pričom náhradu škody vyčíslil na sumu 89,50 eur. Odporkyňa sa k
podanému návrhu písomne nevyjadrila, jej pobyt sa súdu zistiť nepodarilo.Podľa § 488 a nasl. Obč. zák. záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na
plnenie a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Záväzky vznikajú najmä zo zmlúv, zo spôsobenej

škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Zmluvne vznikajú
záväzky zo zmlúv výslovne upravených Občianskym zákonníkom, alebo môžu vznikať aj z iných zmlúv
v zákone neupravených (§ 51 Obč. zák., tzv. nepomenované zmluvy), ako aj zo zmiešaných zmlúv.
Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, upravujúce
záväzky im najbližšie, ak samotná zmluva neurčuje inak.

Podľa § 43 ods. 1 až 3 cit. zákona zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný
prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou
zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh
verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas
poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj

odkazom na tarifu. Zmluva o pripojení zaniká: a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá, b) dohodou
účastníkov zmluvy, c) odstúpením od zmluvy, d) výpoveďou, e) ak tak ustanovuje osobitný predpis.

Podľa § 43 ods. 5, písm. b/ cit. zákona podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil
cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 517 Obč. zák. veriteľ má právo požadovať od dlžníka popri peňažnom plnení aj úrok z
omeškania, výška ktorého je podľa § 3 Nar. vl. č. 87/1995 Z.z.

Podľa ust. § 415 Obč. zák. je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví,

na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa ust. § 420ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

Podľa ust. § 420 ods. 2 Obč. zák. je škoda spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď
bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.

Podľa ust. § 420 ods. 3 Obč. zák. sa zodpovednosti zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa ust. § 442 ods. 1 Obč. zák. sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Ustanovenie § 415 Obč. zák. zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu

neškodilo (neminem laedere), pričom s porušením povinností pri ochrane sú spojené zodpovednostné
následky. Ak boli porušené konkrétne povinnosti vymedzené v uvedenom ustanovení, a teda určitým
konaním alebo nekonaním sa zasiahlo do chránených predmetov uvedených v § 415, v dôsledku čoho
bola konkrétnemu subjektu (navrhovateľka) spôsobená škoda, súd zisťuje, či ten, kto takto zasahoval,
si počínal tak, aby nedochádzalo ku škodám.

Sohľadomnavykonanédokazovanienemalsúdzapreukázané,žeodporcasitaknepočínal,ažeporušil
povinnosť uloženú mu v ust. § 415 Obč. zák. a z porušenia tejto povinnosti mu vznikla zodpovednosť
za škodu. Porušením preventívnej povinnosti, ktorým vznikla škoda na majetku, vzniká teda všeobecná
zodpovednosť za škodu podľa ust. § 420 Obč. zák. Pojem škody je definovaný tak, že ide o ujmu,

ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t.j. peniazmi.

V prípade zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 Obč. zák. ide o zodpovednosť fyzických osôb
alebo právnických osôb, ktoré spôsobili škodu iným osobám, pokiaľ na ich zodpovednosť vzhľadom na

konkrétny vzťah subjektu zodpovedajúceho za škodu k poškodenému alebo vzhľadom na porušenie
určitýchpovinností,vdôsledkučohodošlokspôsobeniuškodyinejosobe,netrebaaplikovaťustanovenia
iného zákona o zodpovednosti za škodu.Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie
škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a 4. zavinenie. Všeobecná
zodpovednosť za škodu podľa ust. § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa

zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia).

Spôsobenie škody navrhovateľovi a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti (protiprávnym
konaním) odporcu a vzniknutou škodou nebolo preukázané. Pri hodnotení splnenia podmienok pre
úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody sa súd taktiež zaoberal otázkou príčinnej súvislosti medzi

porušením povinnosti ako protiprávnym úkonom odporcu a škodou. V tomto smere má súd za to, že
pokiaľ príčinnou súvislosťou treba rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou
zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti, a výsledkom, t.j. škodou, vykonaným
dokazovaním nebolo preukázané, že škoda vyčíslená navrhovateľom bola vôbec spôsobená.

S ohľadom na vykonané dokazovanie a citovanú právnu úpravu mal súd za preukázané, že medzi

účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o pripojení a tiež dodatku, v zmysle ktorých navrhovateľ odporkyni
dodal volací program a tiež mobilný telefón. Odporkyňa sa zmluvne zaviazala hradiť vyúčtované služby.
Súd nemal pochybnosti o tom, že medzi účastníkmi existoval zmluvný vzťah, v zmysle ktorého po dodaní
objednaných služieb vznikla odporkyni povinnosť za tieto zaplatiť. S ohľadom na túto skutočnosť súd
návrhu v časti o zaplatenie sumy 68,30 eur a zodpovedajúceho príslušenstva vo forme zákonného úroku

z omeškania návrhu vyhovel. Čo sa týka nároku na náhradu škody v sume 89,50 eur v tomto smere
má súd za to, že nárok navrhovateľa nie je daný. Rozdiel medzi predajnou hodnotou a tzv. akciovou
cenou nemožno považovať za škodu, nakoľko suma, za ktorú bolo mobilné zariadenie poskytnuté
odporkyni bola určená dohodou, čo je konštatované v čl. 1 bod 1.2 dodatku zmluvy o pripojení. Pokiaľ
sa tak jednalo o dohodu o výške kúpnej ceny, rozdiel medzi trhovou hodnotou mobilného zariadenia

a predajnou cenou škodu nepredstavuje. Navyše navrhovateľ nepreukazoval a nepreukázal splnenie
podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody, teda splnenie základných znakov pre náhradu
škody, tak ako to vyžaduje § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ teda odporkyni vznikol voči
navrhovateľovi záväzok, jedná sa o záväzok z titulu dodaných služieb, avšak nie z titulu náhrady škody,
ktorú navrhovateľ nepreukázal a preto súd v tejto časti návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a napriek čiastočnému úspechu navrhovateľa,
súd navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v ním uplatnenej výške za zaplatený súdny poplatok v
sume 16,50 eur a tiež trovy právneho zastúpenia v sume 60,43 eur za dva úkony poskytnutej právnej
služby á 16,60 eur, 2-krát režijný paušál á 8,58 eur a tiež zodpovedajúcu sadzbu DPH.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému
súdu Prešov v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku

alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí,

pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.