Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 3, 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/375/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115220796
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4115220796.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Janou Benkovičovou, v právnej veci navrhovateľa: Orange

Slovensko , a.s., Bratislava, Prievozská 6/A, IČO: 35697270, zastúpený Bobák, Bollová a spol. s.r.o.,
advokátska kancelária, Dr. VI. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti odporcovi: M. A., r.č. XXXXXX/
XXXX, Y. XXX/X, XXX XX Z., t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom M.. E. C., vyšším
súdnym úradníkom Okresného súdu v Nitre, o zaplatenie 168,67 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 06.07.2015 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na

zaplatenie sumy 168,67 eur, spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania, a to titulom škody, ktorá
vznikla navrhovateľovi za odpredaný mobilný telefón.

Súd vydal vo veci platobný rozkaz, ktorý sa odporcovi nepodarilo doručiť do vlastných rúk a preto súd
platobný rozkaz v zmysle ust. § 173 ods. 2 O.s.p. zrušil a vo veci nariadil pojednávanie. Odporcovi bol
v súlade s § 29 O.s.p. ustanovený opatrovník.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od

toho okamihu ide o drobný spor.

Vzhľadom na skutočnosť , že v danom prípade išlo o drobný spor, súd nenariaďoval pojednávanie.

Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o pripojení, s dodatkom k zmluve o pripojení,
s prílohou číslo 1 dodatku, s pokusom o zmier, s faktúrami, so všeobecnými podmienkami a dospel
k tomuto skutkovému a právnemu záveru:

Odporca uzatvoril s navrhovateľom dňa 17.06.2012 zmluvu č. A 6356731 na poskytovanie
telekomunikačných služieb, a Dodatok k zmluve o pripojení č. A 6356731, na základe ktorých bola
odporcovi poskytnutá SIM karta, ku ktorej bolo priradené účastnícke telefónne číslo 0915577639. Nazákladedodatkukzmluvezodňa17.06.2012bolodporcovi poskytnutýmobilnýtelefónSamsungGalaxy
za 1 eur, pričom hodnota telekomunikačného zariadenia je 185 eur.

Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik
zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a
sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods. 3 písm. a) cit. zák. o podnik je povinný uzavrieť zmluvu o pripojení s každým záujemcom

o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) cit. zák., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu
podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa
zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) cit. zák. účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa
zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu
o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods 5 cit. zák. podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník

a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej
osobe, hoci aj z nedbanlivosti,
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také
zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,

d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,
e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 78 ods. 9 Zák. č. 351/ 2011 Z.Z. o elektronických komunikáciách zmluvy o pripojení podľa
doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie splnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatokzomeškania;výškuúrokuzomeškaniaapoplatokzomeškaniaustanovujevykonávacípredpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa ust. § 78 ods. 9 Zák. č. 351/ 2011 Z.Z. o elektronických komunikáciách zmluvy o pripojení podľa
doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Navrhovateľ svoj návrh v časti uplatneného nároku 168,67,- € skutkovo vymedzil tak, že uviedol, že
škodu v tejto výške mu odporca spôsobil tým, že získal telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenúoproticenetrhovejtak,žepodpisomDodatkusazaviazalpoužívaťslužbynavrhovateľaazatietoplatiťpo
dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej
doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené
nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia
príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a d) zavinenie. Na vznik
zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú

objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na
poškodenom, v danom prípade navrhovateľovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo
forme nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované zavinenie) - dôkazné bremeno o tom, že
tento vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný je na škodcovi.

Vo vzťahu k prvému predpokladu navrhovateľ uvádzal, že odporca porušil záväzok vyplývajúci zo

zmluvy, konkrétne Dodatku k zmluve o pripojení zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas cenu
za poskytované služby. Aj porušenie kontraktuálnej povinnosti je porušením právnej povinnosti a môže
založiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z ostatného skutkového
vymedzenia ako aj predložených listinných dôkazov však mal súd preukázané, že odporca porušil
povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby, keď neuhradil vystavené faktúry. Navrhovateľ

neuvádzal žiadne skutočnosti a ani z listinných dôkazov ním predložených nevyplynulo, že by bol
odporca porušil povinnosť upravenú v prísl. bodoch dodatku t.j. zotrvať s navrhovateľom v zmluvnom
vzťahu, napr. tým, že by bol zmluvu o pripojení vypovedal, odstúpil od nej pred dohodnutou dobou
viazanosti alebo si zmenil účastnícky program na program s nižšou cenou ako bol ten, na ktorom sa
navrhovateľ s odporcom dohodli pri podpise dodatku. Z listinných dôkazov nevyplýva a navrhovateľ to

vo svojom návrhu ani netvrdil, že vôbec došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu s odporcom a ak k nemu
došlo, či tomu tak bolo pred ukončením doby viazanosti upravenej v dodatku.

Keďže prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti mal súd
preukázaný, skúmal, či sú splnené aj ďalšie dva objektívne predpoklady pre vznik zodpovednosti za

škodu a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

Škodu možno vnímať ako objektívnu kategóriu - zmenšenie majetku poškodeného, alebo ako právnu
kategóriu. O škode ako právnej kategórii možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetku
poškodeného dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu. Súd riešil

otázku existencie škody ako právnej kategórie a teda súčasne skúmal existenciu zmenšenia majetku
navrhovateľa (poškodeného) a to či toto zmenšenie bolo vyvolané (či bolo v príčinnej súvislosti s)
porušením právnej povinnosti odporcu.

Otázkou teda zostáva, či zľava z kúpnej ceny ktorú navrhovateľ poskytol odporcovi pri kúpe

telekomunikačného zariadenia predstavuje škodu, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s porušením
povinnosti odporcu platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby navrhovateľa po celú dobu
viazanosti dohodnutú v zmluve o pripojení a jej Dodatku. Dodatok k zmluve o pripojení je podľa svojho
obsahu kombinovaným právnym úkonom. Je v ňom upravená dohoda strán o aktivácii účastníckeho
programu a v súvislosti s ňou sú tu upravené práva a povinnosti navrhovateľa a odporcu pri využívaní

určitého účastníckeho programu. Okrem toho sú v dodatku upravené aj podmienky kúpy koncového
telekomunikačného zariadenia/mobilného telefónu. V dodatku čl.1, bod 1.2 je stanovená povinnosť
odporcu zaplatiť navrhovateľovi kúpnu cenu v dohodnutej výške 1,- €. To že k splneniu povinností
oboch zmluvných strán z kúpnej zmluvy došlo nie je v konaní sporné a túto skutočnosť nikto nenamietal.
Taktiež je zrejmé, že zo zmluvy, z dodatku ani Všeobecných podmienok nevyplýva povinnosť odporcu

vrátiť navrhovateľovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia v prípade, že
odporca poruší povinnosti, ktoré mu z Dodatku vyplývajú (teda povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu
s navrhovateľom počas celej doby viazanosti alebo povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za
poskytované služby). Poskytnutie zľavy z kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia nebolo zo strany
navrhovateľa v kúpnej zmluve ani viazané na žiadnu podmienku, ktorá by mala rozväzovací charakter

vo vzťahu k dohode o kúpnej cene. Jediná forma sankcie za porušenie vymedzenej skupiny povinností
odporcu z Dodatku k zmluve o pripojení (aj povinnosti riadne a včas uhrádzať ceny za poskytnuté služby)
bola medzi navrhovateľom o odporcom dohodnutá v čl.2, bod 2.5 dodatku zmluvná pokuta.Povinnosť odporcu zaplatiť, alebo vrátiť navrhovateľovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade
porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže nevyplýva priamo
z dodatku alebo všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľava

z kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia, totiž nepredstavuje škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla
v súvislosti s porušením tejto povinnosti odporcu. Zmenšenie majetku navrhovateľa o hodnotu zľavy
z kúpnej ceny, ktorú odporcovi pri kúpe telekomunikačného zariadenia poskytol nie je následkom
porušenia povinnosti odporcu platiť navrhovateľovi za poskytované služby, ale následkom vôle
navrhovateľa (ako výsledku jeho myšlienkového a rozhodovacieho procesu) vyjadrenej v kúpnej zmluve

v rámci jeho zmluvnej voľnosti. Inak povedané, k zmenšeniu majetku navrhovateľa nedošlo v príčinnej
súvislosti s porušením právnej povinnosti odporcu platiť riadne a včas cenu za poskytované služby
počas celej doby viazanosti, ale len a len na základe jeho slobodnej a vážnej vôle vyjadrenej v kúpnej
zmluve. Akými očakávaniami bola vôľa navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy riadená a ovplyvnená, teda
že, ako uviedol, odporcovi poskytol zľavu z kúpnej ceny len z toho dôvodu, že sa tento zaviazal platiť
mu za služby počas celej doby viazanosti, nemá na vyššie uvedený záver žiadny vplyv, ani s ním právne

nesúvisí. Na formovaní vôle navrhovateľa ako aj odporcu pri uzatváraní dodatku k zmluve o pripojení a
teda aj pri uzatváraní kúpnej zmluvy na mobilný telefón mali určite vplyv mnohé faktory ako sú na strane
odporcu napr. ponuky iných mobilných operátorov, jeho majetkové pomery, potreba nového mobilného
telefónu, predpokladaný rozsah využívania služieb mobilného operátora a na strane navrhovateľa snaha
získať nového klienta alebo podržať si starého klienta, predpokladaný zisk zo zvoleného účastníckeho

programu, atď.. Je len samozrejmé, že aj z dôvodu predpokladaného zisku v podobe pravidelných
mesačnýchplatiebzaposkytovanéslužbypodobuviazanostiurobilnavrhovateľrozhodnutie,výsledkom
ktorého bola ním vyjadrená vôľa v kúpnej zmluve odpredať odporcovi telekomunikačné zariadenie so
zľavou. Avšak jediným možným následkom porušenia povinnosti odporcu platiť riadne a včas cenu za
poskytovanéslužbybybolonenadobudnutieprávetohtoočakávanéhobruttoziskuvpodobemesačných

platieb odporcu za aktivovaný mesačný program. Zmenšenie majetku navrhovateľa o poskytnutú zľavu
z kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia takýmto následkom nie je. Pre prípad porušenia povinnosti
odporcu riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby počas celej doby viazanosti si navrhovateľ
a odporca v Dodatku dohodli zmluvnú pokutu. Situáciu, v ktorej zmluvná pokuta bola v obdobných
prípadoch niekoľkými okresnými súdmi (nielen jedným ako to uvádza navrhovateľ) vyhlásená za

neprijateľnú podmienku a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a plnenie z takejto
zmluvnej podmienky už súd nemôže navrhovateľovi ani v iných obdobných konaniach priznať, si zavinil
on sám, keďže povinnosť odporcu platiť zmluvnú pokutu formuloval v dodatku práve on. Takúto situáciu
nemôže navrhovateľ úspešne sanovať tým, že nárok na zmluvnú pokutu, ktorý by mu, nebyť vyššie
uvedenej vady, podľa Dodatku patril, sa bude snažiť pretvoriť taký iný právny nárok, ktorým tento nie je.

Však aj keby súd mal preukázané splnenie vyššie uvedených predpokladov vzniku škody, musel by
v danom prípade konštatovať, že navrhovateľ v konaní dostatočne nepreukázal výšku uplatňovanej
škodyvsume168,67,-€.Škodapodľatvrdenianavrhovateľamalapredstavovaťrozdielmedzipredajnou
cenou telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, za ktorú bolo telekomunikačné zariadenie

odporcovi skutočne odpredané. Ako listinný dôkaz o tom, že predajná cena telekomunikačného
zariadenia odpredaného odporcovi bola v čase uzavretia dodatku 185,-€, navrhovateľ súdu predložil
doklad o predajnej cene telefónov.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že boli splnené zákonné predpoklady pre vznik

zodpovednosti za škodu, ako ani výšku uplatnenej škody, súd jeho návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol tak, že odporcovi, ktorému by inak ako plne úspešnému účastníkovi
prináležal nárok na náhradu vzniknutých trov podľa § 142 ods. 1 O. s. p., právo na ich náhradu nepriznal,
pretože odporca si žiadne trovy neuplatnil a z obsahu spisu ani nevyplýva, že by odporcovi v súvislosti

s týmto konaním vznikli nejaké náklady v konkrétnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.