Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 21, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/263/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114224574
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114224574.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: R. E., nar.

XX.XX.XXXX, bytom XX. F. XXX, H., právne zastúpeného JUDr. Dušan Remeta, advokát, so sídlom
Masarykova 2, Prešov proti žalovanej: Q. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, U. F. Q., o zaplatenie
1 630 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou súdu dňa 08.09.2014 sa žalobca domáhal na žalovanej zaplatenia sumy 1 630 € s
príslušenstvom.

Svoj nárok vyvodzoval z nasledujúceho skutkového stavu.

Účastníci konania boli partnermi od októbra 2011 do novembra 2013, pričom od januára 2012 spolu
bývali v rodinnom dome, ktorého je odporkyňa spoluvlastníčkou.
Na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 03.01.2012, požičal navrhovateľ ako veriteľ odporkyni ako dlžníkovi
sumu vo výške 800 € za účelom úhrady nedoplatku za plyn voči SPP a.s.. Odporkyňa sa zaviazala

predmetnú sumu vrátiť v mesačných splátkach vo výške 70 €, mesačne počnúc mesiacom február 2012.
Na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 27.12.2012 požičal navrhovateľ odporkyni sumu vo výške 1 000
€, ktorú odporkyňa nevyhnutne potrebovala na úhradu dlhu voči tretej osobe. Uvedenú pôžičku sa
odporkyňa zaviazala navrhovateľovi vrátiť v momente, keď bude mať k dispozícii potrebné peňažné
prostriedky. Najneskôr však do konca roka 2013.
Žalobca ďalej uviedol, že vo februári 2012 uhradila matka odporkyne sumu vo výške 70 € a v marci 2012
sumu vo výške 100 €. Taktiež uviedol, že celkom dlžnú sumu vo výške 1 630 € odporkyňa uznala ale

navrhovateľovi ju do dnešného dňa neuhradila.

Žalovaná sa k žalobe prvýkrát vyjadrila odporom voči podanému platobnému rozkazu doručenému súdu
dňa 29.09.2014.
V tomto uviedla, že návrh je nedôvodný, tvrdené dve zmluvy o pôžičke neuznáva, neexistuje ani
žiaden právny dôvod, ani doklad o tom, žeby mala vyššie uvedenú sumu uhradiť. Potvrdzuje, že s
navrhovateľom od roku 2011 do roku 2013 boli partnermi, počas tej doby bývali v spoločnej domácnosti,

pričom nespochybňuje, že navrhovateľ prispieval na chod domácnosti. Celú záležitosť posudzuje ako
zaujatosť navrhovateľa voči jej osobe z dôvodu rozchodu.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a výsluchom svedkov, pričom zistil
nasledujúce:

Na pojednávaní konanom dňa 22.06.2015 (čl. 45-47) žalobca uviedol nasledujúce - Prvá pôžička vo
výške 800 € bola poskytnutá žalovanej, jej sestre a matke, keďže všetky tri sú spoluvlastníkmi rodinného
domu, v ktorom spolu so žalovanou býval. Zároveň bolo dohodnuté, že tieto peniaze sa mu vrátia v
mesačných splátkach vo výške 70 € počnúc mesiacom február 2012. Peniaze boli požičané uvedeným
trom osobám a boli odovzdané do rúk žalovanej. Peniaze mali byť žalovanej odovzdané za prítomnosti

jej sestry, pričom zo strany sestry žalovanej tu bolo dokonca ponúkané spísanie nejakého písomného
dokumentu.
Pokiaľ ide o druhú pôžičku vo výške 1 000 €, peniaze mal z predaja auta. Spolu so žalovanou boli
v bazáre v Košiciach, kde predal svoje auto, a následne jej poskytol sumu 1 000 € v dvoch 500 €
bankovkách, pretože žalovaná uviedla, že má dlh voči tretej osobe. Zároveň mu mala povedať, že
peniaze vráti potom, čo sa zamestná, najneskôr však do konca roka 2013.

Na predmetnom pojednávaní žalobca ešte uviedol, že poskytnutá suma vo výške 800 € bola pôžička
pre žalovanú, jej matku a sestru, ale dohoda o splácaní bola uzatvorená iba s matkou žalovanej.

Na pojednávaní konanom dňa 22.06.2015 k predmetu konania žalovaná uviedla - Pokiaľ ide o pôžičku
vo výške 800 €, skutočne tieto peniaze mali byť odovzdané pred jej sestrou. Žalobca ich však odovzdal

dobrovoľne s tým, že im chce pomôcť, vediac v akej je žalovaná nepriaznivej finančnej situácii. Žalovaná
mu mala priamo povedať, že tieto peniaze mu žiadnym spôsobom nemá z čoho vrátiť, načo navrhovateľ
uviedol,, že to nedáva ako pôžičku ale ako pomoc a nežiada vrátenie. Pri odovzdaní sumy vo výške 800
€ nepočula zo strany žalobcu nič o tom, že by malo ísť o pôžičku a o tom, že by sa táto pôžička mala
vracať vo výške 70 € mesačne.

Pokiaľ ide o sumu 1 000 €, čiže o tvrdenú druhú pôžičku, popiera, žeby išlo o pôžičku. Skutočne bola
prítomná,keďžalobcapredalvbazárevKošiciachvozidloadaljejnejaképeniaze.Neviepresnekoľkoto
bolo, avšak má za to, že o sumu 1 000 € nešlo. Pri odovzdaní peňazí jej žalobca povedal, že je to pomoc
za účelom riešenia jej finančných problémov, a o pôžičke nebolo vravené nič. Zároveň žalovaná uviedla,
že do októbra 2013, pokiaľ žalobca a žalovaná tvorili pár, vrátenie týchto peňazí nežiadal. Vrátenie týchto

peňazí začal žiadať až v čase, keď sa rozišli. O tvrdenej druhej pôžičke, ktorú ona za pôžičku nepovažuje
vo výške 1 000 € nepovedala nikomu, povedala len matke, že jej žalobca poskytol finančnú pomoc.

Na pojednávaní konanom dňa 21.09.2015 súd ako svedkov vypočul sestru a matku žalovanej.

Pokiaľ ide o matku žalovanej L. E., nar. XX.XX.XXXX, táto uviedla, že sa čuduje, že sú vôbec na súde.
Pokiaľ ide o sumu 800 €, má informácie od dcéry - žalovanej, že táto suma jej bola daná dobrovoľne.
Pri odovzdaní peňazí osobne nebola. Svedkyňa uvádza, že ako matka žalovanej sa cítila zodpovedná
za vrátenie tejto finančnej pomoci, a preto ju začala sama bez podnetu žalobcu dobrovoľne splácať do
času, kým jej v tom zabránili finančné problémy. Tieto peniaze vo výške 170 € nevrátila z dôvodu pôžičky

ale z dôvodu morálneho záväzku jej dcéry žalovanej voči žalobcovi. Pokiaľ ide o tvrdenú druhú pôžičku
vo výške 1 000 € uvádza, že o tejto žiadne informácie nemá.
Pokiaľ ide o to, že žalovaná na predchádzajúcom pojednávaní mala tvrdiť, že povedala matke, že jej
žalobca poskytol pôžičku vo výške 1 000 €, uviedla, že o tom nemá žiadnu vedomosť, a následne
upresnila, že má vedomosť o tom, že žalobca poskytol nejaké peniaze jej dcére, nie však ako pôžičku.

Súd ďalej vypočul ako svedkyňu sestru žalovanej J. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorá uviedla, že pokiaľ ide
o sumu 800 € má vedomosť o tom, že to bola nezištná pomoc od žalobcu jeho sestre, s ktorou sa vtedy
dávali ako pár dokopy a že táto suma mala byť použitá na vyrovnanie nedoplatku za plyn. Nevie nič o
tom, že by malo ísť o pôžičku alebo žeby tie peniaze bolo potrebné vrátiť, naopak, zo strany sestry malo

byť povedané, že aj keby to vrátiť chcel, tak niet z čoho. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej a žalobcu, že pri
prevzatí peňazí bola prítomná aj svedkyňa, táto uvádza, že odovzdanie peňazí sa udialo v obývačke, v
čase, keď videla žalobcu prvýkrát a vie, že v tom čase položil na stôl nejakú obálku, či tam boli peniaze a
v akej sume, to však povedať nevie. Taktiež svedkyňa odmietla tvrdenie žalobcu o tom, že pri odovzdaní
peňazí mala žalobcovi navrhnúť spísanie nejakého písomného dokumentu.

Pokiaľ ide o tvrdenú druhú pôžičku vo výške 1 000 €, o tejto nemá žiadne informácie.Pokiaľ ide o telefonický rozhovor účastníkov konania, ktorý bol prehratý na pojednávaní konanom
dňa 22.06.2015, k jeho obsahu súd uvádza, že z neho žiadnym spôsobom nevyplýva žeby žalovaná
potvrdzovala slová žalobcu o poskytnutí dvoch pôžičiek.

Čo sa týka legálnosti jeho vyhotovenia ako aj legálnosti vykonania dôkazu ním, o tom sa súd vyjadrí v
ďalšej časti odôvodnenia.

Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledovných právnych úvah:

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka - Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 101 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že
pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny

súdu.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Uvedené ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku upravujú tzv. procesné bremená, resp.
povinnosti, a to povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť.
Bremeno tvrdenia spočíva v tom, že účastník, ktorý má povinnosť tvrdenia, nesie tiež zodpovednosť za
to, že sa súd skutočne potrebnú rozhodnú skutočnosť dozvie. Ak toto bremeno neunesie, prejaví sa to
z jeho strany negatívne na výsledku sporu.

Dôkazná povinnosť je povinnosť účastníka označiť dôkazné prostriedky k preukázaniu tvrdených
skutočností. Táto povinnosť je sprevádzaná inštitútom dôkazného bremena spočívajúceho v povinnosti
dokazovať skutkové okolnosti predpokladané právnou normou, na základe ktorej účastník uplatňuje
deklarované právo. Pokiaľ sa mu to nepodarí a dôkazné bremeno neunesie, prejaví sa to v procesnej
rovine v podobe neúspechu v spore. Dôkazné bremeno vždy zaťažuje toho účastníka, ktorý má v

konečnej fáze procesu dokázať pravdivosť určitého tvrdenia, ktorým odôvodňuje svoj návrh prednesený
súdu. Odporcu dôkazné bremeno, ani bremeno tvrdenia nezaťažujú vtedy, ak iba žiada nevyhovieť
návrhu.
V civilnom procese platí ďalej tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je
záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti

rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou
účastníkov konania a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie
do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v spore je
možný len za náležitej podpory legitímnosti nárokov prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia.
Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo

strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Účastníkom konania teda hrozí pri
nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena, opierajúc sa o pravidlo „idem est
non esse aut non probari“ (čo nie je dokázané, neexistuje), nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej.
Dôkazné bremeno je teda inštitútom procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je
aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená bola v konaní skutočne

preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých
prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť
záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je pravdivá. Dôkazné bremeno je teda inštitútom, ktorý
súdu umožňuje rozhodnúť v tzv. dôkaznej núdzi.

V prejednávanej veci nebolo pri sume 800 € sporné, že bola zo strany žalobcu odovzdaná žalovanej.
Nebolo však preukázané, že išlo o pôžičku a to nielen pôžičku žalovanej ale aj matke a sestre. Zároveň
si odporuje aj sám žalobca, ktorý tvrdí, že išlo o pôžičku aj žalovanej ale podmienky vrátenia si mal
dohodnúť len s matkou a sestrou žalovanej, pričom však žalobe uvádza už aj splátky, ktoré mali byť so
žalovanou dojednané. Ak so žalovanou podmienky vrátenia sumy dohodnuté neboli, chýba tu zákonný

znak pôžičky - dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Pokiaľ ide o sumu 1000 €, výška tejto sumy nebola súdu preukázaná a rovnako ako pri sume 800 €
žalobca nepreukázal, že touto sumou žalovanej poskytol pôžičku.Žalobca tak v prejednávanej veci neuniesol dôkazné bremeno ohľadom poskytnutia peňazí žalovanej
ako pôžičky a preto v konaní neuspel.

Pokiaľ ide o zákonnosť nahrávky vyhotovenej žalobcom, poukazuje súd na rozhodnutie NS ČR sp. zn.
22 Cdo/4172/2007 (vydaný za totožnej právnej úpravy ako je v SR), z ktorého záverom sa stotožňuje
- Pořízení záznamu telefonického hovoru jeho účastníkem není nezákonné a důkaz tímto záznamem
lze v občanském soudním řízení provést, avšak jen se svolením fyzické osoby, ktorá byla účastníkem

tohto hovoru.
Na záver súd len uvádza, že ide o prípad v právnej praxi bežný, ak prostriedky použité druhom a družkou
počas spoločného spolužitia a zabezpečené len jedným z nich, táto osoba rozchodom frustrovaná
po rozpade spolužitia prezentuje ako pôžičku s požiadavkou ich vrátiť, hoci počas spolužitia takáto
požiadavka zo strany tejto osoby proti partnerovi (partnerke) vznesená nebola.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. tak, že úspešnej žalovanej ich náhradu
nepriznal, keďže túto náhradu nežiadala (§ 151 ods.1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 2
vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205 ods.

1 a 2 O. s. p..
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.