Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Ján Lokša

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 6T/69/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213010911
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Ján Lokša

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7213010911.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. júna 2014, samosudcom JUDr. Jánom

Lokšom takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodzuje obžalovaného O. Q., nar. X.XX.XXXX v N.,
trvale bytom M. G., O. č. XX, spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II sp. zn.:
1Pv 838/2012-12 zo dňa 12.6.2013 pre skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 158 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 8.11.2012 v
čase o 15.17 hod. viedol v N. v areáli firmy G. na L. ul. č. XXX pracovný stroj zn. Liebherr, EČV: W
smerom od hlavnej brány ku garážam, kde v dôsledku neprispôsobenia rýchlosti jazdy rozhľadovým

pomerom nedal prednosť v jazde z pravej strany, spoza administratívnej budovy prichádzajúcemu
osobnému motorovému vozidlu zn. Opel Astra, EČV: N. XXX GM, ktoré viedla vodička F. N., narazil
pracovným strojom do ľavej bočnej časti uvedeného motorového vozidla, pričom následkom dopravnej
nehody utrpela vodička F. N. ľahký úraz a to pomliaždenie hlavy bez otrasu mozgu, podvrtnutie krčnej
chrbtice,podvrtnutiehrudnejchrbtice,pomliaždeniehrudnejstenyťažšiehostupňa,pomliaždenieľavého
ramena ťažšieho stupňa, podvrtnutie sterno klavikulárneho kĺbu, vykĺbenie kĺbu medzi kľúčnou kosťou
a lopatkou, odreniny na ľavom ramene a ľavom lakti s dobou liečenia od 8.11.2012 do 10.12.2012;

keďže skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd odkazuje poškodenú F. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
ul. B. XXX/XB, N. - W., s uplatneným nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II podal na obžalovaného O. Q. obžalobu pre prečin ublíženia
na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní spáchanie trestného činu poprel. Uviedol, že v tom čase bol
zamestnaný v spoločnosti F. N.. Dňa 8.11.2012 vchádzal autožeriavom do areálu G., kde mala

spoločnosť F. garáže. Po prejazde vrátnicou mu z pravej strany vošla do cesty vodička motorového
vozidla Opel Astra, pričom zrážke už nedokázal zabrániť. Keďže na jeho pravej strane sa nachádzala
administratívnabudova,zaktoroujeparkovisko,nemoholvidieť,čosazajejrohomnachádza.Narozdiel
od výpovede v prípravnom konaní dodal, že podľa jeho názoru vodička zrejme telefonovala, pretože
mala zdvihnutú ľavú ruku pri uchu. Keď po kolízii vystúpil z autožeriavu, vodička ešte sedela v aute,
ľavú ruku mala v oblasti ľavej strany hlavy, či mala aj telefón si nevšimol. Vodičky sa spýtal, či sa jej
niečo stalo a či ho videla. Ona mu odpovedala, že ho nevidela a tiež sa nevedela vyjadriť k tomu, či sa

jej niečo stalo. Následne zavolal na číslo 112 záchranku a políciu. Poškodená vystúpila z auta z pravej
strany, keďže ľavé dvere auta sa po náraze nedali otvoriť. Po podrobení sa dychovej skúške polícia
začala vyšetrovať dopravnú nehodu, vodičku odviezla záchranka na ošetrenie.K rýchlosti akou premával v areály sa obžalovaný vyjadril v tom zmysle, že rýchlo nešiel, pretože
od vrátnice odkiaľ sa pohýnal až po miesto zrážky je malá vzdialenosť, nemohol teda vyvinúť vyššiu
rýchlosť. Autožeriav má automatickú prevodovku, mohol ísť teda rýchlosťou okolo 30 km/h.. Na ceste

po ktorej premával s autožeriavom je vyznačené vodorovné dopravné značenie, ktoré označuje, akým
smerom je možné v danom pruhu s vozidlom premávať. Cesta, z ktorej poškodená svojim motorovým
vozidlom vyšla, bola určená na to, aby mohli motorové vozidlá vchádzajúce do objektu spoločnosť G.
vojsť vpravo na roh budovy. Ak teda poškodená vychádzala z cesty vedľa parkoviska, podľa jeho názoru
jazdila v protismere. Na rohu administratívnej budovy ani v jej blízkosti nebolo nainštalované zrkadlo,

ktoré by umožňovalo výhľad za budovu.
Z výpovede svedkyne - poškodenej F. N. súd zistil, že v inkriminovanom čase si bola v spoločnosti G.
vyzdvihnúť z opravy svoje motorové vozidlo zn.: Opel Astra. Keď vychádzala zo servisu, presvedčila
sa, či z jej pravej strany neprichádza nejaké motorové vozidlo, ktorému by mala dať prednosť. Keďže si
žiadne vozidlo nevšimla, vošla do križovatky, kde došlo k zrážke s autožeriavom.
Svedkyňa zdôraznila, že sa v čase zrážky plne venovala riadeniu motorového vozidla, netelefonovala

a ani nejedla. Vľavo sa nachádzala administratívna budova, ktorá jej bránila vo výhľade, avšak keď
vchádzala do križovatky, žiadne motorové vozidlo prichádzať nevidela. Viac sa sústredila na to, či
z jej pravej strany neprichádza nejaké motorové vozidlo, ktorému by mala dať prednosť. Autožeriav
zaregistrovala až tesne pred zrážkou, ktorej už nebolo možné žiadnym spôsobom zabrániť. Určite však
v okamihu zrážky brzdila.

Na položené otázky poškodená vo svojej výpovedi špecifikovala miesto, z ktorého so svojim motorovým
vozidlom vyšla. Uviedla, že vychádzala z miesta, ktoré je na fotografii na č.l. 55 číslom “ 1“ (1- smer
jazdy vodičky N.), na ktorom jej vozidlo odstavil pracovník autoservisu.
Znalec z odboru cestná doprava Ing. R. K. vo svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní zotrval na
záveroch písomne podaného znaleckého posudku. Pri posudzovaní nehody vychádzal z poznatkov

získaných pri obhliadke z miesta nehody bezprostredne po jej vzniku, materiálov polície ako aj záznamu
z priemyselnej kamery, z ktorej vyhotovil snímky týkajúce sa jednotlivých časových úsekov pohybu
vozidiel pred nehodou a tesne po zrážke.
Z časového priebehu vzniku nehody bolo možné určiť, že vodič pracovného stroja O. Q. sa pred zrážkou
pohyboval rýchlosťou najmenej 47,4 km/h a v okamihu zrážky ešte rýchlosťou 36,3 km/h. Na zastavenie

vozidla obžalovaného bol potrebný čas 3,38 sekundy a dráha 30 metrov. Za tento čas ani za túto
vzdialenosť obžalovaný nemohol svoje vozidlo zastaviť pred miestom zrážky.
Vodička s vozidlom Opel Astra F. N. sa s vozidlom bezprostredne pred zrážkou pohybovala rýchlosťou
najmenej 11,7 km/h.
Podľa názoru znalca sa O. Q. s pracovným strojom pohyboval v uzavretom priestore areálu G., kde

je možné predpokladať pohyb vozidiel z ktorejkoľvek strany. Vzhľadom k tomu mal prispôsobiť rýchlosť
jazdy k rozhľadovým pomerom tak, aby v prípade potreby mohol zastaviť na vzdialenosť, na ktorú mal
rozhľad. Vzhľadom k tomu, že vo výhľade do pravej strany mu bránila budova mal znižovať rýchlosť
tak, aby v prípade, že z pravej strany príde iné vozidlo bol schopný dať mu prednosť v jazde. Ak by sa
pred zrážkou pohyboval rýchlosťou menšou ako 36,4 km/h a reagoval by brzdením rovnako, ako v čase

nehody, bol by s pracovným strojom zastavil pred miestom zrážky a tak nehode zabránil.
Vodička sa s osobným vozidlom v čase, keď mohla spozorovať približujúci pracovný stroj nachádzala
prednou časťou vo vzdialenosti 6,1 m pre miestom zrážky na zastavenie potrebovala celkovú dráhu
4,3 metra. Ak by aj reagovala brzdením okamžite, ostala by stáť prednou časťou vozidla 1,8 m pred
miestom, kde sa nachádzala predná časť jej vozidla v čase zrážky. Vzhľadom na dĺžku jej vozidla (asi 4

m) znalec vypočítal, že aj tak by ostala stáť v jazdnej dráhe pracovného stroja a nehode by nezabránila.
Ak by zostala stáť pred výjazdom na cestu, ktorou sa približoval pracovný stroj, zrážke by sa vyhla.
Či tak mala urobiť je podľa názoru znalca vecou právneho posúdenia. Znalec tiež potvrdil, že v čase
vzniku dopravnej nehody bolo vodorovné dopravné značenie v areály spol. G. zle viditeľné. Ak by
bolo viditeľné, bolo by zrejmé, že poškodená vedie svoje motorové vozidlo v protismere vo vzťahu k

motorovému vozidlu vedeného obžalovaným. Poškodená pokračovala v jazde z miesta tak, na ktorom
jej vozidlo zaparkoval pracovník servisu. Podľa vyjadrenia znalca poškodená nemala možnosť zistiť,
že sa pohybuje v protismere. Ak by to bola vedela, bola by povinná cúvnuť, otočiť sa a pokračovať vo
svojom smere.
Príčinou dopravnej nehody podľa vyjadrenia znalca bolo, že vodič pracovného stroja neprispôsobil

rýchlosťjazdyrozhľadovýmpomeromavčasekeďmoholrozpoznaťhroziacenebezpečenstvo,nemohol
zastaviť na vzdialenosť, na ktorý mal rozhľad.
K nehode by podľa vyjadrenia znalca nemuselo dôjsť, ak by v objekte spoločnosti G. bola rýchlosť
vozidiel dopravnými značkami upravená na maximálne 20 km/h a ak by vodorovné značenie viditeľné nafotografii na č.l. 55 vyhotovenej kozmickou družicou zodpovedalo skutočnosti aj v čase vzniku dopravnej
nehody. Ak by premávka fungovala tak, ako je uvedené na fotografii na č.l. 55 k nehode by nebolo došlo,
keďže na tejto fotografii je na tomto mieste upravený jednosmerný pohyb.

Na otázky obhajoby znalec upresnil, že šírka vyznačeného jazdného pruhu v mieste, po ktorom sa
pohybovala poškodená mohla byť 4,5 metra a že podľa vtedy platného vodorovného značenia nebolo
možné zistiť, že sa jedná o križovatku, iba to, že sa jedná o vyasfaltovaný dvor.
K tomuto vyjadreniu znalca sa obžalovaný vyjadril v tom význame, že vodorovné značenie, ktoré bolo
viditeľné v čase dopravnej nehody naznačovalo, že cesta, z ktorej vyšla poškodená je jednosmerná,

preto pohyb poškodenej z tohto miesta predpokladať nemohol.
Z plánku miesta dopravnej nehody (z č.l. 55) je zrejmé, že dňa 28.11.2012, kedy bol vyhotovený, je
vodorovné dopravné značenie viditeľné aj z družicovej snímky. Aj keď nie je zrejmé, kedy bola táto
snímka vyhotovená, z vyhotovenej fotodokumentácie (z č.l. 56 - 69) je vodorovné dopravné značenie
dostatočne identifikovateľné. Tieto dôkazy dostatočne preukazujú obhajobu obžalovaného, ktorý tvrdí,
že poškodená vyšla do protismeru.

Z lekárskych správ a zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctva súd zistil, že poškodená pri
dopravnej nehode utrpela pomliaždenie hlavy bez otrasu mozgu, podvrtnutie krčnej chrbtice, podvrtnutie
hrudnej chrbtice, pomliaždenie hrudnej steny ťažšieho stupňa, pomliaždenie ľavého ramena ťažšieho
stupňa, podvrtnutie sterno klavikulárneho kĺbu, vykĺbenie kĺbu medzi kľúčnou kosťou a lopatkou,
odreniny na ľavom ramene a ľavom lakti s dobou liečenia od 8.11.2012 do 10.12.2012.

Trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona sa dopustí trestne zodpovedná
osoba, ak inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho
zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona, potrestá sa odňatím
slobody až na jeden rok.
Zo záznamu vyhotoveného bezpečnostnou kamerou snímajúcou smer jazdy obžalovaného je zrejmé,

že obžalovaný zrážke s vozidlom poškodenej zabrániť nemohol.
Po vyhodnotení vykonaných dôkazov súd zistil, že obžalovaný neporušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu
z jeho zamestnania, ktorá by bola v príčinnej súvislosti so spôsobenými následkami.
K týmto záverom súd došiel po analýze miesta, kde k nehode došlo.
Zo záznamu o dopravnej nehode (č.l. 49) je zrejmé, že k nehode došlo v areáli firmy G., teda na verejnej

účelovej komunikácii.
Doprava síce bola organizovaná zvislými vodorovnými značkami, ale z miesta, z ktorého poškodená
vychádzala, údajne nebolo dostatočne zrejmé, či vodorovné pruhy vyznačujú cestu a ani prikázaný smer
jazdy. Poškodená preto bola povinná reagovať tak, ako by vchádzala na cestu z miesta nachádzajúceho
sa mimo cesty a bola povinná dať prednosť v jazde vozidlu idúcemu po ceste. Keď poškodená tvrdila,

že mala nedostatočný rozhľad, bola povinná si zaistiť bezpečný vjazd na cestu pomocou spôsobilej a
náležite poučenej osoby, alebo mala viesť motorové vozidlo tak, aby vošla na cestu v mieste, kde tak
mohla urobiť bez nebezpečenstva.
Ak poškodená vzhľadom na vodorovné dopravné značenie predpokladala, že sa nachádza na ceste,
nemohla by vyjsť na mieste, kde aj podľa znalca mal platiť režim jednosmernej premávky a bola povinná

viesť vozidlo v smere šípok vodorovnej značky V9, ktorá by jej vojsť do protismeru nedovoľovala.
Obhajoba obžalovaného, že sa riadil existujúcimi zvislými dopravnými značkami, ktoré smer pohybu
vozidiel upravovali jednosmerne, vyvrátená nebola. Dopravné značenie bolo evidentné aj v čase
dopravnej nehody tak, ako to vyplýva z vyhotovenej fotodokumentácie. Obžalovaný mohol ovládať
miestne pomery (v areáli spoločnosti G.), keďže tam parkoval častejšie, preto dopravné značenie aj

dodržiaval. Nemohol očakávať, že miesto, kde je vyznačená iba 4,5 metra široká cesta, bude poškodená
považovať za obojsmernú cestu.
V prejednávanom prípade preto nebolo možné klásť obžalovanému za vinu, že nedal prednosť vozidlu
poškodenej prichádzajúcemu sprava, čím mal konať v rozpore s ustanovením § 20 ods. 2 zákona o
cestnej premávke č. 8/2009 Z.z.

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie je
trestným činom.
Obžalovaný sa riadil dopravnou značkou, ktorá umožňovala odbočiť za roh budovy vpravo, kde
mala pokračovať jednosmerná cesta v smere jeho jazdy. Nemohol predpokladať, že zvislé dopravné
značky neplatia len preto, že si ich poškodená nevšimla a že z jej pohľadu nebola jednosmerná

premávka jednoznačná. Za vznik prejednávanej dopravnej nehody nesie zodpovednosť osoba, ktorá je
zodpovedná za dopravné značenie v objekte, kde k nehode došlo. Vzhľadom na obžalovaciu zásadu
nie je povinnosťou súdu túto osobu vypátrať.Aj podľa vyjadrenia znalca z odboru dopravy mala byť rýchlosť vozidiel v objekte spoločnosti G.
obmedzená dopravnou značkou na 20 km/h a pohyb vozidiel usmernený viditeľnými (zvislými aj
vodorovnými) dopravnými značkami spôsobom vylučujúcim ich nejednoznačný výklad. Na podklade

vykonaného dokazovania je možné vyvodiť záver, že k nehode došlo v dôsledku nedostatočného
dopravného značenia. Konanie obžalovaného, ktorý sa riadil existujúcimi dopravnými značkami nie je
možné považovať za trestný čin. Preto ho súd spod obžaloby prokurátora oslobodil.
To bol aj dôvod, prečo súd podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku súd odkázal poškodenú F. N. s uplatneným
nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Košice II do 15 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.