Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 26, 2016

Súd: Okresný súd Nové Mesto n/V
Spisová značka: 12C/249/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514210416
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Trtalová
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2016:3514210416.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNovéMestonadVáhomsamosudkyňouJUDr.ErikouTrtalovouvprávnejvecinavrhovateľa
Prima banka Slovensko, a.s., IČO 31 575 951, so sídlom Žilina, Hodžova 11, proti odporcovi: F. Š.,
nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, bytom E. XXX, o zaplatenie 3.909,50 Eur s
príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.638,77 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

5,00 % ročne zo sumy 3.638,77 Eur od 27.11.2013 do zaplatenia, a to formou splátok vo výške 100,-
Eur mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci na účet navrhovateľa č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v X. B.
Q., T..Q.., počnúc nasledujúci mesiac po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť,
pod hrozbou straty výhody splátok, keď nezaplatením jednej splátky sa stáva splatný celý dlh.

II. Vo zvyšnej časti návrh zamieta.

III. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 128,90
Eur, formou pokračovania v splátkach po zaplatení istiny spolu s príslušenstvom vo výške
100,- Eur mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci na účet navrhovateľa č.
XXXXXXXXXX/XXXX vedený v X. B. Q., T..Q.., pod hrozbou straty výhody splátok, keď nezaplatením
jednej splátky sa stáva splatný celý dlh.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.11.2014 domáhal, aby súd rozhodol o

uložení povinnosti odporcovi zaplatiť istinu vo výške 3.909,50 Eur, nezaplatené úroky vo výške 946,18
Eur, nezaplatené úroky z omeškania vo výške 201,72 Eur, poplatky vo výške 70,68 Eur, úrok vo
výške 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny od 04.11.2014 do zaplatenia a úrok
z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov od 04.11.2014 do
zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ a odporca uzatvorili dňa
15.02.2013 úverovú zmluvu č. XXXXX (ďalej len „Zmluvy“). Na základe uvedenej Zmluvy navrhovateľ
poskytol odporcovi bezúčelový úver - peňažné prostriedky na osobný účet odporcu v celkovej výške

4.000,- Eur a odporca sa zaviazal splácať úver v pravidelných mesačných splátkach vo výške 71,99
Eur. Úroková sadzba pri poskytnutí úveru bola dohodnutá vo výške 17,90 % ročne. Vzhľadom k
tomu, že odporca nesplácal poskytnutý úver v súlade so zmluvnými podmienkami a ani neobnovil
dodržiavanie zmluvných povinností, navrhovateľovi vzniklo oprávnenie žiadať od odporcu predčasné
splatenie zostatku istiny úveru s príslušenstvom vrátane sankčného úroku z nesplatenej časti úveru až
do zaplatenia. V zmysle Zmluvy za poskytovanie produktov/služieb je navrhovateľ oprávnený zúčtovať

si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov v platnom znení a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu účtu
zriadeného na základe Zmluvy, ktorého sa poskytnutie produktu/služby týka, resp. na ťarchu
akéhokoľvek iného účtu vedeného v banke. V zmysle Zmluvy navrhovateľ písomne vyzval odporcu napredčasné splatenie zostatku istiny s príslušenstvom. Odporca na predmetnú výzvu žiadnym spôsobom
nereagoval. Keďže odporca v stanovenej lehote neuhradil zostatok úveru, navrhovateľ v zmysle Zmluvy
pristúpil k zosplatneniu úveru z dôvodu porušenia zmluvných podmienok ku dňu 26.11.2013 a dlžnú

sumu k tomuto dátumu vyčíslil vo „Výpise z hlavnej knihy navrhovateľa“. Odporca na výzvu na zaplatenie
nereagoval a do dnešného dňa neuhradil navrhovateľovi dlžnú sumu.

Odporca k žalobnému návrhu uviedol, že k okolnostiam uzatvorenia zmluvy a k zmluve ako takej sa
nechcel vyjadriť. Chcel len uviesť, že prestal splácať jednotlivé splátky, pretože v tom čase mu zomrel

otec a on na to zabudol. Až keď mu prišlo predvolanie zo strany súdu, si uvedomil, že nezaplatil splátky.
Vzhľadom na svoj príjem, požiadal o povolenie splniť povinnosť v splátkach vo výške 100,- Eur mesačne.
Ďalej poukázal na to, že sú mu vykonávané z platu zrážky a zostáva mu suma 260,- Eur, z čoho platí
150,- Eur do domácnosti. Zo zvyšnej časti by mohol zaplatiť splátku.

Vovecisúdrozhodolvzmysle§101ods.2O.s.p.bezprítomnostinavrhovateľa,ktorýsvojuneprítomnosť

ospravedlnil písomne s tým, že oprávnenosť navrhovateľom uplatneného nároku bola dostatočne
preukázaná predloženými listinnými dôkazmi a osobnou účasťou na pojednávaní by došlo k zvýšeniu
trov konania. Zároveň vyjadril súhlas, aby súd rozhodol bez prítomnosti navrhovateľa.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením návrhu v spojení s písomným vyjadrením

navrhovateľa, úverovou zmluvou č. XXXXX, výpisu z hlavnej knihy navrhovateľa, upomienky, výzvy na
predčasné splatenie úveru, všeobecných obchodných podmienok, kontrolného výpočtu RPMN a zistil
tento skutkový stav:

Navrhovateľ s odporcom uzatvorili dňa 15.02.2013 úverovú zmluvu č. 31933. Na základe úverovej

zmluvy poskytol navrhovateľ odporcovi peňažné prostriedky vo výške 4.000,- Eur, ktoré sa odporca
zaviazal splatiť formou 120 splátok vo výške 71,99 Eur mesačne v spojení s poistením vo výške 1,99
Eur mesačne, splatných vždy v 2. deň kalendárneho mesiaca. Úroková sadzba pri poskytnutí úveru je
až do splatnosti úveru fixná, a to 17,90 % ročne. RPMN predstavuje 20,68 % a priemerná RPMN je
19,37 %. Celková čiastka, ktorú mal odporca zaplatiť je 8.877,60 Eur.

Z platobnej histórie predloženej navrhovateľom vyplynulo, že odporcovi bol dňa 15.02.2013 poskytnutý
úvervovýške4.000,-Eur.Odporcaod04.03.2013do25.07.2013zaplatilsplátkyvcelkovejvýške361,23
Eur.

Navrhovateľ listom zo dňa 04.11.2013 v súlade s čl. 4 bod 4.2. úverovej zmluvy vo väzbe na čl. V. písm.
I. bod 1 písm. a) VOP vyzval odporcu na predčasné splatenie celého úveru na základe čoho vznikla
odporcovi povinnosť jednorázovo uhradiť navrhovateľovi celý dlh.

Podľa § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na

požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za
tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne
ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako
lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom
zákonníku.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a), b), j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný

účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ročnou
percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 písm. f), j), k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva

o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Zároveň musí obsahovať
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú
splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú
formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, je v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech

spotrebiteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho

práva. Ak záväzok vznikol so spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Úmyslom zákonodarcu pri tzv. spotrebiteľských úveroch, teda pri právnych vzťahoch, keď na jednej
strane vystupuje veriteľ (zväčša podnikateľ, finančná inštitúcia) a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je
chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami.
Preto zákonodarca pre tento zmluvný typ stanovil osobitné podstatné náležitosti, pre ktoré je potrebné

aplikovať aj niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj je potrebné prihliadať aj na smernicu
Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a
správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú.v. ES L 42, 12.2.1987) v
znení smernice Rady 90/88/EHS z 22. februára 1990 (Ú.v. ES L 61, 10.3.1990) a smernice Európskehoparlamentu a Rady 98/7/ES zo 16. februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1.4.1998) ktorá bola transponovaná do
nášho právneho poriadku. Hoci smernica nemá priamy účinok, je potrebné zákonné ustanovenia, ktoré
boli prijaté na jej implementáciu resp. transponovanie, vykladať v zmysle dosiahnutia cieľov smernice,

teda tzv. euro konformným výkladom.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi účastníkmi vznikol spotrebiteľský vzťah na základe
úverovej zmluvy č. XXXXX. Na základe úverovej zmluvy poskytol navrhovateľ odporcovi peňažné
prostriedky vo výške 4.000,- Eur, ktoré sa odporca zaviazal splatiť formou 120 splátok vo výške 71,99

Eur mesačne, splatných k 2. dňu kalendárneho mesiaca. Predmetná zmluva spĺňa charakteristiku
štandardných spotrebiteľských zmlúv. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné podmienky, ktoré odporca
ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Zmluva bola
uzavretá medzi veriteľom - navrhovateľom ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej
podnikateľskej činnosti o. i. poskytovanie úverov z vlastných zdrojov ako podnikanie a spotrebiteľom
- odporcom ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver ako vyplýva z predmetnej

zmluvy na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Ide o zmluvu, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver, teda dočasne poskytnúť peňažné
prostriedkynazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevinejprávnejforme-voformeúveruaspotrebiteľ
sa zaväzuje peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Po oboznámení sa s obsahom medzi účastníkmi uzatvorenej úverovej zmluvy a vychádzajúc zo
znenia ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch dospel súd k záveru,
že v predmetnej zmluve absentujú zákonom požadované náležitosti, a to náležitosti špecifikované v § 9
ods. 2 písm. f), j), k). Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere
spĺňala prísne obsahové náležitostí. Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho

účastníka záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru.

Predmetná zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, hoci ide o náležitosť
podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Údaj o konečnej splatnosti
úveru sa síce dá vyvodiť z počtu splátok, avšak zákon výslovne vyžaduje jeho uvedenie v zmluve. V

opačnom prípade by bola zákonná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f)
o spotrebiteľských úveroch ustanovená nadbytočne. Zákonodarca nepovažuje za postačujúce uviesť v
zmluve údaje, z ktorých sa dajú iné informácie zistiť, alebo vypočítať. Nie je v súlade s princípmi ochrany
spotrebiteľa, ak navrhovateľ predkladá spotrebiteľovi zmluvy, ktoré vyžadujú od spotrebiteľa na
zistenie podstatných otázok splácania úveru výpočty.

V zmluve nie sú výslovne uvedené všetky predpoklady použité na výpočet RPMN (ročnej percentuálnej
miery nákladov), vypočítanej navrhovateľom vo výške 17,90 %. To, že pri výpočte RPMN mal
navrhovateľ vychádzať z údajov pod bodom 1.2. úverovej zmluvy nepostačuje, keďže zákon vyžaduje,
aby zo zmluvy bolo výslovne zrejmé z akých konkrétnych údajov navrhovateľ vychádzal pri výpočte

RPMN.

Z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že v čase uzatvorenia,
zmluva o úvere mala obsahovať aj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, teda s rozčlenením jednotlivých čiastok nestačí uviesť len celkovú výšku splátok. Zmluva

neobsahuje presnú výšku toho ktorého nároku tak, ako to má na mysli vyššie uvedené zákonné
ustanovenie. Z citovaného ustanovenie jednoznačne vyplýva, že pri stanovení výšky mesačnej splátky
mal navrhovateľ v úverovej zmluve presne stanoviť mesačnú výšku splátky istiny, úrokov a poplatkov
(oddelene), tak ako to predpokladá (resp. stanovuje) zákon o spotrebiteľských úveroch. Za naplnenie
tejto náležitosti nie je možné považovať uvedenie mesačnej splátky bez špecifikácie istiny, úrokov a

iných poplatkov. Spotrebiteľ podľa citovaných zákonných ustanovení má právo na informácie o tom,
v akej sume splatí samotnú istinu úveru v mesačných dohodnutých splátkach, akú sumu z toho platí
na úroky a v akej výške platí tieto úroky. Takáto informácia je pritom významná pre spotrebiteľa, najmä
pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť
poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, resp.

aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej navrhovateľom za poskytnutý
úver (rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.06.2015 vydaný v konaní sp. zn. 6Co/345/2015).Nakoľko z predložených listinných dokladov vyplýva, že zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi
neobsahuje zákonom požadované náležitosti, a to náležitosti špecifikované v § 9 ods. 2 písm. f), j), k)
zákona o spotrebiteľských úveroch, je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov v

zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľskom úvere.

Vychádzajúc z uvedeného vznikla odporcovi povinnosť vrátiť navrhovateľovi len hodnotu poskytnutého
úveru po zohľadnení doteraz zaplatenej časti úveru, a preto súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
3.638,77 Eur (poskytnutý úver vo výške 4.000,- Eur - zaplatená časť úveru vo výške 361,23 Eur).

Keďže odporca riadne a včas po vyhlásení okamžitej splatnosti nevrátil poskytnutý úver vznikol
navrhovateľovi v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením
§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. (pre rozhodné obdobie bola stanovená sadzba vo výške 5,25 %)
zákonný nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v uplatnenej výške 5 % ročne zo sumy 3.638,77 Eur
od 27.11.2013 do zaplatenia (deň nasledujúci po splatnosti úveru), na zaplatenie ktorých súd odporcu

zaviazal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého ak
malúčastníkvoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovpomernerozdelí,prípadnevysloví,žežiadny
z účastníkov nemá na náhradu trov právo, pričom súd priznal navrhovateľovi pomernú náhradu trov

konania zodpovedajúcej úspechu v konaní 41,92 % (pomer úspechu navrhovateľa 70,96 % k pomeru
úspechu odporcu 29,04 %). Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania, ktoré
predstavujú náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 307,50 Eur.

Náhradu trov konania po zohľadnení úspechu navrhovateľa celkom vo výške 128,90 Eur je odporca

povinný zaplatiť na účet navrhovateľa č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v X. B. Q., T..Q...

Súd odporcovi uložil lehotu na zaplatenie s poukazom na výšku uloženej povinnosti a v súlade
s § 160 ods. 1 veta druhá O.s.p., pretože odporca preukázal svoje majetkové pomery odôvodňujúce
povolenie splniť povinnosť v splátkach.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sauž prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané,

zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.