Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 1, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoP/29/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615209562
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4615209562.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BorisaMinksaasudcovJUDr.Vladimíra

Pribulu a JUDr. Renáty Pátrovičovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: U. F., nar. XX.XX.XXXX
a I. F., nar. XX.XX.XXXX, obidvaja bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Topoľčanoch ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: S. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. č. XXX a U. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom R. W., C. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti
rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 22. marca 2016 č. k. 9P/250/2015-177, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 22.03.2016 č. k. 9P/250/2015-177 zvýšil vyživovaciu povinnosť

otca na mal. U. F., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 120,- eur na sumu 150,- eur a na mal. I. F., nar.
XX.XX.XXXX zo sumy 110,- eur na sumu 130,- eur, u obidvoch detí mesačne a s účinnosťou od
01.09.2015. Týmto došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 03.05.2012 č. k.
11P/42/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 27.09.2012 č. k. 8CoP/40/2012.
Zameškané výživné za obdobie od 01.09.2015 do vyhlásenia rozsudku, resp. do 31.03.2015, pretože
otec je povinný platiť výživné k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci, v prípade mal. U. určil súd vo
výške 105,- eur a povolil ho otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným

pod následkom straty výhody splátok a exekúcie. V prípade mal. I. zameškané výživné za to isté obdobie
určil súd vo výške 35,- eur, ktoré určil otcovi za povinnosť zaplatiť matke do 60 dní od právoplatnosti
rozsudku. Do obdobia zameškaného (zročného) výživného súd na každé z týchto detí započítal sumu
105,- eur. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, prvostupňový súd vec právne posúdil podľa § 62 ods.
1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, 3, § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine a § 163 ods. 2 OSP.
Vychádzajúc zo záverov vykonaného dokazovania a predovšetkým nastalú zmenu pomerov, súd prvého
stupňa považoval návrh matky na zvýšenie výživného iba čiastočne opodstatnený. V prospech otca

bolo pri zvýšení výživného zohľadnené aj to, že dobrovoľne prispieva na každé z hore menovaných
detí zvýšeným výživným 15,- eur (t.j. nad rámec predchádzajúceho právoplatného rozsudku). Taktiež
sa otec so svojimi synmi pravidelne stretáva, nepretržite od piatku do nedele počas každého párneho
víkendu. Dobrovoľne zvýšené výživné 15,- eur na každé dieťa otec matke zasiela od októbra 2014.
Mal. U. od 01.09.2015 navštevuje 1. ročník strednej školy a mal. I. 7. ročník základnej školy. Obidve
deti aktívne športujú (hrávajú futbal za TJ Oponice). V súčasnej dobe matka dosahuje príjem 724,94
eur mesačne, čo je o 191,88 eur viac ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného (r. 2012) a otec

dosahuje netto príjem 1.214,79 eur mesačne, čo je viac o 121,39 eur ako v čase predchádzajúcej úpravy
výživného (taktiež v r. 2012). Výživným pre mal. dieťa je potrebné chápať zabezpečenie potrieb pre
všestranný rozvoj dieťaťa tak po stránke fyzickej ako aj duševnej, pričom právo na výživné dieťaťu vzniká
už jeho narodením. Za predpokladu zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom stanovil súd zmenupomerov zistenú porovnaním okolností dôležitých pre určenie výšky výživného, tak v čase skoršieho
rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Takto zistená zmena pomerov musí byť závažnejšieho
charakteru a musí vychádzať z reálnych zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov

každého z rodičov, ktoré sú dané jednak ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho
charakteru. Výživné na obe deti súd zvýšil otcovi od 01.09.2015, t.j. od začiatku nového školského roku,
v ktorom mal. U. začal navštevovať 1. ročník strednej školy a mal. I. 7. ročník základnej školy. V prípade
každéhoztýchtodetíbolvsúvislostisurčenímvýškyzameškanéhovýživnéhozainkriminovanéobdobie
zarátaný finančný obnos 105,- eur, ktorým otec nad rámec súdom určeného výživného prispel na výživu

mal. U. a aj mal. I..
O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez
návrhu.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec, uvádzajúc, že žiada, aby zvýšenie výživného tak ako
ho realizoval Okresný súd Topoľčany bolo zrušené a zvýšenie výživného nech je v tom rozsahu, ako sa

s matkou, počnúc od 01.09.2014 dohodli, t.j. z celkovej sumy 230,- eur na obidve maloleté deti na sumu
260,- eur, čo je o 30,- eur viac, ako mal stanovené v rozsudku. Ak by mal byť prvostupňový rozsudok
právoplatný, zostane mu iba suma 123,03 eura, čo znamená, že z tejto by nebol schopný
pokryť svoje náklady, pričom životná úroveň otca by bola nižšia ako u obidvoch detí a ich matky. Výška
jeho netto príjmu obsahuje nadčasy a koncoročné odmeny, pričom bez týchto položiek je jeho netto

príjem cca 1.122,39 eura mesačne. Z výplaty mu zostane po odrátaní všetkých nákladov
približne 143,03 eura, pričom z tejto sumy si musí zabezpečiť stravu na cca 15 služieb v Bratislave.
Matke sa v porovnaní s prechádzajúco úpravou výživného zvýšila životná úroveň o 70,49 eura oproti
otcovi. Matka klamala v tom smere, keď tvrdila, že má náklady na bývanie u svojich rodičov vo výške
200,- eur mesačne. Podaním tohto návrhu si matka mienila pokryť náklady na splácanie pôžičky. Od

20.02.2016 do 27.02.2016 boli deti na lyžovačke v Tatranskej Lomnici, pričom náklady za štyri mesiace
mal 786,63 eura. S matkou žije v spoločnej domácnosti aj jej priateľ C. V., ktorý u nej býva viac ako
dva roky.
Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že žiada Krajský súd v Nitre o potvrdenie
rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 9P/250/2015-177 zo dňa 22.03.2016, nakoľko s ním súhlasí.

V spoločnej domácnosti s ňou žijú jej rodičia, o ktorých sa stará, pretože sú zdravotne ťažko postihnutí.
Náklady na domácnosť má stále 200,- eur mesačne. Takisto aj ona má nadčasy a odmeny a pre svoje
deti robí maximum. Jej priateľ má trvalý pobyt v Y., kde žije v spolu so svojimi ťažko chorými rodičmi.
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok
procesným postupom podľa § 212 ods. 1, 2 a § 214 ods. 2 OSP, dospejúc následne k tomu právnemu

záveru, že podané odvolanie otca nie je dôvodné.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V danom prípade súd prvého stupňa, rozhodujúc o podanom návrhu matky na zvýšenie výživného, v
intenciách ust. § 120 ods. 1, 2 a 4 OSP zistil vo veci skutkový stav, ktorý pri dodržaní myšlienkového
postupu hodnotenia dôkazov podľa § 132 OSP (jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti) aj následne
správne posúdil podľa príslušných ustanovení hmotnoprávneho predpisu (§ 62, § 75 a § 78 Zákona o
rodine). Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo

dňa 22.03.2016 č. k. 9P/250/2016-177 ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, pričom
v ďalšom odvolací súd odkazuje na samotný rozsah a obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s
ktorým sa stotožňuje (§ 219 ods. 2 OSP). Súd prvého stupňa správne vyhodnotil majetkové pomery
obidvoch rodičov, a pokiaľ ide o nárast ich netto zárobkov v porovnaní s predchádzajúcou úpravou
výživného (matka príjem vyšší o 191,88 eura a otec o 121,39 eura) správne vzhľadom na túto výšku

stanovil aj výšku výživného na maloletého U. ako aj na maloletého I.. Tejto výške výživného totiž na
druhej strane zodpovedá aj nastalá zmena pomerov na strane oboch maloletých detí v porovnaní s
predchádzajúcou úpravou výživného, spočívajúca v tom, že obidve deti sú viac ako o dva roky staršie,
fyzickyvyspelejšie,čímsamatkelogickymuselizvýšiťajnákladynazabezpečenieichkompletnejvýživy.
Takisto obidve deti navštevujú vyššie stupne škôl, pričom maloletý U. 1. ročník strednej školy a maloletý

I. druhý stupeň základnej školy. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že dieťa má právo podieľať
sa na dosiahnutej životnej úrovni vlastných rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine), pričom výživné má
prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine). V súvislosti s rozhodovaním
o výške výživného, ktoré požadovala matka v návrhu zvýšiť spolu na obidve deti v sume 370,- eurmesačne, pričom jej bolo zvýšené na sumu spolu 280,- eur mesačne, bol zohľadnený aj záujem otca
o výchovu maloletých detí nad rámec rozsudkom uloženej povinnosti prejavujúci sa jednak v rozsahu
stretávania otca sa s deťmi ako aj prispievaním na ich výživu nad rámec súdom určeného výživného.

Práve všetky tieto skutočnosti v ich vzájomnom súhrne primäli súd prvého stupňa k správnemu záveru
ohľadne stanovenia výšky výživného v prípade maloletého U. na sumu 150,- eur a v prípade maloletého
I. na sumu 130,- eur u obidvoch detí s účinnosťou od 01.09.2016.
Ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil prvostupňový súd napadnutý rozsudok aj v časti
týkajúcej sa výšky zameškaného výživného na každé z maloletých detí, pretože súd prvého stupňa v

prípade každého dieťaťa správne zohľadnil sumu 105,- eur, nakoľko otec na výživu každého dieťaťa za
obdobie od 01.09.2015 až do vyhlásenia napadnutého rozsudku prispieval o 15,- eur mesačne viac, ako
mal určené právoplatným rozsudkom (15x7=105).
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko ide o konanie, ktoré je
možné začať aj bez návrhu.

Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.