Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 15, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/42/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314202251
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8314202251.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT
Slovakia s.r.o., Pribinova 25, Bratislava 26, IČO: 35 792 752, práv. zast. JUDr. Andreou Cvikovou,
advokátkou, AK Pribinova 25, Bratislava, proti odporcom: 1) K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. 5, 2)
S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. 5, za účasti vedľajšieho účastníka C. ochrana práv spotrebiteľov,
Šafárikovo námestie 7, D., práv. zast. JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom, AK Dobrovičova 13,
Bratislava, o zaplatenie 1 291,61 eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Humenné č.k. 15C 191/2014-45 zo dňa 21.10.2014 a o späťvzatí návrhu čo do istiny vo výške 316,- Eur

a v časti príslušného úroku takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie návrhu čo do istiny vo výške 316,- Eur a v časti príslušného úroku. V tejto časti
z r u š u j e rozsudok súdu 1.stupňa a konanie z a s t a v u j e .

Vo zvyšku p o t v r d z u j e rozsudok súdu 1.stupňa okrem výrokov o trovách konania.

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že navrhovateľ nemá právo na náhradu trov vo

vzťahu k zastaveniu konania a ani na náhradu trov odvolacieho konania.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 237,98 Eur na účet
jeho právneho zástupcu JUDr. Bohdana Jakubisa, advokáta v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa voči odporcovi v 1. a 2. rade z
a m i e t o l .

Odporcovi v 1. a 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n a l.

Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 237,98 eur na
účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa právne odôvodnil ust. § 2, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č.
258/2001 Z.z., ust. § 53 ods. 6, § 39 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

V danej veci mal súd prvého stupňa za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 21.05.2010
uzatvorená zmluva, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi v 1. rade úver vo výške 1 500,-
eur; úver sa odporca zaviazal splatiť 36 mesačnými splátkami po 85,15 eur. Nominálna výška úveruje podľa karty klienta v sume 3 065,40 eur, túto sumu sa zaviazal splatiť navrhovateľovi, teda zmluvná
odmena ako výnos navrhovateľa predstavovala 1 565,40 eur.

Odporcovi na jeho žiadosť bola odložená splátka č. 5, 6, 7, 11 a 19 a tieto mal odporca zaplatiť ako
splátky č. 37, 38, 39, 40 a 41. Za odklad splátok si navrhovateľ nárokuje zmluvnú odmenu vo výške
111,47 eur a túto sumu si ihneď ponechá z vyplatenej sumy úveru ako poplatok za možný odklad splátok,
o čom svedčí kolónka „nominály celkom“ v karte klienta, kde je uvedená suma 3 176,87 eur.

Navrhovateľ pri danom úverovom vzťahu požadoval pôvodne od odporcov zaplatenie sumy 1 291,61
eur, vo svojom písomnom vyjadrení z 20.10.2014 uvedenú sumu po desiatich zrealizovaných úhradách
od odporcu v celkovej výške 316,- eur ponížil s tým, že predmetom konania je suma 975,61 eur. V časti
o zaplatenie istiny 316,- eur žiadal konanie zastaviť. Reálne však odporcovi v 1. rade titulom úveru bola
poskytnutá suma 852,97 eur, a titulom jedného revolvingu, v rámci ktorého bola podľa navrhovateľa
započítaná pohľadávka na vyplatenie úveru z tejto zmluvy s pohľadávkou navrhovateľa vyplývajúcou z

inej zmluvy č. 8300014913, v dôsledku čoho sa pohľadávka na vyplatenie úveru znížila na sumu 964,44
eur. Ani táto suma však nezohľadňuje výšku skutočne vyplateného úveru, pretože je v nej zahrnutá
suma 111,47 eur za odklad splátok, ktorú si navrhovateľ nárokuje ako zmluvnú odmenu a túto si ihneď
ponechá zo sumy úveru ako poplatok za možný, teda potenciálny odklad splátok. Skutočne poskytnutá
suma tak predstavuje len 852,97 eur ( 964,44 eur - 111,47 eur ). Odporca však splatil navrhovateľovi

už 1 773,79 eur do podania návrhu a po podaní návrhu ďalšiu sumu 316,- eur, spolu teda uhradil sumu
2 089,79 eur, čo navrhovateľ preukázal aktuálnou kartou odporcu ako klienta z 22.11.2013 a svojím
písomným vyjadrením z 20.10.2014.

Úver bol odporcovi v 1. rade poskytnutý pri ročnom úroku 70 % a predpokladanej RPMN 70 %,

po poskytnutí revolvingu sa predpokladaná RPMN znížila na výšku 60,27 % a ročná úroková sadzba
revolvingu na výšku 68,44 %.

Súd prvého stupňa vyslovil názor, že takto dojednaná výška úrokov ako odmena za poskytnutý úver
je v nepomere v porovnaní s priemernými úrokovými mierami z úverov poskytovaných v obchodných

bankách, ktoré v čase uzatvorenia zmluvy neprekračujú hodnotu 20 % ročne. Rovnako tak výška ročnej
percentuálnej miery nákladov 68,44 %, ktorá vyjadruje všetky platby od spotrebiteľa v prospech veriteľa
v súvislosti s poskytovaním úveru okrem úrokov, nie je adekvátna pre poskytnuté plnenie.

V prejednávanej veci je predmetom konania zaplatenie pohľadávky z poskytnutého úveru, teda jedná

sa o spotrebiteľský právny vzťah. Pri spotrebiteľských právnych vzťahoch sa použije právna úprava,
ktorá je výhodnejšia pre spotrebiteľa, a to bez ohľadu na to, či sa jedná o právny vzťah z Obchodného
zákonníka, Občianskeho zákonníka alebo iného zákona. Použitie práva výhodnejšieho pre spotrebiteľa
vyplýva aj z nálezu, resp. z uznesenia Ústavného súdu SR z 19.06.2013, sp.zn. ÚS 402/2013-10.

V tomto prípade predstavuje dohodnutá zmluvná odmena v sume 1 676,87 eur odplatu, ktorá v
percentuálnom vyjadrení prevyšuje hodnotu poskytnutého úveru a je aj niekoľkonásobne vyššia, ako je
obvyklá priemerná výška úrokov poskytovaných v obchodných bankách pri obdobných úveroch v danom
období.

Z uvedeného dôvodu takéto dojednania v zmluve o revolvingovom úvere a o zmluvných dojednaniach s
vysokou zmluvnou odmenou považuje súd pre rozpor s dobrými mravmi za neplatné, pretože odmena
je zjavne a neporovnateľne vyššia ako priemerná úroková sadzba poskytovaná obchodnými bankami v
uvedenom období. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka sa jedná v
tejtočastioneplatnýprávnyúkon,pričomsajedná oabsolútnuneplatnosť,naktorúsúdprihliadaexoffo.

Je v rozpore s dobrými mravmi, aby bol dlžníkovi, t.j. odporcovi, vyplatený úver vo výške 993,43 eur, a
uvedené úverové prostriedky má odporca vrátiť vo výške 3 065,40 eur. Nesporne je v rozpore s dobrými
mravmi dohodnúť si úrok z revolvingového úveru vo výške 68,44 % ročne. Ďalej je v rozpore s dobrými
mravmi, aby za odklad piatich splátok bola voči dlžníkovi uplatnená odmena vo výške 111,47 eur. Súd má

za to, že zo strany navrhovateľa sa v tomto prípade jedná až o úžernícke praktiky, ktoré nemá možnosť
dlžník ako spotrebiteľ ovplyvniť, pretože tento postup je v zmluve už vopred pripravený na predtlačených
formulároch - tlačivách a dopisujú sa len konkrétne čísla, resp. údaje. Podľa dojednaní si pritom veriteľ-navrhovateľ hneď pri poskytnutí úveru, revolvingu, vyplatí svoju odmenu a poplatok akýmsi nejasným,
a teda sporným započítaním.

Súd prvého stupňa zdôraznil, že reálne bola vyplatená odporcovi v 1. rade suma 852,97 eur; odporca
v 1. rade už splatil, a teda vrátil navrhovateľovi ako veriteľovi sumu 2 089,79 eur ( 1 773,79 eur do
podania návrhu a 316,- eur po podaní návrhu, teda nepomerne viac ako mu bolo reálne poskytnuté.
Na strane odporcu v 1. rade nedošlo ani k bezdôvodnému obohateniu podľa ustanovenia § 451 a nasl.
Občianskeho zákonníka, keďže zaplatil viac ako reálne od navrhovateľa dostal.

Podľa ustanovení § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka ide o absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu
v časti o dojednanej odmene pre rozpor s dobrými mravmi, a keďže na strane odporcu nedošlo ani k
bezdôvodnému obohateniu, súd návrh zamietol v celom rozsahu, a to aj vrátane úroku z omeškania.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. V danom konaní

boli úspešní v plnom rozsahu odporcovia. Títo si však náhradu trov konania neuplatnili a žiadne
trovy konania im ani nevznikli, preto im súd náhradu trov konania nepriznal. Súd prvého stupňa však
zaviazal neúspešného navrhovateľa na náhradu trov konania účelne vynaložených na uplatňovanie
alebo bránenie práva na strane vedľajšieho účastníka, čo vyplýva z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Jeho trovy
konania pozostávajú len z trov právneho zastúpenia vo výške 237,98 eur pri odporcovi v 1. rade za

dva úkony právnej služby po 61,41 eur ( prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd )
a dva režijné paušály po 8,04 eur, pri odporcovi v 2. rade po znížení tarifnej hodnoty o 50 % v súlade
s § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. za dva úkony právnej služby po 41,50 eur ( prevzatie a príprava
zastúpenia, písomné podanie na súd ) a dva režijné paušály po 8,04 eur. Navrhovateľ je takto vyčíslené
a priznané trovy povinný zaplatiť v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho

zástupcu vedľajšieho účastníka.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie navrhovateľ. Poukázal na ust. § 1 ods. 1 Nariadenia
vlády č. 238/2008 Z.z., ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie
spotrebiteľského úveru. Maximálna výška odplaty za rovnaký spotrebiteľský úver ako bol poskytnutý

na základe zmluvy o revolvingovom úvere bola v zmysle uvedeného 76 %. Je nesporné, že výška
odplaty dohodnutá v zmluve o revolvingovom úvere neprevyšuje tú maximálnu odplatu, akú právna
úprava relevantná v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere pripúšťala. Výška odplaty za úver
poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere je v súlade s platnou právnou úpravou, a teda
nemôže ísť o žiadny rozpor so zákonom. Osobitná úprava maximálnej prípustnej výšky odplaty má

aplikačnú prednosť pred všeobecnou úpravou. Ratio legis tejto úpravy bolo regulovať celkové náklady.
Regulovanie len jednotlivých zložiek by viedlo k tomu, že síce každá z týchto jednotlivých zložiek by aj
mohlabyťprimeraná,noneprimeranýbybolužichsúhrn.Zákonodarcapretostanovil,žebudúregulovať
len celkové náklady. Ak celkové náklady sú tvorené len jednou položkou ako v tomto prípade, aj vtedy
prichádza do úvahy iba posudzovanie cez ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, a teda, že pokiaľ ich

výška je v súlade s právnymi predpismi, potom nie je možný iný záver. Argumentácia výškou úrokovej
sadzby je nesprávna a na jej základe nie je možné s ohľadom na relevantnú právnu úpravu v čase
uzavretia zmluvy posudzovať výšku odplaty. Zákonodarca už vyššie citovanými ustanoveniami určil,
že sa má regulovať odplata predstavujúca celkový náklad spotrebiteľa spojením so spotrebiteľským
úverom.Prípadrozporuvýškyodplatyzaúverpodľazmluvyorevolvingovomúveresožiadnymzákonom

nenastal. Súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotili otázku výšky úveru, t.j. v akej bol poskytnutý.
V tomto smere je podstatným zdrojom nesprávnych záverov súdu, že nevychádzajú z predloženej
uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere, teda z toho, čo bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté. V
prípade zmluvy o revolvingovom úvere navrhovateľ poukazuje na to, že na jej základe bol poskytnutý
úver vo výške 1.500,- Eur. Záväzok odporcu poskytnúť peňažné prostriedky vo výške 111,47 Eur bol

splnený započítaním so záväzkom navrhovateľa podľa dohody o poskytnutí pôžičky, bod 8.1 a nasled.
zmluvy došlo k úhrade záväzku odporcu z danej zmluvy v uvedenom rozsahu. Pre úplnosť informácií
navrhovateľ poznamenal, že danú službu, teda službu o odklade splátok úveru odporca aj reálne
využil (odklad splátok č. 5, 6 ,7 11, 19), čo bolo preukázané prehľadom splátok a úhrad v rámci karty
klienta, kde sa pri uvedených splátkach uvádza ako výška splátky - údaj 0. Záväzok odporcu poskytnúť

peňažné prostriedky vo výške 535,56 Eur ako neuhradené záväzky zo zmluvy 8300014913 bol splnený
vzájomným započítaním. Záväzok navrhovateľa poskytnúť peňažné prostriedky vo výške 852,97 Eur
bol splnený vyplatením v prospech účtu odporcu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľ si
podľa označenej zmluvy splnil záväzok v celom rozsahu, teda v sume 1.500,- Eur, čo je suma úveru.Navrhovateľ namieta výrok rozhodnutia o priznaní trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi. Z
hľadiska výsledku konania vedľajší účastník nemá vo vzťahu k úspechu, či neúspechu v tomto konaní
žiadny vzťah. Navrhovateľ tvrdí, že nie je preto možné aplikovať zásadu úspechu v tomto konaní

pri rozhodovaní o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka, lebo ten vo veci samej úspech alebo
neúspech v konaní nemal. Postavenie vedľajšieho účastníka sa rozhodnutím vo veci samej logicky
nezmenilo. Preto aplikácia ust. § 142 ods. 1 O.s.p. je v tomto prípade vylúčená. Uplatnenie nároku
na náhradu trov konania vedľajším účastníkom je v tomto prípade aj v rozpore s dobrými mravmi
a predstavuje výsledok účelovosti jeho postupu a zneužívanie ust. § 93 ods. 2 - 4 O.s.p. evidentne

motivovaného snahou o dosiahnutie prospechu titulom uplatnenia náhrady trov konania. Údajné náklady
na zastúpenie občianskeho združenia advokátom v žiadnom smere nepredstavujú účelne vynaložené
trovy. Samotné združenie má byť spôsobilé na ochranu spotrebiteľa v rámci súdneho konania, a to
bez potreby splnomocnenia advokáta na jeho zastupovanie. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu SR 6MCdo 5/2013. Právne odôvodnil svoje odvolanie navrhovateľ ust.
§ 205 ods. 2 písm. a/, e/, c/ a f/ O.s.p. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že návrhu v

celom rozsahu vyhovie, odporcu zaviaže na zaplatenie náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia
v konaní pred súdom prvého stupňa, a aby odvolací súd vynechal výrok o náhrade trov vedľajšieho
účastníka alebo aby alternatívne odvolací súd zrušil rozsudok a vrátil vec na ďalšie konanie. Uplatnil si
trovy odvolacieho konania vo výške 83,34 Eur.

V spise sa nachádza na č.l. 39 faxom podané dňa 21.10.2014 čiastočné späťvzatie návrhu čo do sumy
316,- Eur a v časti príslušného úroku s tým, že navrhovateľ žiadal v tejto časti konanie zastaviť. Toto
faxové podanie nebolo doplnené do 3 dní, ale až následne v priebehu odvolacieho konania doručil
navrhovateľ originál tohto podania súdu.

Preto odvolací súd posúdil toto podanie ako späťvzatie návrhu, čo do istiny 316,- Eur a časti príslušného
úroku v odvolacom konaní a zobral zreteľ iba na originál, ktorý bol zaslaný.

Odvolací súd na základe podaného odvolania i čiastočného späťvzatia návrhu preskúmal rozsudok
súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212

O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas
vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 07.03.2016 a zistil, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné, a že čiastočnému späťvzatiu návrhu je potrebné vyhovieť.

Podľa ust. § 222 ods. 2 O.s.p. odvolanie môže odvolací súd vybaviť aj tak, že pripustí vzatie návrhu

na začatie konania späť alebo schváli zmier. Podľa ust. § 208 O.s.p. ak je návrh na začatie konania
vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací
súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak
späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Odvolací súd rešpektujúc dispozičné právo navrhovateľa späťvzatie návrhu čo do istiny vo výške 316,-
Euračastipríslušnéhoúrokupripustil,vtejtočastizrušilrozsudoksúduprvéhostupňaakonaniezastavil.

Boli splnené podmienky na takéto čiastočné zastavenie konania. Odporkyňa, ktorá prevzala výzvu na
vyjadrenie, či súhlasí so späťvzatím návrhu v svojom podaní doručenom Krajskému súdu v Prešove dňa

17.02.2016 nevyjadrila so späťvzatím nesúhlas.

Navrhovateľ namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/ a f/ O.s.p., t.j., že v konaní
došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 O.s.p. Súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú dané.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav,
dôkazy, ktoré vykonal riadne vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. Na základe tých dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie. Na zistený skutkový stav súd
prvého stupňa aplikoval ustanovenia správnych právnych predpisov a tieto aj správne vyložil. Odvolacísúd nezistil žiadnu vadu, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto rozsudok
podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. vo zvyšku okrem výroku o trovách konania potvrdil.

Správne a zákonu zodpovedajúce sú i dôvody rozsudku v potvrdzujúcej časti, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p.

Súd prvého stupňa vyslovil názor, že dojednaná výška úrokov ako odmena za poskytnutý úver je
v nepomere v porovnaní s priemernými úrokovými mierami z úverov poskytovaných v obchodných

bankách, ktoré v čase uzatvorenia zmluvy neprekračujú hodnotu 20 % ročne. Rovnako tak výška ročnej
percentuálnej miery nákladov 68,44 %, ktorá vyjadruje všetky platby od spotrebiteľa v prospech veriteľa
v súvislosti s poskytovaním úveru okrem úrokov, nie je adekvátna pre poskytnuté plnenie.

Skutočne dohodnutá zmluvná odmena v sume 1.676,87 Eur predstavuje odplatu, ktorá v percentuálnom
vyjadrení prevyšuje hodnotu poskytnutého úveru a je aj niekoľkonásobne vyššia, ako je obvyklá

priemerná výška úrokov poskytovaných v obchodných bankách pri obdobných úveroch v danom období.

Možno súhlasiť i s názorom, že dojednania v zmluve o revolvingovom úvere s vysokou zmluvnou
odmenou je potrebné považovať pre rozpor s dobrými mravmi za neplatné, pretože odmena je zjavne a
neporovnateľne vyššia ako priemerná úroková sadzba poskytovaná obchodnými bankami v uvedenom

období. Nejedná sa o primeranú výšku odplaty za poskytnutie peňažnej istiny dlžníkovi, pretože nie je
to zhodnotenie, ktoré je obvyklé. I odvolací súd sa prikláňa k právnemu názoru vyslovenému v rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 26/2011 zo dňa 26.04.2012, o ktoré sa opieral i súd prvého stupňa.
Je skutočne v rozpore s dobrými mravmi, aby bol dlžníkovi platený úver vo výške 993,43 Eur a uvedené
úverové prostriedky má tento dlžník, teda odporca vrátiť vo výške 3.065,40 Eur. Je v rozpore s dobrými

mravmi dohodnúť si úrok z revolvingového úveru vo výške 68,44 % ročne. Možno súhlasiť i so záverom
súdu prvého stupňa, že je v rozpore s dobrými mravmi, aby si účtoval navrhovateľ za odklad splátok
odmenu vo výške 111,47 Eur. Takéto konanie skutočne vykazuje znaky úžerníckej praktiky. Odporcovi
bola vyplatená suma 852,97 Eur, tento ju splatil a vrátil navrhovateľovi sumu 2.089,79 Eur, teda 1.773,79
Eur do podania návrhu a 316,- Eur po podaní návrhu, preto na strane odporcu v 1. rade nedošlo ani k

bezdôvodnému obohateniu podľa ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka tak ako to správne uviedol
súd prvého stupňa vo svojom rozsudku.

Z dôvodu, že odvolací súd čiastočne zastavil konanie a zrušil rozsudok bolo potrebné rozhodnúť znova
o trovách konania. Preto zmenil rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že navrhovateľ nemá právo

na náhradu trov vo vzťahu k zastaveniu konania ani na náhradu trov odvolacieho konania. Zároveň
mu uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 237,98 Eur na účet jeho
právneho zástupcu JUDr. Bohdana Jakubisa, advokáta v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku podľa
ust. § 146 ods. 2 v spojení s ust. § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p.

Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Z daného ustanovenia vyplýva, že odporca hradí trovy konania len v prípade, pokiaľ bol návrh podaný

dôvodne. Ide o rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu k čiastočnému zastaveniu konania.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech nemal. V danej
veci bol navrhovateľ neúspešným účastníkom, zároveň aj keď sa formálne javí, že zastavenie konania

v časti istiny vo výške 316,- Eur a príslušného úroku zavinil odporca. Z obsahu spisu vyplýva, že návrh
nebol podaný dôvodne, teda neboli splnené kumulatívne obidve podmienky na priznanie trov konania
v časti navrhovateľovi podľa tohto ustanovenia.

Trovy konania si uplatnil iba navrhovateľ, neuplatnili si ich odporcovia v 1. a 2. rade. Uplatnil si ich však

vedľajší účastník na strane odporcov. Tieto mu už boli priznané i v prvostupňovom konaní. Podľa názoru
odvolacieho súdu ide o účelne vynaložené trovy na uplatnenie alebo bránenie práva, pričom ide o trovy
právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia a písomné
podanie na súde 61,41 Eur a 41,50 Eur a dva režijné paušály po 8,04 Eur. Výšku takto uplatnených trova priznaných súdom prvého stupňa odporca v odvolaní nenamietal, namietal však samotné priznanie
trov vedľajšiemu účastníkovi a ich účelnosť.

V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 Ústavy SR a zároveň na
skutočnosť, že žiadnym zákonom nie je vylúčené, aby základné právo na právnu pomoc si uplatnilo
aj združenie spotrebiteľov. Do tohto základného práva na právnu pomoc nesporne patrí aj zastúpenie
účastníka konania advokátom. Obsah tohto základného práva však nepredpokladá, že spotrebitelia
združení v nejakom združení sú schopní uplatniť svoje základné práva na súdnu ochranu bez právnej

pomoci spočívajúcej v zastúpení advokátom len z dôvodu, že sú právnickou osobou založenou a
vzniknutou so špecifickým účelom ochrany spotrebiteľov. Takéto združenie môže byť podľa názoru
odvolacieho súdu vytvorené z osôb, ktoré nemajú žiadny predpoklad, aby sa dokázali právne účinným
spôsobom brániť v konaní pred príslušným súdom. A tak len zo zamerania na ochranu spotrebiteľa sa
nemôže vyvodzovať záver, že združenie je schopné zabezpečiť realizáciu základného práva na súdnu
a inú právnu ochranu bez právneho zastúpenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.