Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 25, 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 10C/10/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816200312
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Tengely

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7816200312.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Marián Tengely, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko,

s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpeného spoločnosťou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanej
G. H., narodenej XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX F., o zaplatenie 258,65 € istiny s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Zaväzuje žalovanú uhradiť žalobcovi 207,66 € istiny a 8,75 % ročný úrok z omeškania:
· zo sumy 20,54 € od 26.01.2013 do zaplatenia,
· zo sumy 96,90 € od 26.02.2013 do zaplatenia,

· zo sumy 59,59 € od 26.03.2013 do zaplatenia,
· zo sumy 30,63 € od 26.04.2013 do zaplatenia, na účet číslo: IBAN: SK37 1111 0000 0010 0480 4211,
VS: 9004500990, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Zaväzuje žalovanú uhradiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 9,90 € súdneho poplatku a 43,16
€ trov právneho zastúpenia na účet číslo: IBAN: SK11 1111 0000 0010 0480 4000, VS: 9004500990, v
lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie sumy 258,65 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3,19 € od
26.12.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 20,54 € od 26.01.2013
dozaplatenia,úrokomzomeškaniavovýške8,75%ročnezosumy96,90€od26.02.2013dozaplatenia,
úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 59,59 € od 26.03.2013 do zaplatenia, úrokom
z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 30,63 € od 26.04.2013 do zaplatenia a úrokom z

omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 47,80 € od 26.02.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania
pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, so sídlom Karadžičova
10, 825 13 Bratislava, ako postupca, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpila na
žalobcu pohľadávku voči žalovanej v žalovanej výške.

Poukázal na skutočnosť, že žalovaná dňa 27.11.2012 uzavrela s právnym predchodcom žalobcu -
spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. - Zmluvu č. 105818182Z112, predmetom ktorej bolo poskytovanie
telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom
znení. Na základe Zmluvy právny predchodca žalobcu - spoločnosť Slovak Telekom, a.s. - poskytolžalovanej telekomunikačné služby, špecifikované v Zmluve za podmienok stanovených v Zmluve a
vo Všeobecných podmienkach. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby
cenu stanovenú v Zmluve a v Cenníku. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanej cenu za

poskytnuté telekomunikačné služby v súlade so svojimi platnými cenovými podmienkami a žalovanej
vystavil vyúčtovacie faktúry, pričom žalobcovi postúpil pohľadávku na faktúre s variabilným symbolom
7212616149, znejúcej na sumu 3,19 € a splatnej dňa 25.12.2012, pohľadávku na faktúre s variabilným
symbolom 7300204993, znejúcej na sumu 20,54 € a splatnej dňa 25.01.2013, pohľadávku na faktúre s
variabilným symbolom 7301264936, znejúcej na sumu 96,90 € a splatnej dňa 25.02.2013, pohľadávku

na faktúre s variabilným symbolom 7302383374, znejúcej na sumu 59,59 € a splatnej dňa 25.03.2013,
pohľadávku na faktúre s variabilným symbolom 7303525758, znejúcej na sumu 30,63 € a splatnej dňa
25.04.2013, a pohľadávku na faktúre s variabilným symbolom 7401435219, znejúcej na sumu 47,80 € a
splatnej dňa 25.02.2014. Žalovaná odo dňa postúpenia pohľadávky ku dňu spísania žaloby nevykonala
žiadnu, ani čiastočnú úhradu pohľadávok. Nezaplatením faktúr v lehote splatnosti riadne a včas sa
žalovaná dostala vo vzťahu k žalobcovi v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 a nasledujúcich Občianskeho

zákonníka do omeškania, a preto si žalobca uplatnil úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške podľa
platných právnych predpisov za každý deň omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti každej
z uplatnených faktúr až do jej zaplatenia.

Žalovaná sa k podanej žalobe napriek výzve súdu a procesným poučeniam nevyjadrila.

Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať
ani v drobných sporoch.

Podľa ustanovenia § 200ea ods. 1, 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku:

(1)Akvpriebehukonaniadosiahnepredmetkonaniasumu1000eur,odtohookamihuideodrobnýspor.

(2) Za drobné spory sa nepovažujú veci, ktoré sa týkajú

a) osobného stavu alebo spôsobilosti na právne úkony,
b) sociálneho zabezpečenia,
c) konania o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní,
d) vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
e) konania o dedičstve,

f) konania o určenie, zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti,
g) konkurzného konania a reštrukturalizačného konania,
h) sporov z pracovných vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov,
i) ochrany osobnosti.

(3) Ak je predmetom konania iba príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu podľa
odseku 1, konanie sa považuje za drobný spor.

Keďže sa v danom prípade jedná o pohľadávku vo výške 258,65 €, teda drobný spor, súd prejednal vec
bez nariadenia pojednávania.

Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovné:

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 a výňatkov z jej Prílohy vyplýva, že spoločnosť
Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, ako postupca

postúpila na žalobcu ako postupníka pohľadávky voči žalovanej, identifikované variabilnými symbolmi
7212616149, 7300204993, 7301264936, 7302383374, 7303525758 a 7401435219, v celkovej výške
258,65 €.

Zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 27.11.2012 (ďalej len „Zmluva o poskytovaní služieb“)

a Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 27.11.2012 (ďalej len „Dodatok“), vyplýva,
že Zmluva o o poskytovaní služieb bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou
Slovak Telekom, a.s. - a žalovanou, vrátane Dodatku, ktorého obsahom bol dohodnutý program služiebNAJ 200 za zľavnený mesačný paušálny poplatok s dobou viazanosti 24 mesiacov a so zmluvnou
pokutou 47,80 €.

Z faktúry č. 7212616149 zo dňa 08.12.2012, splatnej dňa 25.12.2012, vyplýva, že právny predchodca
žalobcu fakturoval žalovanej sumu 3,19 € z titulu mesačných poplatkov za služby.

Z faktúry č. 7300204993 zo dňa 08.01.2013, splatnej dňa 25.01.2013, vyplýva, že právny predchodca
žalobcu fakturoval žalovanej sumu 20,54 € z titulu mesačných poplatkov za služby.

Z faktúry č. 7301264936 zo dňa 08.02.2013, splatnej dňa 25.02.2013, vyplýva, že právny predchodca
žalobcu fakturoval žalovanej sumu 96,90 € z titulu mesačných poplatkov za služby.

Z faktúry č. 7302383374 zo dňa 08.03.2013, splatnej dňa 25.03.2013, vyplýva, že právny predchodca
žalobcu fakturoval žalovanej sumu 59,59 € z titulu mesačných poplatkov za služby.

Z faktúry č. 7303525758 zo dňa 08.04.2013, splatnej dňa 25.04.2013, vyplýva, že právny predchodca
žalobcu fakturoval žalovanej sumu 30,63 € z titulu mesačných poplatkov za služby.

Z faktúry č. 7401435219 zo dňa 08.02.2014, splatnej dňa 25.02.2014, vyplýva, že právny predchodca

žalobcu fakturoval žalovanej sumu 47,80 € z titulu zmluvnej pokuty za porušenie zmluvných povinností.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne, v časti
uhradenia poplatkov za služby, vyfakturovaných žalovanej faktúrou č. 7300204993, znejúcou na sumu
20,54 €, splatnou dňa 25.01.2013, faktúrou č. 7301264936, znejúcou na sumu 96,90 €, splatnou dňa

25.02.2013, faktúrou č. 7302383374, znejúcou na sumu 59,59 €, splatnou dňa 25.03.2013, faktúrou č.
7303525758, znejúcou na sumu 30,63 €, splatnou dňa 25.04.2013, tak, ako je to uvedené vo výroku
rozsudku, dôvodná, a preto v tejto časti žalobe vyhovel. V časti o zaplatenie mesačných poplatkov
za služby vyfakturovaných žalovanej faktúrou č. 7212616149, znejúcou na sumu 3,19 €, splatnou dňa
25.12.2012, a v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty žaloba nie je dôvodná, a preto súd žalobu žalobcu

v tejto časti zamietol.

Nárok žalobcu na zaplatenie poplatkov za služby sa opiera o Zmluvu o poskytovaní služieb, jej
Dodatok, Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom pevnej siete
spoločnosti Slovak Telekom, a.s. (ďalej len „Všeobecné podmienky“), Cenník pre poskytovanie služieb

spoločnosti Slovak Telekom, a.s. (ďalej len „Cenník“), faktúry za poskytnuté služby č. 7300204993 zo
dňa 08.01.2013, č. 7301264936 zo dňa 08.02.2013, č. 7302383374 zo dňa 08.03.2013 a č. 7303525758
zo dňa 08.04.2013 a o ustanovenia zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
účinnom do 31. decembra 2013, t.j. v čase uzavretia predmetnej Zmluvy o poskytovaní služieb a jej
Dodatku (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“).

Podľa ustanovenia § 43 ods. 12 písm. a) a b) zákona o elektronických komunikáciách, účastník je
povinnýpoužívaťverejnúslužbuvsúladestýmtozákonomasozmluvouoposkytovaníverejnýchslužieb
a platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,

poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 8 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách, podnik môže odstúpiť
od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45
dní po dni splatnosti.Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená Zmluva o poskytovaní verejných
služieb, na základe ktorej (v znení jej Dodatku) právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanej
dohodnutý program služieb, avšak tá cenu za poskytnuté služby v lehote splatnosti nezaplatila. Súd

preto z titulu nedoplatku na poskytnutých službách vyfakturovaných faktúrou č. 7300204993 zo dňa
08.01.2013, faktúrou č. 7301264936 zo dňa 08.02.2013, faktúrou č. 7302383374 zo dňa 08.03.2013
a faktúrou č. 7303525758 zo dňa 08.04.2013 priznal žalobcovi plnenie vo výške 207,66 € a žalovanú
zaviazal úhradou dlžnej sumy, predstavujúcej cenu za poskytnuté telekomunikačné služby.

Výrok o úrokoch z omeškania sa opiera o ustanovenie § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka v platnom znení, t.j. v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy o poskytovaní služieb a jej
Dodatku (ďalej len „Občiansky zákonník“), v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.
87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov.

Ohľadom prevyšujúcej časti uplatneného nároku na zaplatenie poplatkov za služby vyfakturovaných
žalovanej faktúrou č. 7212616149 zo dňa 08.12.2012, splatnou dňa 25.12.2012 a znejúcou na sumu
3,19 €, s príslušenstvom (s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 26.12.2012 do zaplatenia) súd
dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju v tejto časti zamietol.

Podľa ustanovenia § 100 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka:

(1)Právosapremlčí,aksanevykonalovdobevtomtozákoneustanovenej(§101až110).Napremlčanie
súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo
veriteľovi priznať.

(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté
ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

(3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a

bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Z oboznamovanej faktúry č. 7212616149 zo dňa 08.12.2012, znejúcej na sumu 3,19 €, vyplýva, že
splatnosť vyfakturovaných mesačných poplatkov za služby poskytnuté právnym predchodcom žalobcu
žalovanej v období od 08.11.2012 do 07.12.2012 bola právnym predchodcom žalobcu určená na deň
25.12.2012.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že najneskôr odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti predmetnej
faktúry, t.j. od 26.12.2012, sa právny predchodca žalobcu dozvedel, že žalovaná si neplní svoje
povinnosti v súlade so Zmluvou o poskytovaní služieb, a teda žalobca (respektíve jeho právny
predchodca) najneskôr od 26.12.2012 zistil, že žalovaná je v omeškaní s úhradou dlžnej sumy. Súd má
preto za to, že premlčacia lehota začala plynúť už od doby, keď žalobcovi (respektíve jeho právnemu

predchodcovi) vzniklo právo vymáhať dlžnú sumu voči žalovanej, teda odo dňa nasledujúceho po dni
splatnosti faktúry č. č. 7212616149 zo dňa 08.12.2012, t.j. od 26.12.2012, a uplynula dňa 26.12.2015.
Žalobca (respektíve jeho právny predchodca) preukázateľne vedel o tom, že žalovaná si neplní svoje
povinnosti v zmysle Zmluvy o poskytovaní služieb, a teda mal reálnu možnosť uplatňovať si voči
žalovanej svoje práva žalobou na súde. Keďže tak neurobil, plynula mu premlčacia lehota a táto

pokračovala aj po postúpení pohľadávky na žalobcu, nebola prerušená a nezačala plynúť nanovo,
pričom žaloba na súd bola podaná dňa 18.01.2016. Z uvedeného vyplýva, že právo žalobcu ako
právneho nástupcu spoločnosti Slovak Telekom, a.s. sa premlčalo najneskôr 26.12.2015, a teda žaloba
bola na súd podaná už po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty.

Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom od 1. mája
2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plneniepredávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával.

Nakoľkovzmyslecitovanéhoustanovenia§5bzákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľamusísúd
od 1. mája 2014 v spotrebiteľských veciach ex offo, t.j. aj bez námietky účastníka konania, prihliadnuť na
premlčanie nároku žalobcu, súd z titulu premlčania nároku žalobcu na zaplatenie poplatkov za služby
vyfakturovaných žalovanej faktúrou č. 7212616149 zo dňa 08.12.2012, splatnou dňa 25.12.2012 a
znejúcou na sumu 3,19 €, s príslušenstvom (s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 26.12.2012 do

zaplatenia) žalobu v tejto časti zamietol. Z predloženého listinného dôkazu (faktúry č. 7212616149 zo
dňa 08.12.2012) vyplýva, že splatnosť dlžnej sumy, nastala dňa 25.12.2012, čo znamená, že ku dňu
podania žaloby (uplatnenia nároku žalobcom) bola pohľadávka žalobcu voči žalovanej už premlčaná,
na čo musel súd ex offo prihliadnuť, a preto žalobcovi nemohol priznať zaplatenie dlžnej sumy vo výške
3,19 €. Z rovnakého dôvodu, keďže súd žalobcovi nepriznal nárok na zaplatenie istiny, mu nepriznal ani
uplatnený úrok z omeškania.

Súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná ani v prevyšujúcej časti uplatneného nároku na
zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 47,80 € s príslušenstvom (s 8,25 % ročným úrokom z omeškania
od 26.02.2014 do zaplatenia), a preto žalobu žalobcu aj v tejto časti zamietol.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka:

(1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý
túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti
nevznikne škoda.

(2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo
určený spôsob jej určenia.

(3) Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti

právnym predpisom (penále).

Podľa ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd
znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený
požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje,

súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta
presahuje rozsah vzniknutej škody.

Rozsudkom Okresného súdu Bardejov č. k. 4C/174/2011-21 zo dňa 30.11.2011 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove č. k. 3Co/26/2012 zo dňa 23.05.2012 bola zmluvná pokuta rovnakého

významu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Obdobne aj vo veci Okresného súdu Bardejov
č. k. 4C/162/2011-28 zo dňa 06.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k.
16Co/32/2012-46 zo dňa 15.03.2012.

Podľa ustanovenia § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v

spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,

ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.

Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady č. 93/13/EHS o

nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica"), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá
členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty
zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinnéprostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“

S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti
o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov:
„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná

bez nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 smernice sa má považovať za
kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel
verejného poriadku (bod 50 uznesenia Súdneho dvora č. C-76/10 vo veci POHOTOVOSŤ / Korčkovská),
teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný
vždy a za každých okolností vyžadovať.

Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku,
ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (podľa
ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom ide o absolútnu neplatnosť). Jej ďalším
používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, navyše zákonom explicitne zakázaný, a priznanie
plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie

z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo
strany súdu a popieranie vysokého záujmu Európskej únie a práva Európskej únie na ochrane práv
spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu
predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku, a preto nemôže ísť len o čiastočnú
neplatnosť zmluvnej pokuty. Súd ako orgán členského štátu Európskej únie je pri poskytovaní ochrany

pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je
uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval
(§ 53a Občianskeho zákonníka). Plnenie z takejto podmienky navyše vždy zakladá bezdôvodné
obohatenie (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka; ,,z neplatného právneho úkonu“). Navyše zmluvnú
pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu

bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a Občianskeho
zákonníka sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty.

Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý
a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho

konania (v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať, že dodávateľ
bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými
mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene anticipované
konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného
práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o

ochrane spotrebiteľa) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa).

Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom

postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so
všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo
strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická
rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod
25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).

Zmluvná podmienka, zaväzujúca žalovanú na zaplatenie zmluvnej pokuty v uplatnenej výške 47,80
€, je pre rozpor s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka neplatná, pretože spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľky.
Zmluvná podmienka ohľadom zmluvnej pokuty nebola individuálne dojednaná, čo vyplýva aj z

rozhodovacej činnosti súdu, ktorý rieši stovky sporov, kde vystupuje žalobca alebo jeho právny
predchodca a uplatňuje si právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluvy o poskytovaní verejných služieb
sa líšia svojím obsahom len v údajoch o spotrebiteľovi, programe služieb, aktivovaných službách,
výške zľavnených mesačných paušálnych poplatkov, dobe viazanosti a zmluvnej pokute. Tieto zmluvysú formulárovými zmluvami, do ktorých sa údaje dopisujú. Žalobca v konaní nepreukázal, že by boli
zmluvné podmienky individuálne dojednané.

Žalovaná ako spotrebiteľka sa Dodatkom k Zmluve o poskytovaní služieb zaviazala zaplatiť zmluvnú
pokutu vo výške 47,80 € za akékoľvek porušenie povinností zo strany žalovanej, pričom nebola
dohodnutá zmluvná pokuta pre právneho predchodcu žalobcu v prípade, že by on porušil ustanovenia
zmluvy. Táto okolnosť spôsobuje nerovnováhu v zmluvných vzťahoch a jej neprijateľnosť, čo spôsobuje
jej neplatnosť.

Dohodnutá zmluvná podmienka navyše zaväzuje žalovanú zaplatiť zmluvnú pokutu počas celej doby
viazanosti, aj v tom prípade, ak by žalovaná porušila zmluvu hoci v posledný deň viazanosti. Zmluvná
pokuta teda nebola odstupňovaná, ale mala sa uplatniť v plnej výške pri hocijakom porušení povinností
a v hociktorom čase od uzavretia zmluvy do uplynutia 24 mesiacov. Takéto dojednanie je v rozpore s
ustanoveniami § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Žalobca teda nemal právo na zaplatenie

zmluvnej pokuty vo výške 47,80 €, keďže si ju uplatňoval na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Súd nepopiera význam zmluvnej pokuty, avšak v konkrétnom prípade sa jednalo o formulárovú zmluvu,
kde zmluvná pokuta bola zapracovaná v texte zmluvy a žalovaná nemohla ovplyvniť zmluvný vzťah v
prípade, že sa rozhodla zmluvu uzavrieť. Zmluvná podmienka, a to zmluvná pokuta, nebola individuálne

dojednaná. Vzhľadom na to, že zmluvná pokuta postihovala žalovanú vždy pri porušení zmluvnej
povinnostibezohľadunačasovéhľadisko,takátozmluvnápodmienkabolaneprijateľná,apretonemohla
byť poskytnutá ochrana žalobcovi v podobe priznania zmluvnej pokuty.

Zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody, je aj sankciou. Spôsob jej dojednania

a jej výška však musí plne rešpektovať zásadu rovnosti právneho vzťahu ako aj princíp proporcionality.
Právny predchodca žalobcu ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv,
ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí
aj pre zmluvnú pokutu, ktorú dodávateľ žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške
bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Teda reálne môže nastať situácia,

že spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už iba jeden poplatok a pre
jeho nezaplatenie uplatní žalobca (respektíve jeho právny predchodca) rovnakú zmluvnú pokutu, ako
v prípade omeškania sa spotrebiteľa už hneď na úvod dvojročného zmluvného vzťahu. Podmienky,
za akých dodávateľ dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa.
V štandardných formulárových zmluvách totiž dodávateľ pre spotrebiteľa v neprehľadnej, zložito

formulovanej a miniatúrnymi písmenami písanej forme zapracuje také zmluvné dojednania, ktoré sú pre
spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých dodávateľ predpokladá, že uniknú pozornosti spotrebiteľa.

Okrem toho súd dojednanie o zmluvnej pokute považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj preto,
žedodávateľnazákladetaktoformulovanéhodojednaniazmluvnejpokuty(akúčastníkporušíakúkoľvek

z povinností podľa tejto Zmluvy), môže od spotrebiteľa požadovať zmluvnú pokutu v dohodnutej výške
za každé porušenie zmluvnej povinnosti, teda môže od spotrebiteľa žiadať niekoľkonásobok dohodnutej
zmluvnej pokuty. Je nepochybné, že takéto zmluvné dojednanie vnáša do tohto právneho vzťahu
neprimeranú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tohto právneho vzťahu, a to na úkor
spotrebiteľky. Zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa

a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán.

Súd pri zohľadnení všetkých týchto skutočností dospel k záveru, že dohoda účastníkov o zmluvnej
pokute v Zmluve o poskytovaní služieb je neprijateľná zmluvná podmienka, a preto je podľa ustanovenia
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a aj podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.

Súd ďalej konštatuje, že žalobca v konaní predložil faktúru zo dňa 08.02.2014, kde jeho právny
predchodca fakturoval žalovanej zmluvnú pokutu vo výške 47,80 €. V konaní však žiadnym listinným
dôkazomnepreukázal,žebyžalovanáporušilazmluvnépodmienky,ateda,žebynezotrvalavzmluvnom
vzťahu po dohodnutú dobu dvadsaťštyrimesačnej viazanosti, prípadne porušila svoje iné, zmluvnou

pokutousankcionované,povinnosti.Žalobcatotižotomnepredložilžiadnylistinnýdôkaz.Ajzuvedených
dôvodov bolo potrebné žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 47,80 € zamietnuť, nakoľko
žalobca v konaní nepreukázal, že by mu vôbec vznikol nárok na zmluvnú pokutu.Z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 47,80
€ z dôvodu, že sa jednalo o neprijateľnú zmluvnú podmienku uplatňovanú v rozpore s ustanovením §
53a ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,
podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Na strane žalobcu vznikli trovy konania
pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 € a z trov právneho zastúpenia, ktoré si

žalobca uplatnil vo výške 107,91 € za tri úkony právnej služby. Pri vyčísľovaní trov konania, na náhradu
ktorých má žalobca právo, však súd vychádzal z nároku na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
71,93 €, ktorá v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení pozostáva z
tarifnej odmeny za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd)
po 21,58 €, z dvoch režijných paušálov po 8,39 € a z DPH vo výške 20 %, a teda žalobcovi nepriznal

náhradu trov za úkon označený ako podanie protistrane - pokus o zmier, keďže takýto úkon vyhláška
neupravuje. Žalobca bol úspešný na 80 % v pomere k celku a žalovaná bola úspešná na 20 % v pomere
k celku. Po odpočítaní úspechu žalovanej od úspechu žalobcu, má žalobca právo na 60 %-nú náhradu
trov konania, čomu zodpovedá suma 9,90 € kráteného zaplateného súdneho poplatku a suma 43,16 €
zodpovedajúca kráteným trovám právneho zastúpenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ustanovenia § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa ustanovenia § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, možno odvolanie proti rozsudku alebo

uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a Občianskeho súdneho poriadku), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.