Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 28, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/317/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221020
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113221020.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členiek senátu

JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Gabriely Világiovej v právnej veci žalobkyne: U.. Z. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom P. XX, F., právne zastúpenej JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Hlavná
61, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690
904, právne zastúpeného JUDr. Danielom Blyšťanom, advokátom so sídlom v Košiciach, Užhorodská
21,ozrušenierozhodcovskéhorozsudku,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduPrešov
č.k. 8C/162/2013-153 zo dňa 03.06.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zo

dňa 19.01.2012, sp. zn. 3C/2521/2012. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne v konečnom rozhodnutí
vo veci samej.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 52 ods. 2 a 4, § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods.
2 Smernice Rady 93/13/EHS, § 40 ods. 1 písm. c), § 40 ods. 1 písm. j), § 40 ods. 2, § 41 ods. 1, § 43
ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

V odôvodnení uviedol cit.: „Žalobkyňa sa prostredníctvom žaloby doručenej súdu dňa 16.07.2013
domáhala, aby súd zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom Alžbetina 41, Košice, sp.
zn. 3C/2521/2012 z 19.01.2012, povolil odklad vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku.
Uznesením zo dňa 18.07.2014, č.k. 8C 162/2013 - 110 súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku Arbitrážneho súdu Košice voči žalobkyni až do právoplatného skončenia konania o zrušenie
rozhodcovského rozsudku vedeného na tunajšom súde. Uznesením zo dňa 18.07.2014, č.k. 8C
162/2013 - 111 súd zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania. Uznesením Krajského súdu v

Prešove zo dňa 30.09.2014 odvolací súd potvrdil obidve uznesenia.

Rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19.01.2012, sp. zn. 3C/2521/2012
Arbitrážny súd uložil žalobkyni, aby do piatich dní od doručenia tohto rozhodcovského rozsudku zaplatila
žalovanému peňažnú sumu vo výške 51,45 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 Eur na
účet žalovaného, alebo aby v tej istej lehote podala odpor na súde, ktorý tento rozhodcovský rozsudok
vydal. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku v časti, v ktorej sa rozhodcovský súd zaoberal svojou

právomocou konať vo veci vyplýva, že vec spadá do právomoci rozhodcovského súdu, ak ide o typ
sporu, ktorý nemožno v rozhodcovskom konaní prejednať a zároveň v danej veci bola medzi účastníkmi
uzavretá platná rozhodcovská zmluva. Rozhodcovský súd je za takých podmienok ďalej príslušný na
rozhodovanie sporov, ak bola jeho príslušnosť vopred dohodnutá alebo, ak bol dodatočne na základedohody strán rozhodcovský súd na prejednanie a rozhodnutie vo veci určený. Z písomného poverenia
žalobcu z 01.01.2009, resp. z časti XV. predložených VPP vyplýva, že poisťovňa určila na prejednanie
všetkých sporov Arbitrážny súd Košice. Z osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská doložka bola

krytá samostatným podpisom žalobcu s tým, že tento nebol povinný v rámci poistnej zmluvy ako celku
ju podpísať.

Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 18.06.2013. Žalobkyňa podala v 30-dňovej lehote
od doručenia rozsudku žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žaloba na tunajšom súde bola

podaná dňa 16.07.2013.

Z návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy č. F012401 zo dňa 26.08.2008 vyplýva, že žalobkyňa so
žalovaným uzatvorila poistnú zmluvu č. 4478190004 so začiatkom poistenia od 27.08.2008 a koncom
poistenia 27.08.2056. Poistenie bolo dojednané na dobu 48 rokov. Výška poistného bola dohodnutá v
sume 420 Sk mesačne. Súčasťou poistnej zmluvy sú aj VPP (21-05-07) a osobitné zmluvné dojednania

č.01/2007kpoistnejzmluveč.4478190004,ktorésúsúčasťouposlednejstranyformuláraVPP.VPPako
aj osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4478190004 sú podpísané žalobkyňou
dňa 26.08.2008.

Súd sa v prvom rade zaoberal návrhom žalovaného na zamietnutie žaloby z dôvodu, že s účinnosťou

od 01.01.2015 došlo k zmene právnej úpravy, a to prijatím § 243d Zákona č. 233/1995 Z.z.
Exekučný poriadok. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že v dôsledku ustanovenia ods. 1
citovaného zákonného ustanovenia, v zmysle ktorého rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov
rozhodcovského konania zaväzovať, v prípade, ak nebolo začaté exekučné konanie na jeho podklade
do troch mesiacov od účinnosti tohto zákonného ustanovenia, a teda účastníci konania stratili právny

záujem na výsledku konania. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že predmetné ustanovenie sa vzťahuje
výlučne na exekučné konania a svojou povahou je exekučného charakteru. Nemožno z neho vyvodiť,
že za podmienok stanovených touto zákonnou úpravou by ním bolo možné dosiahnuť nápravu všetkých
nesprávností rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní. Zamietnutie žaloby z dôvodu zmeny
zákonnej úpravy, ktorá nastala v čase po začatí súdneho konania, by bolo v rozpore s princípom

právnej istoty. Princíp právnej istoty je jedným zo základných aspektov právneho štátu, ktorý okrem
iného vyžaduje, aby súdy právoplatne rozhodli o predmete sporu a toto ich rozhodnutie nebolo
spochybňované. Z uvedených dôvodov súd návrh žalovaného na zamietnutie žaloby neakceptoval, vo
veci konal a meritórne rozhodol.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu
poistnej zmluvy, ktorá má svojou povahou charakter spotrebiteľský. Súd sa nestotožňuje s tvrdením
žalovaného, že rozhodcovská doložka v danom prípade bola individuálne dojednaná. Ako to vyplýva
z časti XV. VPP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy, v tejto časti sa nachádza
rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa vzájomné spory medzi žalovaným a žalobkyňou prejednajú

v rozhodcovskom konaní podľa Zákona č. 244/2002 Z.z.. Rozhodcovská doložka sa nachádza
na poslednej strane VPP, ktoré sú súčasťou zmluvy v časti - osobitné zmluvné dojednania č.
01/2007, ktoré okrem rozhodcovskej doložky obsahujú aj iné zmluvné dojednania týkajúce sa zániku
poistenia. Rozhodcovská doložka uvedená v osobitných zmluvných dojednaniach odkazuje na tú istú
rozhodcovskú doložku, ktorá sa nachádza v časti XV. ako neoddeliteľná súčasť VPP. Rozhodcovská

doložka sa stala súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú žalovaný v rámci svojej podnikateľskej
činnosti použil v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu spotrebiteľov.
Žalobkyňa ako spotrebiteľka nemala žiadnym spôsobom možnosť znenie tejto rozhodcovskej doložky
ovplyvniť. Žalovaný svoje tvrdenia, že rozhodcovskú doložku so žalobkyňou dojednal individuálne,
žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalovaným predložená listina Záznam o požiadavkách o potrebách

klienta k poistnej zmluve individuálnosť dojednania rozhodcovskej doložky nepreukazuje. Jedná sa
opätovne o predtlačený formulár vyhotovený žalovaným, ktorý nemožno považovať za dôkaz, ktorý
by potvrdzoval, že žalovaný so žalobkyňou individuálne dojednal rozhodcovskú doložku. Žalovaný
tak neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Súd rozhodcovskú
doložku vyhodnotil ako neprimeranú zmluvnú podmienku a zmluvné dojednanie, ktoré dosahuje

intenzitu hrubého nepomeru práv a povinností v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako aj v rozpore s ustanoveniami
Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (napr. možnosť
výberu rozhodcovského súdu daná iba dodávateľovi, vytvorenie rozhodcovského súdu podľa potrebydodávateľom, procesné pravidlá rozhodcovského súdu, ktorý rozhoduje v skrátenom konaní, pričom
lehota na podanie odporu je určená iba na 5 dní, čo je lehota kratšia ako lehota podľa O.s.p.,
zaplatenie sumy 70 Eur ako podmienka na prihliadnutie na odpor, priznaná výška trov konania je

mnohonásobne vyššia, ako náhrada trov v súdnom konaní pri vydaní platobného rozkazu a ktoré navyše
spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy nepozná, ak nemá možnosť porovnať si ich prípadnú výhodnosť alebo
nevýhodnosť oproti konaniu pred súdom). Už len tieto samotné skutočnosti svedčia o neprimeranosti
arbitrážneho konania. Argument žalovaného, že procesné pravidlá Arbitrážneho súdu sú uvedené a
verejne dostupné na internete nepreukazuje, že s vynaložením odbornej starostlivosti žalobkyňu s

týmito pravidlami oboznámil a vysvetlil jej možné výhody tohto spôsobu riešenia sporov, pre ktoré by
sa žalobkyňa slobodne rozhodla a vybrala si tento spôsob riešenia vzájomných sporov. Okrem toho
spôsob, akým bola zmluva spotrebiteľovi predložená, nie je o individuálne vyjednanom rozhodcovskom
konaní, ale o nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval
ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly tzv. neprijateľných zmluvných podmienok. Takýto postup
dodávateľa predstavuje nekalú obchodnú praktiku (porovnaj § 8 ods. 4 Zákona č. 250/2007 Z.z. o

ochrane spotrebiteľa). Súd rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprimeranú zmluvnú podmienku
a zmluvné dojednanie, ktoré dosahuje intenzitu hrubého nepomeru práv a povinností v neprospech
spotrebiteľa a je v rozpore s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách, Zákonom o ochrane spotrebiteľa a v konečnom dôsledku aj v rozpore s ustanoveniami
Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ako neprijateľné. Na

základe uvedeného preto súd v zmysle ust. § 41 písm. c) Zákona č. 244/2002 Z.z. predmetný
rozhodcovský rozsudok zrušil na návrh žalobkyne.

O trovách konania súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí, vzhľadom k tomu, že
súd po právoplatnom zrušení rozhodcovského rozsudku bude pokračovať v konaní vo veci v rozsahu

uvedenom v žalobe v súlade s ust. § 43 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z..“

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že proti žalobkyni
sa na základe predmetného rozhodcovského rozsudku nevedie exekučné konanie. Bez akýchkoľvek
pochybností sa ust. § 243d ods. 1 Exekučného poriadku vzťahuje na všetky rozhodcovské rozhodnutia

vydané pred 01.01.2015 v spotrebiteľských sporoch. Dané ustanovenie neupravuje iba postup v
exekučnom konaní, ale výslovne a stanovuje aj to, za akých podmienok a ex lege sa menia účinky
rozhodcovských rozhodnutí vydaných pred 01.01.2015. Vo vzťahu k pôvodnému ustanoveniu § 40
ods. 2 a § 35 zákona č. 244/2005 Z.z. účinnému do 31.12.2014 predstavuje ust. § 243d Exekučného
poriadku lex specialis. Strata záväznosti svojimi účinkami spôsobuje stratu právoplatnosti, a tým

nevyhnutne aj vykonateľnosti. Rozhodnutie, ktoré nezaväzuje, nemôže byť zároveň právoplatným.
Rozhodcovské rozhodnutie ani žiadnym inštančným postupom záväznosť nadobudnúť nemôže.
Rozhodcovský rozsudok už vydaný bol, teda existuje a rovnako by existoval aj v prípade jeho zrušenia,
avšak žalobkyňu by nezaväzoval a žalovaný by sa na jeho základe nemohol núteným výkonom domáhať
splnenia uloženej povinnosti, ibaže všetky tieto dôsledky už dnes, počnúc 01.04.2015 nastali, a to

celkom bez ohľadu na výsledok konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Predmetné konanie
tak nemá žiaden význam. Prechodné procesné ustanovenie § 372w O.s.p. sa týka príslušnosti
už konajúcich súdov. Právnu istotu dáva spotrebiteľom priamo zákon, už ten stanovuje, že tieto
rozhodcovské rozhodnutia nezaväzujú. Súd v tomto konaní nedokáže dosiahnuť iný výsledok, aký
už nastolil zákon. Nezáväzné rozhodnutie je de iure už zrušené. V prejednávanom prípade predmet

konania odpadol a pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tým, že
rozhodcovský rozsudok sa stal nezáväzným, došlo aj k zániku vecnej legitimácie účastníkov. Pre
rozhodnutie v prvostupňovom konaní a aj v štádiu odvolacieho konania je rozhodujúci stav v čase
vyhlásenia rozhodnutia. Ďalej namietal, že dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku nie je vo výroku
rozsudku uvedený, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť a nesprávnosť napadnutého rozsudku. Nie je

zrejmé, ktorý orgán má vo veci ďalej konať - či rozhodcovský súd alebo všeobecný súd. Súd prvého
stupňa porušil zásadu rovnosti účastníkov, nevykonal dôkazy zákonom stanoveným spôsobom resp.
listinné dôkazy nevykonal vôbec. Súd ani jeden listinný dôkaz nevykonal podľa § 122 a nasl. O.s.p.,
najmä neboli čítané či oboznámený obsah listinných dôkazov v zmysle § 129 O.s.p.. Súd ani len
neoboznámil obsah spisu a výsledky prípravy pojednávania v zmysle § 118 ods. 2 O.s.p.. Tým,

že súd neuviedol, ktoré skutkové tvrdenia ostali sporné, nemal žalovaný možnosť sa so všetkými
spornými otázkami dôkazne vysporiadať. Rozhodcovská doložka v tomto prípade nespôsobovala hrubý
nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a bola dojednaná
individuálne. Súd nevykonal test primeranosti podmienky tak, ako je vyžadovaný v smernici 93/13/EHS, v zmysle rozhodnutia vo veci C-237/02 Freiburger Komunalbauten, resp. C-453/10 Pereničová, či
C-76/10 Korčkovská. Rozhodcovská doložka v poistnej zmluve žalovaného je podľa 19. odôvodnenia
smernice 93/13/EHS vyňatá spod hodnotenia smernice 93/13/EHS. Právny poriadok SR nezakazuje

uzatvorenie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve. Neprijateľnosť podmienky sa posudzuje
vždy podľa okolností v čase uzavretia zmluvy, nie podľa neskoršej, a to hocijako závažnej skutočnosti.
Zákon a judikatúra Súdneho dvora EÚ nestanovuje, že súd má prihliadať na test primeranosti, ale
stanovuje, že ho musí vykonať. Súd sa odmietol zaoberať rozhodnutím Súdneho dvora EÚ zo dňa
03.04.2014 vo veci C-342/13. Rozhodcovská doložka nevyžadovala od spotrebiteľa, aby výlučne

všetky spory riešil pred rozhodcovským súdom. Podľa zákona o rozhodcovskom konaní môže
spotrebiteľ podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to aj z dôvodu, že v konaní pred
rozhodcovským súdom došlo k porušeniu práv spotrebiteľa. V zmysle § 53 ods. 4 OZ sa vyžaduje,
aby podmienky boli vždy skúmané aj z hľadiska toho, či naozaj spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. V rozhodnutí absentuje presvedčivé a logické
zdôvodnenie, ako konkrétne podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu, na základe akých dôkazov k

tomu súd dospel. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa mala možnosť oboznámiť sa so
zmluvnou podmienkou - rozhodcovskou doložkou a rovnako mala možnosť ovplyvniť jej podstatu, a teda
spotrebiteľ mal možnosť rozhodnúť sa, či rozhodcovskú doložku so žalovaným uzavrie alebo neuzavrie.
Žalobkyni žiadna okolnosť nebránila, aby si všetky dokumenty prečítala, aby požadovala vysvetlenie od
sprostredkovateľa, aby osobitné dojednania nepodpísala. Záznam o požiadavkách a potrebách klienta

preukazuje, že žalobkyňa bola informovaná o možnosti riešenia sporov v rozhodcovskom konaní.
Žiaden zákon neukladal ani neukladá žalovanému ani sprostredkovateľovi poučovaciu povinnosť voči
spotrebiteľovi v rozsahu, ako ju súd v odôvodnení predpokladá. Individuálne dojednanie preukazujú aj
Osobitné zmluvné dojednania, ktoré nie sú súčasťou VPP. Spotrebiteľ súhlasil so znením rozhodcovskej
doložky, a to svojím podpisom pod týmito osobitnými dojednaniami. Zámerom spotrebiteľského práva

nie je nekritická a bezbrehá ochrana spotrebiteľa za každých okolností. V tejto súvislosti poukázal na
názor sudcu Ústavného súdu SR Milana Ľalíka prezentovaný v odlišnom stanovisku k nálezu sp. zn.
I. ÚS 38/2013. Až po platnom uzavretí poistnej zmluvy nastala kauzálne fáza dojednávania Osobitých
zmluvných dojednaní. Ak žalobkyňa tvrdí, že nerozumela VPP a ani krátkemu zneniu Osobitných
zmluvných dojednaní, no napriek tomu žiadne vysvetlenie nežiadala ale tieto ustanovenia podpísala,

potom ide o konanie, ktorému sa neposkytuje ochrana v spotrebiteľskom práve. Žalovaný pri uzatváraní
poistnejzmluvyvytvorilžalobkynidostatokpriestoruamožnosťnavýber,čiosobitnézmluvnédojednania
svojím podpisom prijme alebo nie. Súd sa vôbec nezaoberal argumentáciou žalovaného v súvislosti s
aplikáciou 19. odseku odôvodnenia smernice 93/13/EHS. Rozhodcovská doložka má vplyv na výpočet
výšky poistného a preto je vyňatá s poukazom na smernice 93/13/EHS ako aj na predložené stanovisko

NBS zo súdnej kontroly z pohľadu smernice v poistných vzťahoch. V zmysle dodatku č. 2 bola žalobkyni
daná možnosť odstúpiť od rozhodcovskej doložky bez toho., aby tým bol akokoľvek dotknutý zvyšok
poistného vzťahu. Pokiaľ súd poukázal na niektoré ustanovenia rokovacieho poriadku rozhodcovského
súdu, k tomuto žalovaný uvádza, že ustanovenia rokovacieho poriadku nie sú zmluvnou podmienkou
dojednanou medzi žalobkyňou a žalovaným. Ani jeden z účastníkov nemal viac práv ako ten druhý,

obaja mali rovnaké postavenie a procesné práva a povinnosti. Ak by mali byť procesné podmienky
v arbitrážnych konaniach rovnaké ako sú pred súdmi, tak by sa stratil zmysel arbitrážnych súdov.
Žalovaný nesúhlasí so záverom, že jeho konanie predstavuje nekalú obchodnú praktiku. Z uvedených
dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne, alternatívne,
aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na rozhodnutie NS SR vo veci 6Cdo 1/2012 a 4Cdo
41/2012. Navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správy potvrdiť.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 10

ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle
zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade
s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej
tabuli súdu ako aj na internetovej stránke a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého
stupňa, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ
sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia

spôsobujúceznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“), to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred

podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského

rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, že prvostupňový súd nebral na zreteľ ust. § 243d zákona č.
233/1995 Z.z., ktoré je prechodným ustanovením k právnym úpravám účinným od 1. 1. 2015 a
zrušil rozsudok, ktorý v tom čase nebol pre strany záväzný, odvolací súd uvádza, že konanie o

zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je konanie podľa § 80 písm. c) O.s.p. a teda sa nevyžaduje
preukázanie naliehavého právneho záujmu. V predmetnom konaní sa vyhodnocuje existencia splnenia
zákonných podmienok pre vyhlásenie rozhodcovského rozsudku, a to podľa právnej úpravy účinnej v
čase jeho vyhlásenia. Rozhodcovský rozsudok ustanovením § 243d Exekučného poriadku, ani žiadnym
iným ustanovením všeobecne záväzného právneho predpisu nebol formálne zrušený. Zákonodarca

nepristúpil normatívnou cestou z zrušeniu rozhodcovských rozsudkov, legislatívna úprava smerovala
k strate ich záväznosti. Rozsudok teda nie je zrušený a neexistuje žiadna zákonná prekážka na
to, aby v sporovom konaní na základe riadne podaného návrhu na začatie konania súd preskúmal
existenciu zákonných podmienok na jeho vyhlásenie. Denegatio iustitiae (odopretiu spravodlivosti) by
sa rovnal stav, ak by sa na základe riadne a včas podanej žaloby podľa 3. časti O.s.p. súd vecou

nezaoberal. Neexistuje žiadny zákonný dôvod, aby konanie bolo zastavené. Na margo argumentu o
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu odvolací súd udáva, že dotknutou právnou úpravou
(§243d Exekučného poriadku) nedošlo uplynutím trojmesačnej doby k zániku vecnej legitimácie, ktorá
tu v čase začatia konania bola. Niet pochýb o tom, že rozhodujúci je stav v čase vyhlásenia rozhodnutia,
ale ak existujú podmienky pre prieskum zákonnosti rozhodcovského rozsudku na základe včas podanej

žaloby, bolo by neprípustné odmietnuť poskytnúť spravodlivosť len z dôvodu, že zákonodarca zákonom
sprísnil podmienky vykonania rozhodcovských rozsudkov. Ak teda stratí záväznosť rozhodcovský
rozsudok, nemali by byť pochybnosti, že exekúcia na jeho základe nemôže prebehnúť. Uvedené
opatrenie však nijako neblokuje iný ochranný mechanizmus proti nezákonnosti rozhodcovského
rozsudku, ktorým je konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku v sporovom konaní podľa 3.časti

O.s.p.. Tento ochranný mechanizmus je najštandardnejší. Dokončenie konania začatého na základe
procesne korektne začatého návrhu vrátane meritórneho rozhodnutia je aj v súlade s princípom právnej
istoty. Spotrebiteľ po späťvzatí žaloby z dôvodu straty záväznosti rozhodcovského rozsudku by bol
nútený čeliť náhrade trov konania, pretože procesne zavinil zastavenie konania.

Žalobkyňa uzatvorila dňa 26.08.2008 poistnú zmluvu so žalovaným. V konaní nebolo sporné, že
predmetná zmluva spĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka.Pri uzavretí predmetnej poistnej zmluvy žalobkyňa podpísala vyhlásenie, že bola oboznámená so
Všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré sú súčasťou zmluvy.

Súčasťou Všeobecných poistných podmienok sú aj osobitné dojednania č. 01/2007 k zmluve č.
XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

Podľa týchto osobitných zmluvných dojednaní žalobkyňa so žalovaným, okrem iného, vyjadrili svoju vôľu
v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z

dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle čl. XV. časti VPP
s tým, že toto ustanovenie chápu ako rozhodcovskú doložku.

Osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve žalobkyňa podpísala v deň podpisu poistnej zmluvy. V
deň uzatvorenia poistnej zmluvy bol spísaný aj záznam o požiadavkách a potrebách klienta k poistným
zmluvám.

V záhlaví predmetného záznamu je okrem iného uvedené, že v prípade vzniku sporov vyplývajúcich
zo sprostredkovania poistenia je možné na ich mimosúdne vyrovnanie využiť inštitút rozhodcovského
konania v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a všeobecných poistných
podmienkach platných od 01.01.2007 (XV. časť).

Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 OZ je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená
a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva uzatvorená so
žalobkyňou túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou poistnej zmluvy boli bez akýchkoľvek pochybností
všeobecné poistné podmienky, ktoré žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred

pre veľký počet spotrebiteľov. Podľa dohodnutej rozhodcovskej doložky (časť XV Všeobecných
poistných podmienok) sa všetky spory mali riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským
súdom. Takáto zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných poistných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná
a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní

predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Za právne bezvýznamné je potrebné označiť tvrdenie o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky
v osobitných zmluvných dojednaniach. V týchto osobitných zmluvných dojednaniach si účastníci len
opätovne dohodli povinnosť v prípade akéhokoľvek sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu už raz

dohodnutému vo všeobecných poistných podmienkach. Z osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva,
aby v prípade ich nepodpísania žalobcom mala stratiť platnosť tiež časť XV. všeobecných poistných
podmienok týkajúca sa rozhodcovského konania. Preto bez ohľadu na to, či by žalobkyňa osobitné
zmluvné dojednania podpísala alebo nie, jej povinnosťou vyplývajúcou zo všeobecných poistných
podmienok bolo podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takúto duplicitnú úpravu riešenia sporov vo

všeobecných poistných podmienkach a osobitných zmluvných dojednaniach nemožno označiť inak ako
za zavádzajúcu a mätúcu.

V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť
prejednanieprípadnéhosporurozhodcomakosúkromnouosobou,naktoréhozmluvnéstranydelegovali

takúto právomoc. Častokrát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky,
ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými
podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná
osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese požiadavka na

rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne
opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo
štandardnej zmluvy a teda so vzťahu fakticky nerovnovážneho obavy, že slabšia strana si svoj osud v
závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať sú plne
na mieste.

Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si žalobkyňa osobitne nevyjednala, nakoľko táto splývala
s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť
všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom.Rozhodcovská doložka, ktorá nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom, pričom v prípade sporu
spotrebiteľa núti podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, vychádzajúc z § 53 ods. 1 OZ i zo

smernice 93/13/EHS nesporne bez ďalšieho spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takouto neprijateľnou podmienkou
spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa v ustanovení § 53 spája sankciu neplatnosti.

Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§
40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na
ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná,
v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal byť prejednávaný a
rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi

zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov
uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli
alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej
doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) rozhodcovskému

súdu chýba základný predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej

zmluvy žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a
všeobecným súdom nevyplývajú. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej
zmluvnej podmienky nemohol zbaviť ani poukazom na princíp „ ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť
zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobcu. Kým rešpektovanie tohto
princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej

možnej miere jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne,
ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v
konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp
ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického
života a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo

strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto
oblastimunemôžebyťnaujmu.Žalovanýničímprávnevýznamnýmnepreukázal,abyžalobcoviposkytol
jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

Za dôkaz opaku sa nedá označiť ani žalovaným uvádzaný záznam o požiadavkách a potrebách

klienta spísaný pri uzatváraní zmluvy. V tomto listinnom dôkaze sa nachádza iba zmienka o možnosti
využitia inštitútu rozhodcovského konania bez akéhokoľvek objasnenia rozdielov medzi rozhodcovských
a súdnym konaním. Z ďalších listinných dôkazov predložených samotným žalovaným, a to zo záznamu
o požiadavkách a potrebách klienta, všeobecných poistných podmienok a osobitných zmluvných
dojednaní nevyplýva, aby zo strany sprostredkovateľa poistenia bolo poskytnuté riadne vysvetlenie

dôsledkov uzatvorenia rozhodcovskej doložky. Vykonané dokazovanie odôvodňuje urobiť záver, podľa
ktorého žalobkyni neboli poskytnuté žiadne informácie o dôsledkoch výlučného riešenia sporov v
rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky. Vo vzťahu k dodatočnej možnosti
danej žalobkyni odstúpiť od rozhodcovskej doložky je potrebné dodať, že odstúpiť možno len od platne
uzatvorenej zmluvy. Ak je rozhodcovská zmluva absolútne neplatná, odstúpenie od zmluvy neprichádza

do úvahy.

Vo vzťahu k námietke žalovaného týkajúcej sa vyňatia poistných zmlúv spod posudzovania, či
ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve odvolací súd udáva. Podľa „devätnásteho
odôvodnenia“ smernice 93/13/EHS z posúdenia neprijateľnosti zmluvných podmienok je vyňatý len

hlavný predmet zmluvy (v okolnostiach posudzovanej veci hlavným predmetom poistnej zmluvy je
poistné krytie poskytnuté dodávateľom) a vzťah ceny a kvality tovaru alebo dodávanej služby. Zároveň
však platí, že aj hlavný predmet zmluvy a vzťah ceny a kvality dodávanej služby môžu byť brané na zreteľ
pri hodnotení primeranosti ostatných podmienok (rozumej ostatných podmienok poistnej zmluvy). Zcitovanéhoodôvodneniasmernicenevyplývapretovyňatiepoistnýchzmlúvzvecnéhorozsahusmernice
en bloc a rovnako ani nemožnosť posúdenia nekalého charakteru podmienky zakladajúcej právomoc
rozhodcovského súdu rozhodnúť spor vyplývajúci z poistnej zmluvy.

Pokiaľ žalovaný namietal, že prvostupňový súd vo výroku, ktorým zrušil rozhodcovský rozsudok
neuviedol dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku, odvolací súd konštatuje nedôvodnosť tejto
odvolacej námietky. Súd prvého stupňa postupoval v súlade s ust. § 157 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho
poriadku, pričom mu nevyplýva povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutie vo výroku rozsudku. Úspešným

popretím platnosti rozhodcovskej zmluvy dochádza k pokračovaniu v konaní na všeobecnom súde vo
veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe, čo vyplýva z
ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. O takejto povinnosti
priamo vyplývajúcej z právneho predpisu nie je potrebné rozhodovať osobitným výrokom.

Vo vzťahu k tvrdeniu o porušení ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p. je potrebné zdôrazniť, že takéto

porušenie samo o sebe nie je dôvodom umožňujúcim zrušenie rozsudku. Platí totiž ustanovenie § 212
ods. 3 O.s.p., podľa ktorého na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

V súvislosti s namietaným porušením ustanovenia § 122 a § 129 ods. 1 O.s.p. je potrebné osobitne

zdôrazniť, že pojednávania nariadeného na deň 03.06.2015 sa osobne zúčastnil zástupca žalovaného,
ktorý spôsob vykonávania listinných dôkazov vôbec nespochybňoval, uviedol, že ďalšie návrhy na
doplnenie dokazovania nemá. Spochybňovanie postupu súdu pri prejednaní veci na pojednávaní dňa
03.06.2015, na ktorom došlo i k vyhláseniu napadnutého rozhodnutia, za takejto situácie nemožno
hodnotiť inak ako účelové.

Napadnutý rozsudok vychádza z náležitého právneho aj skutkového posúdenia veci a odvolací súd
konštatuje, že jeho odôvodnenie zodpovedá požiadavke náležitého odôvodnenia.

Na základe uvedeného odvolací súd zhodnotil, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je správny.

Žalovaný neuviedol v odvolacom konaní také relevantné odvolacie dôvody, ktoré by boli spôsobilé
spochybniť správnosť napadnutého rozsudku.

Preto odvolací súd napadnutý rozsudok v súlade s ustanovením § 219 Občianskeho súdneho poriadku
ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 224 ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.