Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 7, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 13C/202/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714217577
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6714217577.2

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Jurajom Lehotským v právnej veci navrhovateľa
Q. W., Y.. XX.XX.XXXX, L. E. I.Y. XXX/XX, XXX XX L., štátny občan SR, právne zastúpený Advokátska
kancelária JUDr. Michal Bouška, s.r.o., Vajnorská 98/D, 831 04 Bratislava, proti odporcovi STAVMAT
STAVEBNINY, s.r.o., sídlo Pezinská 56, 901 01 Malacky, IČO: 34 116 125, právne zastúpený JUDr.
Zuzana Oravcová, advokátka, Skuteckého č. 12, 974 01 Banská Bystrica, o zrušenie rozhodcovského

rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi na účet jeho právnej zástupkyne trovy konania vo
výške 332,08 € - trovy právneho zastúpenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom podaným na tunajší súd dňa 22.12.2014 domáhal toho, aby súd zrušil
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Tribunál zriadeného pri obchodnej spoločnosti
Tribunál, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 47 231 751, sp. zn. L. XX/XXXX zo
dňa 08.12.2014 a zároveň zaviazal odporcu aj na náhradu trov konania. Zároveň navrhovateľ požiadal o
odloženie vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku do právoplatného skončenia konania
vo veci samej. Vo svojom návrhu navrhovateľ uviedol:

Stály rozhodcovský súd Tribunál zriadený pri obchodnej spoločnosti Tribunál, s.r.o., sídlo Nám. SNP 41,
960 01 Zvolen, IČO: 47 231 751 (ďalej len „rozhodcovský súd Tribunál“), vydal rozhodcovský rozsudok,
sp. zn. L. XX/XXXX zo dňa 08.12.2014, ktorým zaviazal žalobcu (v rozhodcovskom konaní v procesnom
postavení žalovaného) zaplatiť žalovanému (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalobcu)
sumu 22,921,08 € spolu s 0,05 % úrokom z omeškania p.d. zo sumy 533,756 € od 11.12.2013 do

zaplatenia, s 0,05 % úrokom z omeškania p.d. zo sumy 7.000 € od 10.12.2013 do 03.03.2014, s 0,05 %
úrokom z omeškania p.d. zo sumy 507,80 € od 04.03.2014 do zaplatenia, s 0,05 % úrokom z omeškania
p.d. zo sumy 1.256,28 € od 23.12.2013 do zaplatenia, s 0,05% úrokom z omeškania p.d. zo sumy
1.256,28 € od 31.12.2013 do zaplatenia, s 0,05 % úrokom z omeškania p.d. zo sumy 6.025,93 € od
06.01.2014 do zaplatenia, s 0,05 % úrokom z omeškania p.d. zo sumy 6.406,67 € od 19.01.2014 do
zaplatenia, s 0,05 % úrokom z omeškania p.d. zo sumy 718,03 € od 21.01.2014 do zaplatenia, s 0,05

% úrokom z omeškania p.d. zo sumy 6.216,30 € od 30.01.2014 do zaplatenia, to všetko do troch dní od
právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, ako aj nahradiť trovy konania spočívajúce v súdnom poplatku
za návrh vo výške 916,00 €, ako aj trovy právneho zastúpenia vo výške 1.184,34 €, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku (ďalej len „napadnutý rozhodcovský rozsudok“).

Žalobcovi bol napadnutý rozhodcovský rozsudok doručený dňa 11.12.2014.Žalobca týmto v zachovanej zákonnej lehote podáva žalobu o zrušenie napadnutého rozhodcovského
rozsudku, ktorú odôvodňuje tým, že popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy (ustanovenie § 40 ods. 1
písm. c/ Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z., ďalej len ZRK).

Miestna príslušnosť Okresného súdu Zvolen je daná v zmysle ustanovenia § 88 ods. 2 poslednej vety
O.s.p., podľa ktorého na konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku je však vždy príslušný súd, v
ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania; ak je navrhovateľom spotrebiteľ, je na
konanie príslušný súd, v obvode ktorého má bydlisko.

Podľa článku 3 ods. 1 Štatútu Stáleho rozhodcovského súdu Tribunál sídlom Rozhodcovského súdu je
sídlo Zriaďovateľa (spoločnosť Tribunál, s.r.o., sídlo: Nám. SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 47 231 751).

Podľa článku 3 ods. 2 Štatútu Stáleho rozhodcovského súdu Tribunál pravidelným miestom
rozhodcovského konania je sídlo Rozhodcovského súdu, ak nie je v zmysle rokovacieho poriadku

Rozhodcovského súdu určené iné miesto rozhodcovského konania.

Podľa článku 3 ods. 2 Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu Tribunál pravidelným
miestomkonaniapredRozhodcovskýmsúdomjesídloRozhodcovskéhosúdu,ktoréjesúčasneadresou
podateľne na doručovanie písomností určených Rozhodcovskému súdu.

Žalobca nemá vedomosť o tom, že by v rozhodcovskom konaní, v ktorom bol vydaný napadnutý
rozhodcovský rozsudok, bolo určené iné miesto rozhodcovského konania, než sídlo rozhodcovského
súdu Tribunál.

Rozhodcovský súd Tribunál súd svoju právomoc na prejednanie a rozhodnutie sporu medzi účastníkmi
konania vyvodil z Dohody o ručení zo dňa 25.09.2013, a z Dohody o pristúpení k záväzku zo
dňa 13.02.2014, ktoré rozhodcovskému súdu Tribunál spolu so žalobou predložil žalovaný, pričom
rozhodcovskýsúdTribunálvodôvodnenínapadnutéhorozhodcovskéhorozsudkuuviedol,že„vzhľadom
navykonanédokazovanie(má)zato,žesúčasťouDohodyoručení,akoajDohodyopristúpeníkzáväzku

je platná rozhodcovská zmluva (vo forme rozhodcovskej doložky), ktorá je obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami“.

Žalobca už v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom Tribunál namietal, že Dohodu o ručení
zo dňa 25.09.2013, ako aj Dohodu o pristúpení k záväzku zo dňa 13.02.2014, žalobca nepodpísal.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 ZRK rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom,
že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v
inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 ZRK rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 ZRK rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom

zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou
iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a
označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Bez toho, aby medzi účastníkmi rozhodcovského konania bola v písomnej forme uzavretá rozhodcovská

zmluva, zverujúca rozhodovanie sporu medzi účastníkmi konkrétnemu rozhodcovskému súdu, takýto
rozhodcovský súd nemá a nemôže mať právomoc prejednať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi.

Žalovaný dňa 25.09.2013 uzavrel so spoločnosťou AQUAPLAST, s.r.o., sídlo Pekárska 11, 917
01 Trnava (prechádzajúce sídlo: Jesenského 40, 911 01 Trenčín), IČO: 36 317 691 (ďalej len

„ AQUAPLAST“), Rámcovú kúpnu zmluvu.

V mene spoločnosti AQUAPLAST konal pri uzavretí Rámcovej kúpnej zmluvy žalobca, ako konateľ
spoločnosti AQUAPLAST, pričom podpis v mene spoločnosti AQUAPLAST sa na predmetnej Rámcovejkúpnej zmluve vykonal tak, že žalobca ako konateľ spoločnosti AQUAPLAST pripojil svoj podpis
k odtlačku pečiatky spoločnosti AQUAPLAST obsahujúcej obchodné meno, sídlo, IČO a IČ DPH
spoločnosti AQUAPLAST.

Podľa zápisu spoločnosti AQUAPLAST v obchodnom registri: Spoločnosť zastupuje a za ňu podpisuje
konateľ samostatne tak, že k obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj podpis.

Dohoda o ručení zo dňa 25.09.2013 v úvode uvádza, že zmluvnou stranou tejto dohody ako ručiteľ

mal byť žalobca ako fyzická osoba (identifikovaný svojím menom a priezviskom, bydliskom a rodným
číslom).

Dohoda o ručení v článku III. obsahuje rozhodcovskú doložku, zverujúcu rozhodovanie sporov medzi
zmluvnými stranami, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých na základe tejto dohody
alebo v súvislosti s touto dohodou, vrátane všetkých vedľajších právnych vzťahov, nárokov na náhradu

škody, nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia, sporov o platnosť, výklad a zánik tejto dohody,
rozhodcovskému súdu Tribunál.

Rovnako Dohoda o pristúpení k záväzku zo dňa 13.02.2014 v úvode uvádza, že zmluvnou stranou tejto
dohody ako druhý dlžník má byť žalobca ako fyzická osoba (identifikovaný svojim menom, priezviskom,

bydliskom a rodným číslom).

Aj Dohoda o pristúpení k záväzku v článku IV. ods. 5 obsahuje rozhodcovskú doložku, zverujúcu
rozhodovanie sporov medzi zmluvnými stranami, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v súvislosti s
toutodohodou,vrátanesporovoplatnosť,trvanieavýkladtejtodohody,akoajonáhraduškodyavydanie

bezdôvodného obohatenia, rozhodcovského súdu Tribunál.

Žalobca však uvádza, že ako fyzická osoba predmetnú Dohodu o ručení, ani predmetnú Dohodu o
pristúpení k záväzku nepodpísal; teda žalobca ako fyzická osoba nie je zmluvnou stranou predmetnej
Dohody o ručení, ani predmetnej Dohody o pristúpení k záväzku.

Predmetná dohoda o ručení, a rovnako predmetná Dohoda o pristúpení k záväzku neboli podpísané
žalobcom ako fyzickou osobu, ale spoločnosťou AQUAPLAST, konajúcou žalobcom ako konateľom
tejto spoločnosti, v súlade so spôsobom konania v mene spoločnosti AQUAPLAST, ako je zapísaný v
obchodnom registri.

Podpis pod predmetnou Dohodou o ručení ako aj pod predmetnou Dohodou o pristúpení k záväzku
je podpisom žalobcu ako konateľa spoločnosti AQUAPLAST, ktorý je pripojený k odtlačku pečiatky
spoločnosti AQUAPLAST, obsahujúcej obchodné meno, sídlo, IČO a IČ DPH spoločnosti AQUAPLAST;
navyše aj samotné predtlačené znenie Dohody o ručení výslovne uvádza, že ide o podpis „konateľa

spoločnosti“.

Právny úkon fyzickej osoby, z ktorého vznikajú práva a povinnosti priamo tejto fyzickej osobe, je
nutné odlišovať od právneho úkonu právnickej osoby, konajúcej prostredníctvom fyzickej osoby ako
štatutárneho orgánu, z ktorého vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, nie však fyzickej osobe.

Keďže žalobca preukázateľne podpísal Dohodu o ručení zo dňa 25.09.2013, ako aj Dohodu o pristúpení
k záväzku zo dňa 13.02.2014 ako konateľ (štatutárny orgán) spoločnosti AQUAPLAST a zo samotného
podpisu pod týmito dohodami je zrejmé, že ide o podpis v mene spoločnosti AQUAPLAST, a nie o
podpis žalobcu ako fyzickej osoby, žalobcovi z predmetnej Dohody o ručení, ani z predmetnej Dohody o

pristúpení k záväzku nemohli vzniknúť žiadne práva a povinnosti, a teda medzi žalobcom a žalovaným
ani nebola uzavretá žiadna rozhodcovská zmluva (vo forme rozhodcovskej doložky obsiahnutej či už v
Dohode o ručení, alebo v Dohode o pristúpení k záväzku) zverujúca rozhodovanie akýchkoľvek sporov
medzi žalobcom a žalovaným rozhodcovskému súdu Tribunál.

Žalobca poukazuje na to, že Rámcová kúpna zmluva zo dňa 25.09.2013, uzavretá medzi žalovaným
a spoločnosťou AQUAPLAST, bola v mene spoločnosti AQUAPLAST podpísaná rovnakým spôsobom,
ako Dohoda o ručení zo dňa 25.09.2013, ako aj Dohoda o pristúpení k záväzku zo dňa 13.02.2014, ato pripojením podpisu žalobcu ako konateľa spoločnosti AQUAPLAST k odtlačku pečiatky spoločnosti
AQUAPLAST, obsahujúcej obchodné meno, sídlo IČO a IČ DPH spoločnosti AQUAPLAST.

Rozhodcovský súd Tribunál považoval takýto podpis pod Rámcovou kúpnou zmluvou za právny úkon
spoločnosti AQUAPLAST, a nie za právny úkon žalobcu ako fyzickej osoby, keďže v odôvodnení
napadnutého rozhodcovského rozsudku uviedol, že „vykonaným dokazovaním mal súd preukázané,
že medzi žalobcom (v tomto súdnom konaní v procesnom postavení žalovaného) a spoločnosťou
AQUAPLAST bola uzatvorená Rámcová kúpna zmluva, predmetom ktorej bolo dojednanie podmienok

opakovaného dodávania tovaru zo sortimentu predávajúceho...“.

Pokiaľ Rámcová kúpna zmluva zo dňa 25.09.2013 bola podpísaná spoločnosťou AQUAPLAST a to
podpisomspočívajúcimvpodpisežalobcuakokonateľaspoločnostiAQUAPLAST,pripojenýmkodtlačku
pečiatky spoločnosti AQUAPLAST, s čím sa stotožnil aj Rozhodcovský súd Tribunál, potom Dohoda o
ručenízodňa25.09.2013,akoajDohodaopristúpeníkzáväzkuzodňa13.02.2014,ktorébolipodpísané

rovnakým spôsobom, teda žalobcom ako konateľom spoločnosti AQUAPLAST, ktorý svoj podpis pripojil
k odtlačku pečiatky spoločnosti AQUAPLAST, boli taktiež podpísané spoločnosťou AQUAPLAST, a nie
žalobcom ako fyzickou osobou.

Podľa žalobcu nie je možné (a ani racionálne), považovať podpis žalobcu, ktorý pripojil k odtlačku

pečiatky spoločnosti AQUAPLAST, obsahujúcej obchodné meno tejto spoločnosti, v prípade Rámcovej
kúpnej zmluvy zo dňa 25.09.2013 za podpis spoločnosti AQUAPLAST, a v prípade Dohody o ručení
zo dňa 25.09.2013, ako aj Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 13.02.2014, za podpis žalobcu ako
fyzickej osoby.

Nie je relevantné, že v úvode navrhovaného znenia Dohody o ručení, resp. navrhovaného znenia
Dohody o pristúpení k záväzku sa uvádza žalobca ako fyzická osoba, pokiaľ žalobca ako fyzická osoba
tieto dohody nepodpísal. Podpis žalobcu, pripojený k obchodnému menu spoločnosti AQUAPLAST,
ktorej je žalobca konateľom s právom samostatného podpisu, nie je podpisom žalobcu ako
fyzickej osoby, ale podpisom žalobcu v mene spoločnosti AQUAPLAST, teda podpisom spoločnosti

AQUAPLAST.

Rozhodcovský súd Tribunál napriek tomu v odôvodnení napadnutého rozhodcovského rozsudku
uviedol, že „Dohodu o ručení a ručiteľské vyhlásenie žalovaného (v tomto súdnom konaní v procesnom
postavení žalobcu) považoval za platné“, a že „za platne uzavretú súd považoval aj Dohodu o pristúpení

k záväzku...“.

Rozhodcovský súd Tribunál svoj záver odôvodnil obsahom navrhovaného znenia Dohody o ručení, ako
aj obsahom navrhovaného znenia Dohody o pristúpení k záväzku.

Rozhodcovský súd Tribunál v odôvodnení napadnutého rozhodcovského rozsudku vo vzťahu k Dohode
o ručení zo dňa 25.09.2013 uviedol, že „prípady, kedy sú spoločníci či konatelia obchodných spoločností
pri konkrétnych právnych vzťahoch zároveň aj ručiteľmi obchodných spoločností ako fyzické osoby, sú v
praxi úplne bežnými, pričom v tomto konkrétnom prípade nie je sporné, že Dohoda (o ručení) obsahovala
ustanovenie o zodpovednosti žalovaného (v tomto súdnom konaní v procesnom postavení žalobcu) za

záväzky spoločnosti AQUAPLAST“. Žalobca však poukazuje na to, že ručenie konateľa ako fyzickej
osoby možno založiť len písomným ručiteľským vyhlásením, prípadne obsiahnutým v písomnej dohode
o ručení, ktoré konateľ ako fyzická osoba musí podpísať, k čomu však v posudzovanom prípade nedošlo.

Nie je sporné, že ak by predmetná Dohoda o ručení bola podpísaná žalobcom ako fyzickou osobou, a

nie spoločnosťou AQUAPLAST, konajúcou žalobcom ako jej konateľom, došlo by k uzavretiu Dohody
o ručení medzi žalobcom a žalovaným, a zároveň by medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá
rozhodcovská zmluva zverujúca rozhodovanie sporov medzi žalobcom a žalovaným rozhodcovskému
súdu Tribunál. Nakoľko však predmetná Dohoda o ručení nebola podpísaná žalobcom ako fyzickou
osobou, ale spoločnosťou AQUAPLAST, nedošlo k uzavretiu platnej Dohody o ručení medzi žalobcom a

žalovaným, ani k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, obsiahnutej
v rozhodcovskej doložke v článku III. navrhovaného znenia Dohody o ručení.VovzťahukDohodeopristúpeníkzáväzkuzodňa13.02.2014RozhodcovskýsúdTribunálvodôvodnení
napadnutého rozhodcovského rozsudku uviedol, že ju považoval „za platne uzavretú“ a že sa v nej
„žalovaný (v tomto súdnom konaní v procesnom postavení žalobcu) zaviazal uhradiť žalobcovi (v tomto

súdnom konaní v procesnom postavení žalovaného) dlh spoločnosti AQUAPLAST bližšie špecifikovaný
a uznaný v predmetnej dohode“. Aj v tomto prípade však platí, že takéto právne následky mohli nastať
výlučne v prípade, ak by predmetnú Dohodu o pristúpení k záväzku podpísal žalobca ako fyzická
osoba, k čomu však v posudzovanom prípade nedošlo. Predmetná Dohoda o pristúpení k záväzku
nebola podpísaná žalobcom ako fyzickou osobou, ale spoločnosťou AQUAPLAST, preto nedošlo k

uzavretiu platnej dohody o pristúpení k záväzku žalobcom a žalovaným, ani k platnému uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, obsiahnutej v rozhodcovskej doložke v článku IV.
ods. 5 navrhovaného znenia Dohody o pristúpení k záväzku.

Rozhodcovský súd Tribunál v odôvodnení napadnutého rozhodcovského rozsudku ďalej uviedol, že
sa „nestotožnil s tvrdením žalovaného (v tomto súdnom konaní v procesnom postavení žalobcu), že

Dohody žalovaný neuzatvoril ako fyzická osoba, ale uzatvoril ich v mene spoločnosti AQUAPLAST.
Podľa rozhodcovského súdu Tribunál „takéto tvrdenie bolo pre súd neprijateľným“ a ďalej „uzatvorenie
predmetných dohôd by potom postrádalo akúkoľvek logiku či účel, keď spoločnosť AQUAPLAST by ako
nový dlžník podľa názoru žalovaného (v tomto súdnom konaní v procesnom postavení žalobcu) mala
pristúpiť ku vlastnému záväzku a mala by byť ručiteľom vlastných záväzkov“. Takáto úvaha je podľa

rozhodcovského súdu Tribunál „právne neudržateľná“.

Rozhodcovský súd Tribunál napokon poukazuje na zmysel a účel uzatvorenia sporných Dohôd,
ktorými bola „snaha o lepšie zabezpečenie pohľadávok žalobcu (v tomto súdnom konaní v procesnom
postavení žalovaného), keď tieto mali byť zabezpečené buď ručením, alebo pristúpením tretích osôb

odlišných od dlžníka k záväzkom dlžníka (spoločnosti AQUAPLAST)“.Podľa rozhodcovského súdu
Tribunál „identifikácia žalovaného (v tomto súdnom konaní v procesnom postavení žalobcu) v záhlaví
každej zo sporných Dohôd bola pre súd jednoznačná, jednalo sa o fyzickú osobu s uvedením mena,
priezviska, trvalého bydliska, dátumu narodenia, či rodného čísla“ „tiež z obsahu predmetných dohôd je
nepochybné, že sa týkajú práve žalovaného (v tomto súdnom konaní v procesnom postavení žalobcu)“.

Rozhodcovský súd Tribunál uzatvára, že „len z pripojenej pečiatky spoločnosti pri podpise žalovaného
(v tomto súdnom konaní v procesnom postavení žalobcu) nemožno podľa názoru súdu vyvodiť, že by
zmluvnou stranou nebol žalovaný“.

S takýmto posúdením zo strany rozhodcovského súdu Tribunál nemožno v žiadnom prípade súhlasiť.

Okolnosť, aká osoba predmetnú Dohodu o ručení, resp. predmetnú Dohodu o pristúpení k záväzku
v skutočnosti podpísala - či tieto dohody podpísal žalobca ako fyzická osoba, alebo či tieto dohody
podpísala spoločnosť AQUAPLAST, konajúca žalobcom ako konateľom - nemožno hodnotiť s ohľadom

na obsah predmetných dohôd, prípadne úvahami o tom, podpísanie akou osobou by zodpovedalo
zmyslu a účelu predmetných dohôd, ale výlučne hodnotením otázky, komu svedčí podpis pod týmito
dohodami. Predmetné dohody sú podpísané spoločnosťou AQUAPLAST, spôsobom zodpovedajúcim
konaniu v mene tejto spoločnosti tak, ako je zapísaný v obchodnom registri - podpisom žalobcu ako
konateľa spoločnosti AQUAPLAST, pripojeným k obchodnému menu tejto spoločnosti.

Podstatnou náležitosťou právneho úkonu je identifikácia konajúcej osoby. Znenia návrhom oboch dohôd
predpokladali, že budú uzavreté medzi žalovaným a žalobcom ako fyzickou osobou, a k ich uzavretiu
by došlo výlučne v tom prípade, ak by tieto dohody podpísal žalobca ako fyzická osoba; k uzavretiu
týchto dohôd medzi žalovaným a žalobcom nemohlo dôjsť v prípade, ak tieto dohody namiesto žalobcu

podpísala spoločnosť AQUAPLAST.

Nie je relevantné, že žalobca podpisuje jednak sám za seba (ako fyzická osoba), a zároveň aj v mene
spoločnosti AQUAPLAST (ako konateľ tejto spoločnosti). Ten istý spôsob uskutočnenia právneho úkonu
(pripojenie podpisu žalobcu k obchodnému menu spoločnosti AQUAPLAST) nemôže podľa okolností v

jednom prípade (Rámcová kúpna zmluva) byť posúdený ako právny úkon spoločnosti AQUAPLAST, a
v inom prípade (Dohoda o ručení, resp. Dohoda o pristúpení k záväzku) ako právny úkon samotného
žalobcu ako fyzickej osoby.Takéto posúdenie nie je v žiadnom prípade „právne neudržateľné“, ako uviedol rozhodcovský súd
Tribunál; právne následky podpísania predmetných dohôd spoločnosťou AQUAPLAST sú nepochybné
- keďže ani Dohodu o ručení, ani Dohodu o pristúpení k záväzku žalobca ako fyzická osoba nepodpísal,

ale podpísala ich spoločnosť AQUAPLAST, ktorá samozrejme nemohla prevziať ručenie za vlastné
záväzky, ani nemohla pristúpiť k vlastným záväzkom, ide o neplatné právne úkony.

Na podporu svojej argumentácie žalobca poukazuje na nasledovné hypotetické situácie:

- Ak by dohodu o ručení, resp. Dohodu o pristúpení k záväzku, ktoré v úvodných ustanoveniach označujú
ako zmluvnú stranu žalobcu, podpísala namiesto žalobcu iná fyzická osoba (vo vlastnom mene, nie
ako splnomocnený zástupca žalobcu), je nepochybné, že takto podpísané dohody by nezakladali
právne vzťahy medzi žalobcom a druhou zmluvnou stranou - žalovaným. Tak ako konanie fyzickej osoby
(nesplnomocnenej na zastupovanie žalobcu) by nebolo možné považovať za právny úkon žalobcu ako
fyzickej osoby, nemožno za právny úkon žalobcu ako fyzickej osoby považovať ani konanie spoločnosti

AQUAPLAST,bezohľadunato,žežalobcajekonateľomtejtospoločnostiatátospoločnosťrobípísomné
právne úkony prostredníctvom žalobcu (a to tak, že žalobca pripojí svoj podpis k obchodnému menu
spoločnosti AQUAPLAST).
- Ak by žalobca bol jediným konateľom spoločnosti ABC, s.r.o. a zároveň jediným konateľom spoločnosti
XYZ, s.r.o. a navrhované znenie dohody o ručení, prípadne dohody o pristúpení k záväzku by ako

zmluvnú stranu (popri žalovanom) označovali napr. spoločnosť ABC, s.r.o., avšak tieto dohody by
boli podpísané tak, že žalobca by svoj podpis pripojil k obchodnému menu spoločnosti XYZ, s.r.o.
(a nie k obchodnému menu spoločnosti ABC, s.r.o.), je nepochybné, že takto podpísané dohody by
nezakladali právne vzťahy medzi spoločnosťou ABC, s.r.o. a druhou zmluvnou stranou - žalovaným. Aj
v tomto prípade platí, že pokiaľ podpis žalobcu, pripojený k obchodnému menu spoločnosti XYZ, s.r.o.,

by nebolo možné považovať za právny úkon spoločnosti ABC, s.r.o., ale za právny úkon spoločnosti
XYZ, s.r.o., nemožno za právny úkon žalobcu ako fyzickej osoby považovať podpis žalobcu, pripojený
k obchodnému menu spoločnosti AQUAPLAST, ale je nutné ho považovať za právny úkon spoločnosti
AQUAPLAST.

V posudzovanom prípade nie je dôvod posudzovať predmetné dohody ako dohody, ktoré uzavrel
žalobca ako fyzická osoba, ani s ohľadom na ochranu žalovaného; žalovaný je podnikateľský subjekt,
ktorý pri výkone svojej podnikateľskej činnosti a pri uzavieraní zmlúv (dohôd) má konať s odbornou
starostlivosťou.

Žalovanému bolo známe, že žalobca je konateľom spoločnosti AQUAPLAST, keďže s touto
spoločnosťou mal uzavretú Rámcovú kúpnu zmluvu zo dňa 25.09.2013, na základe ktorej spoločnosti
AQUAPLAST dodával tovar.

Žalovanému preto bolo a muselo byť zrejmé, že pokiaľ Dohodu o ručení, ako aj následne Dohodu o

pristúpeníkzáväzkunepodpísalžalobca,alespoločnosťAQUAPLAST(podpisomžalobcuakokonateľa,
pripojenému k obchodnému menu spoločnosti AQUAPLAST), tak k uzavretiu týchto dohôd medzi
žalovaným a žalobcom nedošlo; ak žalovaný požadoval uzavretie týchto dohôd so žalobcom, žalovaný
mal trvať na tom, aby žalobca tieto dohody podpísal ako fyzická osoba, a nie ako konateľ spoločnosti
AQUAPLAST v mene spoločnosti AQUAPLAST.

V posudzovanom prípade rovnako nie je dôvodné aplikovať výkladové pravidlo v prospech zachovania
platnosti právneho úkonu, ktoré formuloval napr. Ústavný súd SR v náleze, sp. zn. I. ÚS 242/074,
nasledovne:

- Ďalším základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy,
pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený
a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená
spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou.
Nie je teda ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcim z čl. 1 ústavy je taká

prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti
zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim.V posudzovanom prípade nie je možné ten výklad, že tak Dohodu o ručení zo dňa 25.09.2013, ako
aj Dohodu o pristúpení k záväzku zo dňa 13.02.2014, podpísal žalobca ako fyzická osoba a to bez
ohľadu, že v úvodných ustanoveniach týchto dohôd je ako zmluvná strana uvedený žalobca ako fyzická

osoba, a to z toho dôvodu, že obe dohody neboli podpísané žalobcom ako fyzickou osobu, ale boli
podpísané spoločnosťou AQUAPLAST, spôsobom súladným so spôsobom konania v mene spoločnosti
AQUAPLAST, zapísaným v obchodnom registri, teda podpisom žalobcu ako konateľa, pripojeným k
obchodnému menu spoločnosti AQUAPLAST.

S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti má žalobca za to, že medzi žalobcom a žalovaným neexistuje
platná rozhodcovská zmluva, ktorá by zverovala prejednanie a rozhodnutie akéhokoľvek sporu medzi
žalobcom a žalovaným rozhodcovskému súdu Tribunál. Rozhodcovské zmluvy vo forme rozhodcovskej
doložky v čl. III Dohody o ručení zo dňa 25.09.2013, ako aj v čl. IV. ods. 5 Dohody o pristúpení k záväzku
zo dňa 13.02.2014 sú neplatné.
.

Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 13C/202/2014 - 53 zo dňa 20. apríla 2015 odložil vykonateľnosť
predmetného rozhodcovského rozsudku až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej v konaní
vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 13C/202/2014. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie
odporca.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 16Co/804/2015 - 80 zo dňa 26.11.2015 uznesenie
okresného súdu potvrdil. Odporca sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne písomne vyjadril k
predmetnému návrhu a vo svojom vyjadrení uviedol:

Žalobu žalobcu považujeme v celom rozsahu za nedôvodnú a preto ju žiadame zamietnuť a žalobcu

zaviazať na úhradu trov konania, ktoré nám v tomto konaní vzniknú.

Žalobca vo svojej žalobe tvrdí, že Dohodu o ručení zo dňa 25.09.2013 ani Dohodu o pristúpení k záväzku
zo dňa 13.02.2014 nepodpísal ako fyzická osoba, ale iba za spoločnosť AQUAPLAST, s.r.o. ako jej
konateľ, keď k svojmu podpisu na oboch dohodách pripojil pečiatku spoločnosti AQUAPLAST, s.r.o.

Žalobca má potom zato, že z Dohody o ručení zo dňa 25.09.2013 ako aj z Dohody o pristúpení k záväzku
zo dňa 13.02.2014, ktoré podpísal mu ako fyzickej osobe nemohli vniknúť žiadne práva a povinnosti a
rovnako teda medzi ním a našou spoločnosťou nemohla byť platne uzatvorená rozhodcovská zmluva.

Na rozdiel od žalobcu máme za to, že súčasťou Dohody o ručení zo dňa 25.09.2013 ako aj Dohody o

pristúpení k záväzku zo dňa 13.02.2014 je platné dojednanie rozhodcovskej zmluvy medzi žalobcom a
žalovaným. Zo záhlavia oboch týchto dokumentov je nepochybné, kto je zmluvnou stranou.

V prípade Dohody o ručení zo dňa 25.09.2013 je zmluvnou stranou naša spoločnosť a žalobca ako
ručiteľ, označený menom, priezviskom bydliskom i rodným číslom. Zo záhlavia ako aj obsahu tejto

Dohody je nepochybné, že jej predmetom je dojednanie ručiteľského záväzku žalobcu a skutočnosť, že
žalobca k svojmu podpisu pripojil pečiatku dlžníka resp. že predtlač Dohody uvádza, že ide o podpis
konateľa, nemá na obsah tohto záväzku žalobcu (vrátane dojednania právomoci rozhodcovského súdu)
žiadny vplyv. Sme presvedčení, že zo žiadnych žalobcom uvádzaným skutočností nemožno vyvodiť,
že Dohodu o ručení zo dňa 25.09.2013 nepodpísal žalobca. Žalobca sa ako zmluvná strana Dohody o

ručení zo dňa 25.09.2013 jasne, určito a zrozumiteľne zaviazal uspokojiť pohľadávky našej spoločnosti,
ktoré vzniknú voči dlžníkovi, spoločnosti AQUAPLAST, s.r.o. a nie je preto žiadnych pochýb, že túto
Dohodu uzavrel žalobca vo svojom mene a na svoj účet.

V prípade Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 13.02.2014 je zmluvnou stranou naša spoločnosť

ako veriteľ a druhý dlžník - žalobca, označený menom, priezviskom bydliskom, dátumom narodenia
a číslom občianskeho preukazu. Zo záhlavia ako aj obsahu tejto Dohody je nepochybné, že jej
predmetom je pristúpenie žalobcu k záväzkom spoločnosti AQUAPLAST, s.r.o. a skutočnosť, že žalobca
k svojmu podpisu pripojil pečiatku dlžníka nemá na obsah tohto záväzku žalobcu (vrátane dojednania
právomoci rozhodcovského súdu) žiadny vplyv. Sme presvedčení, že zo žiadnych žalobcom uvádzaným

skutočností nemožno vyvodiť, že Dohodu o pristúpení k záväzku zo dňa 13.02.2014 nepodpísal žalobca.
Žalobca sa ako zmluvná strana Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 13.02.2014 jasne, určito a
zrozumiteľne pristúpil k záväzkom dlžníka, spoločnosti AQUAPLAST, s.r.o. a nie je preto žiadnych
pochýb, že túto Dohodu uzavrel žalobca ako fyzická osoba.Žalobca obe dohody uzatváral za účelom zabezpečenia zaplatenia pohľadávok našej spoločnosti voči
dlžníkovi, spoločnosti AQUAPLAST, s.r.o.. Vôľou zmluvných strán Dohody o ručení zo dňa 25.09.2013

ako aj Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 13.02.2014 teda bolo zabezpečenie záväzkov dlžníka,
spoločnosti AQUAPLAST, s.r.o. ručiteľským záväzkom a pristúpením tretej osoby odlišnej od dlžníka,
pričom touto osobou bol žalobca. S prihliadnutím na všetky okolnosti je podľa nás nesporné, že obe
Dohody uzatvoril žalobca, a že pripojenie otlačky pečiatok dlžníka, spoločnosti AQUAPLAST, s.r.o. k
podpisu žalobcu, nevyvoláva žiadne pochybnosti o subjektoch, ktoré s našou spoločnosťou obe tieto

dohody uzavreli.

K tvrdeniu žalobcu, že Dohoda o ručení zo dňa 25.09.2013, Dohoda o pristúpení k záväzku zo dňa
13.02.2014 ako aj Rámcová kúpna zmluva zo dňa 25.09.2013 sú podpísané rovnakým spôsobom
uvádzame, že z obsahu záhlaví jednotlivých dokumentov je nepochybné, ktoré subjekty sú zmluvnou
stranou. Záhlavie Dohody o ručení zo dňa 25.09.2013 ako aj Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa

13.02.2014 obsahuje označenie žalobcu a opakovane uvádzame, že z obsahu oboch týchto Dohôd
je nepochybné, že sa týkajú žalobcu. Z toho, že žalobca pripojil k dokumentom, v ktorých záhlaví je
označenýakofyzickáosoba,pečiatkuspoločnosti,dlžníkaAQUAPLAST,s.r.o.nemožnovyvodiť,žetieto
uzavrel v mene tejto spoločnosti. Spôsob konania uvedený vo výpise v obchodnom registri totiž upravuje
spôsob konania menom spoločnosti, pričom je evidentné, že žalobca pri podpise oboch Dohôd v mene

spoločnosti, dlžníka AQUAPLAST, s.r.o. nekonal. Táto skutočnosť je zrejmá zo záhlavia predmetných
Dohôd.

Osobitne zdôrazňujeme, že Obchodný zákonníka na rozdiel od Občianskeho zákonníka viac
uprednostňuje vôľu pred prejavom tejto vôle. Podľa ust. § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka sa prejav

vôle vykladá podľa úmyslu tej osoby, ktorá vôľu prejavila, ale len za predpokladu, že tento úmysel bol
známy tej strane, ktorej bol určený alebo jej musel byť známy.

Podmienkou našej obchodnej spolupráce so spoločnosťou AQUAPLAST, s.r.o. bolo zabezpečenie
našich pohľadávok formou ručiteľského vyhlásenia jej konateľa - žalobcu. Podpisom Dohody o ručení

nám bol teda známy úmysel žalobcu ručiť za pohľadávky spoločnosti AQUAPLAST, s.r.o.

V tomto smere odkazujeme aj na nález Ústavného súdu SR z 03.07.2008 sp. zn. I.ÚS 242/07, podľa ktorého: „Interpretácia
zmlúv ako prejavu autonómnej normotvorby účastníkov súkromno-právnych vzťahov je zásadne úlohou

všeobecných súdov, to však len potiaľ, pokiaľ všeobecné súdy nerozhodujú v extrémnom rozpore s
obsahom súdneho spisu alebo v rozpore s princípom spravodlivosti, či arbitrárne. Tento postup by potom
bolo možné označiť za svojvôľu, ktorou sa porušuje ústavné právo na zákonný a spravodlivý proces.“

Ústavný súd v citovanom rozhodnutí ďalej uviedol, že: „Kým v prípade zákonodarcu možno

predpokladať, čo sa týka výsledkov jeho činnosti, teda zákona, systematický a koherentný celok
právneho predpisu, lebo zákon, rovnako ako iné právne predpisy, sú vytvárané profesionálnymi
právnikmi (legislatívcami), v prípade zmlúv (hoci často aj písaných právnikmi) je nutné zohľadniť, že
ich autori koherentnej štruktúry, pregnantnej terminológie ani systematického usporiadania často nie sú
schopní. Na základe toho právny formalizmus orgánov verejnej moci a nimi vznášané prehnané nároky

na formuláciu zmluvy nemožno z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať, lebo evidentne zasahujú do
zmluvnej slobody občana vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti (autonómie vôle) podľa čl. 2 ods.
3 ústavy.“

„Porušenia ústavou zaručených základných práv sa teda orgán verejnej moci dopustí aj vtedy, ak

formalistickým výkladom podústavného práva odoprie autonómnemu prejavu vôle zmluvných strán
dôsledky, ktoré zmluvné strany takým prejavom zamýšľali vyvolať vo svojej právnej sfére.“

Sme teda presvedčení, že našu argumentáciu o dôvodnosti nášho nároku voči žalobcovi potvrdzuje aj
platná judikatúra, na ktorú poukazujeme nasledovne:

Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Obdo 16/2002, pri výklade vôle podľa § 266 ods. 1
a 2 Obchodného zákonníka nemôže byť východiskom len sám prejav vôle, resp. vôľa konajúceho v
momente, kedy prejav vôle urobil. Výklad sa musí opierať o komplexný pohľad na okolnosti prípadu sprihliadnutím na samotné jednanie o uzavretí zmluvy, prax, ktorú si strany vo vzájomnom obchodnom
styku zaviedli a ich správanie po uzavretí zmluvy.

Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 281/2005, právne úkony treba
vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä podľa obsahu vôle toho, kto právny úkon
urobil, s prihliadnutím na to, že treba chrániť dobrú vôľu adresáta, ktorému bol právny úkon určený.

Vo vzťahu k výkladovým metódam poukazujeme na ďalšiu časť nálezu Ústavného súdu SR z 03.07.2008

sp. zn. I.ÚS 242/07 na
právne úkony, podľa ktorého: „20. Ďalším základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu,
ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú
možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha
súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má
byť teda výnimkou, a nie zásadou. Nie je teda ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho

štátu vyplývajúcim z čl. 1 ústavy je taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu
uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim.“

Taktiež podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26.09.2012, sp. zn. 30 Cdo 2373/2012, Absolútna
neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre jeho nedovolenosť nastáva tiež v

prípade, keď právny úkon svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu (ide teda o právny úkon contra
legem). Pritom nemusí ísť vždy o rozpor s Občianskym zákonníkom, ale aj s inými zákonmi, ktorým
obsah právneho úkonu odporuje. Možno prisvedčiť tomu, že zásadnou otázkou, ktorá sa viaže k § 39
Občianskeho zákonníka je, či je toto ustanovenie treba považovať za sankciu na každý rozpor právneho
úkonu so zákonom, na každý rozpor, na každý nesúlad so zákonným zásahom alebo príkazom, a to

predovšetkýmvprípadoch,keďzvláštnypredpisnemávýslovnéustanovenieonásledkurozporudaného
úkonu so zákonom, teda keď zvláštnym zákonom nie je výslovne stanovená sankcia neplatnosti. Záver,
že určitý právny úkon je neplatný pre rozpor so zákonom alebo preto, že zákon obchádza, sa musí
opierať o rozumný výklad dotknutého zákonného ustanovenia. Nemožno vystačiť len s gramatickým
výkladom. Významnú rolu tu hrá predovšetkým výklad teleologický. Je preto nutné sa vždy pýtať na účel

zákonného príkazu či zákazu.

Tvrdíme preto, že napadnutý rozhodcovský rozsudok rešpektuje platné ustanovenia Obchodného
zákonníka týkajúce sa výkladových pravidiel prejavu vôle žalobcu ako aj platnosti Dohody o ručení resp.
Dohody o pristúpení k záväzku.

Je podľa nášho názoru zrejmé, že zo strany rozhodcovského súdu došlo k správnemu pochopeniu
prejavu vôle žalobcu, obsiahnutého v Dohode o ručení a v Dohode o pristúpení k záväzku.

Okresný súd Zvolen vytýčil pojednávanie na deň 07.04.2016, pričom pojednával neprítomnosti

navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, ktorý doručenie predvolania mal riadne a načas vykázané s
tým, že svoju neúčasť neospravedlnil. Súd preto aplikoval zákonné ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. a z
dôvodu hospodárnosti pojednával v neprítomnosti navrhovateľa ako aj jeho právneho zástupcu, ako aj
v neprítomnosti odporcu, ktorého neúčasť ospravedlnila jeho právna zástupkyňa.

Okresný súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s prednesom právnej zástupkyne odporcu,
rámcovou kúpnou zmluvou, dohodou o ručení, dohodou o pristúpení záväzku, výpisom z obchodného
registra spoločnosti AQUAPLAST, s.r.o., obsahu spisu Stáleho rozhodcovského súdu Tribunál Zvolen
T1 19/2014 zriadený pri Tribunál, s.r.o., Námestie SNP 41, Zvolen ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a
zistil tento skutkový stav:

Súd z prednesu právnej zástupkyne odporcu zistil, že sa pridržiava ich písomného podania zo dňa
05.08.2015 nachádzajúceho sa v spise na č.l. 65 - 68 a žiadajú návrh v celom rozsahu zamietnuť. K veci
ďalej uviedla, že podľa ich návrhu navrhovateľ dobre vedel, že podpisuje predmetnú dohodu o ručení,
ako aj dohodu o pristúpení záväzku ako fyzická osoba s tým, že dokonca o nich informoval o tom, že

nerobí mu problém, aby takéto dokumenty podpísal, nakoľko predmetná zákazka, ktorú realizoval, tak sa
jednalooštátnuzákazkuvČeskejrepublikeatýmpádombynemalbyťproblémsplatenímatakistodošlo
k nejakej poistnej udalosti, o ktorej ich navrhovateľ informoval v súvislosti s touto zákazkou a následne
mu malo byť vyplatené nejaké poistné plnenie z toho dôvodu tým sám uviedol, že nie je problém, abypodpísal predmetné dokumenty ako fyzická osoba. Odporca tvrdil, že obrana navrhovateľa ohľadne
zrušenia rozhodcovského rozsudku je účelová, nakoľko majú za to, že navrhovateľ bol jednoznačne
identifikovaný v predmetných dohodách a ako fyzická osoba to aj podpísal, preto žiadali návrh v celom

rozsahu zamietnuť .Na nečestnosť konania navrhovateľa poukázali aj tým spôsobom, že predložili súdu
ako listinný dôkaz výpis z LV č. 3237 Okresného úradu Trenčín s tým, že z tohto výpisu vyplýva, že
prepísal nehnuteľnosti zo svojej osoby zrejme na svojho rodinného príslušníka, keď sa jedná o osobu
A. W. a to darovacou zmluvou v roku 2014. V prípade úspechu v spore si uplatňovali trovy konania.

SúdzRámcovejkúpnejzmluvyč.XXXX/XXXXzistil,žetátokúpnazmluvabolauzavretádňa25.09.2013
medzi predávajúcim, t.j. odporcom a kupujúcim spoločnosť AQUAPLAST, s.r.o. so sídlom Jesenského
40, Trenčín, IČO: 36 317 691, v mene ktorej konal Q. W.. V článku I. bol uvedený predmet zmluvy s
tým, že predmetom tejto zmluvy je určenie základných podmienok predaja a kúpy tovarov zo sortimentu
predávajúceho a služieb s tým spojených. Zmluvné strany sa dohodli, že vzájomné obchodné prípady
budú medzi nimi uskutočňované podľa tejto zmluvy. Z článku V. bod 5 bolo dohodnuté, že štatutárny

zástupca kupujúceho uvedený v záhlaví tejto zmluvy týmto v zmysle ustanovenia § 303 a nasledujúci
Obchodného zákonníka v platnom znení veriteľovi vyhlasuje, že preberá na seba ručiteľský záväzok
tak, že uspokojí predávajúceho (ako veriteľa) v prípade, ak kupujúci (ako dlžník) nesplní svoje záväzky
z tejto zmluvy (vrátane nároku na náhradu škody, alebo bezdôvodného obohatenia).

Z článku V. bod 8 bolo dohodnuté, že zmluvné strany sa dohodli, že okrem tých sporov, pri ktorých
to Zákon č. 244/2002 Z.z. (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní) výslovne vylučuje, predložia
všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli, alebo vzniknú v súvislosti s touto zmluvou vrátane sporov o
platnosť trvania a výklad tejto zmluvy, ako aj o náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia na
vrátenie sporov o platnosť, trvanie a výklad tejto zmluvy, ako aj náhradu škody a vydanie bezdôvodného

obohatenia na rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu Tribunál zriadenému pri Tribunál, s.r.o., IČO:
47 231 751 (ďalej len rozhodcovský súd), ktorý bude v písomnom konaní pred jedným rozhodcom
vymenovanýmrozhodcovskýmsúdomkonaťpodľaslovenskéhoprávnehoporiadkuapodľarokovacieho
poriadku a štatútu rozhodcovského súdu. Zmluvné strany vyhlásili, že vylučujú podanie žaloby podľa §
40 ods. 1 písm. h/ Zákona o rozhodcovskom konaní a že sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu, ktoré

bude pre ne konečné a záväzné a vykonateľné bez výhrad podriadia.

Za odporcu predmetnú zmluvu podpísal konateľ Q.. A.. I. R., za spoločnosť AQUAPLAST, s.r.o.
predmetnú zmluvu podpísal konateľ Q. W.. Súd z Dohody o ručení zistil, že táto bola uzatvorená
medzi veriteľom, t.j. odporcom a ručiteľom, t.j. navrhovateľom, ktorý bol označený ako Q. W., I. XX,

B. Č. XXXXXX/XXXX. Táto zmluva bola uzavretá dňa 25.09.2013, teda v deň uzavretia rámcovej
kúpnej zmluvy vyššie uvedenej. V článku I. tejto dohody bolo uvedené: ručiteľ berie na vedomie,
že veriteľ uzavrel dňa 25.09.2013 s obchodnou spoločnosťou obchodné meno AQUAPLAST, s.r.o.,
sídlo Jesenského 40, IČO: 36 317 691 Rámcovú kúpnu zmluvu č. XXXX/XXXX, predmetom ktorej sú
opakujúce sa dodávky tovaru z predávaného sortimentu stavebných výrobkov veriteľa.

V článku II. bolo dohodnuté:
1. Ručiteľ týmto vyhlasuje, že podľa ustanovenia § 303 a nasledujúce Obchodného zákonníka uspokojí
v budúcnosti vzniknuté pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi a to:
a/ pohľadávky a ich príslušenstvo, ktoré vzniknú v dôsledku alebo v súvislosti s nezaplatením kúpnej

ceny tovaru dlžníkom, na zaplatenie ktorej je dlžník povinný na základe Rámcovej kúpnej zmluvy č.
XXXX/XXXX uzatvorenej dňa 25.09.2013 medzi veriteľom a dlžníkom,
b/ pohľadávky a ich príslušenstvo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá vznikne v dôsledku
plnenia veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol na základe Rámcovej kúpnej zmluvy č. XXXX/XXXX uzatvorenej dňa

25.09.2013 medzi veriteľom a dlžníkom, a to v prípade, ak Dlžník neuhradí Veriteľovi pohľadávky a ich
príslušenstvo riadne a včas.

2. Ručiteľ sa podpisom tejto Dohody neodvolateľne a bezpodmienečne zaväzuje, že uhradí pohľadávky
a ich príslušenstvo veriteľovi a to aj bez doručenia výzvy na plnenie dlžníkovi. Zmluvné strany sa dohodli

na vylúčení ustanovenia § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka.
3. Záväzok ručiteľa vyplývajúci z tejto Dohody zaniká až úplným zaplatením pohľadávok a ich
príslušenstva uvedených v bode 1. tohto Článku.Ďalej z článku III. bolo dohodnuté:
1. Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých
na základe tejto Dohody, alebo súvisiacich s touto Dohodou, vrátane všetkých vedľajších právnych

vzťahov, nárokov na náhradu škody, nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia, sporov o platnosť,
výklad a zánik tejto Dohody, predložia na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom
Stálemu rozhodcovskému súdu Tribunál zriadenému pri Tribunál, s.r.o. IČO 47 231 751, (ďalej
len „Rozhodcovský súd), ktorý bude v písomnom konaní pred jedným rozhodcom vymenovaným
Rozhodcovským súdom konať podľa slovenského právneho poriadku a podľa rokovacieho poriadku a

štatútu Rozhodcovského súdu. Zmluvné strany vyhlasujú, že vylučujú podanie žaloby podľa § 40 ods.
1 písm. h/ Zákona o rozhodcovskom konaní, a že sa rozhodnutiu Rozhodcovského súdu, ktoré bude
pre ne konečné, záväzné a vykonateľné, bez výhrad podriadia. Výber rozhodcu v spore je na strane
navrhovateľa v spore.
2. Postup v rozhodcovskom konaní sa riadi Zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a
vnútornými predpismi vybraného rozhodcovského súdu. Zmluvné strany zároveň uznávajú právomoc

tohto súdu a zaväzujú sa rozhodnutiu vydanému v rozhodcovskom konaní podriadiť s tým, že takéto
rozhodnutie bude pre nich konečné, záväzné a vykonateľné. Ak je súčasťou inak neplatnej Dohody
rozhodcovská doložka, tá je neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti Dohody. Ak
zmluvné strany odstúpia od tejto dohody, toto odstúpenie sa nedotýka rozhodcovskej doložky, ktorá je
jej súčasťou, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.

Predmetnú zmluvu za veriteľa, t.j. odporcu podpísal Q.. A.. I. R., konateľ spoločnosti a za ručiteľa Q.
W. Q. W., zároveň pod týmto podpisom je uvedené konateľ spoločnosti a je tam umiestnená pečiatka
AQUAPLAST, s.r.o., Jesenského 40, Trenčín. Súd ďalej z dohody o pristúpení záväzku zistil, že táto
bola uzavretá dňa 13.02.2014 medzi zmluvnými stranami označenými ako druhý dlžník, t.j. navrhovateľ,

ktorý bol v tejto zmluve označený Q. W., konateľ spoločnosti AQUAPLAST, s.r.o., IČO: 36 317 691, Y..
XX.XX.XXXX, E. I. XX, XXX XX L., číslo občianskeho preukazu C. XXXXXX, číslo účtu XXXXXXXXX/
XXXX a veriteľom, t.j. odporcom, za ktorého koná Q.. A.. I. R., konateľ.

V bode II. bod 1 označený ako „Preambula“ bolo dohodnuté: spoločnosť AQUAPLAST, s.r.o. so sídlom

Pekárska 11, 917 01 Trnava, IČO: 36 317 691 zapísaní v OR Okresného súdu Trenčín, oddiel: Sro,
vložka č.12582/R, konajúca prostredníctvom Q. W., konateľa (ďalej iba „prvý dlžník“), má voči veriteľovi
nasledovné záväzky s tým, že sú tu špecifikované jednotlivé záväzky.

V článku II. bod 2. bolo uvedené, že záväzky uvedené v článku 2, ods. 1 tejto dohody vznikli titulom

neuhradenia faktúr, ktoré boli prvému dlžníkovi vystavené veriteľom na základe zmluvy XXXX/XXXX zo
dňa 25.09.2013.

V článku II. bod 3. bolo uvedené, že prvý dlžník záväzky opísané v bode článku 2 ods. 1 uznal.

V článku III. bod 1. bolo uvedené, že predmetom tejto dohody je záväzok druhého dlžníka uhradiť
veriteľovi záväzky prvého dlžníka uvedené v bode článku II. ods. 1 tejto dohody na účet veriteľa vedený
v L., A..C.. E., je tam uvedené číslo účtu najneskôr do 29 dní odo dňa podpísania tejto dohody.

V článku III. bod 2. bolo uvedené, že druhý dlžník sa pristúpením záväzku podľa tejto dohody stáva

dlžníkom veriteľa, pričom obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne.

V článku IV. bod 5 bolo uvedené, že sa zmluvné strany dohodli, že okrem tých sporov, pri ktorých
to Zákon č. 244/2002 Z.z. (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“) výslovne vylučuje, predložia
všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v súvislosti s touto zmluvou vrátane sporov o

platnosť, trvanie a výklad tejto dohody ako aj o náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia na
rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu Tribunál zriadenému pri Tribunál, s.r.o., IČO: 47 231 7851
(ďalej len „Rozhodcovský súd“), ktorý bude v písomnom konaní pred jedným rozhodcom vymenovaným
Rozhodcovským súdom konať podľa slovenského právneho poriadku a podľa rokovacieho poriadku a
štatútu Rozhodcovského súdu. Zmluvné strany vyhlasujú, že vylučujú podanie žaloby podľa § 40 ods. 1

písm. h/ Zákona o rozhodcovskom konaní a že sa rozhodnutiu Rozhodcovského súdu, ktoré bude pre
ne konečné, záväzné a vykonateľné, bez výhrad podriadia.Na záver tejto dohody o pristúpení k záväzku je uvedený podpis veriteľa a za druhého dlžníka podpis
W. a zároveň nad týmto podpisom je umiestnená pečiatka spoločnosti AQUAPLAST, s.r.o., Jesenského
40, 911 01 Trenčín.

Súd ďalej z pripojeného rozhodcovského spisu Stáleho rozhodcovského súdu Tribunál zriadený pri
Tribunál, s.r.o., Námestie SNP 41, Zvolen zistil, že návrh na tento súd zo strany odporcu voči
navrhovateľovi bol podaný dňa 22.05.2014, jednalo sa o zaplatenie sumy 22.921,05 € s príslušenstvom.
Súd z obsahu tohto spisu a to žalobnej odpovede navrhovateľa, ktorá bola doručená Stálemu

rozhodcovskému súdu Tribunál zriadený pri Tribunál, s.r.o. dňa 20.06.2014 zistil, že navrhovateľ
namietal touto žalobnou odpoveďou nedostatok právomoci Stáleho rozhodcovského súdu Tribunál pri
neexistenciu rozhodcovskej zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom z tých istých dôvodov, ako to
uvádza vo svojom návrhu v tomto konaní. Súd z rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu Tribunál zriadený pri Tribunál, s.r.o., Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 47 231 751,
spisovej značky L. XX/XXXX zistil, že tento rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 08.12.2014.

Týmto rozhodcovským rozsudkom bol navrhovateľ zaviazaný zaplatiť odporcovi sumu 22.921,08 €
s príslušenstvom špecifikovaným v tomto rozhodcovskom rozsudku do troch dní od právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku na účet uvedený v tomto rozhodcovskom rozsudku, zároveň bol navrhovateľ
zaviazaný aj na náhradu trov konania a to súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. Predmetný
rozhodcovský rozsudok bol doručený právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 11.12.2014 a právnej

zástupkyni odporcu dňa 16.12.2014.

Podľa § 40 Zákona č. 244/2002 Z.z o rozhodcovskom konaní tuzemský rozhodcovský rozsudok môže
byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti
druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak

a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že
1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s
právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva
uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,
2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo

umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,
3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva,
alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru
o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo
veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach,

ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,
4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým
účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie
rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto
zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo

b)súdzistí,žesúdôvody,prektorébyboliodopretéuznanieavýkoncudziehorozhodcovskéhorozsudku
aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

(2) Súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na

zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b).

(3) Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský
rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

(4) Na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak
ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez
zbytočného odkladu.

Podľa § 41 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi
rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastníkrozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť
od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu nedôvodný
a preto ho súd v celom rozsahu zamietol. V danom prípade súd v konaní mal za preukázané, že
dôvodom na podanie žaloby v zmysle Zákona o rozhodcovskom konaní bolo ustanovenie § 40 ods.
1 písm. a/ Zákona č. 244/2002 Z.z. s tým, že z rozhodcovského konania vyplynulo, že navrhovateľ
aj v rozhodcovskom konaní namietal dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa ods. 1 písm.

a/ a preto súd prihliadal na tieto dôvody v zmysle § 40 ods. 4 Zákona č. 244/2002 Z.z. Ďalej súd
skúmal včasnosť podania návrhu. Z rozhodcovského spisu vyplýva, že rozhodcovský rozsudok bol
doručený právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 11. 12. 2014 a navrhovateľ podal návrh na tunajší súd
dňa 22.12.2014 a z toho teda vyplýva v zmysle § 41 Zákona č. 244/2002 Z.z., že žaloba o zrušenie
rozhodcovského rozsudku bola podaná včas. Navrhovateľ vo svojom návrhu namietal nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu rozhodcovskej zmluvy medzi navrhovateľom a

odporcom s tým, že navrhovateľ tvrdil, že Dohodu o ručení zo dňa 25. 09. 2013, ani Dohodu o pristúpení
k záväzku zo dňa 13. 02. 2014 navrhovateľ nepodpísal. Navrhovateľ má za to, že Dohoda o ručení
zo dňa 25. 09. 2013 ako aj Dohoda o pristúpení k záväzku zo dňa 13.02.2014, ktoré navrhovateľ
podpísal, nepredstavujú platné rozhodcovské zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom. Súd má
za to, že súčasťou Dohody o ručení zo dňa 25.09.2013 ako aj Dohody o pristúpení k záväzku zo

dňa 13.02.2014 je platné dojednanie rozhodcovskej zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom. Zo
záhlavia oboch týchto dokumentov je nepochybné, kto je zmluvnou stranou. V prípade Dohody o
ručení zo dňa 25.09.2013 je zmluvnou stranou odporca a navrhovateľ ako ručiteľ označený menom,
priezviskom, bydliskom i rodným číslom. Zo záhlavia, ako aj obsahu tejto dohody je nepochybné, že jej
predmetom je dojednanie ručiteľského záväzku navrhovateľa a skutočnosť, že navrhovateľ ku svojmu

podpisu pripojil pečiatku dlžníka, resp. že predtlač dohody uvádza, že ide o podpis konateľa, nemá
na obsah tohto záväzku navrhovateľa vrátane dojednania právomoci rozhodcovského súdu žiadny
vplyv. Podľa názoru súdu zo žiadnych navrhovateľom uvádzaných skutočností nemožno vyvodiť, že
Dohodu o ručení zo dňa 25.09.2013 nepodpísal navrhovateľ. Navrhovateľ sa ako zmluvná strana
Dohody o ručení zo dňa 25. 09. 2013 jasne, určito a zrozumiteľne zaviazal uspokojiť pohľadávky

odporcu, ktoré vzniknú voči dlžníkovi spoločnosti AQUAPLAST, s.r.o. a nie je preto žiadnych pochýb,
že túto dohodu uzatvoril navrhovateľ vo svojom mene a na svoj účet. V prípade Dohody o pristúpení
k záväzku zo dňa 13. 02. 2014 je zmluvnou stranou odporca a druhý dlžník navrhovateľ označený
menom, priezviskom, bydliskom, dátumom narodenia a číslom občianskeho preukazu. Zo záhlavia, ako
aj z obsahu tejto dohody je nepochybné, že jej predmetom je pristúpenie navrhovateľa k záväzkom

spoločnostiAQUAPLAST,s.r.o.askutočnosť,ženavrhovateľkusvojmupodpisupripojilpečiatkudlžníka,
nemá na obsah tohto záväzku navrhovateľa vrátane dojednania a právomoci rozhodcovského súdu
žiadny vplyv. Podľa názoru súdu zo žiadnych odporcom uvádzaných skutočností nemožno vyvodiť,
že Dohodu o pristúpení k záväzku zo dňa 13.02.2014 nepodpísal navrhovateľ. Navrhovateľ sa ako
zmluvná strana dohodli o pristúpení k záväzku zo dňa 13.02.2014 jasne, určito a zrozumiteľne pristúpil

k záväzkom dlžníka spoločnosti AQUAPLAST, s.r.o. a nie je preto žiadnych pochýb, že túto dohodu
uzatvoril navrhovateľ ako fyzická osoba. Navrhovateľ obe dohody uzatváral za účelom zabezpečenia
zaplatenia pohľadávok odporcu voči dlžníkovi spoločnosti AQUAPLAST, s.r.o. Vôľou zmluvných strán
Dohody ručení zo dňa 25.09.2013, ako aj Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 13.02.2014 teda bolo
zabezpečenie záväzkov dlžníka spoločnosti AQUAPLAST, s.r.o. ručiteľským záväzkom a pristúpením

tretej osoby odlišnej od dlžníka, pričom touto osobou bol navrhovateľ. S prihliadnutím na všetky
okolnosti je podľa názoru súdu nesporné, že obe dohody uzatvoril navrhovateľ a že pripojenie odtlačkov
pečiatok dlžníka spoločnosti AQUAPLAST, s.r.o. k podpisu navrhovateľa nevyvoláva žiadne pochybnosti
o subjektoch, ktoré s odporcom obe tieto dohody uzavreli. K tvrdeniu navrhovateľa, že Dohoda o
ručení zo dňa 25.09.2013 a Dohoda o pristúpení k záväzku zo dňa 13.02.2014 ako aj Rámcová kúpna

zmluva 25.09.2013 sú podpísané rovnakým spôsobom, tak k tomu súdu uvádza, že z obsahu záhlaví
jednotlivých dokumentov je nepochybné, ktoré subjekty sú zmluvnou stranou. Záhlavie dohody o ručení
zo dňa 25.09.2013, ako aj Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 13.02.2014 obsahuje označenie
navrhovateľa a opakovane súd uvádza, že z obsahu oboch týchto dohôd je nepochybné, že sa týkajú
navrhovateľa. Z toho, že navrhovateľ pripojil v dokumentoch, v ktorých záhlaví je označený ako fyzická

osoba pečiatku spoločnosti dlžníka ako AQUAPLAST, s.r.o. nemožno vyvodiť, že tieto uzavrel v mene
tejto spoločnosti. Spôsob konania uvedený vo výpise v Obchodnom registri totiž upravuje spôsob
konania menom spoločnosti, pričom je evidentné, že navrhovateľ pri podpise oboch dohôd v mene
spoločnosti dlžníka AQUAPLAST, s.r.o. nekonal. Táto skutočnosť je zrejmá zo záhlavia predmetnýchdohôd, ako aj z ich obsahu. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi
konania bola uzavretá platná rozhodcovská doložka a to jednak v Dohode o ručení zo dňa 25.09.2013,
ako aj v Dohode o pristúpení k záväzku zo dňa 13.02.2014. Z tohto dôvodu súd návrh navrhovateľa v

celom rozsahu zamietol.

Súd vychádzal z toho, že tvrdenia navrhovateľa sú účelové, pričom záväzok vznikol z činnosti dlžníka
spoločnosti AQUAPLAST, s.r.o., ktorého jediným konateľom i spoločníkom bol navrhovateľ. Tvrdenia
navrhovateľa obsiahnuté v návrhu sú pre súd neprijateľnými, nakoľko uzatvorenie predmetných dvoch

dohôd by potom postrádalo akúkoľvek logiku, či účel, keď spoločnosť AQUAPLAST, s.r.o. by ako nový
dlžník podľa názoru navrhovateľa mala pristúpiť ku vlastnému záväzku a mala by byť ručiteľom vlastných
záväzkov. Podľa názoru súdu takáto úvaha je právne neudržateľná. Súd na záver poukazuje, že čo sa
týka samotných rozhodcovských doložiek, tak tieto v predmetných zmluvách nenamietala ani jedna zo
strán.

O trovách konania rozhodol súd podľa 142 ods. 1 O.s.p. a keďže odporca bol v konaní úspešný, mal
nárok na účelne vynaložené trovy konania. Za tieto účelne vynaložené trovy konania súd považoval
tieto trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 332,08 €¸ ktoré pozostávajú zo štyroch úkonov právnej
pomoci, prvý úkon 13.05.2015, prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 64,53 €¸ druhý úkon odvolanie
voči uzneseniu vo výške 64,53 €, tretí úkon vyjadrenie k návrhu zo dňa 05.08.2015 vo výške 64,53 €

a štvrtý úkon účasť na pojednávaní konanom dňa 07.04.2016 vo výške 66,- €, čo dáva dokopy 259,59
€. Tieto úkony boli priznané v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.
655/2004 Z.z., pričom v roku 2015 jeden úkon predstavoval sumu vo výške 64,53 € a v roku 2016 vo
výške 66 €. V zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. je výška režijného paušálu za každý
úkon právnej služby v roku 2015 vo výške 8,39 € a v roku 2016 vo výške 8,58 €. Teda k sume 259,59

€ treba pripočítať trikrát režijný paušál po 8,39 € a jedenkrát režijný paušál po 8,58 €, čo dáva dokopy
33,75 € a teda trovy právneho zastúpenia s režijným paušálom predstavujú sumu 293,34 €. Ďalej tieto
trovy pozostávajú z cestovného v roku 2016 za účasť na pojednávaní konanom dňa 07.04.2016 na trase
E. E. - P. a späť 40 km, 40 km x 0,183 + 2,82 € PHM - (2,36 l x 1,193 za 1 liter PHM = 10,14 €. Motorové
vozidlo I. XXX - priemerná spotreba PHM na 100 km je 5,9 l, pri náhrade za 1 liter PHM. Ďalej tieto

trovy pozostávajú z náhrady za stratu času v roku 2016 a to 07.04.2016 náhrada za stratu času - cesta
na pojednávanie a späť dve polhodiny x 14,30 € = 28,60 €, čo bolo priznané aj v zmysle § 17 ods. 1
Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. Z týchto dôvodov súd zaviazal navrhovateľa na náhradu trov účelne
vynaložených trov konania v celkovej výške 332,08 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).