Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 13, 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 18C/12/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115200265
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Kvasnicová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3115200265.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou, v právnej veci navrhovateľa W. O.,

bydliskom B. M. XX/X, I. X. proti odporkyniam 1) E. J., bydliskom Q.. M. R. O. XXX/X, G. a 2) mal. E. O.,
bydliskom Q.. M. R. O. XXX/X, G., zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Trenčín, o zapretie otcovstva takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a

Odporkyniam 1) a 2) sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom žiadal o zapretie otcovstva a o zrušenie vyživovacej povinnosti k
odporkyni2).Svojnávrhodôvodniltým,žesodporkyňou1)udržiavalintímnumimomanželskúznámosťa

keď sa 31.03.2006 narodila odporkyňa 2), uznal otcovstvo na matričnom úrade v Trenčíne. Poznamenal,
že až neskôr si uvedomil, že nemôže byť otcom mal. E. a na súdnom pojednávaní vo veci vedenej pod
sp. zn. 34P/98/2008 o úpravu práv a povinností k mal. E. súhlasil s určením výživného až po overení
otcovstva. Napriek tomu mu súd výživné k mal. E. určil. Navrhovateľ ďalej uviedol, že znaleckým

posudkom vypracovaným v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 12C/218/2009 bolo jeho
otcovstvo k mal. E. vylúčené.

Odporkyňa 1) sa k návrhu nevyjadrila.

Kolízny opatrovník uviedol, že návrh žiada zamietnuť vzhľadom na nedodržanie zákonom stanovenej
lehoty pre zapretie otcovstva.

Navrhovateľ sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil, hoci mal predvolanie riadne a včas v
zmysle § 47 ods. 2 O. s. p. doručené. O odročenie pojednávania nepožiadal, a preto súd podľa § 101
ods. 2 O. s. p. prejednal vec v jeho neprítomnosti, pričom prihliadol na obsah spisu a doposiaľ vykonané
dôkazy.

Tunajší súd uznesením č. k. 18C/12/2015-52 zo dňa 09.06.2015 zastavil konanie v časti o zrušenie

výživného z dôvodu prekážky litispendencie (skôr začatej veci).

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením rodného listu odporkyne 2) a znaleckého posudku č.
38/2012 zo dňa 12.06.2012 a zistil tento skutkový stav:Odporkyňa 2) sa narodila dňa 31.03.2006. Ako rodičia sú v rodnom liste uvedení otec W. O. a matka
E. J.. Rodný list bol vystavený dňa 06.04.2006.

Zo znaleckého posudku č. 38/2012 zo dňa 12.06.2012 vyplýva, že otcovstvo navrhovateľa k mal. E.
O. je vylúčené.

Podľa § 93 ods. 1 Zákona o rodine, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov,

môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol
byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.

Ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, muž, ktorého otcovstvo bolo určené
súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho
určenia. Lehota začína plynúť dňom určenia otcovstva súhlasným vyhlásením. Ide o lehotu prekluzívnu

a hmotnoprávnu, čo znamená, že v posledný deň lehoty musí byť právo uplatnené na súde. Po uplynutí
lehoty toto právo zaniká a súd ho nemôže priznať. Súd teda pred tým, ako pristúpi k zisťovaniu ďalších
rozhodujúcich skutočností, musí na prvom mieste skúmať, či uvedená lehota bola dodržaná. V danom
prípade súd vychádzal z údaja uvedeného v rodnom liste odporkyne 2), keď dňa 06.04.2006 bol
vystavený jej rodný list, v ktorom už ako otec figuroval navrhovateľ. Najneskôr v tento deň teda došlo k

určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, ktorú skutočnosť navrhovateľ sám aj tvrdil. Od tohto
dňa začala plynúť zákonom predpísaná trojročná lehota, v ktorej sa navrhovateľ zapretia otcovstva
voči odporkyni 2) mohol domáhať, a uplynula dňa 06.04.2009. Navrhovateľ však návrh na zapretie
otcovstva podal až dňa 12.01.2015, t. j. takmer 6 rokov po uplynutí vyššie uvedenej lehoty. Vzhľadom ku
skutočnosti, že predmetná lehota nebola zachovaná, súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Na veci nič nemení ani fakt, že podľa navrhovateľom predloženého znaleckého posudku v konaní je
jeho otcovstvo k odporkyni 2) vylúčené. Z dôvodu nedodržania zákonnej trojročnej lehoty sa súd ďalej
ani týmito ďalšími skutkovými okolnosťami nezaoberal.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Odporkyniam, ktoré mali v konaní plný
úspech súd náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich náhradu neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku

účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.