Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/10/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114202992
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114202992.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr.

Mareka Košča a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: R. P., nar. XX.X.XXXX, bytom E. Š.I.
XXX, zastúpenej advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, so sídlom Svidník, Sovietskych hrdinov 163/66,
proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792
752, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho
16, o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 28.10.2015 pod č. k. 11C/39/2014-92,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti vo výroku o určení neprijateľnej
zmluvnej podmienky a vo výrokoch o trovách konania.

N e p r i z n á v ažalobkyni náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov vyššie označeným rozsudkom zastavil konanie v časti o vydanie bezdôvodného
obohatenia (o zaplatenie 120,58 eur s prísl.), a to podľa § 96 ods. 1, 2 O.s.p.. Zároveň určil, že
poplatok 120,58 eur, ktorý dojednáva žalovaný so spotrebiteľmi v znení: „Predmetom tejto Dohody o
poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených

podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu, maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp.
revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy, uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako
„úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v
možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 120,58 eur, a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v
možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 62,24 eur v prípade, ak bude Dlžníkovi revolving
poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu
Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú

výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby“, je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobkyni trovy konania o určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky vo výške 524,28 eur, na účet jej právneho zástupcu do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Ďalej rozhodol, že účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania o vydanie
bezdôvodného obohatenia.

Vychádzal z odôvodnenia návrhu, ktorým žalobkyňa sa domáhala určenia neprijateľnosti zmluvnej

podmienky ohľadom poplatku vo výške 120,58 eur za službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne
troch splátok úveru, resp. revolvingu, pričom v žalobnom petite citovala celé znenie tejto zmluvnej
podmienky podľa bodu 8.1 úverovej zmluvy, ktorú uzavrela ako spotrebiteľ so žalovaným na základe
žiadosti zo dňa 16.4.2013. Žalovaný si okamžite započítal sporný poplatok (120,58 eur), ktorý činí až14,8 % z úveru. Navyše, tento poplatok sa platí bez ohľadu na poskytnutie danej služby. V tejto súvislosti
poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/109/2011, podľa ktorého, súd považoval
za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj takú, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie,

ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmu dodávateľa, a to sa vzťahuje
aj na prípad, ak veriteľ si ešte pred poskytnutím úveru zinkasuje nejakú jeho časť, čo odporuje ratio
legis inštitútu úveru. Zároveň sa žalobkyňa domáhala aj vydania bezdôvodného obohatenia vo výške
120,58 eur, avšak v tejto časti však žalobu zobrala v priebehu konania návrh späť, a to vzhľadom na
to, že neuhradila ani istinu úveru. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť, s tým, že žalobkyňa nepochopila

inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Sporná zmluvná podmienka predstavuje samostatný právny
úkon, jej vznik nie je podmienkou pre vznik úverovej zmluvy. Vyplýva to z bodu 8.6 dohody. Jej uzavretie
zo strany žalobkyne bolo slobodné a dobrovoľné. Navyše, dohodnutá odplata je cenou plnenia, ktorá je
vylúčená v zmysle § 53 ods. 1 Obč. zákonníka pri posudzovaní neprijateľných zmluvných podmienok.

Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou ustanovení § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5, §

879p Obč. zákonníka a § 153 ods. 4 O.s.p. uzavrel, že nárok žalobkyne na určenie neprijateľnosti vyššie
uvedenej zmluvnej podmienky je dôvodný. Podľa jeho názoru, nie žalobkyňa, ale žalovaný nepochopil
inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a absolútne ignoruje princíp ochrany práv spotrebiteľa. Vyplýva
to z jeho pokusu o obhájenie spornej dohody a vysvetlenie „výhod“ pre dlžníka vyplývajúcich z tejto
dohody. Snaží sa obhájiť niečo, čo obhájiteľné nielen z právneho hľadiska, ale ani morálneho posúdenia

nemôže byť. Žalovaný totiž žalobkyni strhol z úveru sumu 120,58 eur ako poplatok za to, že ak by snáď
niekedy v budúcnosti žiadala o odklad splátok, aj to až pri splnení ďalších podmienok (stanovenej doby
práceneschopnostialeboskončeniepracovnéhopomeru),povolíjejodklad,alemaximálnetrochsplátok,
a to všetko za poplatok 120,58 eur pri úvere 840,- eur. Zmluvné dojednanie nie je formulované tak, že ak
spotrebiteľ skutočne chce odklad splátok, môže si ho aktivovať, ale je formulované tak, že službu napriek

tomu, že ju spotrebiteľ ešte nepotrebuje a zjavne ani nechce, zaplatí poplatok vo výške 120,58 eur, čo
je 14,3 % z úveru. Mesačná splátka je vo výške 45,01 eur. Za odklad troch splátok, t.j. vo výške 135,03
eur, spotrebiteľ má zaplatiť poplatok, ktorý je len o nie celých 15,- eur nižší ako súčet troch prípadných
odložených splátok. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je preto
nepochybná (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/111/2014 zo dňa 26.5.2015). Nie je

možné vylúčiť súdnu kontrolu tejto zmluvnej podmienky s tým, že sa týka ceny. Zo súdnej kontroly totiž
je vylúčená nie samotná cena, ale primeranosť ceny na jednej strane a tovaru a služieb na druhej strane
ako protiplnenie (napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ C-26/13 zo dňa 30.4.2014 vo veci Arpád Kásler,
Hajnalka Káslerné Raabai proti OTK Jelzalogbank Zrt, bod 54). Podmienky týkajúce sa protihodnoty,
ktorú dlhuje spotrebiteľ veriteľovi alebo ktorá má vplyv na skutočnú cenu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť

veriteľovi, teda v zásade nepatria do tejto druhej kategórie podmienok vylučujúcich súdnu kontrolu, s
výnimkou otázky, či je výška protihodnoty alebo cena, ktorá je dohodnutá v zmluve, primeraná službe
veriteľa (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-143/13 zo dňa 26.2.2015 vo veci Bogdan Matei, Iona Ofelia
Matei proti SC Volksbank Romania SA, bod 55, 56). V danom prípade súd neposudzoval cenu ako
jej primeranosť k dodanej službe, ale celú dohodu o cene za možný odklad splátok, ktorá spočíva v

tom, že spotrebiteľ má platiť za niečo, čo mu nie je dodané (tzv. teória skutočného plnenia). Krajský
súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 18Co/109/2011 uviedol, že za neprijateľnú zmluvnú podmienku
považuje aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po
materiálnej stránke nie je dodané a slúži záujmom dodávateľa. Súd dodáva, že celá sporná dohoda
sa považuje komplexne, teda nielen výška stanoveného poplatku, ktorý však nepochybne vzhľadom

na to, že predstavuje viac ako 14 % poskytnutého úveru len potvrdzuje záver o neprijateľnosti celej
tejto zmluvnej podmienky. Zo súdnej kontroly by bola vylúčená sporná dohoda, ak by bola individuálne
dojednaná. Tento názor je však spochybnený už tým, že ide o formulárovú dohodu. Navyše, z výpovede
žalobkyne, ktorej súd nemal dôvod neveriť, pretože je tiež dôkazným prostriedkom, vyplýva, že nemala
záujemžiadnutakútodohoduuzavrieť.Pretojelogické,ževčase,keďpodpisovalažiadosťoposkytnutie

úveru, výška sporného poplatku v tlačive danej úverovej zmluvy ešte nemohla byť uvedená, pretože
nebolo známe, v akej výške bude žalobkyni úver schválený. Sporný poplatok nepredstavuje celé číslo a
nepochybne ide o určité percento z poskytnutého úveru, keďže poplatok musel byť do zmluvy dopísaný
až po schválení úveru, a teda rozhodne nemohol byť ňou odsúhlasený. Preto dospel k záveru, že sporná
zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Zároveň zdôraznil, že platí prezumpcia práve o tom,

že neprijateľná zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná, ako to vyplýva z § 53 ods. 3 Obč.
zákonníka. Dôkazné bremeno o opaku je na žalovanom, ktorý však toto dôkazné bremeno neuniesol.O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnej žalobkyni priznal
ich náhradu pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 524,28 eur.

V konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia by prislúchala náhrada trov konania žalovanému podľa §
146 ods. 2, veta prvá, O.s.p.. Súd však zohľadnil okolnosti prípadu a žalovanému náhradu trov konania
s použitím § 150 ods. 1 O.s.p. nepriznal. Vychádzal z okolností prípadu, že postavenie žalobkyne ako
spotrebiteľky, ktorá je v slabšom zmluvnom postavení ako dodávateľ, teda žalovaný, a zohľadnené boli
aj nekalé praktiky žalovaného súvisiace s neprijateľnou zmluvnou podmienkou, o ktorej rozhodol v tomto

konaní a na základe ktorej zrazil zo schváleného úveru sumu príslušného poplatku, hoci predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa, v časti určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky a vo výroku o
trovách konania, podal žalovaný odvolanie, ktorým žiadal o jeho zmenu tak, aby návrh žalobkyne
bol v celom rozsahu zamietnutý, prípadne napadnutý rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie predovšetkým zdôvodnil
tým, že rozsudok je nepreskúmateľný, pretože zdôvodnenie „nerovnováhy“ a „hrubej nerovnováhy“ v
neprospech spotrebiteľa nie je v ňom žiadnym spôsobom konkretizované. Na základe rozhodnutia sa
nedá určiť, v čom mal preukázané znaky neprijateľnej podmienky a ako aplikoval ustanovenie § 53
ods. 1 Obč. zákonníka. Jeho obranou sa súd vôbec nezaoberal, pretože vo viacerých bodoch - napr.

jeho tvrdeniach o tom, že dohoda je graficky oddelená od zvyšného obsahu zmluvy o úvere, že je
samostatne podpisovaná - na tieto skutočnosti nielen nereflektuje, ale uvádza závery, ktoré objektívne
ani nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 4Cdo 171/2005 zo dňa 27.4.2006, ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž-o-KS
100/2006 zo dňa 20.6.2007. Zo záverov prvostupňového súdu nevyplýva v prvom rade to, na základe

čoho uprednostnil tvrdenie žalobkyne v konaní a nezohľadnil ho v kontexte jej skoršieho reálneho a
faktického konania. Dohoda o poskytovaní služieb je graficky odčlenená, má samostatný názov a je
samostatnepodpisovaná.Vrozsudkutátoskutočnosťnieježiadnymspôsobomzohľadnená,tedavôbec
nie je zrejmé, prečo nejde o relevantnú skutočnosť pre posúdenie toho, či primerane zmýšľajúca osoba
vie alebo nevie, čo vlastne uzatvára a podpisuje. Okrem toho súd mal poznatok z vlastnej činnosti,

že žalobkyňa neuzavrela dohodu o poskytovaní služieb dňa 16.4.2013 (t.j. v tejto prejednávanej veci)
po prvýkrát. Z konania vedeného pod sp. zn. 11C/40/2014 (na tom istom súde) vyplýva, že takúto
dohodu uzavrela už aj v roku 2012 (27.9.2012). Teda objektívne mala vedomosť o takejto dohode,
o jej dôsledkoch a o jej obsahu už z vlastného skoršieho konania. Súd sa mal zaoberať uvedeným
aj z hľadiska jej informovanosti, čo však nespravil, keď tvrdí, že žalobkyňa o dohode nevedela. Z

napadnutého rozsudku tak vyplýva záver, že postačuje, aby po viac ako 3 rokoch dlžník vyhlásil, že on
ani nevie, čo podpísal, a pre konajúci súd ide o dostatočný argument. Takýto spôsob výkladu základných
zásad súkromného práva (najmä pacta sunt servanda) nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení
(a dokonca ani ustanoveniach o ochrane spotrebiteľa). Ďalej tvrdí, že záver súdu o tom, že poplatok
sa má platiť bez poskytnutia „protiplnenia“, je nepreskúmateľným. Protiplnením môže byť to, čo môže

byť predmetom právneho vzťahu. V zmysle ustanovenia § 118 ods. 1 Obč. zákonníka je predmetom
právnehovzťahuvec,právoaleboinámajetkováhodnota.To,čojeobsahompráva,vymedzujenásledne
aj § 494 Obč. zákonníka - povinnosť niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť. Teda
rozsudok súdu prvého stupňa, okrem strohého konštatovania, neobsahuje odpoveď na to, na základe
čoho dospel k tomu, že nadobudnutie práva na odklad splatnosti splátok nepredstavuje protiplnenie.

Ďalej žalovaný v odvolaní napáda aj závery, podľa ktorých je súd oprávnený skúmať v rámci testu
neprijateľnosti podmienky, aj ustanovení o cene. Vylúčenie možnosti skúmať „primeranosť ceny“
zahrňuje aj skúmanie ceny ako takej (v opačnom prípade by právna úprava nelogicky pripúšťala,
aby sa cena ako taká skúmala, ale už nie jej primeranosť). Teda jeho rozhodnutie je nezákonné aj

preto, že sa v odôvodnení rozsudku veľmi zjednodušujúco, resp. sa vôbec nezaoberal s posúdením
dohody o poskytnutí služby z hľadiska toho, či ide alebo nie o individuálne ustanovenie, čo je základný
predpoklad pre možnosť posudzovania z hľadiska neprijateľnosti. Podľa § 53 a násl. Obč. zákonníka
je možné hovoriť o neprijateľnosti iba vtedy, ak je splnená podmienka, že nejde o individuálne
dohodnuté ustanovenie a súčasne ide o ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach strán. Dohoda o poskytnutí služby by nikdy nevznikla, ak by ju žalobkyňa nepodpísala.
Táto dohoda sa podpisuje samostatne, je graficky odčlenená od zvyšného obsahu zmluvy, súčasne
aj z jej obsahu vyplýva, že nie je podmienkou či predpokladom pre jej uzavretie. Z čl. 8.8.6 výslovne
uvedené vyplýva. „Individuálny“ v spotrebiteľskom práve znamená nielen reálnu možnosť spotrebiteľaurčitú podmienku formulačne ovplyvniť, ale predovšetkým možnosť spotrebiteľa dosiahnuť, že takáto
podmienka sa nestane súčasťou jeho vzťahu s dodávateľom bez toho, aby to zmenilo jeho postavenie
oproti tomu stavu, ak by podmienku prijal. Teda ho nebude zaväzovať na základe jeho vlastného

rozhodnutia a toto rozhodnutie nemá vplyv na možnosť uzavrieť (v tomto prípade) úverovú zmluvu za
týchto podmienok, ak by podmienku akceptoval. Na základe vyššie uvedeného žalovaný tvrdí, že výrok
o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky je predčasný a nepreskúmateľný. Okrem toho tvrdí, že súd
sa nesprávne vyporiadal s otázkou aplikácie § 53 Obč. zákonníka, a s tým, či dohoda o poskytovaní
služieb má individuálnu povahu.

Súčasne žalovaný napadol aj rozhodnutie o náhrade trov konania. Okresný súd postupoval pri
rozhodovaní o náhrade trov tak, že ich náhradu rozdelil na časť týkajúcu sa určovania neprijateľnej
podmienky a na časť týkajúcu sa vydania bezdôvodného obohatenia. Zároveň vo vzťahu k náhrade trov
právneho zastúpenia žalovaného rozhodol v rozpore s § 150 ods. 1 O.s.p., keď neprihliadol na žiadnu
tam uvedenú okolnosť (t.j. či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti

a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril). Skutočnosť, že žalobkyňa je spotrebiteľom, nezbavuje
procesnej zodpovednosti za to, aký návrh vo veci podala. Už vôbec neskúmal, že žalobu nepodala bez
právneho zastúpenia. V tomto prípade teda dôvodnosť alebo nedôvodnosť podanej žaloby nie je možné
skúmať ako v prípade, kedy žalobu podá spotrebiteľ bez právnej pomoci.

Žalobkyňa sa na odvolanie žalovaného písomne nevyjadrila.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 v spojení
s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že jeho odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvého
stupňa napadnutým výrokom určil neprijateľnosť vyššie citovanej zmluvnej podmienky, v tejto súvislosti

správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto odvolací súd plne odkazuje na
zdôvodnenie rozsudku v tejto časti (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku v napadnutej časti a k odvolacím dôvodom
žalovaného odvolací súd dopĺňa:

Žalovaný predovšetkým v odvolaní namieta, že rozsudok je nepreskúmateľný, pretože zdôvodnenie
„nerovnováhy“ a „hrubej nerovnováhy“ v neprospech spotrebiteľa nie je v ňom žiadnym spôsobom
konkretizované. Taktiež sa súd nezaoberal tým, že dohoda je graficky oddelená od zvyšného obsahu
zmluvy o úvere, že je samostatne podpisovaná - na tieto skutočnosti nielen nereflektuje, ale uvádza

závery, ktoré objektívne ani nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.

Ako súd prvého stupňa, tak aj súd odvolací mal k dispozícii Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/
zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.9.2012 (prílohová obálka), pričom v jej bode
8sauvádza,žedohodaoposkytnutíslužbysauzatvárapodľa§269ods.2Obch.zákonníka.Podľabodu

8.8.1 tejto žiadosti, predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi
na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu
maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy
uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi
odplatu: a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške

120,58 eur, a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu
vo výške 62,64 eur v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na
základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je
povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude
tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.

Ak tento text žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere súd prvého
stupňa určil a posúdil, že je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, s týmto jeho záverom sa odvolací
súd plne stotožňuje. Správne konštatoval, že týmto bodom sa žalovaný ako dodávateľ snaží obhájiť
niečo, čo obhájiteľné nielen z hľadiska právneho, ale ani morálneho posúdenia nemôže byť. Strhnutie

z úveru sumu 120,58 eur ako poplatok za to, že ak by snáď niekedy v budúcnosti žalobkyňa ako dlžník
žiadala o odklad splátok, aj to až pri splnení ďalších podmienok (stanovenej doby práceneschopnosti
alebo skončenia pracovného pomeru), a bude jej povolený odklad, ale maximálne troch splátok, a to
všetko za poplatok 120,58 eur pri úvere 840,- eur, takéto dojednanie prinajmenšom nielenže nebolomedzi účastníkmi úverovej zmluvy individuálne dojednané, ale odporuje dobrým mravom. Je logické,
že v čase, keď žalobkyňa podpisovala žiadosť o poskytnutie úveru, výška sporného poplatku v tlačive
danej úverovej zmluvy ešte nemohla byť uvedená, pretože nebolo známe, v akej výške jej bude vôbec

úver veriteľom (dodávateľom) schválený. Naviac, z formulárovej zmluvy vyplýva, že výška tohto poplatku
musela byť do zmluvy dopísaná až po schválení úveru, teda rozhodne nemohla byť odsúhlasená
žalobkyňou ako spotrebiteľom. Teda v tejto súvislosti odvolací dôvod žalovaného absolútne neobstojí.

Naopak, odvolací súd zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá

vyvolávavneprospechspotrebiteľaakoslabšejzmluvnejstrany,hrubúnerovnováhu.Znakyneprijateľnej
zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (neprimeraná sankcia za budúce
porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“
zákonného ustanovenia, teda za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá
vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa na zaplatenie sumy, o výške ktorej nemohol mať žiadnu
vedomosť v čase písania žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/uzavretia zmluvy o revolvingovom

úvere. Ak takúto zmluvnú podmienku súd podstúpil povinnej súdnej kontrole (jedná sa o tak vnútroštátne
ako aj unitárne ustanovenia o ochrane spotrebiteľa), v tejto súvislosti mu nemožno nič vytknúť, ak
po takejto kontrole citované zmluvné dojednanie vo výroku rozsudku určil za neprijateľnú zmluvnú
podmienku podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Obč. zákonníka. To isté platí aj o tzv. neindividuálnom dojednaní
citovanej zmluvnej podmienky.

Pokiaľ žalovaný napáda odvolaním aj výrok o trovách prvostupňového konania, ak súd použil
ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. v súvislosti s nekalou praktikou žalovaného ohľadom neprijateľnosti
označenej zmluvnej podmienky (aj po späťvzatí návrhu o vydanie bezdôvodného obohatenia), aj tento
výrok rozsudku odvolací súd považuje za vecne správny, pričom odkazuje na jeho správne a náležité

zdôvodnenie v odôvodnení napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti vo
výroku o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky a vo výrokoch o trovách konania ako vecne správny
(§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Keďže úspešnej žalobkyni trovy odvolacieho konania nevznikli, ich náhrada jej priznaná nebola.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.