Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, May 9, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/104/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714217042
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5714217042.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: ZEDA HOLDING, a.s., so sídlom
Cesta na Klanec 74, 841 03 Bratislava, IČO: 43 847 501, zastúpeného právnym zástupcom Mgr.
Jánom Páchnikom, advokátom, so sídlom C. L.. X., proti žalovanému: Marti Tunnelbau AG, spoločnosť
založená a existujúca podľa práva Švajčiarskej konfederácie, so sídlom Seedorffeldstrasse 21,
3302 Moosseedorf, Švajčiarska konfederácia, reg. číslo spoločnosti: CH-035.3.002.430-0, zapísaná v

Obchodnom registri pre Kantón Bern, zastúpenému zástupcom ius aegis s.r.o., so sídlom Ferienčíkova
7, 811 08 Bratislava, Slovenská republika (adresa na doručovanie: Nedbalova 12, 811 01 Bratislava,
Slovenskárepublika),IČO:36857203,vkonaníonahradenieprejavuvôle,ozaplateniesumy4.507.990
Eur s príslušenstvom, v štádiu konania o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/209/2014-285 zo dňa 03.07.2015

r o z h o d o l :

UznesenieOkresnéhosúduMartinč.k.18Cb/209/2014-285zodňa03.07.2015 mení tak,ženávrh

žalobcu zo dňa 22.5.2015 doručený Okresnému súdu Martin dňa 9.6.2015 na nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým sa žalovanému zakáže scudziť, zaťažiť alebo akýmkoľvek iným spôsobom nakladať s
akciami spoločnosti BRA-VUR, a.s., so sídlom Ulica za mostom 4, Vrútky, IČO: 31 605 842 z a m i e t a .

O trovách odvolacieho konania spojených s rozhodovaním o predbežnom opatrení bude rozhodnuté v

rámci rozhodovania veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd výrokom I. uložil žalovanému zákaz scudziť, zaťažiť alebo
akýmkoľvek iným spôsobom nakladať s akciami obchodnej spoločnosti BRA-VUR, a.s., so sídlom Ulica
za mostom 4, Vrútky 038 61, IČO: 31 605 842. Výrokom II. vyslovil, že o trovách predbežného opatrenia
sa rozhodne v rozhodnutí vo veci samej. V odôvodnení okresný súd uviedol, že žalobou doručenou
okresnému súdu dňa 23.12.2014 sa žalobca domáhal toho, aby okresný súd vydal rozhodnutie, ktorým

by nahradil prejav vôle žalovaného uzavrieť označenú zmluvu a ktorým by žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.507.990 Eur s príslušenstvom. Žalobca žalobu odôvodnil tým,
že žalovaný nesplnil svoju povinnosť, vyplývajúcu z Dohody o ukončení spolupráce a vysporiadaní
vzájomných vzťahov, uzavretej medzi žalobcom, žalovaným a obchodnými spoločnosťami TUBAU, a.s.,
IČO: 35 801 999, GRAVEL Land, s.r.o., IČO: 36 268 411, a BRA-VUR, a.s., IČO: 31 605 842, a s
ňou súvisiacich následných zmlúv - splatiť príslušnú časť úveru, poskytnutého bankou žalobcovi a

žalovanémupriichpredchádzajúcejobchodnejspolupráci,čímmuvzniklapovinnosťpreviesťnažalobcu
akcie obchodnej spoločnosti BRA-VUR, a.s., IČO: 31 605 842, ako aj nahradiť škodu vo výške 3.507.990
Eur a zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 1.000.000 Eur. Návrhom na nariadenie predbežného opatrenia,
ktorý bol doručený okresnému súdu dňa 9.6.2015, sa žalobca domáhal, aby súd nariadil predbežné
opatrenie a žalovanému zakázal scudziť, zaťažiť alebo akýmkoľvek iným spôsobom nakladať s akciami
obchodnej spoločnosti BRA-VUR, a.s., IČO: 31 605 842. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia

odôvodnil tým, že má obavu, že žalovaný v priebehu konania prevedie akcie obchodnej spoločnosti
BRA-VUR, a.s., IČO: 31 605 842, na tretiu osobu, čim dôjde k zmareniu účelu tohto konania.Okresný súd poukázal na ust. § 102 ods. 1, § 75 ods. 1 veta prvá, § 75 ods. 6, § 76 ods. 4 O.s.p. a
skonštatoval, že mal osvedčené dôvody na nariadenie predbežného opatrenia. Okresný súd poukázal

na to, že pokiaľ aj právna úprava výslovne neupravuje, ako má súd postupovať pri zisťovaní skutkového
stavu pre nariadenie predbežného opatrenia, konštantná judikatúra súdov však zakotvuje, že účastník
konania, domáhajúci sa nariadenia predbežného opatrenia, musí osvedčiť dôvody na jeho nariadenie,
t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania alebo obavu z ohrozenia výkonu súdneho
rozhodnutia, a dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Okresný súd dospel k

záveru, že žalobca splnil podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, pretože osvedčil dôvodnosť
nároku vo veci samej, ako aj obavu z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Okresný súd v ďalšej
časti svojho odôvodnenia poukázal na účel predbežného opatrenia, kedy toto je možné nariadiť, ak
sa osvedčia aspoň základné skutočnosti, ktoré by umožňovali prijať záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Okresný súd mal za to, že žalobca osvedčil svoj nárok vo
vecisamej,predovšetkýmnároknanahradenieprejavuvôležalovanéhouzavrieťzmluvuoprevodeakcií

obchodnej spoločnosti BRA-VUR, a.s., IČO: 31 605 842, ktorý bol dôvodom pre nariadenie predbežného
opatrenia, teda predložil okresnému súdu základné argumenty, z ktorých vyplýva pravdepodobnosť
jeho úspešnosti v konaní. To, či žalobca aj tento nárok preukáže, bude otázkou konania vo veci samej
a vykonaného dokazovania. Žalobca podľa záveru okresného súdu osvedčil aj obavu z ohrozenia
výkonu súdneho rozhodnutia, v dôsledku ktorej je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov konania.

Žalobca okresnému súdu predložil „Odpoveď na list“ zo dňa 24.03.2014, v ktorom žalovaný uviedol,
že už nie je priamym vlastníkom akcií obchodnej spoločnosti BRA-VUR, a.s., IČO: 31 605 842, ktoré
sú predmetom konania. Z výpisu tejto obchodnej spoločnosti z obchodného registra však vyplynulo, že
žalovaný je jej jediným akcionárom. Z týchto skutočností okresný súd mal osvedčenú dôvodnú obavu z
toho, že konanie žalovaného môže viesť k tomu, že predmetné akcie prevedie na tretiu osobu. Vzhľadom

na to, že predmetom konania vo veci samej je okrem iného aj nahradenie prejavu vôle žalovaného
previesť tieto akcie na žalobcu, prevodom týchto akcií na tretiu osobu počas konania alebo iným ich
zaťažením môže dôjsť k zmareniu účelu tohto konania a k ohrozeniu výkonu rozhodnutia v ňom, preto
okresný súd nariadil predbežné opatrenie. Výrok, ktorým vyslovil, že o trovách predbežného opatrenia
bude rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej, vychádzal z ust. § 151 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého o

trovách konania sa rozhoduje spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Ako odvolacie dôvody primárne
uviedol, že rozhodnutie okresného súdu trpí viacerými vadami, keďže sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov Slovenskej republiky ako aj, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil

a nedostatočne zistil skutkový stav veci, pretože nesprávne vyhodnotil príslušné ustanovenia Dohody
o ukončení spolupráce a vysporiadaní vzájomných vzťahov uzavretej medzi žalovaným, žalobcom a
ďalšími subjektami dňa 22.07.2011, v dôsledku čoho nesprávne neaplikoval tzv. Lugánsky dohovor
a súčasne rozhodnutie okresného súdu je nedostatočne odôvodnené. Žalovaný namietal, že okresný
súd sa nedostatočne zaoberal dôkazmi v tejto veci a nekriticky prijal dôkazy a tvrdenia predložené

žalobcom, čím podľa názoru žalovaného nárok nebol osvedčený, a to ani len v miere nevyhnutnej
na nariadenie predbežného opatrenia. Žalovaný poukázal na to, že okresný súd nesprávne dospel k
záveru o opodstatnenosti a dôvodnosti žaloby ako aj o splnení všetkých predpokladov a podmienok
pre nariadenie predbežného opatrenia. Žalovaný poukázal na Dohodu o ukončení spolupráce a
vysporiadanívzájomnýchvzťahov,ktorábolauzavretámedzižalobcom,žalovanýmaďalšímisubjektami

dňa 22.07.2011 (ďalej len „Dohoda“) a súčasne upriamil pozornosť na článok 3. bod 3.3. Zmluvy o
uzavretí budúcej zmluvy o kúpe cenných papierov (ďalej len „Zmluva o budúcej zmluve“), v ktorom
žalovanýažalobcasadohodlinarozväzovacejpodmienke,vzmyslektorej„tátozmluvasastávanulitnou
a stráca platnosť a účinnosť riadnym zaplatením oboch častí BRAVUR Úveru, t.j. ZEDA Úveru a MARTI
Úveru“. V zmysle danej rozväzovacej podmienky preto platilo, že ak došlo k riadnemu a včasnému

uhradeniu MARTI Úveru a ZEDA Úveru na Zmluvu o budúcej zmluve, sa hľadí, ako keby nikdy nebola
vznikla. Žalovaný uviedol, že namieta to, že by nedošlo k riadnemu a včasnému splateniu MARTI Úveru
zo strany žalovaného. Žalovaný namietal dôkazy žalobcu, a tým možno v štádiu konania o návrhu
žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia nateraz minimálne ustáliť, že medzi účastníkmi konania
je sporné, či vôbec došlo k naplneniu podmienok Dohody (článok 2. bod 2.5.), na základe ktorých by

mal žalovaný povinnosť previesť 100% akcií v spoločnosti BRA-VUR, a.s. na žalobcu, a to na základe
zmluvy o kúpe cenných papierov podľa podmienok Zmluvy o budúcej zmluve. Medzi účastníkmi konania
existuje spornosť v otázke, či žalobca vôbec môže žiadať o nahradenie prejavu vôle žalovaného, resp.
či Zmluva o budúcej zmluve vzhľadom na rozväzovaciu podmienku v čase podania žaloby, prípadnenávrhu na nariadenie predbežného opatrenia nebola už nulitná. Práve Dohoda, a to osobitne článok 5.
bodu 5.2. Dohody, a nie iná dohoda alebo zmluva, osobitne nie Zmluva o budúcej zmluve, je primárnym
a rozhodujúcim právnym dokumentom, od ktorého posúdenia a vyhodnotenia bude závisieť prípadný

úspech alebo neúspech žalobcu v konaní.

Žalovaný uviedol, že okresný súd sa nevysporiadal ani s otázkou podmienky konania, t.j. či má splnené
podmienky k tomu, aby mohol vôbec o podanej žalobe a návrhu žalobcu na nariadenie predbežného
opatrenia konať. Pokiaľ základom pre vyhodnotenie nárokov žalobcu a žalovaného je Dohoda, tak táto

je aj základom pre vyhodnotenie, či je daná právomoc rozhodovať o žalobe a o návrhu na nariadenie
predbežnéhoopatrenia,t.j.čiúčastníciDohodyasporu,t.j.žalobcaažalovanývDohodedohodlivýlučnú
právomoc slovenských súdov, alebo nie. Žalovaný poukázal na článok 6. bodu 6.3. Dohody, kde je
rozhodcovská doložka, podľa ktorej spory týkajúce sa zmluvných pokút vyplývajúce z Dohody, budú s
konečnou platnosťou rozhodované v rozhodcovskom konaní pred Rozhodcovským súdom Slovenskej
obchodnej a priemyselnej komory. Zmluvné strany dohodli právomoc tohto rozhodcovského súdu, avšak

len pokiaľ ide o spory týkajúce sa zmluvných pokút vyplývajúcich z Dohody. V iných prípadoch sporov
takáto dohoda zmluvných strán o právomoci slovenských súdov alebo iných súdov priamo v Dohode
nebola prijatá. Pokiaľ aj Zmluva o budúcej zmluve v článku 7. bod 7.7. obsahuje výlučnú právomoc
slovenských súdov, uvedené sa nevzťahuje na prejednávaný spor medzi účastníkmi konania, ktorý
vznikol z Dohody, a nie zo Zmluvy o budúcej zmluve. Primárnym základom pre určenie právomoci súdov

v tomto spore je Dohoda, v ktorej dohoda zmluvných strán o právomoci slovenských súdov absentuje (s
výnimkou sporov vzniknutých z ustanovení Dohody o zmluvných pokutách). Vzhľadom k absencii takejto
výslovnej dohody medzi žalobcom a žalovaným o založenej právomoci súdov SR bol preto okresný
súd povinný sa zaoberať Lugánskym dohovorom, ktorý sa od 01.01.2011 uplatňuje aj medzi členskými
štátmi EÚ a Švajčiarskou konfederáciou. Ak žalovaný nie je právnickou osobou, so sídlom v niektorom z

členských štátov EÚ, nemožno na daný prípad aplikovať Nariadenie rady ES č. 44/2001 o právomoci a
o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie Brusel I“).
Vzhľadomktomu,žežalovanýmáregistrovanésídlovoŠvajčiarskejkonfederácii,takpodľaLugánskeho
dohovoru je založená právomoc švajčiarskych súdov. Z titulu nedostatku právomoci súdov SR vo veci
konať malo dôjsť k zastaveniu konania a v rámci odvolacieho konania k zrušeniu predbežného opatrenia

a zastaveniu konania o predbežnom opatrení.

Žalovaný poukázal na to, že neboli splnené ani zákonné podmienky pre nariadenie predbežného
opatrenia, keďže nebola osvedčená existencia nároku a ani osvedčená naliehavosť pre nariadenie
predbežného opatrenia. Žalovaný poukázal na dôkazy, z ktorých je zrejmé, že vyplatil svoju časť

BRAVUR Úveru, t.j. MARTI Úver riadne a včas, ktoré vyplatenie MARTI Úveru preukázal žalobcovi.
Vzhľadom k rozväzovacej podmienke obsiahnutej v Zmluve o budúcej zmluve, zmluva sa stala nulitnou
a stráca platnosť a účinnosť riadnym zaplatením oboch častí BRAVUR Úveru, t.j. ZEDA Úveru aj
MARTI Úveru, pričom ak aj žalobca a žalovaný svoje časti BRAVUR Úveru riadne a včas vyplatili,
tak nastala rozväzovacia podmienka zahrnutá v Zmluve o budúcej zmluve, t.j. táto zmluva sa stala

nulitnou a hľadí sa na ňu, ako keby nikdy nebola bývala vznikla. Pokiaľ z uvedeného nebol osvedčený
nárok žalobcu, tak nemohlo dôjsť ani k nariadeniu predbežného opatrenia. Nebola ani osvedčená
obava z ohrozenia budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, prípadne naliehavosť dočasnej úpravy
pomerov účastníkov, keďže žalobca údajnú obavu o budúci výkon súdneho rozhodnutia vo veci samej
videl v tom, že v priebehu konania zo strany žalovaného by mohlo dôjsť k prevodu akcií na tretiu

osobu, čo by v konečnom dôsledku spôsobilo zmarenie vykonateľnosti rozsudku ako aj, že žalovaný
sa chce vyhnúť splneniu svojej povinnosti vyplývajúcej z Dohody a zo Zmluvy o budúcej zmluve ako
aj, že žalovaný mal poskytnúť nepravdivú informáciu o tom, že už nie je priamym vlastníkom akcií v
spoločnosti BRA-VUR, a.s.. Táto nepravdivá informácia údajne u žalobcu vzbudila obavu, že žalovaný
hodlá previesť svoje akcie v spoločnosti BRA-VUR, a.s. na tretie osoby, resp. tretiu osobu. S týmto

tvrdením sa bez ďalšieho stotožnil aj okresný súd. Žalovaný poukázal na to, že od júla 2011 vlastní
100% akcií spoločnosti BRA-VUR, a.s.. Podľa názoru žalovaného tu neexistuje bezprostredne hroziaca
ujma, keďže okresný súd sa absolútne s touto podmienkou pre nariadenie predbežného opatrenia
nevysporiadal a tejto podmienke sa v napadnutom rozhodnutí nevenoval. Jedným zo základných
znakov inštitútu predbežného opatrenia a jednou zo zákonných podmienok jeho nariadenia je potreba

dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, ktorá musí byť zároveň naliehavá. Žalovaný uviedol,
že spochybňuje primárne existenciu samotnej potreby dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi a
sekundárne aj jej naliehavosť. Žalovaný poukázal na § 102 O.s.p., z ktorého vyplýva, že po začatí
konania je podmienkou na nariadenie predbežného opatrenia len dočasná úprava pomerov medziúčastníkmi, a to na rozdiel od znenia § 74 O.s.p., ktorým sa pripúšťa nariadiť predbežné opatrenie aj
pred začatím konania, a to v prípade, ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Pri neexistencii naliehavosti potreby dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi žalovaný poukázal na

skutočnosť, že k splateniu MARTI Úveru a ZEDA Úveru došlo v októbri 2011, pričom žalobca žalobu
podalažvdecembri2014,t.j.trirokypotom,čodošloksplateniuMARTIÚveruaZEDAÚveru.Vzhľadom
k uvedenej časovej osi je zrejmé, že nemožno hovoriť o akejkoľvek naliehavosti usporiadania pomerov
medzi účastníkmi vo vzťahu k predbežnému opatreniu, ktoré bolo žalovanému doručené po vyše
polroku dňa 21.1.2016. Žalovaný zdôraznil nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť predbežného opatrenia,

keďže okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia opísal len návrh žalobcu a skutkové a právne
hodnotenie miery preukázanosti a dostatočnosti osvedčenia podstatných skutočností v odôvodnení
napadnutého uznesenia je nedostatočné. Podľa aktuálnej judikatúry slovenských a českých súdov pod
pojem „absentujúce odôvodnenie“ je nevyhnutné zaradiť aj tie rozhodnutia súdu, ktoré sa javí ako
formálne odôvodnené, avšak odôvodnenie je nedostatočné, nepresvedčivé alebo trpí inou vadou, pre
ktoré je rozhodnutie nepreskúmateľné.

Žalovaný v rámci zhrňujúcich odvolacích dôvodov poukázal na to, že nie je daná právomoc Okresného
súdu Martin pre nariadenie predbežného opatrenia, pretože podľa Lugánskeho dohovoru je založená
právomoc súdov Švajčiarskej konfederácie. Žalobca ani len v miere nevyhnutnej na nariadenie
predbežného opatrenia neosvedčil nárok, ktorému sa má predbežným opatrením poskytnúť ochrana

a na druhej strane je to žalovaný, ktorý na základe odvolacích argumentov a doložených dôkazov
preukázal, že žalobcom tvrdený nárok neexistuje, keďže žalovaný si splnil všetky svoje povinnosti
vyplývajúce z Dohody riadne a včas, v dôsledku čoho Zmluva o budúcej zmluve nikdy s prihliadnutím na
rozväzovaciu podmienku v nej dohodnutú ani len nevznikla. Argumentácia žalobcu údajnou obavou z
ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia vo veci samej je v zmysle § 102 ods. 1 O.s.p. právne irelevantná

a navyše nedôvodná a súčasne absentuje bezprostredne hroziaca ujma ako jedna zo zákonných
podmienok na nariadenie predbežného opatrenia. Absentuje potreba úpravy pomerov medzi účastníkmi
konaniaanaliehavosťpotrebynariadeniapredbežnéhoopatrenia,naviacrozhodnutieokresnéhosúduje
nepreskúmateľné a arbitrárne. Žalovaný v odvolaní navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť a konanie
zastaviť, priznať trovy odvolacieho konania žalovanému, alternatívne, ak by mal Krajský súd v Žiline

za to, že nie sú splnené podmienky na zrušenie uznesenia okresného súdu a zastavenie konania, tak
navrhol, aby bolo uznesenie okresného súdu zmenené a návrh žalobcu na nariadenie predbežného
opatrenia zamietnutý s priznaním trov konania žalovanému.

Odvolaniežalovanéhobolodoručenéžalobcoviprostredníctvomprávnehozástupcuvzmysledoručenky

na č.l. 457 spisu. Právny zástupca žalobcu sa k doručenému odvolaniu žalovaného vyjadril v podaní
zo dňa 15.4.2016. Uviedol, že námietka absencie právomoci Okresného súdu Martin vo veci konať a
rozhodovať vznesená žalovaným nie je opodstatnená. Žalobca potvrdil argumentáciu žalovaného, že
medzi účastníkmi konania ako aj ďalšími subjektmi bola uzavretá Dohoda, ale spolu s ňou boli aj ďalšie
zmluvy a jednou z nich bola Zmluva o budúcej zmluve, ktorá je úplne samostatná zmluva a upravuje

vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán. Nárok uplatnený žalobcom v celom rozsahu vyplýva zo
Zmluvy o budúcej zmluve s poukazom na ustanovenia článku 3. bodu 3.1., článku 3. bodu 3.2. článku
3. bodu 3.4., v rámci ktorej podľa článku 7. bodu 7.1., bodu 7.7. je dohodnuté, že na právne pomery sa
bude aplikovať Obchodný zákonník ako aj iné právne predpisy platné v Slovenskej republike s tým, že
v prípade sporov je založená právomoc príslušného súdu v Slovenskej republike konať. Ak aj žalovaný

poukázal na článok 3. bodu 3.3. Zmluvy o budúcej zmluve, podľa ktorého táto zaniká, resp. sa stáva
nulitnou a stráca platnosť a účinnosť riadnym zaplatením oboch časti BRAVUR Úveru, t.j. ZEDA Úveru
a MARTI Úveru, tak toto dojednanie by prichádzalo do úvahy len v prípade riadne zaplateného úveru, t.j.
v prípade zániku záväzku jeho splnením. Žalobca uviedol opis skutkového stavu s odkazom aj na ním
podanú žalobu a súčasne poukázal na účel, úmysel zmluvných strán vyjadrený v Dohode, keď úmyslom

zmluvných strán a najmä žalobcu a žalovaného bolo splatiť BRAVUR Úver, a tým naplniť vôľu vyjadrenú
v ustanoveniach bodov 2.2. a 2.5. Dohody. Žalobca splnil svoju povinnosť podľa bodu 2.5. Dohody, a to
dňa 2.12.2011 tým, že zaplatil ZEDA Úver v celej výške v prospech účtu oprávneného veriteľa, o ktorej
skutočnostibolžalovanýinformovanýlistomzodňa7.12.2011,ktorýmuboldoručenýdňa12.12.2011,na
základe čoho bol žalovaný v súlade s bodom 2.5. Dohody povinný v lehote 60-tich dní, t.j. do 12.02.2012

uhradiť svoju časť BRAVUR Úveru a preukázať splnenie tejto svojej povinnosti žalobcovi. Žalovaný do
dnešného dňa nesplnil svoju povinnosť uvedenú v bode 2.5. Dohody, a preto žalobca v zmysle bodu 3.1.
článku 3. Zmluvy o budúcej zmluve vyzval žalovaného na uzavretie zmluvy o kúpe cenných papierov
listom zo dňa 18.02.2014, ktorý bol žalovanému doručený dňa 19.02.2014, predmetom ktorej mal byťprevod 100% akcií spoločnosti BRA-VUR, a.s.. Ak zo strany žalovaného nedošlo k splneniu podmienky
uvedenej v článku 3. bodu 3.3. Zmluvy o budúcej zmluve, použitie tohto ustanovenia neprichádza do
úvahy a Zmluva o budúcej zmluve je i k dnešnému dňu stále platná. Z týchto dôvodov považoval žalobca

argumentáciu žalovaného za nesprávnu, účelovú a zavádzajúcu aj v argumentácii, že nie je založená
právomoc súdov Slovenskej republiky rozhodovať spory vyplývajúce zo Zmluvy o budúcej zmluve.

Žalobca podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia po začatí konania. Predbežné opatrenie
nariadené podľa § 102 O.s.p., to znamená po začatí konania, je možno vydať aj z dôvodu, že je tu

obava, že výkon súdneho rozhodnutia by bol ohrozený a takýto výklad § 102 O.s.p. je už premietnutý aj
do súdnej praxe. Žalobca uviedol, že list žalovaného zo dňa 24.3.2014 vyhodnocuje ako list spôsobilý
vyvolať dôvodnú obavu, že žalovaný už nie je akcionárom BRA-VUR, a.s., keďže žalobca nemá žiadnu
inú legálnu možnosť preveriť si, kto je aktuálnym akcionárom BRA-VUR, a.s., pretože tieto informácie
nie sú verejné a ani prístupné tretím osobám, a tým žalobca pri zisťovaní, kto je akcionárom spoločnosti
BRA-VUR, a.s., v celom rozsahu je odkázaný na tvrdenia žalovaného. Ak aj žalovaný tvrdí, že je

neustále akcionárom spoločnosti BRA-VUR, a.s., tak toto jeho tvrdenie je v rozpore s tým, čo uviedol
v liste zo dňa 24.3.2014, keď informoval žalobcu, že žalovaný už nie je vlastníkom akcií spoločnosti
BRA-VUR, a.s.. Toto správanie žalovaného vzbudzuje u žalobcu odôvodnenú obavu o hodnovernosti
tvrdení žalovaného, a teda aj o skutočnom stave veci, a preto je tu obava z ohrozenia prípadného
výkonu súdneho rozhodnutia, ktorá obava stále trvá. Osvedčenie existencie bezprostredne hroziacej

ujmy podľa názoru žalobcu vyplýva jednak zo správania sa žalovaného v kontexte so skutočnosťou, že
žalobca nemá možnosť akýmkoľvek legálnym prostriedkom sa dozvedieť o prípadnom prevode akcií
žalovaného v spoločnosti BRA-VUR, a.s. na tretiu osobu, pričom v prípade, ak by v konaní bol vydaný
rozsudok a žalobe vyhovené, tak tento by sa stal v časti nevykonateľný za stavu, že žalovaný kedykoľvek
môže aj bez vedomia žalobcu pristúpiť k prevodu akcií, a to aj k čiastočnému prevodu na tretiu osobu.

Vznik takejto ujmy na strane žalobcu stále nepretržite hrozí a išlo by o vznik ťažko napraviteľnej ujmy,
ktorá by mohla nastať v prípade nenariadenia predbežného opatrenia súdom. Žalobca sa snažil so
žalovaným rokovať v zmysle článku 7. bodu 7.6. Zmluvy o budúcej zmluve a dospieť k vyriešeniu
vzniknutéhosporudohodou,avšaktátosnahažalobcusaukázalaakoneefektívna,pretobolopristúpené
k súdnemu riešeniu sporu s ohľadom aj na skutočnosti uvedené v liste žalovaného zo dňa 24.3.2014,

preto podľa názoru žalobcu je tu daná aj naliehavosť pre nariadenie predbežného opatrenia z titulu
potreby úpravy pomerov medzi účastníkmi konania. Žalobca sa nestotožnil s odvolacou argumentáciou
nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia okresného súdu, keďže v zmysle § 76 ods. 4 O.s.p., ak
sa súd stotožní s návrhom na nariadenie predbežného rozhodnutia v celom rozsahu, t.j. so skutkovými
ako aj právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, tak súd uvedené konštatuje v

odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať. Postup okresného súdu je v súlade s ustanovením O.s.p.,
a preto žalobca navrhol uznesenie okresného súdu potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného

súdu zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia podaný žalobcom
zamietol. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
V súvislosti s posúdením odvolacích dôvodov žalovaného sa krajský súd oboznámil s podanou žalobou
žalobcu zo dňa 11.12.2014 ako aj s návrhom na zmenu žaloby, ktorú uskutočnil žalobca podaním zo dňa
26.3.2015 doručeným Okresnému súdu Martin dňa 27.03.2015 (č.l. 157 až 162 spisu), o ktorom návrhu

na zmenu žaloby bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/209/2014-219 zo dňa
20.05.2015 tak, že zmena žaloby v zmysle podania žalobcu zo dňa 26.3.2015 doručeného okresnému
súdu dňa 27.03.2015, žurnalizovaného na č.l. 157 až 162 spisu, bola pripustená. Vecou samou sa
žalobca domáha nahradenia prejavu vôle, a to tak že žalovaný ako predávajúci uzatvára so žalobcom
ako kupujúcim zmluvu o kúpe cenných papierov spoločnosti BRA-VUR, a.s., so sídlom Ulica za Mostom

4, 038 61 Vrútky, IČO: 31 605 842 v znení ako je obsiahnutá v žalobe a v podaní o pripustenie zmeny
žalobyzodňa26.3.2015spolusuloženímpovinnostižalovanémuzaplatiťžalobcovisumu4.507.990Eur
s príslušenstvom, v ktorej sume je zahrnutá zmluvná pokuta 1.000.000 Eur a škoda vo výške 3.507.990
Eur. Z tvrdení poskytnutých žalobcom v žalobe vyplynulo, že žaloba o nahradenie prejavu vôle a o
zaplatenie náhrady škody a zmluvnej pokuty sa odvíja od Dohody o ukončení spolupráce a vysporiadaní

vzájomných vzťahov (ďalej len „Dohoda“), ktorá bola uzavretá medzi žalobcom, žalovaným a ostatnými
účastníkmi Dohody dňa 22.07.2011. Súčasne žalobca poskytol tvrdenia v rovine žaloby o nahradenie
prejavu vôle aj s odkazom na Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy o kúpe cenných papierov uzavretej
medzi žalovaným ako budúcim predávajúcim a žalobcom ako budúcim kupujúcim (ďalej len „Zmluva obudúcej zmluve“), podľa ktorej sa žalovaný ako budúci predávajúci zaviazal na žalobcu ako budúceho
kupujúceho previesť zmluvou o kúpe cenných papierov akcie obchodnej spoločnosti BRA-VUR, a.s., so
sídlom Ulica za mostom 4, 038 61 Vrútky, IČO: 31 605 842, z ktorej Zmluvy o budúcej zmluve podľa

článku 3. bodu 3.4. vyplýva, že ak žalovaný ako budúci predávajúci nesplní svoju povinnosť uzavrieť
budúcu zmluvu, zaplatí budúcemu kupujúcemu, t.j. žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 1.000.000 Eur,
pričom nárok na náhradu škody nie je zaplatením zmluvnej pokuty dotknutý. Žalobca v rámci svojich
tvrdení v súvislosti s uplatneným nárokom na nahradenie prejavu vôle žalovaného na uzavretie zmluvy
o kúpe cenných papierov spoločnosti BRA-VUR, a.s. uviedol, že okrem zmluvnej pokuty podľa článku

3. bodu 3.4. Zmluvy o budúcej zmluve si uplatňuje proti žalovanému aj škodu vo výške 3.507.990 Eur,
ktorá vyplýva z porušenia povinnosti zo Zmluvy o budúcej zmluve žalovaným, keď žalovaný odmietol
rokovať o uzavretí zmluvy o kúpe cenných papierov, pričom hodnota akcií spoločnosti BRA-VUR, a.s.,
na prevod ktorých bol žalovaný podľa Zmluvy o budúcej zmluve povinný, predstavovala 3.507.990 Eur,
to znamená uvedená hodnota je podľa § 379 Obchodného zákonníka škodou, ktorá vznikla žalobcovi. Je
teda nepochybné, že z doteraz poskytnutých tvrdení žalobcom vyplýva, že nárok o nahradenie prejavu

vôle žalovaného, nárok na zmluvnú pokutu, nárok na náhradu škody žalobca odvodzuje od uzavretej
Dohody a Zmluvy o budúcej zmluve.

V začatom súdnom konaní, t.j. po doručení žaloby na Okresný súd Martin dňa 23.12.2014 žalobca podal
návrh na nariadenie predbežného opatrenia podaním zo dňa 22.5.2015 doručeným na Okresný súd

Martin dňa 9.6.2015, č.l. 227 až 229 spisu, ktorým sa domáhal uloženia zákazu žalovanému scudziť,
zaťažiť alebo akýmkoľvek iným spôsobom nakladať s akciami spoločnosti BRA-VUR, a.s., so sídlom
Ulica za mostom 4, Vrútky, IČO: 31 605 842. V podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
poukázal žalobca na skutkový stav, keď nárok na nahradenie prejavu vôle žalovaného a na zmluvnú
pokutu ako aj na náhradu škody odvodzuje od uzavretej Dohody a zo Zmluvy o budúcej zmluve s tým,

že v čase pred podaním žaloby bol žalobca zo strany žalovaného informovaný o tom, že tento už nie
je priamym vlastníkom akcií spoločnosti BRA-VUR, a.s., čo mal byť jeden z argumentov, prečo nemôže
žalovaný splniť svoju povinnosť previesť na žalobcu akcie spoločnosti BRA-VUR, a.s. podľa Dohody a
Zmluvy o budúcej zmluve v zmysle listu žalovaného zo dňa 24.3.2014. Žalobca v návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia uviedol, že tvrdenie žalovaného, podľa ktorého už nie je akcionárom BRA-VUR,

a.s., sa ukázalo ako nepravdivé, pričom žalobca má obavu, že v priebehu konania by mohlo dôjsť k
prevodu akcií na tretiu osobu, čo by v konečnom dôsledku spôsobilo zmarenie vykonateľnosti rozsudku
a táto skutočnosť vzbudzuje dôvodnú obavu, že žalovaný sa chce vyhnúť splneniu svojej povinnosti
vyplývajúcej z Dohody a zo Zmluvy o budúcej zmluve, a preto je potrebné podľa názoru žalobcu upraviť
pomery medzi žalobcom a žalovaným práve nariadením predbežného opatrenia, pretože správanie

žalovanéhonasvedčujetomu,ženemázáujemvbudúcnostisplniťsvojupovinnosťapreviesťnažalobcu
akcie BRA-VUR, a.s..

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca v začatom súdnom konaní podal návrh na nariadenie
predbežného opatrenia, kedy v zmysle ust. § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p. vyplýva, že ak treba po začatí

konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho
nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné
opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V začatom súdnom konaní, pokiaľ je podaný návrh na nariadenie
predbežnéhoopatrenia,taktentovzmysle§75ods.2O.s.p.môžebyťakceptovanýsúdom,t.j.takémuto
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je možné vyhovieť len za súčasného osvedčenia obidvoch

kumulatívnych podmienok, ktorými sú osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
súdna ochrana nariadením predbežného opatrenia a druhou podmienkou je osvedčenie odôvodnenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov. Pokiaľ niektorá
z týchto podmienok nie je osvedčená, nemožno návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť.
Okresný súd v napadnutom uznesení skonštatoval osvedčenosť obidvoch kumulatívnych podmienok, t.j.

tak osvedčenie nároku ako aj osvedčenie naliehavosti pre nariadenie predbežného opatrenia, s ktorým
konštatovaním sa krajský súd nestotožňuje.

Je nepochybné, že predbežné opatrenie nie je možné vo všeobecnosti nariadiť len na základe tvrdení
žalobcu bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver opodstatnenosti

návrhu vo veci samej. Prvou zákonnou podmienkou potrebnou k nariadeniu predbežného opatrenia
je osvedčenie nároku. Krajský súd uvádza, že v štádiu konania o nariadenie predbežného opatrenia
sa obidve zákonné podmienky osvedčujú, čo je rozdiel od konania vo veci samej, kde sa nárok
žalobcu preukazuje dokazovaním. V štádiu konania o nariadenie predbežného opatrenia je pretopotrebné osvedčenie. Súčasne však krajský súd uvádza, že aj osvedčenie musí mať primeraný stupeň
intenzity k tomu, aby mohlo byť v štádiu konania o nariadenie predbežného opatrenia zhodnotené,
že tvrdené skutkové okolnosti sú pravdivé a tvoria predpoklad osvedčenosti nároku žalobcu, ochrany

ktorého sa domáha práve nariadením predbežného opatrenia. Okolnosti tvrdeného nároku preto musia
byť primerane osvedčené. K uvedenému však podľa názoru krajského súdu v rovine prvej zákonnej
podmienky, a to osvedčenia nároku nedošlo.

Uvedený záver vyplýva z toho, že žalobca poskytol tvrdenia k uplatnenému nároku o nahradenie

prejavu vôle žalovaného, k nároku na náhradu škody a zaplatenia zmluvnej pokuty v zmysle Dohody a
Zmluvy o budúcej zmluve, vo vzťahu ku ktorým už v čase konania a rozhodovania okresným súdom o
návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia bolo disponované s dôkazom, a to s odpoveďou
žalovaného zo dňa 24. marca 2014 na opakovanú výzvu žalobcu na uzavretie zmluvy o kúpe cenných
papierov a na výzvu na zaplatenie zmluvnej pokuty. V tomto liste na rozdiel od poskytnutej argumentácie
a dôkazov žalobcom, žalovaný poukazuje na to, že si splnil všetky svoje povinnosti a záväzky, ktoré mu

vyplývajú z Dohody, t.j. z Dohody o ukončení spolupráce a vysporiadaní vzájomných vzťahov zo dňa
22.7.2011 uzavretej medzi žalovaným a žalobcom a ďalšími subjektami dohody. V predmetnom liste
ďalej žalovaný poukazuje na bod 3.3. Zmluvy o budúcej zmluve uzavretej medzi žalobcom a žalovaným,
podľa ktorého bodu táto zmluva sa stáva nulitnou a stráca platnosť a účinnosť riadnym zaplatením
oboch častí BRAVUR Úveru, t.j. ZEDA Úveru a MARTI Úveru, na základe ktorej skutočnosti Zmluva

o budúcej zmluve automaticky zanikla. I napriek tomu, že okresný súd disponoval týmto dôkazom -
listom žalovaného do dňa 24. marca 2014, č.l. 230 až 233 spisu, v ktorom žalovaný robí sporným
základ uplatneného nároku žalobcu na nahradenie prejavu vôle žalovaného ako aj zaplatenia zmluvnej
pokuty a škody, keď tvrdil splnenie všetkých záväzkov z Dohody, a tým zánik Zmluvy o budúcej zmluve,
okresný súd konštatoval v napadnutom uznesení osvedčenosť nároku žalobcu vo veci samej ako aj

pravdepodobnosť jeho úspešnosti v konaní. Predmetný list žalovaného sa nachádza na č.l. 230 až 233
spisu a bol priložený k návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia. V podstate žalobca svoj
nárok na nahradenie prejavu vôle žalovaného na zaplatenie škody a zmluvnej pokuty odvíja od Zmluvy
o uzavretí budúcej zmluvy o kúpe cenných papierov uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, č.l. 47
až 52 spisu, o ktorej žalovaný tvrdí a doloženými dôkazmi v rámci odvolacieho konania sa bráni, že

táto zmluva sa stala nulitnou a stratila platnosť a účinnosť v zmysle článku 3. bodu 3.3. predmetnej
zmluvy z titulu riadneho zaplatenia oboch častí BRAVUR Úveru, t.j. ZEDA Úveru a MARTI Úveru, keď
žalovaný na základe tvrdení a doložených dôkazov osvedčuje, že došlo k splneniu jeho povinností
na základe uzavretej Dohody, t.j. splatenia MARTI Úveru, čím nastala skutočnosť pre zánik Zmluvy o
budúcej zmluve. V štádiu konania a rozhodovania krajským súdom sa uvádza, že ak oproti sebe stoja

tak tvrdenia a dôkazy žalobcu a žalovaného o tom, že podľa žalobcu žalovaný má záväzok uzavrieť
zmluvu o kúpe cenných papierov podľa Zmluvy o budúcej zmluve, zaplatiť škodu a zmluvnú pokutu v
zmysle doložených listín, osobitne doloženej Dohody a Zmluvy o budúcej zmluve, čo žalovaný vyvracia,
keď tvrdí, že tento záväzok nemá z dôvodu zániku Zmluvy o budúcej zmluve podľa článku 3. bodu
3.3., z titulu splnenia záväzku žalovaným, a to zaplatením MARTI Úveru, čo bolo vykonané, na základe

ktorej skutočnosti žalovaný nemá záväzok uzavrieť zmluvu a ani záväzok na zaplatenie škody, zmluvnej
pokuty, tak tým podľa názoru krajského súdu nebola splnená zákonná podmienka primeraného stupňa
osvedčenia nároku žalobcu v tvrdení, že tu existuje záväzok žalovaného na uzavretie zmluvy o kúpe
cenných papierov, zmluvnej pokuty, náhrady škody. Krajský súd zvýrazňuje, že uvedené zhodnotenie
je dané len pre štádium konania o nariadenie predbežného opatrenia. Pokiaľ prebehne konanie o

veci samej a v rámci neho dokazovanie za dôkaznej povinnosti sporových strán, môžu nastať zmeny
skutkových a právnych okolností, ktoré budú už zhodnocované okresným súdom v rámci konania o veci
samej za stavu splnenej podmienky pre konanie okresným súdom, resp. splnenia podmienok konania
týmto súdom.

Vzhľadom k uvedeným záverom krajským súdom tak nebolo možné konštatovať splnenie jednej z
kumulatívnych podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, a to osvedčenie nároku žalobcu,
keďže primeranosť stupňa intenzity osvedčenia nároku žalobcu tu bola spochybnená obranou
žalovaného, doloženými listinnými dôkazmi a v konečnom dôsledku aj samotným listom žalovaného
zo dňa 24. marca 2014 (č.l. 230-233 spisu), ktorý bol doložený zo strany žalobcu. Nevyhnutne tento

stav vyústil do nemožnosti vyhovenia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Z ustanovenia §
75 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že ak jedna z dvoch kumulatívnych podmienok pre nariadenie predbežného
opatrenia nie je osvedčená, tak nemožno nariadiť predbežné opatrenie. Pokiaľ aj krajský súd v štádiu
konania o nariadenie predbežného opatrenia konštatoval, že nárok žalobcu v primeranom stupniintenzity nebol osvedčený, čo už bolo dôvodom k tomu, aby bolo zmenené napadnuté rozhodnutie
okresného súdu a návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, považoval krajský
súd za potrebné sa vyjadriť aj k druhej kumulatívnej podmienke pre nariadenie predbežného opatrenia,

a to osvedčenia, resp. neosvedčenia odôvodnenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy,
naliehavosti pre nariadenie predbežného opatrenia, resp. reálnej a priamej obavy o budúci výkon
súdneho rozhodnutia, či potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov práve nariadením predbežného
opatrenia.
Okresný súd v zhode s návrhom žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia konštatoval, že žalobca

osvedčil obavu z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, v dôsledku ktorej je potrebné dočasne upraviť
pomery účastníkov konania, a to práve na základe listu žalovaného zo dňa 24. 3. 2014, v ktorom
žalovaný uviedol, že už nie je priamym vlastníkom akcií obchodnej spoločnosti BRA-VUR, a.s., ktoré
majú byť predmetom konania pri nahradení prejavu vôle žalovaného. Okresný súd skonštatoval, že
má za osvedčenú obavu z toho, že konanie žalovaného môže viesť k tomu, že predmetné akcie
prevedie na tretiu osobu, a tým dôjde k zmareniu účelu tohto konania. Krajský súd na rozdiel od

záveru okresného súdu konštatuje, že nebola osvedčená ani druhá zákonná podmienka pre nariadenie
predbežného opatrenia, vyplývajúca z ust. § 75 ods. 2 O.s.p., keďže nebolo osvedčené nebezpečenstvo
reálne, bezprostredne a priamo hroziacej ujmy na strane žalobcu, resp. osvedčené, že je tu reálna
naliehavosť pre dočasnú úpravu pomerov účastníkov nariadením predbežného opatrenia. Aj k momentu
rozhodovania krajským súdom podľa výpisu z obchodného registra obchodnej spoločnosti BRA-

VUR, a.s., so sídlom Ulica za mostom 4, Vrútky 038 61, IČO: 31 605 842, Oddiel: Sa, Vložka:
10529/L vyplynulo, že akcionárom je žalovaný a ako Akcie je uvedené Počet akcií 4000, Druh:
kmeňové, Podoba: listinné, Forma: akcie na meno, Menovitá hodnota: 34 EUR. Žalobca neosvedčil
žiadne konanie žalovaného, ktorým by bola daná reálna a odôvodnená obava ohrozenia uplatnených
nárokov žalobcom, resp. naliehavosť pre dočasnú úpravu pomerov účastníkov nariadením predbežného

opatrenia. Naliehavosť pre nariadenie predbežného opatrenia je osvedčená zo strany žalobcu len takým
správaním a konaním žalovaného, ktoré je reálne spôsobilé u žalobcu vyvolať bezprostredne a priamu
hroziacu ujmu, ktorú nemožno odvrátiť inak, len cez procesno-právny inštitút nariadeného predbežného
opatrenia. Bolo povinnosťou žalobcu osvedčiť, že žalovaný uskutočňuje také úkony, ktoré bezprostredne
a priamo vedú k nebezpečenstvu vzniku ujmy na strane žalobcu. K uvedenému však v štádiu konania

o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo strany žalobcu nedošlo.

Krajský súd uvádza, že bolo povinnosťou žalobcu osvedčiť podmienku bezprostredne hroziacej
ujmy, resp. podmienku naliehavosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov t.j. v primeranej miere a
intenzite osvedčiť túto zákonom vyžadovanú podmienku, aby bolo možné jeho návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia vyhovieť. Naliehavosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov, resp. odôvodnenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy musí byť ako podmienka pre nariadenie predbežného
opatrenie daná, reálna a priama. K osvedčeniu naplnenia tejto podmienky zo strany žalobcu nedošlo
a takýmto naplnením nemôže byť ani list žalovaného zo dňa 24.3.2014, v ktorom sa žalovaný bráni
argumentáciou, že nie je nositeľom žiadnych záväzkov vo vzťahu k žalobcovi. Predsa žalovaným

uplatnená protiargumentácia oproti tvrdeniam žalobcu nemôže byť vykvalifikovaná ako konanie,
ktoré v reálnej forme by malo svedčiť naliehavosti pre nariadenie predbežného opatrenia z titulu
žalobcomtvrdenejobavyzohrozeniabudúcehovýkonusúdnehorozhodnutiaatakátoprotiargumentácia
žalovaného nemôže byť vyhodnotená ako zákonná podmienka svedčiaca potrebe dočasnej úpravy
pomerov účastníkov nariadením predbežného opatrenia. Ak podľa záveru krajského súdu žalobca,

ktorý sa obrátil na súd s podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia a v súvislosti s
ním v primeranej miere a intenzite neosvedčil obidve zákonom vyžadované podmienky pre nariadenie
predbežného opatrenia, tak nemohol byť úspešný s takto podaným návrhom, preto vo vyvolanom
odvolacom konaní na základe podaného odvolania žalovaným bolo napadnuté uznesenie okresného
súdu zmenené tak, že návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia bol zamietnutý.

Kumulatívne neboli osvedčené zo strany žalobcu obidve podmienky k tomu, aby mohlo dôjsť k
nariadeniu predbežného opatrenia, pričom je postačujúce, ak nie je osvedčená aspoň jedna z týchto
podmienok, nemôže dôjsť k nariadeniu predbežného opatrenia. To, že krajský súd mal základ k tomu,
aby napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie predbežného

opatreniazamietol,vyplývaajzosamotnéhočlánku46ods.4ÚstavySlovenskejrepubliky,podľaktorého
podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrany ustanoví zákon. V danom prípade podmienky
pre nariadenie predbežného opatrenia upravuje ust. § 102 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 75 ods.
2 O.s.p., a preto v súlade aj s uvedeným čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky bolo potrebné vovyvolanom odvolacom konaní pred krajským súdom posudzovať, či boli splnené - osvedčené podmienky
zákonom stanovené pre nariadenie predbežného opatrenia. Ak zákon v ust. § 75 ods. 2 O.s.p. vyžaduje
súčasné splnenie obidvoch podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia a pokiaľ nebola splnená

ani jedna z nich, pričom postačuje nesplnenie resp. neosvedčenie jednej z nich, tak bolo nevyhnutné
napadnuté uznesenie okresného súdu zmeniť a návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia
zamietnuť. Krajský súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.
ÚS 105/2012 zo dňa 29. februára 2012, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že ...
„inštitút predbežného opatrenia predstavuje až sekundárny nástroj, ktorého predpoklady sú presne v

Občianskom súdnom poriadku určené, a preto primárne sa má zabezpečiť ochrana práv, či nárokov z
obchodno-právnych vzťahov podaním návrhu v občianskom súdnom konaní.“

Akžalobcavosvojomvyjadreníkodvolaniužalovanéhotvrdil,ženenariadenímpredbežnéhoopatreniav
rovine uloženia zákazu scudzenia, zaťaženia alebo akéhokoľvek iného nakladania s akciami spoločnosti
BRA-VUR,a.s.žalovaným,nastanenastranežalobcunenapraviteľnáujma,resp.lenťažkonapraviteľná

ujma, tak k tomuto krajský súd uvádza, že ak nie sú osvedčené zákonom stanovené podmienky pre
nariadenie predbežného opatrenia, tak nemožno ani o ťažko napraviteľnej ujme uvažovať. Naviac,
žalobca súčasne s návrhom na nahradenie prejavu vôle žalovaného uplatňuje aj finančné nároky, a to
zmluvnú pokutu, náhradu škody v hodnote akcií spoločnosti BRA-VUR, a.s., ktorá škoda má v podstate
nahradiť tvrdenú ujmu žalobcu, pokiaľ by sa nestal vlastníkom akcií tejto spoločnosti. K

nárokom vo finančnej forme nebolo osvedčené také konanie žalovaného, ktoré by výrazne negatívnym
spôsobom zasiahlo do majetkových pomerov žalovaného, pre ktorý zásah by bola osvedčená obava z
ohrozeniabudúcehovýkonusúdnehorozhodnutia,ktorénavrhuježalobcavydaťajvčastiuplatňovaných
peňažných nárokov.

To, že návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia nebolo vyhovené, neznamená porušenie
práva žalobcu na súdnu ochranu. Ak návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia nebolo
vyhovené, tak z titulu neosvedčenia zákonných podmienok k tomu, aby mohlo dôjsť k nariadeniu
predbežného opatrenia.

Krajský súd za aplikácie ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 145 O.s.p. nerozhodoval o trovách
spojených s týmto odvolacím konaní, keďže o trovách nerozhodol ani okresný súd s tým, že o trovách
spojených s týmto odvolacím konaním bude rozhodované až v rámci rozhodnutia, ktorým sa konanie
vo veci samej končí.

Žalovaný v podanom odvolaní vzniesol námietku nedostatku právomoci Okresného súdu Martin vo veci
konať. O takto vznesenej námietke nedostatku právomoci rozhodne samostatným rozhodnutím okresný
súd, a to vo väzbe k celému predmetu sporu ako takému, keď žalobca uplatňuje nahradenie prejavu
vôle žalovaného a domáha sa zaplatenia škody a zmluvnej pokuty žalovaným, ak pri týchto nárokoch
žalobca poukazuje na uzavretú Dohodu a Zmluvu o budúcej zmluve. Vo vzťahu k takto uplatnenému

nároku žalobcom žalovaný v námietke nedostatku právomoci Okresného súdu Martin konať, poukazuje
na to, že hoci v Zmluve o budúcej zmluve v článku 7. bodu 7.7. je dohoda o právomoci súdu v Slovenskej
republike konať, avšak žalovaný je názoru, že základ nárokov žalobcu tkvie v Dohode, ktorá nemá
dohodu o právomoci súdov SR konať, naviac, keď podľa obrany žalovaného v zmysle článku 3. bodu
3.3. Zmluvy o budúcej zmluve, táto sa stala nulitnou, stratila svoju platnosť a účinnosť z titulu zaplatenia

MARTI Úveru žalovaným. Vzhľadom k charakteru konania o predbežnom opatrení, ktoré je procesno-
právnym inštitútom lehotovaným aj v štádiu odvolacieho konania, keď v zmysle § 217 ods. 1 O.s.p. sa
o odvolaní proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení má rozhodovať bezodkladne, najneskôr do 30 dní,
mal krajský súd za to, že v záujme zachovania zákonnej úpravy rozhodnúť bezodkladne bol povinný
konať. Pre vyhodnotenie žalovaným vznesenej námietky nedostatku právomoci Okresného súdu Martin

vo veci konať bude potrebné posúdenie aj úkonov Dohody, Zmluvy o budúcej zmluve k vymedzenému
predmetu nároku, čo je konaním pred okresným súdom, naviac, ak pre ďalšie konanie je účelné v záujme
vylúčenia akýchkoľvek pochybností, aby bolo právoplatne rozhodnuté o námietke vznesenej žalovaným.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.