Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 18, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/13/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112200341
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2112200341.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátu:JUDr.DašaKontríkováačlenieksenátu:

JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: SPEIS PLUS, s.r.o., so
sídlom Karadžičova 49, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária Michal Maťaš, s.r.o., so sídlom
Sabinovská 12, Bratislava, IČO: 47 245 751, proti žalovanému: BARTTRADE, s.r.o., so sídlom Pásová
10/8009, Trnava, IČO: 36 253 570 zastúpený: JUDr. Zlatica Višňová, advokátka, so sídlom Líščie nivy
23, Bratislava, o zaplatenie 62.172 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Trnava č. k. 27C/19/2012-279 zo dňa 22. septembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie o žalobe žalobcu v časti úroku z omeškania vo
výške 9,5 % ročne zo sumy 60.172 eur od 8.10.2010 do 7.10.2011 zastavil. Vo zvyšnej časti žalobu
zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 9.245,98 eura k
rukám právnej zástupkyne žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Počas odvolacieho konania došlo k postúpeniu pohľadávky pôvodne označeného žalobcu Mgr. M. P.,
bytom I. XX, K. na žalobcu označeného v úvodnej časti tohto rozsudku, na základe zmluvy o postúpení

pohľadávky zo dňa14.11.2014, súd preto na návrh Mgr. M. P. uznesením zo dňa 07.12.2015 č.k.
23Co/13/2015-313 rozhodol zmene účastníka na strane žalobcu.
Súd prvého stupňa po citovaní § 631, § 632, § 634, § 635 ods. 1, § 35 ods. 2, § 52, § 54 ods. 2
Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) skutkovo rozsudok odôvodnil tým, že na základe vykonaného
dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá písomná kúpna zmluva
dňa 12.8.2010, ktorá bola podpísaná znovu dňa 01.10.2010, nakoľko neobsahovala údaj o banke
poskytujúcej úver. So stavom predmetu kúpy bol žalobca oboznámený, čo nebolo sporné a potvrdili to

i svedkovia, ktorí boli prítomní pri obhliadkach. Stav nehnuteľnosti je zachytený v znaleckom posudku
Ing. Svrčeka č. 158/2010, išlo o rozostavaný rodinný dom. Súd dospel k záveru, že účastníci uzatvorili
ústne zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo dokončenie rozostavanej stavby v zmysle cenovej ponuky
žalovaného zo dňa 05.08.2010. V cenovej ponuke je presne špecifikované dielo, t. j. čo sa má na
rozostavanej stavbe dokončiť i cena diela. Nie je sporné, že dielo malo byť dokončené do 01.12.2010.
Sám žalobca vyhotovil dokument označený ako dodatok ku kúpnej cene dňa 19.08.2010, t. j. po
podpísaní kúpnej zmluvy dňa 12.08.2010 a pred jej opätovným podpísaním vo finálnej podobe dňa

01.10.2010. V zmluve podpísanej dňa 01.10.2010 boli len doplnené údaje banky poskytujúcej úver a
iná zmena nebola vykonaná, predmetom kúpy bol naďalej rozostavaný dom a nie dom úplne dokončený
ako tvrdí žalobca a ako mu i bol odovzdaný. V dodatku zo dňa 12.08.2010, ktorý vypracoval žalobca
tento sám uviedol, že ide o doplatok ku kúpnej cene 172.608,37 eura, pričom ďalej uvádza, akýmspôsobom a v akej výške budú zaplatené druhá a tretia splátka kúpnej ceny. Z obsahu tohto Dodatku
je zrejmé, že nejde o zálohovú platbu a ani pôžičku, ako v súčasnosti tvrdí žalobca a tiež svedok,
jeho otec. Je nesporné a potvrdzuje to i žalobca, že všetky práce, ktorých sa týka zmluva o dielo boli

vykonané a sú uvedené vo vyúčtovaní - cenovej ponuke zo dňa 15.12.2010 ale i v odovzdávacom a
preberacom protokole zo dňa 01.12.2010. Je nesporné, že nehnuteľnosť žalovaný odovzdal v stave
úplného dokončenia. Následne ju nezhodnotil a napriek tomu ju odpredal za sumu 180.000 eur v máji
2011, i keď podľa znaleckého posudku, ktorý si žalobca dal vypracovať pred predajom, mala v tom
čase hodnotu 197.000 eur. Bolo by teda nelogické, aby žalovaný so žalobcom uzatvoril kúpnu zmluvu

predmetnej nehnuteľnosti v stave úplného dokončenia za cenu 172.608 eura tak, ako tvrdí žalobca
a nie zmluvu o predaji rozostavanej stavby a ústnu zmluvu o dielo, na základe ktorej odovzdá úplne
dokončený dom.
Svedkovia potvrdili, že žalobca si overoval, v akej cene je možné postaviť dom, pričom svedok Mgr.
J. ho informoval, že postavil svoj dom svojpomocne za 165.970 eur, z čoho muselo byť žalobcovi
zrejmé, že v prípade realizácie stavby domu na kľúč musí byť cena vyššia. Rovnako i svedok P. uviedol,

že sa dohadovali o cene okolo 240.000 za dokončený dom, a že sa ho žalobca pýtal, či ide o cenu
primeranú v danej lokalite. Svedkyňa C. potvrdila, že žalovaný prevzal cenovú ponuku z 05.08.2010, i
keď prevzatie cenovej ponuky žalobca popiera. Je zrejmé, že s ňou musel byť oboznámený, nakoľko
nevie vierohodne zdôvodniť akým spôsobom dospel k sume 60.172 eur, ktorú zaplatil žalovanému a sám
uviedol v dodatku, ktorý vyhotovil a v ktorom jasne špecifikoval, že ide o doplatok ku kúpnej cene, nie

preddavok alebo zálohu. Súčet kúpnej ceny 172.608,37 eura a istiny 60.172 eur je 232.780,41 eura, teda
suma totožná s cenovou ponukou na nehnuteľnosť žalobcu po úplnom dokončení. Žalobca nepreukázal
uzatvorenie ústnej dohody o zaplatení preddavku vo výške istiny s výnimkou svedka P., ktorý je jeho
otcom a ktorý mu poskytol peniaze na zaplatenie druhej splátky a istiny spolu 155.000 eur, teda nie
je nezaujatým svedkom.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. Žalovaný bol v konaní plne úspešný
a v časti zastaveného konania v zmysle §146 ods. 2 veta prvá, zavinil zastavenie konania žalobca. Súd
priznal žalovanému náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 9.245,98
eura, pričom trovy právneho zastúpenia v rozsudku podrobne špecifikoval.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu z

dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd
prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností. Súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, podľa § 205 ods. 2
písm. b), c), d) a f) O.s.p.

Medzi pôvodne označeným žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim bola dňa
12.08.2010 uzavretá kúpna zmluva, predmetom ktorej bol predaj rozostavanej stavby rodinného domu
s garážou a pozemok všetko v katastrálnom území M., obec E.. Celková kúpna cena za nehnuteľnosti
bola zmluvnými stranami dohodnutá na 172.608,37 eura. Podľa čl. 2 ods. 2.1 kúpnej zmluvy bolo
zaplatenie kúpnej ceny dohodnuté v troch splátkach, prvá splátka vo výške 5.000 eur bola zaplatená

už pred podpisom kúpnej zmluvy 19.07.2010 ako tzv. rezervačný poplatok. Druhá čiastka vo výške
94.828 eur bola zaplatená 23.08.2010. Tretia časť kúpnej ceny vo výške 72.780,37 eura mala byť
zaplatená z hypotekárneho úveru poskytnutého bankou. Vzhľadom na to, že žalobca mal záujem na
promptnom odovzdaní predmetu kúpy, ktorý žalovaný stále zhotovoval, uhradil žalovanému sumu vo
výške 60.172 eur, ktorá mala žalovanému slúžiť na pokrytie nákladov na dokončenie predmetu kúpy.

K odovzdaniu sumy 60.172 eur žalovanému zo strany žalobcu došlo na naliehanie žalobcu, nakoľko
poslednú časť kúpnej ceny nehnuteľností vo výške 72.780,37 eura nebolo v tom čase možné financovať
z hypotekárneho úveru, pričom poskytnutie hypotekárneho úveru bolo v štádiu vybavovania žiadosti o
poskytnutie úveru. Z tohto dôvodu došlo zo strany žalovaného aj k zastaveniu prác na rodinnom dome.
Podľa dohody zmluvných strán mala byť táto časť žalobcovi vrátená z prostriedkov, ktoré žalovanému

poskytne banka z hypotekárneho úveru. V nadväznosti na uvedené bola medzi účastníkmi dňa
12.08.2014 podpísaná listina s názvom dodatok ku kúpnej zmluve. Táto listina preukazuje odovzdanie
finančných prostriedkov žalovanému zo strany žalobcu vo výške 60.172 eur v hotovosti v deň podpisu
dodatku. Listinu vyhotovil žalobca a mala slúžiť ako doklad o odovzdaní a prevzatí zaplatenej sumy.
Dodatok ku kúpnej zmluve neobsahuje presné vymedzenie zmeny alebo doplnenia obsahu konkrétneho

článku kúpnej zmluvy, jej obsah je z toho dôvodu zmätočný a nevyplýva z neho slobodná a vážna
vôľa žalobcu takúto dohodu so žalovaným uzavrieť. Z obsahu tejto listiny nevyplýva, že sa kúpna cena
nehnuteľností zvýšila o čiastku 60.172 eur. Žalobca odovzdanú sumu na základe dodatku považoval za
jednu zo splátok kúpnej ceny, resp. doplatok k predošlej zálohe, pričom mal zato, že celková kúpna cenasa nemení. Po uhradení tretej časti kúpnej ceny vo výške 72.780,37 eura z hypotekárneho úveru došlo
dňa 01.10.2010 k uzavretiu novej kúpnej zmluvy, ktorá nahradila predchádzajúce dohody. Podľa názoru
žalobcu zo strany žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko po poukázaní finančných

prostriedkov, sumy 72.780,37 eura predstavujúcu poslednú, tretiu časť kúpnej ceny nehnuteľností na
jeho účet zo strany banky nevrátil žalobcovi sumu 60.172 eur, ktorá bola žalovanému poskytnutá zo
strany žalobcu navyše a to kvôli zabezpečeniu financovania predmetu kúpy do času, kým nebolo
zabezpečené z hypotekárneho úveru. Uzavretím dodatku teda v žiadnom prípade nedošlo k zvýšeniu
kúpnej ceny ani k uzavretiu zmluvy o dielo tak, ako to posúdil súd prvého stupňa.

Nemožno súhlasiť s názorom súdu o skutočnosti, že podpisom kúpnej zmluvy z 01.10.2010 malo dôjsť
k podpísaniu zmluvy znovu, nakoľko neobsahovala údaje o banke poskytujúcej úver. Súd je povinný
kvalifikovať tento právny úkon do dôsledku. Žalobca poukazuje na svoje skoršie argumenty obsiahnuté
v písomnom podaní o novácii právneho úkonu (s ktorým sa súd nijako nevysporiadal). Ak by sa malo
jednať iba o „znovupodpísanie“, tak bolo možné zvoliť jednoducho dodatok ku kúpnej zmluve. Je však
možnéajkonštatovať,žepokiaľbymalobyťdôvodomuzavretiakúpnejzmluvyz1.10.2010lendoplnenie

bankových iniciál, k uzavretiu tejto zmluvy ani nebolo nutné dôjsť. V tejto súvislosti žalobca reflektuje na
vyjadrenie súdu v napadnutom rozsudku, podľa ktorého: „ bolo by nelogické, aby žalovaný so žalobcom
uzatvoril kúpnu zmluvu predmetnej nehnuteľnosti v stave úplného dokončenia za cenu 172.608 eur
tak, ako tvrdí žalobca a nie zmluvu o predaji rozostavanej stavby a ústnu zmluvu o dielo, na základe
ktorej odovzdá dokončený dom. Toto tvrdenie považuje žalobca za subjektívne a ničím nepodložené

konštatovanie súdu.
Po citácii § 588 OZ žalobca v odvolaní ďalej uvádza, že zmyslom kúpnej zmluvy je, aby predávajúci
kupujúcemu opatril predmet kúpy, umožnil mu jeho nadobudnutie. Predávajúci tak v dobe uzavretia
zmluvy nemusí byť jej vlastníkom, vec nemusí v čase uzavretia zmluvy ani existovať. Kúpnou zmluvou
sa predávajúci zaväzuje, že ju kupujúcemu zaobstará (opatrí), resp. predá. Je teda slobodnou vôľou

zmluvnýchstrán,akúzmluvuuzavrú.Žalobcaažalovanýsanedohodlinauzavretíkúpnejzmluvynadom
a zároveň zmluvy na jeho dokončenie, ale predmetom dohody zmluvných strán bolo uzavretie jednej
zmluvy, ktorou sa žalovaný zaviazal žalobcovi odovzdať predmet kúpy za cenu dohodnutú v zmluve.
Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou (uzavretou podľa § 52 ods. 1, 3, 4 a
nasledujúcich OZ), žalobca trvá na neexistencii akejkoľvek zmluvy, ktorú by so žalovaným uzavrel s

cieľom vykonať dielo a pre úplnosť uvádza, že akákoľvek zmluva, ktorá by ním bola uzatvorená medzi
žalobcom ako spotrebiteľom a žalovaným ako dodávateľom. Zmluva o dielo o existencii, ktorej žalobca
nemá vedomosť, by obsahovala neprijateľné podmienky, ktoré by boli neplatné. Vzhľadom nato, že
žalovaný v konaní nepreukázal oboznámenie žalobcu s cenovou ponukou zo dňa 05.8.2010, na ktorú
sa žalovaný opakovane odvoláva, žalobca nemohol byť informovaný o akomkoľvek plnení, ktoré bude

povinný uhradiť, v dôsledku čoho nemôže byť takéto dojednanie považované za platné. Vyššie uvedené
skutočnosti vyvracajú tvrdenie žalovaného, že bola medzi ním a žalobcom uzavretá zmluva o dielo.
Žalobca toto tvrdenie rázne popiera. Žalovaný do dnešného dňa nepreukázal existenciu zmluvy o dielo.
Taktiež nepreukázal, že si vykonanie diela žalobca objednal. Žalovaný sa v tejto súvislosti odvoláva
na odovzdávací a preberací protokol zo dňa 01.12.2010, pričom zdôrazňuje, že predmetný protokol sa

vzťahuje ku kúpnej zmluve zo dňa 01.10.2010. Podpisom protokolu zo strany oboch účastníkov malo
dôjsť k protokolárnemu odovzdaniu a prevzatiu predmetu kúpnej zmluvy podpísanej medzi zmluvnými
stranami 01.10.2010. Z predmetnej formulácie vyplýva, že žalovaný sa ani pri protokolárnom odovzdaní
predmetu kúpy neodvoláva na zmluvu o dielo, či dielo samotné. Žalobca má zato, že ide o účelové
tvrdenie žalovaného.

Uzavretie zmluvy o dielo popiera aj absencia podstatných náležitostí, a to najmä prejav vôle žalobcu
uzavrieť so žalovaným zmluvu o dielo tak, ako to ustanovuje § 34 v spojení s § 37 ods. 1 OZ,
dohoda o podstatných náležitostiach zmluvy o dielo, dohoda o vedľajších náležitostiach zmluvy o
dielo, akceptovanie údajnej objednávky žalovaného na vykonanie diela, doklad preukazujúci odovzdanie
diela žalovaného žalobcovi, vystavenie faktúry s určením splatnosti ceny diela zo strany žalovaného.

Podrobnejšie sa o úvahách k údajnej zmluve o dielo žalobca zaoberá vo svojich písomných podaniach
ako aj v prednese právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní 02.06.2014.
Pokiaľ ide o úvahy o primeranosti ceny dojednanej v kúpnej zmluve vo vzťahu k predmetu kúpy, ktorými
sa v konaní súd zaoberal, tieto považuje žalobca za irelevantné. Pre žalobcu ako pre kupujúceho
a spotrebiteľa bolo podstatné dojednanie konečnej ceny v kúpnej zmluve z 01.10.2010. Predmetom

kúpnej zmluvy z 01.10.2010 bol rodinný dom vo fáze rozostavaná stavba, § 3 ods. 15 Katastrálneho
zákona definuje rozostavanú stavbu. Žalobcovi bola predaná rozostavaná stavba rodinného domu a
takáto mu bola zo strany žalovaného aj odovzdaná, čiže stavba, ktorá nebola kolaudovaná a nemala
pridelené súpisné číslo. Kolaudačné rozhodnutie bolo vydané 10.12.2010, pričom žalobca oni požiadaluž 18.11.2010. Predmet kúpnej zmluvy bol žalobcovi zo strany žalovaného iba formálne odovzdaný
01.12.2010 prostredníctvom odovzdávacieho a preberacieho protokolu. Znalecký posudok vypracovaný
Ing. Antonom Švrčekom dňa 18.08.2010 iba preukazuje skutočnosť, že sa účastníci zmluvne dohodli na

kúpnej cene nehnuteľnosti v celkovej výške 172.608,37 eura a pri určovaní kúpnej ceny nevychádzali
zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti určenej konkrétne znaleckým posudkom, ktorý bol vypracovaný
až po podpise kúpnej zmluvy z 12.08.2010. Ako už bolo vyššie uvedené, nie je zrejmé, aké stavebné
práce mali byť predmetom zmluvy o dielo ani kedy sa mali vykonať.
Podstatnou v tomto spore je podľa názoru žalobcu právna stránka veci. Žiaden iný (písomný)

právny úkon potrebný na posúdenie záväzkovoprávneho vzťahu ako je kúpna zmluva z 01. 10. 2010
neexistuje. Všetky ostatné dôkazy produkované žalovaným sa snažili iba rozptýliť jednoduchú líniu
konštatovanú žalobcom o tom, na základe čoho vznikol záväzkovo právny vzťah medzi účastníkmi.
Právny úkon, kúpna zmluva z 01.10.2010 bol v poradí jediným, posledným písomným úkonom medzi
účastníkmi, ktorým svojim charakterom ustálil povahu vzťahu medzi nimi. Všetko ostatné, čo eventuálne
predchádzalo tomuto poslednému právneho úkonu sa zrušilo a nahradilo kúpnou zmluvou z 01.10.2010.

Celé odôvodnenie rozsudku je tendenčné a prispôsobené z pohľadu rozhodnutia vo veci samej. Súd
argumentuje skutočnosťami svedčiacimi výlučne v prospech žalovaného, bez dôkazov produkovaných
žalobcom. Súd nezohľadnil taktiež prípadnú zaujatosť a závislosť svedkov P. a C., ktorých výpoveď sa
javila ako naučená. Žalovaný si dovoľuje spochybniť nezaujatosť svedkov vzhľadom na to, že svedkyňa
C. bola v rozhodnom čase švagriná žalovaného a svedok P. bol finančne závislý od žalovaného v

súvislostisvýkonompodnikateľskejčinnosti,pričomdostávalprovíziujednakodbankyapravdepodobne
aj od žalovaného. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom skutočnosti, kedy a ako došlo k
uzavretiu zmluvy o dielo Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa zmenil tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi 60.172 eur 9,5 % s úrokom z
omeškania od 08.10.2011 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil trovy konania, ktoré vyčísli v lehote troch

dní od právoplatnosti rozsudku. V prípade, ak by bol odvolací súd toho názoru, že rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdí, o náhrade trov konania žiadal rozhodnúť podľa § 150 O.s.p. a žalovanému sčasti, alebo
celkom náhradu trov konania nepriznať.
K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne podaním doručeným súdu
16.12.2014.Vovyjadreníuviedol,ženesúhlasístvrdenímžalobcu,žebysúdneúplnezistilskutkovýstav,

práve naopak, boli vykonané dôkazy v dostatočnom rozsahu potrebnom na preukázanie skutkového
stavu a súd z navrhovaných dôkazov zamietol iba vykonanie tých dôkazov, ktoré neboli spôsobilé
preukázaťspornéskutočnosti.Súdobjektívnezhodnotilvykonanédôkazyjednotlivoakoajichvzájomnej
súvislosti a dospel k správnym skutkovým zisteniam ako aj k správnemu právnemu posúdeniu veci.
Dôvody uvádzané žalobcom v odvolaní sú iba opakovaním tých argumentácií, ktoré boli niekoľkokrát

prezentované počaskonaniapredsúdomprvéhostupňaažalovanýsaužkuvšetkýmtvrdeniamžalobcu
vyjadril. Z uvedeného dôvodu navrhol vecne správny rozsudok súd prvého stupňa potvrdiť.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou, účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom

predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§
205 ods. 2 písm. b), c), d) a f) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§
156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý

deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolaniu
nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.
Odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie
v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom,

pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatneného nároku. Odvolací
súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov
prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu žalobcovi. Na zdôraznenie správnosti
záverov prvostupňového súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné:

Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia 60.172 eur titulom bezdôvodného obohatenia, resp. titulom
vrátenia poskytnutej pôžičky. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť správnosť postupu
súdu prvého stupňa, keď žalobu žalobcu zamietol v podstate z dôvodu, že vykonaným dokazovaním
nebolo preukázané, že na strane žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia (resp. by malvrátiť pôžičku). Žalobcovi sa v konaní nepodarilo preukázať že sumu, ktorá bola predmetom sporu
poskytol žalovanému bez právneho dôvodu, resp. ako pôžičku, preto žalovanému nevznikla povinnosť
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Naopak, súd považoval za preukázané, že účastníci uzavreli

ústnu zmluvu o dielo, na základe ktorej žalovanému patrí suma, ktorá bola predmetom sporu.

Žalobca v odvolaní namietal, že v prejednávanej veci je potrebné vychádzať len z uzavretej kúpnej
zmluvy zo dňa 01.10.2010, ktorej predmetom bol rozostavaný rodinný dom s garážou a pozemkom v
k. ú. M., obec E., za konečnú sumu 172.608,37 eura, ktorú sumu je potrebné považovať za konečnú.

Žalobca predmet kúpy formálne prevzal 01.12.2010. Ak žalobca poskytol navyše žalovanému sumu
60.172 eur oproti dohodnutej kúpnej cene za predmet kúpy, je uvedenú sumu povinný žalobcovi vydať.

Podľa § 451 ods. 1,2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Súd v občianskom súdom konaní rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné (§ 153 ods. 1
O.s.p.). Účastníci konania sú povinní prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním

potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle . § 101 ods. 1 O.s.p.. Podľa §
120 ods. 1,4 O.s.p. sú účastníci konania povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom
na základe poučenia súdu sú povinní všetky dôkazy a skutočnosti predložiť a označiť najneskôr do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovania, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a
označené neskôr sa zásadne, teda bez splnenia podmienok podľa § 205a ods. 1 O.s.p., v odvolacom

konaní neprihliada. Aby účastník konania mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné
dôkazy, musí zároveň splniť svoju povinnosť tvrdenia; predpokladom dôkaznej povinnosti je povinnosť
tvrdenia rozhodujúcich skutočností. V prípade, ak účastník konania aj tvrdí určitú skutočnosť, je jeho
povinnosťou tvrdenú skutočnosť preukázať. Pokiaľ ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva,
neunesenie dôkazného bremena bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé

rozhodnutie.
V prejednávanej veci je potrebné zdôrazniť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal
svoje tvrdenie, na základe ktorého by žalovanému vznikla povinnosť žalobcovi zaplatiť 60.172 eur.

Z obsahu spisu je zrejmé, že medzi pôvodne označeným žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako

predávajúcim bola dňa 12.08.2010 uzavretá kúpna zmluva, predmetom ktorej bol predaj rozostavanej
stavby rodinného domu s garážou a pozemok, všetko v katastrálnom území M., obec E.. Celková
kúpna cena za predmet kúpy bola zmluvnými stranami dohodnutá na 172.608,37 eura. Kúpna cena
mala byť zaplatená v troch splátkach, prvá splátka 5.000 eur bola zaplatená pred podpisom kúpnej
zmluvy 19.07.2010 (ako rezervačný poplatok), druhá čiastka vo výške 94.828 eur bola zaplatená

23.08.2010. Tretia časť kúpnej ceny vo výške 72.780,37 eura mala byť zaplatená z hypotekárneho úveru
poskytnutého bankou.
Žalobca tvrdil, že mal záujem na rýchlom odovzdaní predmetu kúpy, ktorý žalovaný stále zhotovoval,
preto zaplatil žalovanému sumu vo výške 60.172 eur, ktorá mala žalovanému slúžiť na pokrytie nákladov
na dokončenie predmetu kúpy dňa 19.08.2010 s tým, že žalovaný uvedenú sumu vráti žalobcovi

z prostriedkov hypotekárneho úveru, ktorý sa v tom čase len vybavoval. Účastníci dňa 19.08.2014
podpísali dodatok ku kúpnej zmluve (zo dňa 12.08.2010), čo preukazuje odovzdanie 60.172 eur v
hotovosti žalovanému v deň podpisu dodatku. Listinu (dodatok) vyhotovil žalobca. Banka na základe
zmluvy o úvere zo dňa 13.09.2010 poskytla žalovanému dohodnutú, 3. časť splátky kúpnej ceny za
predmet kúpy v sume 72.780,37 eura, ale žalovaný už sumu 60.172 eur žalobcovi odmietol vrátiť.

Účastníci uzavreli rovnakú kúpnu zmluvu ešte dňa 01.10.2010, kde bol oproti zmluve zo dňa 12.08.2010
doplnený len údaj o banke, ktorá poskytne žalobcovi úver na kúpu nehnuteľností (inak bola zmluva
identická so zmluvou z 12.08.2010).
Žalovanýsabránilatvrdil,žesuma60.172eur,ktorúodžalobcuprevzal,predstavovalaústnedohodnutú
sumu za to, že žalovaný neodovzdá žalobcovi rozostavaný rodinný dom (stavbu), ako to bolo uvedené

v kúpnej zmluve (v časti predmet kúpy), ale dom dokončí podľa požiadaviek žalobcu. Skutočnosť, že
žalovanýprežalobcudokončildom(tedavykonalprácenavyšeoprotipredmetukúpyuvedenomvkúpnej
zmluve) preukazoval odovzdávacím a preberacím protokolom 01.12.2010 (ale aj ďalšími dôkazmi,
výpoveďami svedkov).Žalobca počas konania tvrdil, že zaplatenie 60.172 eur žalovanému by mohla byť pôžička, alebo
suma poskytnutá navyše oproti dohodnutej, konečnej kúpnej cene za nehnuteľnosť (172.608,37 eura).
Ak žalobca tvrdil, že poskytol žalovanému sumu 60.172 eur ako pôžičku, resp. sumu navyše, oproti

dohodnutej cene za predmet kúpy a ak chcel byť v konaní úspešný, musel preukázať, že žalovaný je
mu povinný sumu vrátiť na základe záväzkového vzťahu medzi účastníkmi (zmluvy o pôžičke) alebo
musel preukázať, že na strane žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, t. j. k plneniu
poskytnutému bez právneho dôvodu (lebo ako to tvrdí samotný žalobca, jedinou zmluvou uzavretou
medzi účastníkmi je kúpna zmluva zo dňa 01.10.2010).

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca sám vypracoval dodatok ku kúpnej zmluve zo dňa
19.08.2010, v ktorom uviedol, že odovzdal žalovanému 60.172 eur ako doplatok ku kúpnej cene
172.608,37 eura. V listine však nie je uvedené, že ide o pôžičku (prejav vôle žalobcu) a ani zmienka o
tom, že žalovaný má poskytnutú sumu vrátiť (podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke podľa § 657 OZ).
Žalovaný poprel skutočnosť, že by išlo o pôžičku. Z listiny zo dňa 19.08.2010 tak nevyplýva, že by
žalobca poskytol žalovanému pôžičku, ktorú by mal žalovaný žalobcovi vrátiť. Z uvedenej listiny tiež

nevyplýva, že by išlo o časť dohodnutej konečnej kúpnej ceny. V dodatku je jednak uvedené, že ide
o doplatok ku kúpnej cene 172.608,37 eura a je v ňom tiež na záver konštatované, že sumu 94.828
eur žalobca prevedie na účet žalovaného prevodným príkazom a suma 72.780,37 eura bude uhradená
prostredníctvom hypotekárneho úveru. Z uvedeného listinného dôkazu nebolo možné dospieť k záveru,
ktorý tvrdil žalobca, že by išlo o pôžičku, alebo sumu poskytnutú nad dohodnutú kúpnu (konečnú) cenu

172.608,37 eura.
Žalobca v odvolaní namieta, že odôvodnenie rozsudku je tendenčné a súd argumentuje skutočnosťami
svedčiacimi výlučne v prospech žalovaného. Žalobca podpísaný dodatok vykladá tak, že neobsahuje
presné vymedzenie zmeny alebo doplnenia konkrétneho článku, preto je zmätočný a nevyplýva z neho
slobodná a vážna vôľa žalobcu takúto dohodu so žalovaným uzavrieť a má byť chápaná len ako doklad

preukazujúci, že žalovaný od žalobcu prevzal sumu 60.172 eur. Povinnosťou súdu je všetky predložené
dôkazy vykonať a hodnotiť jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach. Súd sa nemohol prikloniť k výkladu
dodatku ku kúpnej zmluve zo dňa 19.8.2010 žalobcom, že ide len o potvrdenie prevzatia peňazí medzi
účastníkmi, pretože v dodatku je uvedený účel poskytnutia konkrétnej sumy (doplatok ku kúpnej cene s
tým,ženáslednebudúzaplatenéďalšiečiastky94.828eur a72.780,37eura),čoniejemožnéprehliadať

podľa predstáv žalobcu a navyše, keď dodatok vypracovával samotný žalobca. Ide o dôkaz, ktorý v
prejednávanej veci svedčí v prospech žalovaného (ako ďalšie, nižšie uvedené).
Žalovaný tvrdil, že suma 60.172 eur, ktorú prevzal od žalobcu 19.08.2010 predstavovala dohodnutú
sumu za dokončenie domu. Suma uvedená v kúpnej zmluve za predmet kúpy 172.608,37 zodpovedala
(okrem iného) rozostavanej stavbe. Žalobca si však od žalovaného dňa 01.12.2010 neprevzal

rozostavanú stavbu, ale hotový rodinný dom. Suma 60.172 eur podľa žalovaného predstavovala sumu
za dokončenie rodinného domu, ktorý bol žalobcovi dňa 01.12.2010 odovzdaný. V prospech tvrdenia
žalovaného svedčilo viacero listinných dôkazov a napokon aj výpoveď samotného žalobcu. Znalecký
posudok znalca z odboru pre odhad hodnoty nehnuteľnosti Ing. Antona Švrčeka, zo dňa 18.08.2010,
ktorý v znaleckom posudku konštatuje dokončenosť stavby 76,81 % a určuje všeobecnú hodnotu

rozostavaného rodinného domu, oplotenia, vonkajších úprav, pozemkov vo výške 173.000 eur k dátumu
vypracovania znaleckého posudku (č.l. 92). Samotný žalobca vo výpovedi uviedol ( č.l. 144), že pri
obhliadke domu začiatkom júla 2010 nebol dom dokončený zvnútra, bol bez elektroinštalácií, bez
akéhokoľvek zariadenia, na zemi bol betón, nefunkčné podlahové kúrenie, v niektorých častiach domu
neboli omietky. Chýbal trávnik a bola urobená predpríprava na garážové státie. Žalobca dňa 01.12.2010

prevzal rodinný dom v stave, ako je uvedené v preberacom protokole. V preberacom protokole zo
dňa 01.12.2010 (č.l. 124) je uvedená podrobná špecifikácia odovzdaného rodinného domu, z ktorej
nemožno vyvodiť, že išlo o rozostavanú stavbu, ale o dokončený rodinný dom (v interiéri - kompletná
zdravotechnika, v celom dome podlahové kúrenie, radiátory, kotol, kompletná elektroinštalácia so
zásuvkami, omietky, potery maľby, obklady, dlažby, schody, sanita, šatníková skriňa v chodbe, kuchyňa

s kuchynskou linkou a elektrospotrebičmi, dvere, interiérové žalúzie a ďalšie a popis prác v exteriéri).
Námietka žalobcu, že jediným, po právnej stránke relevantným dôkazom, z ktorého je potrebné pri
posudzovaní nároku žalobcu vychádzať, je kúpna zmluva z 01.10.2010 neobstojí, pretože z tejto zmluvy
síce vyplýva, že cena za predmet kúpy je dohodnutá vo výške 172.608,37 eura, ale predmet kúpy tak,
ako je v zmluve uvedený, rozostavaná stavba nebol dňa 01.12.2010 žalobcovi odovzdaný, ale bol mu

odovzdaný dostavaný rodinný dom v zmysle podrobného preberacieho protokolu. Žalobca nenamietal,
že by mu niektorá z vecí uvedená v preberacom protokole nebola odovzdaná. Práve naopak, súhlasil s
tým, že mu bolo odovzdané všetko, čo bolo uvedené v preberacom protokole. Nie je pritom podstatné
(ako to tvrdí žalobca), ako rozostavanú stavbu definuje katastrálny zákon, ani to, že kolaudačnérozhodnutie si vybavoval sám žalobca a nie žalovaný. V konaní bola preukázaná obrana žalovaného, že
v čase uzavretia kúpnej zmluvy bola dohodnutá cena uvedená v zmluve za rozostavanú stavbu vo výške
172.608,37 eura, ale žalovaný v konečnom dôsledku, po dohode so žalobcom neodovzdal žalobcovi

rozostavanú stavbu, ale dokončený rodinný dom, čomu zodpovedala dohodnutá a zo strany žalobcu
zaplatená suma 60.172 eur navyše (oproti písomnej kúpnej zmluve).
Tiež nebolo potrebné sa zameriavať (ako to uvádzal žalobca) na výklad a posudzovanie uzavretej kúpnej
zmluvy zo dňa 12.08.2010 a 01.10.2010. Sám žalobca tvrdí, že išlo o úplne totožné zmluvy vo všetkých
článkoch, v kúpnej zmluve zo dňa 01.10.2010 bol doplnený len údaj o banke, ktorá žalobcovi poskytne

hypotekárny úver. Nešlo o zánik jedného záväzku a jeho nahradenie novým záväzkom podľa § 570 OZ
a to z jednoduchého dôvodu, že nešlo o dohodu o inom plnení. Či už zmluva z 12.08.2010 alebo z
1.10.2010 upravovala plnenie predávajúceho a plnenie kupujúceho rovnako a rozhodnutie NS ČR sp.
zn. 33 Odo 610/2001, na ktoré poukazoval žalobca sa nedá aplikovať, pretože nejde o skutkovo totožnú
vec. Pre prejednávanú vec je však zo zmlúv dôležitá tá časť, ktorá upravuje predmet kúpy a kúpnu cenu
a v tejto časti ostali obe zmluvy rovnaké (čo žalobca nenamieta). Podstatným však je, že žalobca dňa

01.12.2010 neprevzal predmet kúpy v takom stave, ako je uvedený v oboch zmluvách ale v stave, v
akomjeuvedenývpreberacomprotokolezodňa01.12.2010,čosámžalobcapotvrdilvosvojejvýpovedi.
Je mylný názor žalobcu, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že so žalobcom
uzavrel riadnu zmluvu o dielo lebo nepredložil faktúru s určením splatnosti ceny diela, stavebný denník,
doklad preukazujúci odovzdanie diela, doklad o tom, že prevzatú sumu 60.172 eur zaúčtoval do

účtovníctva a ďalšie dôkazy. Žalovanému počas konania postačovalo, aby vyvrátil tvrdenie a dôkazy
žalobcu o tom, že by mal vrátiť žalobcovi pôžičku, alebo sa na jeho úkor obohatil v tom smere, že prevzal
sumu 60.172 eur napriek tomu, že žalobcovi odovzdal „len“ rozostavanú stavbu v zmysle kúpnej zmluvy
zo dňa 01.10.2010 (alebo 12.8.2010).
Vyššie uvedené a pomenované dôkazy stačia na to, aby súd dospel k záveru, že žalobca so žalovaným

neuzavrel zmluvu o pôžičke a na jeho úkor sa neobohatil tým, že by prevzal sumu 60.172 eur bez
právneho dôvodu (ako to tvrdil žalobca). Súd sa priklonil k právnemu názoru žalovaného, že na
prevzatie sumy 60.172 eur mal právny dôvod, ktorým bolo vykonanie prác na predmete kúpnej zmluvy
z rozostavanej stavby (v stave vypracovania znaleckého posudku ku dňu uzavretia zmluvy zo dňa
12.08.2010) až na hotový rodinný dom, do stavu v zmysle preberacieho protokolu zo dňa 01.12.2010

s tým, že účastníci sa dohodli na tom, že žalobca za tieto práce zaplatí žalovanému vopred, dňa
19.08.2010 dohodnutú sumu 60.172 eur (išlo o zmluvu o dielo ako to vyhodnotil súd prvého stupňa).
Žalovaný sa nedomáhal nároku z uzavretej zmluvy o dielo (on nebol žalobcom, keďže dostal peniaze
vopred), preto nebolo jeho povinnosťou preukazovať existenciu podstatných a vedľajších náležitostí
dohody o dielo, ako sa domnieval žalobca. V prípade, ak by žalobca pripustil, že cena za vykonané

dielo nezodpovedá jeho vykonanému rozsahu a tvrdil by, že zaplatil za dielo viac, ako je obvyklé, s
prihliadnutím na existenciu ústnej dohody o dielo uzavretej medzi účastníkmi, by bolo možné na návrh
žalobcu vykonať dokazovanie na preukázanie podstatných a vedľajších náležitostí zmluvy o dielo, resp.
sa zaoberať vznikom, obsahom a cenou za dohodnuté a vykonané dielo. Žalobca však počas celého
konania nepripustil (netvrdil), že došlo k uzavretiu zmluvy o dielo a do ukončenia dokazovania nenavrhol

vykonať relevantné dokazovanie preukazujúce, že by cena diela podľa ústnej dohody nezodpovedala
rozsahu vykonaného diela (a z tohto dôvodu by prichádzal do úvahy vznik bezdôvodného obohatenia
na strane žalovaného).
Rovnako nebola opodstatnená námietka žalobcu, že prípadná zmluva o dielo, ako to tvrdil žalovaný by
bola spotrebiteľskou zmluvou obsahujúcou neprijateľné zmluvné podmienky a je potrebné aplikovať

na prejednávanú vec ustanovenia OZ týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv. Ako už odvolací súd vyššie
uviedol,predmetomsporunebolnárokžalobcuzozmluvyodielo,alenárokžalobcuzozmluvyopôžičke,
alebo nárok z bezdôvodného obohatenia, t. j. nárok vyplývajúci z plnenia žalobcu žalovanému bez
právnehodôvodu,nadsumuzodpovedajúcukúpnejcenezapredmetkúpyzkúpnejzmluvyz01.10.2010
(resp. 12.08.2010).

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd preto vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa vo veci
samej, ako aj súvisiaci výrok o náhrade trov konania s použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Odvolací súd nevidel dôvod, pre ktorý by mal zmeniť rozhodnutie o povinnosti žalobcu zaplatiť trovy
konania žalovanému a o trovách konania rozhodnúť podľa § 150 O.s.p. Zo samotné znenia § 150 ods. 1
vyplýva, že tak súd môže urobiť len vo výnimočných prípadoch a z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Samotný žalobca neodôvodňuje v odvolaní, prečo je danú vec potrebné považovať za výnimočný
prípad. Za dôvody hodné osobitného zreteľa žalobca považoval výšku trov konania, priebeh konania
a spotrebiteľský vzťah. Podľa ustálenej súdnej praxe pri skúmaní, či dôvody hodné osobitného zreteľa
existujú, súd prihliada k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkovkonania, je pritom potrebné zohľadniť nie len pomery toho, kto by mal nahradiť trovy konania, ale je
nutné zvážiť, ako by sa takéto rozhodnutie dotklo predovšetkým na majetkových pomeroch oprávneného
účastníka. Významným z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. sú rovnako okolnosti, ktoré viedli k súdnemu

uplatneniu nároku, postoj účastníkov konania v priebehu konania a ďalšie skutočnosti, pričom súd
musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností v danej veci. Nemôže ísť o ľubovôľu súdu, ale o
starostlivé posúdenie všetkých rozhodných hľadísk. Je potrebné, aby oprávnený účastník navrhol
postup podľa § 150 ods. 1 O.s.p. už pred súdom prvého stupňa a nárok na použitie aj preukázal,
t.j. navrhol zároveň vykonať dokazovanie na preukázanie tvrdení, že spĺňa predpoklady pre aplikáciu

citovaného ustanovenia O.s.p. Z uvedených, relevantných hľadísk žalobca návrh rozhodnúť o náhrade
trov konania podľa § 150 ods. 1 O.s.p. neodôvodnil a nenavrhol do skončenia dokazovania vykonať k
jeho aplikácii dokazovanie, preto odvolací súd návrhu žalobcu vyhovieť nemohol.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 224 ods. 1 O.s.p. s poukazom
na § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešný žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, preto mu
odvolacím súdom neboli priznané.

Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.