Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 3, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/210/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113225484
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8113225484.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Eliškou Wagshalovou v právnej veci žalobkyne: S., bytom

C., právne zastúpenej JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Hlavná 61, proti
žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19.01.2012, sp. zn.
3C/3586/2012.

O trovách konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa prostredníctvom žaloby doručenej súdu dňa 02.09.2013 domáhala, aby súd zrušil

rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom Alžbetina 41, Košice, sp. zn. 3C/3586/2012 z
19.01.2012, povolil odklad vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku. Z odôvodnenia
žalobného návrhu vyplýva, že žalobkyni bol dňa 16.08.2013 doručený rozsudok Arbitrážneho súdu
Košice zo dňa 19.01.2012, sp. zn. 3C/3586/2012, ktorým jej rozhodcovský súd uložil, aby do piatich
dní od doručenia zaplatila žalobcovi peňažnú sumu vo výške 154,35 Eur a trovy rozhodcovského
konania vo výške 276 Eur na účet žalobcu, alebo aby v tej istej lehote podala odpor na súde, ktorý
tento rozhodcovský rozsudok vydal. Rozhodcovský súd v odôvodnení rozhodcovského rozsudku okrem

iného konštatuje: „z osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská doložka bola krytá samostatným
podpisom žalovaného, s tým, že tento ju nebol povinný v rámci poistnej zmluvy ako celku podpísať“ a
že: „žalovaný mal možnosť zmluvnú podmienku neprijať bez toho, aby to ovplyvnilo zvyšok poistného
vzťahu, mal teda faktickú možnosť úpravu časti XV. poistných podmienok úplne vylúčiť“. Podanie žaloby
žalobkyňa odôvodnila ust. § 40 ods. 1 písm. j) Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, podľa
ktorého účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať
zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len, ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne

záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Žalobkyňa namietla, že rozhodcovská doložka,
ktorá tvorí súčasť poistnej zmluvy (Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zjednávané Prvou
československou poisťovňou Rapid, a.s. - XV. časť - Rozhodcovské konania), je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou a ako taká je neplatná, čím došlo k porušeniu jej práv ako spotrebiteľky. Na základe
tejto doložky došlo k vydaniu rozsudku rozhodcovského súdu, aj keď k tomu nemalo dôjsť, pretože
rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá a právomoc rozhodcovského súdu nebola daná.
Poukázala na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka.

Podľa jej názoru platné dohodnutie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je možné len
individuálne. V danom prípade tomu však nebolo, pretože rozhodcovská doložka tvorí súčasť poistnej
zmluvy. To platí aj napriek tomu, že v poslednej časti všeobecných poistných podmienok je obsiahnutá
možnosť, aby žalobkyňa opätovne súhlasila s riešením prípadných vzniknutých sporov pred rozhodcom.ŽalobkyňapoukázalanaprávnynázorNajvyššiehosúduSR vuznesenízodňa21.03.2012,sp.
zn. 6 Cdo 1/2012, ako aj v uznesení zo dňa 13.03.2013, sp. zn. 6 Cdo 3/2013. Poukázala na znenie čl.
3 ods. 1 Smernice 93/13/EHS, ako aj konštantnú judikatúru slovenských súdov o tom, že rozhodcovské

doložky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, a to pre hrubý rozpor s dobrými mravmi. Napriek
skutočnosti, že rozhodcovská doložka, ktorá je uvedená aj v predmetnej poistnej zmluve, bola súdmi
uznaná za neprijateľnú podmienku, a teda za neplatnú, žalovaný sa nezdržal jej používania v zmysle
ust. § 53a ods. 4 Občianskeho zákonníka, čím porušil svoju zákonnú povinnosť. Vo svojom písomnom
vyjadrení prostredníctvom svojej právnej zástupkyne poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 4 Cdo 41/2012, v ktorom Najvyšší súd skonštatoval v obdobnom
prípade, že poistník nemal možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu len ohľadom rozhodcovského konania,
resp. rozhodcovskej doložky, takáto zmluvná podmienka rozhodne nie je dojednaná individuálne. Vo
vzťahu k tvrdeniu o osobitnom vyjednaní rozhodcovskej doložky, poukázala na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 6 MCdo 9/2012, podľa ktorého rozhodcovská
zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,

musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.
Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak
zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad.
Záznam o požiadavkách klienta je formulár predkladaný klientovi pred podpisom poistnej zmluvy a

preto svojou formou nespĺňa požiadavku individuálneho dojednania. Takáto forma záznamu nezakladá
domnienku individuálneho dojednania a nie je prejavom vôle spotrebiteľa. Konanie žalovaného
nemožno vyhodnotiť inak ako predkladanie zmluvných podmienok, čím chce docieliť výsledok zákonom
zakázaním prostredníctvom formulára indikujúceho individuálne dojednanie. Nevhodné predkladanie
zmluvných podmienok odôvodňuje aplikáciu ustanovení na ochranu spotrebiteľa, nakoľko ide o nekalú

obchodnú praktiku (§ 8 ods. 4 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Okrem toho ak povinný
spotrebiteľ mal vyjednať súkromný „súdny“ proces, mal by nepochybne poznať jeho procesné pravidlá.
Preukázateľné poučenie sa musí týkať aj pravidiel arbitráže. Rozhodcovská doložka je okrem toho
neprijateľná aj z dôvodu geografickej neprijateľnosti miesta rozhodcovského konania. V prípade konania
na štátnom súde by mal povinný možnosť vybrať si súd v mieste svojho bydliska. Poukázal na uznesenie

Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24.02.2011, IV.ÚS 55/2011 - 19.

Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach poukázal na poplatkovú povinnosť žalobkyne v konaní,
na to, že podľa jeho názoru predmetom konania nie je spotrebiteľský spor, ale prieskum toho, či sú,
alebo nie sú splnené podmienky na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Okrem toho poukázal na

neurčitosť a nezrozumiteľnosť petitu žalobného návrhu, vzhľadom k tomu, že nie je presne uvedené, z
ktorého právneho dôvodu žalobkyňa žiadala rozsudok zrušiť, ani to, ktorý orgán bude ďalej po zrušení
rozhodcovského rozsudku konať vo veci samej. Poukázal na skutočnosť, že Smernica 93/13/EHS
nie je na zvrchovanom území Slovenskej republiky voči jeho občanom priamo zaväzujúca, v zásade
nemôže nadobúdať horizontálny priamy účinok, jedine v prípade, pokiaľ je smernica síce správne

implementovaná, avšak vnútroštátne ustanovenia nie sú aplikované spôsobom, ktorý je v súlade so
smernicou. Podľa názoru žalovaného, keďže je v právnom poriadku Slovenskej republiky rozhodcovské
konanie upravené v Zákone č. 244/2002 Z.z., tak nie je možná aplikácia prílohy čl. I bodu q) Smernice
93/13/EHSvtomsmere,žesamotnédojednanierozhodcovskejdoložkyniejeneprijateľnoupodmienkou
v spotrebiteľských vzťahoch. Samotné dojednanie rozhodcovskej doložky nemôže spôsobiť hrubý

nepomer v právach zmluvných strán, nakoľko ide o aplikáciu zákonom upravených práv a pravidiel, a
to aj v prípade rozhodcovského konania. K dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku uviedol,
že tvrdenia žalobkyne o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky sú nepravdivé. Rozhodcovská doložka
bola medzi žalobkyňou a žalovaným dojednaná individuálne, nie je preto neprijateľnou podmienkou
v spotrebiteľskej zmluve a je teda platná. Súčasťou poistného vzťahu okrem všeobecných poistných

podmienok sú aj osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve, s ktorými žalobkyňa prejavila súhlas,
a teda uzavrela ich so žalovaným. Ako to vyplýva z odseku 9 XV. časti VPP, poistník môže dojednania
časti XV. VPP individuálne odmietnuť v lehote 30 dní od podpisu poistnej zmluvy bez toho, aby tým
bol dotknutý alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený zvyšok poistného vzťahu. Pod týmto textom je
opätovne miesto na osobitný podpis vyjadrujúci súhlas s osobitnými dojednaniami, t.j. s rozhodcovskou

doložkou a na tomto mieste opätovne uvedený vlastnoručný podpis žalobkyne a za ním aj podpis
oprávneného zástupcu žalovaného - sprostredkovateľa, čím došlo k platnému dojednaniu osobitných
zmluvných dojednaní ako prejavu vôle oboch zmluvných strán. Okrem toho body 3 a 4 osobitných
dojednaní obsahujú dojednania rozhodcovskej doložky a priamo odkazujú na XV. časť VPP, ktorávo svojom bode 9 upravuje možnosť odstúpiť od rozhodcovskej doložky v 30-dňovej lehote. Zo
znenia všeobecných poistných podmienok a osobitných zmluvných dojednaní je úplne zrejmé, že v
tomto prípade išlo medzi účastníkmi o jednoznačne individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky,

kedy žalobkyňa podľa vlastnej vôle mohla, ale nemusela osobitne podpísať rozhodcovskú doložku
uvedenú v osobitných zmluvných dojednaniach, a v prípade, ak by ju aj podpísala, tak mala dodatočnú
možnosť po podpise osobitných zmluvných dojednaní rozhodcovské konanie odmietnuť. Pokiaľ by tak
urobila, nemalo by to žiaden vplyv na zvyšok poistného vzťahu. O individuálnosti dojednania zmluvnej
podmienky svedčí skutočnosť, že žalobkyňa bola na osobitnom tlačive pred podpisom popisnej zmluvy

osobitne poučená a upozornená na obsah všetkých poistných plnení v súvislosti s poistnou udalosťou,
dobou trvania poistnej zmluvy, spôsobom zániku poistnej zmluvy, spôsobom platenia poistného a jeho
splatnosťou vrátane dôsledkov neplatenia, resp. nepravidelného platenia atď.. Zároveň bola na tlačive
osobitne upozornená, že v prípade vzniku sporov je možné využiť na ich mimosúdne vyrovnanie inštitút
rozhodcovského konania v zmysle Zákona č. 244/2002 Z.z. a všeobecných poistných podmienok.
Zmienené osobitné tlačivo nevyhotovuje poisťovňa svojvoľne v rámci vlastnej obchodnej praktiky,

ide o listinu vyhotovenú na základe Zákona č. 186/2009 Z.z.. Tretí subjekt nezávislý od zmluvných
strán poistnej zmluvy, takzvaný viazaný finančný agent je povinný pred uzavretím poistenia bez
účasti poisťovne informovať poistníka o podstatných okolnostiach poistného vzťahu. Klient ešte pred
rozhodnutím o tom, či uzavrie poistnú zmluvu, musí sprostredkovateľa informovať, resp. zodpovedať na
otázku, či potrebuje ešte nejaké vysvetlenie, či chce v rámci poistenia ešte niečo dojednať, zameniť,

doplniť, aj či chce, a keď áno, tak kedy uzavrieť poistnú zmluvu. Podpisom záznamu o potrebách a
požiadavkáchklientažalobkyňapotvrdila,žejejboliojejpoistnomvzťahuposkytnutéodbornéinformácie
zo strany finančného agenta a že žiadne ďalšie vysvetlenia, doplnenia alebo dojednania nežiadala. V
rámcitohtozáznamubolovpísomnejformedanéajpoučenieomožnostiachriešeniasporovmimosúdne
- v rozhodcovskom konaní. Žalobkyňa pri uzatváraní poistnej zmluvy a pri uzavretí rozhodcovskej

doložky bola plne spôsobilá na právne úkony, zároveň bola odborne poučená, pričom nežiadala
žiadne doplňujúce vysvetlenia alebo dojednania ohľadom uzatváraného poistenia. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.07.2002, sp. zn. 3 Cdo 81/2011.
Žalovaný poukázal na skutočnosť, že text osobitných zmluvných dojednaní je samostatným, vizuálne
a právne oddeleným, je stručný, jasný a zrozumiteľný a na individuálnom dojednaní rozhodcovskej

doložky nič nemení ani skutočnosť, že obsah rozhodcovskej doložky bol vopred pripravený žalovaným.
Návrh znenia rozhodcovskej doložky žalobkyňu nezaväzoval, mohla sa slobodne rozhodnúť, či tento
návrh akceptuje alebo nie. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na koncepciu priemerne vnímavého
a obozretného spotrebiteľa, vypracovanú judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Tiež poukázal na rozsudok
NajvyššiehosúduČeskejrepublikyzodňa29.06.2010,sp.zn.23Cdo1201/2009,podľaktoréhoochrana

spotrebiteľa má svoje hranice a v žiadnom prípade nemožno chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a
nezodpovednosti. Odstavec, ktorý sa volá osobitné zmluvné dojednania je očividne graficky oddelený od
samotných VPP, navyše je odlíšený aj veľkým písmom dvojnásobnej veľkosti, takzvané tučné písmo. Za
daných okolností nemožno mať pochybnosti o tom, že táto rozhodcovská doložka bola so spotrebiteľom
individuálne dojednaná. Ak žalobkyňa popiera individuálnosť dojednania, jednalo by sa o ľahkovážne

konanie spotrebiteľa, ktoré však už nie je chránené, pretože právne predpisy poskytujú ochranu len
priemerne obozretnému a vnímavému spotrebiteľovi a nedbanlivé konanie spotrebiteľa nemôže byť
na ťarchu dodávateľa - žalovaného. Žalovaný poukázal na potrebu posúdenia a vyslovenia záveru o
takzvanom hrubom nepomere v právach a povinnostiach zmluvných strán, t.j. neprijateľnej podmienky
v teste primeranosti podmienky v článku 4 Smernice 93/13/EHS, pričom podľa názoru žalovaného v

dôsledku využitia dohody o rozhodcovskom konaní obsiahnutej v poistnej zmluve došlo k zníženiu
predpokladaných takzvaných gama nákladov zahrnutých do ceny poistenia pre spotrebiteľa, a teda k
zaisteniu materiálnej výhody pre spotrebiteľa ako zrkadlový obraz tejto okolnosti.

Uznesením zo dňa 18.07.2014, č.k. 8C 210/2013 - 112 súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského

rozsudku Arbitrážneho súdu Košice voči žalobkyni až do právoplatného skončenia konania o zrušenie
rozhodcovského rozsudku vedeného na tunajšom súde. Uznesením zo dňa 18.07.2014, č.k. 8C
210/2013 - 113 súd zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania.

Žalovaný vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 25.05.2015 navrhol, aby súd žalobu

zamietol, pretože v dôsledku právnej skutočnosti, na základe ktorej sa novelizáciou Zákona č. 233/1995
Z.z. Exekučný poriadok do tohto vložil § 243d ods. 1, v ktorom je uvedené, že exekučné konanie
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom
je spor splňujúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možnozačať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie
podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie
prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Uvedené ustanovenie je platné a účinné od

01.01.2015. Rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenia sa v tomto konaní usiluje podanou žalobou
žalobkyňa, spĺňa kumulatívne predpoklady obsiahnuté v uvedenej právnej norme: a) ide o rozhodcovské
rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor splňujúci podmienky podľa
osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, b) exekučné konanie na
jeho základe ani do 3 mesiacov platnosti a účinnosti novely Exekučného poriadku nebolo zo strany

žalovaného iniciované. V dôsledku aplikácie dispozície tejto právnej normy sa právne postavenie
účastníkov súdneho konania obnovilo do stavu pred vydaním rozhodcovského rozsudku - žalobca nie je
viazanýpovinnosťouzaloženoumurozhodcovskýmrozsudkomažalovanýnemôžeuplatňovaťnárokmu
rozhodcovským rozsudkom priznaný. Právoplatnosť rozhodnutia znamená, že rozhodnutie konečným
a záväzným spôsobom upravuje právne pomery účastníkov konania. Skutočnosť, že v dôsledku
aplikácie § 243d Exekučného poriadku na uvedený rozhodcovský rozsudok prestáva tento rozsudok

účastníkov zaväzovať, znamená, že uvedená novela Exekučného poriadku anuluje právoplatnosť tohto
rozhodcovského rozsudku. Dôsledkom uvedeného je, že obe strany konania bez vlastného zavinenia,
resp. pričinenia sú objektívne bez právneho záujmu na výsledku konania (na meritórnom rozhodnutí).

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením sa s prednesmi právnej zástupkyne

žalobkyne a žalovaného, listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:

Rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19.01.2012, sp. zn. 3C/3586/2012
Arbitrážny súd uložil žalobkyni, aby do piatich dní od doručenia tohto rozhodcovského rozsudku zaplatila
žalovanému peňažnú sumu vo výške 154,35 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 Eur na

účet žalovaného, alebo aby v tej istej lehote podala odpor na súde, ktorý tento rozhodcovský rozsudok
vydal. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku v časti, v ktorej sa rozhodcovský súd zaoberal svojou
právomocou konať vo veci vyplýva, že vec spadá do právomoci rozhodcovského súdu, ak ide o typ
sporu, ktorý nemožno v rozhodcovskom konaní prejednať a zároveň v danej veci bola medzi účastníkmi
uzavretá platná rozhodcovská zmluva. Rozhodcovský súd je za takých podmienok ďalej príslušný na

rozhodovanie sporov, ak bola jeho príslušnosť vopred dohodnutá alebo, ak bol dodatočne na základe
dohody strán rozhodcovský súd na prejednanie a rozhodnutie vo veci určený. Z písomného poverenia
žalobcu z 01.01.2009, resp. z časti XV. predložených VPP vyplýva, že poisťovňa určila na prejednanie
všetkých sporov Arbitrážny súd Košice. Z osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská doložka
bola krytá samostatným podpisom žalobcu s tým, že tento nebol povinný v rámci poistnej zmluvy ako

celku ju podpísať. Z pohľadu § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka bol zachovaný účel úpravy
spotrebiteľského práva, pretože ťažisko individuálneho dojednania zmluvnej podmienky má spočívať
v možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah. Žalobkyňa mala možnosť zmluvnú podmienku neprijať
bez toho, aby to ovplyvnilo zvyšok poistného vzťahu, mala teda faktickú možnosť úpravu časti XV.
poistných podmienok úplne vylúčiť. Žalobkyňa podmienením podpisu pod celý text poistných podmienok

nebola nútená k tomu, aby akceptovala aj konanie pred rozhodcovským súdom len preto, že je už
súčasťou širšieho zmluvného textu, aj keď v skutočnosti by s dojednaním o rozhodcovskom konaní
nebola súhlasila, pričom by takýto text dojednania nemala mať možnosť ovplyvniť. Žalobkyni bola
daná možnosť vylúčiť zmluvné dojednania o rozhodcovskom súde, čo podľa názoru rozhodcovského
súdu činí rozhodcovskú doložku platnou aj z pohľadu ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Rozhodcovská doložka neobsahuje ani žiadne také špeciálne ustanovenia oproti všeobecnej procesnej
úprave podľa O.s.p. (napríklad o výlučnosti miestnej príslušnosti konania v sídle žalobcu, prenos
dôkazného bremena, uplatňovanie domnienok ako náhradu za dokazovanie a podobne), ktoré by mali
žalovaného oproti žalobkyni značne zvýhodňovať, a tým spôsobovať vo vzájomnom vzťahu značnú
nerovnováhu v neprospech žalobkyne. Z doložených listín najmä poistných podmienok žalovaného

a osobitných zmluvných dojednaní k týmto podmienkam mal rozhodcovský súd za preukázané, že
žalovaný so žalobkyňou uzavreli platnú písomnú rozhodcovskú doložku. Arbitrážny súd Košice je
orgánom príslušným vo veci konať a rozhodnúť.

Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 16.08.2013. Žalobkyňa podala v 30-dňovej lehote

od doručenia rozsudku žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žaloba na tunajšom súde bola
podaná dňa 02.09.2013.Z návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy č. G003582 zo dňa 17.12.2009 vyplýva, že žalobkyňa so
žalovaným uzatvorila poistnú zmluvu č. 4523100002 so začiatkom poistenia od 18.12.2009 a koncom
poistenia 18.12.2034. Poistenie bolo dojednané na dobu 25 rokov. Výška poistného bola dohodnutá v

sume 182,20 Eur mesačne. Súčasťou poistnej zmluvy sú aj VPP (úplné znenie k 01.01.2009) a osobitné
zmluvné dojednania č. 02/2008 k poistnej zmluve č. 4523100002, ktoré sú súčasťou poslednej strany
formulára VPP. VPP ako aj osobitné zmluvné dojednania č. 02/2008 k poistnej zmluve č. 4523100002
sú podpísané žalobkyňou dňa 17.12.2009.

Z výpovede žalobkyne na pojednávaní vyplynulo, že predmetnú poistnú zmluvu podpisovala so svojou
kamarátkou, ktorá vystupovala ako sprostredkovateľka poistenia za žalovaného. Následne po uzavretí
poistnej zmluvy bola na materskej dovolenke, pričom prestala byť schopná splácať poistné. Následne sa
rozhodla, že zmluvu zruší. Po doručení oznámenia mala za to, že všetky povinnosti voči žalovanému boli
splnené. Žalobkyňa v čase uzatvárania poistnej zmluvy nevedela a ani v súčasnosti nerozumie obsahu
pojmu rozhodcovská doložka, zo strany sprostredkovateľky poistenia jej nič také pred uzavretím zmluvy

spomínané nebolo. Po uplynutí veľmi dlhej doby, až niekoľkých rokov jej zrazu došiel rozhodcovský
rozsudok, preto sa rozhodla obrátiť sa na svoju právnu zástupkyňu. Žalobkyňa pred podpisom obsah
všeobecnýchpoistnýchpodmienoknečítala,dôverovalasprostredkovateľkepoistenia,ktorájejvysvetlila
základné otázky týkajúce sa poistnej zmluvy. Uviedla, že v prípade, ak voči nej mal žalovaný akékoľvek
pohľadávky po ukončení zmluvného vzťahu, bola by mu tieto vyrovnala, bez potreby rozhodcovského

konania.

Zástupcažalovanéhonapojednávanípoukázalnazmätočnosťanadbytočnosťsúdnehokonaniavznení
novely Zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, vzhľadom k tomu, že došlo k zmene právnej úpravy
v § 243d. Podľa jeho názoru žaloba nie je dôvodná, vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nijakým spôsobom

nepreukázala naplnenie § 40 písm. c), j) a g) Zákona č. 244/2002 Z.z.. Taktiež žalobkyňa nepreukázala
neprijateľnosť zmluvnej podmienky v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Poukázal na rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ C-340/13, C-478/99, rozhodnutie Ústavného súdu SR IV.ÚS 394/2012, v zmysle
ktorého rozhodcovská doložka, ani rozhodcovské konanie nezbavuje spotrebiteľa práva domáhať sa
ochrany práv pred všeobecnými súdmi a žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku predstavuje

účinný právny prostriedok na ochranu práva. Podľa názoru žalovaného žalobca v konaní nijakým
spôsobom nepreukázal, kde v procese rozhodovania rozhodcovského súdu boli porušené všeobecne
záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Podľa jeho názoru rozhodcovská doložka bola
so žalobkyňou individuálne dojednaná. Dôkazom toho je aj záznam o požiadavkách a potrebách klienta
k poistnej zmluve. Okrem toho žalobkyňa mohla v zmysle XV. časti VPP vylúčiť v 30-dňovej lehote od

podpísania poistnej zmluvy samotnú XV. časť VPP, teda aj rozhodcovskú doložku. Poukázal na to, že
zo strany žalobkyne sa jedná o formulárovú žalobu, a preto by súd právnej zástupkyni žalobkyne nemal
priznať právo na náhradu trov konania.

Podľa § 52 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj

všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny. Ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

Podľa článku 3 ods. 2 Smernice rady 93/13/EHS, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú,
ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä vsúvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou a ak súd dospeje k záveru, že podmienka
nebola v súlade so Smernicou 93/13/EHS, táto podmienka podľa článku 6 ods. 1 smernice nemôže byť
záväzná pre spotrebiteľa za podmienok stanovených vnútroštátnym právom.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c) Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku
dňu podania žaloby (ďalej len „ZRK“), účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na
príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov
rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 40 ods. 1 písm. j) ZRK, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na
príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak pri rozhodovaní boli
porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 40 ods. 2 ZRK, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde,

napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh
účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 prvá veta ZRK, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote do
30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva

žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 43 ods. 1 ZRK, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c),
pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej
žalobe.

Súd sa v prvom rade zaoberal návrhom žalovaného na zamietnutie žaloby z dôvodu, že s účinnosťou
od 01.01.2015 došlo k zmene právnej úpravy, a to prijatím § 243d Zákona č. 233/1995 Z.z.
Exekučný poriadok. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že v dôsledku ustanovenia ods. 1
citovaného zákonného ustanovenia, v zmysle ktorého rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov

rozhodcovského konania zaväzovať, v prípade, ak nebolo začaté exekučné konanie na jeho podklade
do troch mesiacov od účinnosti tohto zákonného ustanovenia, a teda účastníci konania stratili právny
záujem na výsledku konania. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že predmetné ustanovenie sa vzťahuje
výlučne na exekučné konania a svojou povahou je exekučného charakteru. Nemožno z neho vyvodiť,
že za podmienok stanovených touto zákonnou úpravou by ním bolo možné dosiahnuť nápravu všetkých

nesprávností rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní. Zamietnutie žaloby z dôvodu zmeny
zákonnej úpravy, ktorá nastala v čase po začatí súdneho konania, by bolo v rozpore s princípom
právnej istoty. Princíp právnej istoty je jedným zo základných aspektov právneho štátu, ktorý okrem
iného vyžaduje, aby súdy právoplatne rozhodli o predmete sporu a toto ich rozhodnutie nebolo
spochybňované. Z uvedených dôvodov súd návrh žalovaného na zamietnutie žaloby neakceptoval, vo

veci konal a meritórne rozhodol.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu
poistnej zmluvy, ktorá má svojou povahou charakter spotrebiteľský. Súd sa nestotožňuje s tvrdením
žalovaného, že rozhodcovská doložka v danom prípade bola individuálne dojednaná. Ako to vyplýva

z časti XV. VPP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy, v tejto časti sa nachádza
rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa vzájomné spory medzi žalovaným a žalobkyňou prejednajú
v rozhodcovskom konaní podľa Zákona č. 244/2002 Z.z.. Rozhodcovská doložka sa nachádza
na poslednej strane VPP, ktoré sú súčasťou zmluvy v časti - osobitné zmluvné dojednania č.
02/2008, ktoré okrem rozhodcovskej doložky obsahujú aj iné zmluvné dojednania týkajúce sa zániku

poistenia. Rozhodcovská doložka uvedená v osobitných zmluvných dojednaniach odkazuje na tú istú
rozhodcovskú doložku, ktorá sa nachádza v časti XV. ako neoddeliteľná súčasť VPP. Rozhodcovská
doložka sa stala súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú žalovaný v rámci svojej podnikateľskej
činnosti použil v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu spotrebiteľov.
Žalobkyňa ako spotrebiteľka nemala žiadnym spôsobom možnosť znenie tejto rozhodcovskej doložky

ovplyvniť. Žalovaný svoje tvrdenia, že rozhodcovskú doložku so žalobkyňou dojednal individuálne,
žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalovaným predložená listina Záznam o požiadavkách o potrebách
klienta k poistnej zmluve individuálnosť dojednania rozhodcovskej doložky nepreukazuje. Jedná sa
opätovne o predtlačený formulár vyhotovený žalovaným, ktorý nemožno považovať za dôkaz, ktorýby potvrdzoval, že žalovaný so žalobkyňou individuálne dojednal rozhodcovskú doložku. Žalovaný
tak neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Súd rozhodcovskú
doložku vyhodnotil ako neprimeranú zmluvnú podmienku a zmluvné dojednanie, ktoré dosahuje

intenzitu hrubého nepomeru práv a povinností v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako aj v rozpore s ustanoveniami
Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (napr. možnosť
výberu rozhodcovského súdu daná iba dodávateľovi, vytvorenie rozhodcovského súdu podľa potreby
dodávateľom, procesné pravidlá rozhodcovského súdu, ktorý rozhoduje v skrátenom konaní, pričom

lehota na podanie odporu je určená iba na 5 dní, čo je lehota kratšia ako lehota podľa O.s.p.,
zaplatenie sumy 70 Eur ako podmienka na prihliadnutie na odpor, priznaná výška trov konania je
mnohonásobne vyššia, ako náhrada trov v súdnom konaní pri vydaní platobného rozkazu a ktoré navyše
spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy nepozná, ak nemá možnosť porovnať si ich prípadnú výhodnosť alebo
nevýhodnosť oproti konaniu pred súdom). Už len tieto samotné skutočnosti svedčia o neprimeranosti
arbitrážneho konania. Argument žalovaného, že procesné pravidlá Arbitrážneho súdu sú uvedené a

verejne dostupné na internete nepreukazuje, že s vynaložením odbornej starostlivosti žalobkyňu s
týmito pravidlami oboznámil a vysvetlil jej možné výhody tohto spôsobu riešenia sporov, pre ktoré by
sa žalobkyňa slobodne rozhodla a vybrala si tento spôsob riešenia vzájomných sporov. Okrem toho
spôsob, akým bola zmluva spotrebiteľovi predložená, nie je o individuálne vyjednanom rozhodcovskom
konaní, ale o nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval

ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly tzv. neprijateľných zmluvných podmienok. Takýto postup
dodávateľa predstavuje nekalú obchodnú praktiku (porovnaj § 8 ods. 4 Zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa). Súd rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprimeranú zmluvnú podmienku
a zmluvné dojednanie, ktoré dosahuje intenzitu hrubého nepomeru práv a povinností v neprospech
spotrebiteľa a je v rozpore s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o

spotrebiteľských zmluvách, Zákonom o ochrane spotrebiteľa a v konečnom dôsledku aj v
rozpore s ustanoveniami Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách ako neprijateľné. Na základe uvedeného preto súd v zmysle ust. §
41 písm. c) Zákona č. 244/2002 Z.z. predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil na návrh žalobkyne.

O trovách konania súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí, vzhľadom k tomu, že
súd po právoplatnom zrušení rozhodcovského rozsudku bude pokračovať v konaní vo veci v rozsahu
uvedenom v žalobe v súlade s ust. § 43 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z..

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne

splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.