Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 29, 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9C/589/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612208574
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gertrúda Rennerová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4612208574.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou v právnej veci žalobcu :

POHOTOVOSŤ s. r. o. so sídlom Pribinova 25 Bratislava, IČO 35 807 598, zast. Fridrich Paľko s. r.
o. so sídlom Gr?sslingova 4 Bratislava, proti žalovanému : Slovenská republika zast. Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13 Bratislava, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie konania sa z a m i e t a .

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v žalobe podanej 27.09.2012 na Okresný súd Topoľčany žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie 125 eur, ktorá suma predstavuje majetkovú škodu ako náhradu účelne vynaložených
nákladov na správu a vymáhanie pohľadávky v období ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej ( 70 eur správa pohľadávky,
40 eur udržiavanie a správa informačného systému a 15 eur administratívne spracovávanie textov a
urgencií, publikačné výdavky pri vyhotovení urgencií adresovaných súdu, poštovné a telekomunikačné

výdavky ), a sumy 328 eur ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do
spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v
právo a spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženia pohľadávky cestou exekúcie ( spôsobené
v priamej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu ). Tvrdí, že nerozhodnutím o
žiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciev15dňovejlehoteoddoručenia
žiadosti došlo k nesprávnemu úradnému postupu, v dôsledku čoho mi vznikla žalovaná škoda. V žalobe

uviedol, že ako oprávnený subjekt navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu na vymoženie svojej
pohľadávky voči dlžníkovi Y. Č., ktorá vznikla nesplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere
číslo XXXXXXX. Exekútor pridelil exekučnej veci číslo EX 18440/2010. Rozhodnutie exekučného súdu
po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehote je podľa žalobcu nesprávny postup a v rozpore so zákonom.
Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania
sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a aplikácia zákonných
predpisov zo strany všeobecných súdov musí byť v súlade s účelom základného práva na súdnu

ochranu. V podaní vyhotovenom 20.03.2014 navrhol, aby súd prerušil konanie a predložil Súdnemu
dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky.Žalovaný v písomnom vyjadrení z 14.02.2014 poukázal na to, že žalobca síce uviedol časť dôkazov,
odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu,
že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Ďalej namietal nejasnosť titulu nároku na náhradu škody,

keď uvádza rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čo by
sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia, ale zároveň namieta nesprávny úradný
postup v podobe prieťahov. Z takto formulovanej žaloby nie je jednoznačne jasné, na základe akého
titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobe sa tieto tituly prelínajú a žalobca jednoznačne
neuvádza, z ktorého titulu si svoj nárok uplatňuje. Žalobca taktiež neuvádza kroky, ktoré podnikol

na odstránenie neželaného stavu, pričom všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený
posudzovať prieťahy v konaní súdu, táto právomoc prináleží iba predsedovi súdu alebo Ústavnému
súdu SR. Práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci sa môže poškodený domáhať
na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody. Žalobca podal k súdu žalobu predčasne, pred uplynutím 6 mesiacov. Vady
podania napriek opakovaným výzvam žalovaného na doplnenie žiadosti, nedoplnil žiadané informácie.

K argumentácii žalobcu o vydaní rozhodnutia na vydanie poverenia po 15-dňovej lehote uviedol, že pred
01.06.2011 ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku znelo: „ vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených ". V dôvodovej správe je k novelizovanému
ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. d/ uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada

Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor SR, čím sa iba explicitnejšie ujasnila litera zákona, aby
sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. Argumentácia žalobcu je v tejto súvislosti preto
nefundovaná a nepravdivá a § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku sa správne aplikoval na
rozhodcovský rozsudok. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02, z ktorej vyplýva,
že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní.

Žalobca nepreukázal existenciu dlžníka ako úplný základ pre preukázanie toho, čoho sa domáha,
nepreukázal tiež existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a tiež
nevymožiteľnosť pohľadávky. Žalovaný nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu
škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože žalobca nepreukázal jednak vznik a ani výšku
škody. Namieta tiež, že žalobca zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej

ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením.
Uvedené skutočnosti zo žalobného nároku nevyplývajú a z toho dôvodu žalovaný nemá za preukázané
tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Pre úspešné
uplatnenie práva na náhradu škody podľa zákona číslo 514/2003 Z. z. je nevyhnutné okrem existencie
nesprávneho úradného postupu, resp. nezákonného rozhodnutia, vzniku škody, či nemajetkovej ujmy,

preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami.
Je toho názoru, že vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a
bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda
postupom okresného súdu. Na základe týchto skutočností je žalovaný toho názoru, že žalobca
nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu,

nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody ani prípadnej nemajetkovej ujmy, čím neexistuje ani
príčinná súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom súdu, spočívajúcom v zamietnutí návrhu na
vydanie poverenia po zákonom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou
ujmou. Z tohto dôvodu považuje žalobu za právne neopodstatnenú a žiada ju v celom rozsahu
zamietnuť. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

Uznesením Krajského súdu Nitra z 21910.2012 č. k. 26NcC/244/2012 - 9 bola právna vec prikázaná na
ďalšie konanie na Okresný súd Levice.

Uznesením Krajského súdu Nitra z 02.12.2015 č. k . 5Co/890/2014 - 129 l zrušený rozsudok Okresného

súdu Levice z 22.09.2014 č. k. 9C/589/2012 - 112 a vec vrátená na ďalšie konanie.

Návrh žalobcu na prerušenie konania za účelom predloženia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru
Európskej únie súd zamietol. Žalobca navrhoval, aby sa preložila otázka, či tvrdenie o tom, že od
vnútroštátnehosúdusanevyžaduje vylúčeniemožnostiaplikovateľnostimožnejneprijateľnejpodmienky

po tom, čo spotrebiteľ nedal najavo, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť, vykladať tak , že táto
podmienka sa aplikuje len vtedy, ak spotrebiteľ výslovne odporoval jej neaplikáciu, alebo aj tak, že takáto
podmienka sa aplikuje aj vtedy, ak spotrebiteľ neoznámil súdu, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť
po tom, čo mu súd oznámil, že posúdil podmienku ako možne neprijateľnú, a či je takéto oznámenie oposúdení podmienky ako možne neprijateľnej voči spotrebiteľovi vždy povinné od súdu v rátane výzvy na
prejavenie zámeru uplatniť túto podmienku. Súd poukazuje na stanovisko Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 13.03.2013 č. ÚS 149/2013 a aj na uznesenie Súdneho dvora zo 16.11.2010, v ktorých

rozhodnutiach sa zaoberali problematikou predkladania prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru a aj
otázkou posudzovania neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách ex offo. Súdny dvor sa
v konaní zaoberal výkladom Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288) v spojení s právnou
úpravou Únie uplatniteľnou na zmluvy o spotrebiteľskom úvere, týkajúce sa veci C-76/10 Krajského

súdu v Prešove. V bode 40 uznesenia rozhodol, že vnútroštátny súd má aj bez návrhu posudzovať
nekalú povahu zmluvnej podmienky (rozsudok Asturcom Telecomunicaciones, už citovaný, bod 32, v
bode 41 uzavrel, že „ možnosť súdu skúmať aj bez návrhu nekalú povahu podmienky predstavuje
prostriedok vhodný na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice 93/13, teda zabránenie
tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a zároveň na dosiahnutie cieľa
stanoveného v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok

smerujúcikukončeniupoužívanianekalýchpodmienokvzmluváchuzavretýchsospotrebiteľmizostrany
predajcov alebo dodávateľov (rozsudky z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32,
a Mostaza Claro, už citovaný, bod 27) „ a v bode 42 uviedol že, „ z uvedeného predovšetkým vyplýva,
že ak vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského
rozhodnutia, musí podľa

vnútroštátnych procesných pravidiel aj bez návrhu preskúmať rozpor rozhodcovskej doložky s
vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, musí takisto preskúmať aj bez návrhu nekalú
povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 uvedenej smernice hneď po tom, ako je súd oboznámený
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel (pozri v tomto zmysle rozsudky Pannon
GSM, už citovaný, bod 32, ako aj Asturcom Telecomunicaciones, už citovaný, bod 53) „. Ďalej súd

poukazuje na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, podľa ktorej k otázke povinností vnútroštátneho
súdneho orgánu predložiť predbežnú otázku Súdnemu dvoru Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie sa na základe predbežnej otázky položenej Corte suprema Cassazione
vyjadril aj Súdny dvor Európskej únie. V rozsudku CILFIT,C-283/81 zo 6.10.1982 Súdny dvor uviedol :
„Článok 177 tretí odsek zmluvy EHS (teraz článok 267Zmluvy o fungovaní Európskej únie) sa má

vykladať v tom zmysle, že súd, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa
vnútroštátneho práva, je povinný obrátiť sa na Súdny dvor, ak sa v spore pred týmto súdom položí
otázka týkajúca sa práva Spoločenstva, s výnimkou prípadov, keď skonštatuje, že položená otázka
nie je relevantná alebo Súdny dvor už podal výklad sporného rozhodnutia. V druhej vete článku 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie je zakotvená povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu, proti

ktorémurozhodnutiuniejeopravnýprostriedokprípustný,požiadaťSúdnydvorEurópskejúnieovydanie
rozhodnutia o predbežnej otázke. Túto povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke
nemožno vykladať absolútne, t.j., že vnútroštátny súdny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností
povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke v zmysle článku 267 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie výklad sporného ustanovenia Spoločenstva (tzv. acte éclairé, obdobne vo veci Da

Costa 28, 29 až 30/62, z 27.3.1963Zb., 61, 77, francúzske znenie) alebo, že správne uplatnenie
práva Spoločenstva je také jednoznačné, že neexistujú o tom rozumné pochybnosti (tzv. acte clair),
pričom existenciu tejto možnosti treba posúdiť na základe charakteristík práva Spoločenstva, osobitných
ťažkostí spojených s jeho výkladom a nebezpečenstva rozdielnej judikatúry v rámci Spoločenstva“.
Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení z 13.03.2013 č. ÚS 149/2013 v bode 14. konštatuje, že

povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku nevzniká v každom prípade. Súdy, ktoré sú z dôvodu svojho
postavenia vo vnútroštátnom súdnom systéme povinné predkladať prejudiciálne otázky, sa môžu tejto
povinnosti vyhnúť za splnenia niektorého alebo viacerých nasledujúcich predpokladov: a) ak odpoveď na
prejudiciálnu otázku by nemala žiadny význam pre vytvorenie právneho základu na rozhodnutie vo veci
samej, b) ak ide o otázku, ktorá bola v skutkovo a právne podobnom prípade vyriešená Súdnym dvorom,

alebooprávnuotázku,ktorásavyriešilavjudikatúreSúdnehodvorabezzreteľanato,vakýchkonaniach
bola predložená (princíp „acte éclairé“),7 c) ak je výklad práva Spoločenstva alebo Únie taký jasný, že
nevznikajú žiadne rozumné pochybnosti o výsledku (princíp „acte clair“). V bode 18. uznesenia ďalej
konštatuje, že aj podľa Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) rozhodnutie všeobecného
súdu, ktoré dostatočne odôvodňuje nepredloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru, nepredstavuje

porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru (rozsudok Ullens de Schooten a Rezabek proti Belgicku z 20. septembra
2011, sťažnosti č. 3989/07 a č. 38353/07). Z uvedeného vyplýva, že súd nebol povinný predložiť
Európskemu súdu prejudiciálnu otázku o tom, či je súd oprávnený skúmať neprijateľné podmienky aj
prípade, ak ich neprijateľnosť spotrebiteľ nenamieta, nakoľko táto otázka je vyriešená tak SmernicouRady 93/13 EHS, ako aj rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie. Podstatné je však aj to, že žalobca
sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej

ujmy z toho dôvodu, že mu škoda mala vzniknúť nekonaním exekučného súdu v zákonom uloženej
lehote, pričom tieto prieťahy mali za následok zvýšenie jeho celkových výdavkov na správu pohľadávky,
administratívnychnákladovspojenýchsvymáhanímpohľadávky,nainformačnýsystématď.,čižeotázka
oprávnenosti či neoprávnenosti preskúmavania exekučného titulu v exekučnom konaní je v danej veci
nepodstatná, nesúvisí s predmetom konania. Preto zodpovedanie prejudiciálnej otázky v predmetnej

veci by bolo nepodstatné.

Návrhom na prerušenie konania, ktorý žalobca preložil 25.04.2016 v elektronickej podobe sa súd
nezaoberal, pretože nebol opatrený zaručeným elektronickým podpisom a nebol ani v zákonnej lehote
doplnený riadnym návrhom tak, ako to vyžaduje ust. § 42 ods. 1 O s. p. Návrh na prerušenie konania
je treba považovať za úkon vo veci samej, preto sa vyžaduje, aby bol vlastnoručne podpísaný, resp.

opatrený zaručeným elektronickým podpisom. Pod pojmom „ podania vo veci samej „ je treba rozumieť
aj všetky dispozičné úkony s predmetom konania, čiže v danom prípade aj návrh na prerušenie konania.

Súd konal v neprítomnosti účastníkov, ktorí mali predvolanie riadne vykázané. Neúčasť ospravedlnili,
odročenie pojednávania nežiadali. K veci sa žalovaný podrobne vyjadril v písomnom podaní.,

Súd sa oboznámil s podstatným obsahom súdneho spisu, s podstatným obsahom žaloby, uznesením
( čl. 9 ), vyjadrením žalovaného ( čl. 28 ), znaleckým posudkom ( čl. 42 ), stanoviskom žalobcu ( čl. 65 ),
uznesením krajského súdu ( čl. 129 ), spisom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 7Er/16/2011 a zistil
tento skutkový stav :

Na Okresnom súde Topoľčany sa pod sp. zn. 7Er/16/2011 viedlo exekučné konanie na návrh
oprávneného Pohotovosť s. r. o. proti povinnému Y. Č. o vymoženie 1. 835, 67 s prísl. Exekučným titulom
je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava z 10.11.2010 sp. zn. SR 10449/10, právoplatný
29.11.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došla na súd

18.01.2011 a Okresný súd Topoľčany uznesením 04.04.2011 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, právoplatne 14.09.2011.
Predmetom konania je náhrada majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného
postupu Okresného súdu Topoľčany v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorá spočíva podľa žalobcu v tom,

že exekučný súd nerozhodol o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od
doručenia.

V žalobnom návrhu žalobca podľa názoru súdu dostatočne špecifikoval podľa § 43 O. s. p. a § 76 O. s.
p. čoho sa domáha, voči komu a z akého právneho dôvodu. Náhrady majetkovej škody a nemajetkovej

ujmy sa domáha z toho dôvodu, že nerozhodnutím o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v 15 dňovej lehote vznikli žalobcovi v období od doručenia žiadosti do rozhodnutia súdu
zbytočnénáklady adošlokporušeniuprávanarozhodnutiebezzbytočnýchprieťahov zaručenýchčl.48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v primeranom čase zaručenom čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ľudských právach a základných slobôd. Pokiaľ ide o predčasnosť podania žaloby, na čo žalovaný

poukázal vo svojom písomnom vyjadrení, súd zastáva názor, že i keď žalobca podal žalobu k súdu
pred uplynutím 6 mesačnej lehoty odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, v
súčasnosti už táto lehota márne uplynula, keď žalovaný ani nepredložil dôkaz o tom, či a ako o žiadosti
rozhodol. V čase podania žaloby k súdu síce šesťmesačná zákonná lehota ešte neuplynula, avšak v
čase rozhodovania súdu táto lehota márne uplynula. Vada nedodržania lehoty sa tým zhojila a súd preto

vo veci konal a rozhodol.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov ( ďalej len „ Zákona „ ) štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,

pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebod) nesprávnym úradným postupom.
Podľa ods. 2 Zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 Zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa

§ 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,

3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu

Podľa § 9 ods. 1 Zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej

moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom

opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do

šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Podľa§17ods.1Zákona,uhrádzasaskutočnáškodaaušlýzisk,akosobitnýpredpisneustanovujeinak.

Podľa § 17 ods. 2 Zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 Zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s

prihliadnutím najmä na
a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.
Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a

doplnení ďalších zákonov ( ďalej len „ Exekučný poriadok ), ( účinnom v čase dôjdenia žiadosti ),
exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného priadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade

c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu sú : protiprávny úkon ( škodová udalosť ), vznik škody
a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom ( škodovou udalosťou ) a vznikom škody. Zavinenie
pri objektívnej zodpovednosti nie je podstatné. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci je totiž objektívna ( tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť § 3 ods. 2 ). To znamená, že zo strany

oprávneného subjektu - poškodeného nie je potrebné preukazovať zavinenie či už úmyselné alebo z
nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda vznikla a je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu.
Ústavným základom uvedenej zodpovednosti je čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky, ktorý dáva každému právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu,
iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným rozhodnutím.

Nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zák. č. 514/2003 Z. z. len
vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené
práve takým postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku žalobcu rozhodujúcim, a teda ak
by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. Vzťah príčinnej súvislosti

medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,
bezprostredný a neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti
treba skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody existuje
skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

S poukazom na uvedené súd skúmal, či sú splnené podmienky vzniku zodpovednosti za škodu
nesprávnym úradným postupom v danej veci a dospel k záveru, že splnené neboli.

Je pravdou, že v danej exekučnej veci súd nerozhodol o žiadosti exekútora na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v 15 dňovej lehote, keď žiadosť bola podaná 18.01.2011 a súd o nej rozhodol

04.04.2011 tak, že žiadosť zamietol. V zmysle intencie zákona exekučný súd pri rozhodovaní o
udelení poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či sú splnené zákonné podmienky uskutočnenia
exekúcie, skúmal súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na
vykonanie exekúcie a exekučným titulom so zákonom. Súd až po preskúmaní tak žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, ako aj návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu o žiadosti

rozhodol v primeranej lehote. V danej právnej veci súd ani nemal lehotu, v ktorej mal rozhodnúť o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko exekučným titulom bolo rozhodnutie
Stáleho rozhodcovského súdu. Pred 01.06.2011 síce v § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku sa
uvádza „ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených „ v dôvodovej
správe k novelizovanému ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku sa uvádza, že

správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila
svojim autentickým výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor. Tým, že
sa do formulácie vložili slová „ rozhodcovských súdov „ sa explicitnejšie ujasnila litera zákona, aby sa
predišlo k mylnej interpretácii toho, čo zákonodarca zamýšľal.

Žalobca nepreukázal, že v danej právnej veci súd nesprávne úradne postupoval, čím mal zapríčiniť
žalobcovi škodu v žalovanej výške, a že existuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym rozhodnutím a
vznikom škody. Naopak, bolo jednoznačne preukázané, že súd pri rozhodovaní o udelení poverenia
na vykonanie exekúcie postupoval v zmysle zákona a vo veci rozhodol v primeranej lehote v zmysle

zákona. Doposiaľ nie je ani preukázané, že by žalobcovi skutočne vznikla nejaká škoda v súvislosti
so zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keď súd o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia rozhodol v primeranej lehote a nebolo preukázané, akým nesprávnym úradným
postupomvzniklažalobcoviškoda,ženesprávnymúradnýmpostupomsúduvzniklažalobcovimajetkováškoda a nemajetková ujma v žalovanej výške, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd je
toho právneho názoru, že v danom prípade neporušil pri rozhodovaní o žiadosti na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie príslušné zákonné ustanovenia, keď skúmal exekučný titul a jeho zákonnosť.

Samotné ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá súdu, aby skúmal exekučný titul aj z
hľadiska zákonnosti, a len ak nezistí rozpor so zákonom, vydá poverenie na vykonanie exekúcie. Je
treba poukázať i na tú skutočnosť, že nedodržanie zákonnej lehoty nezakladá automaticky nárok na
náhradu škody, pretože je treba preukázať, že škoda vznikla, o akú škodu a v akej výške ide, a že je daná
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Vzťah príčinnej súvislosti

medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,
bezprostredný, neprerušený, a nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba
v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako ( priama ) príčina
škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Nesprávny úradný postup
môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zák. č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému
zmenšeniu majetku žalobcu, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len týmto

postupom, čiže postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku žalobcu rozhodujúcim, t. j. ak by
nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. Žalobca nepreukázal, že by
mu v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu vznikla škoda a že vznik škody je v
príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. S poukazom na uvedené súd žalobu zamietol.

Vzhľadom na závery, ku ktorým súd dospel vykonaným dokazovaním ktorým nebolo preukázané, že
žalovaný nesprávne úradne postupoval.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaný mal v konaní úspech, nakoľko
však nevyčíslil trovy konania, súd mu náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V Leviciach dňa 29.04.2016