Decision was made at the court Krajský súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Oľga Lichnerová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/303/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813218133
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3813218133.2
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa G. Q. D., s.r.o, so sídlom J., G. XX, IČO: XX XXX
XXX, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. S. Q., s.r.o., so sídlom J., G. XX, proti odporkyni Y. E.,
bytom G., Pod Y. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu D. združenie M., so sídlom
v J., V. 9, právne zastúpený Y. B., s.r.o. so sídlom J., D. 6, o zaplatenie 2.288,56 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 28. novembra 2014, č.k.
14C/160/2013-53, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku III. o priznaní náhrady trov
konania vedľajšiemu účastníkovi p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov
odvolacieho konania - trov právneho zastúpenia vo výške 23,02 Eur, na účet jeho právneho zástupcu
- advokátskej kancelárie Y. B., s.r.o., so sídlom J., D. 6, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX vedený v P. banka,
a.s., do troch dní.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa výrokom I. zamietol návrh vo veci samej, výrokom II.
nepriznal odporkyni náhradu trov konania a výrokom III. zaviazal navrhovateľa k náhrade trov právneho
zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi vo výške 238,39 Eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka Y. B., s.r.o., so sídlom XXX XX J., D. 6, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Svoje
rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 52 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 101 zák. č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník a ust. § 2, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
účinného ku dňu 12.12.2007. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa
podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia sumy 2.288,56 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne od 25.06.2009 do zaplatenia z dôvodu, že dňa 18.12.2007 uzatvoril s odporcom Zmluvu
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol odporcovi úver vo výške 1.427,34
Eur. Poskytnutý úver sa odporca sa zaviazal splatiť spolu s úrokom v 36 mesačných splátkach vo výške
86,20 Eur v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, dohodnutého v zmluve. Odporca sa
dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 1. Do uplatnenia práva navrhovateľa
podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. do okamžitej splatnosti úveru napokon zaplatil len sumu
814,64 Eur. Na základe okamžitej splatnosti úveru mal odporca uhradiť sumu neuhradených splátok vo
výške 2.288,56 Eur dňa 25.06.2009. Túto sumu neuhradil ani čiastočne. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia ďalej vyplýva, že dňa 22.05.2014 bolo súdu prvého stupňa doručené podanie, ktorým do
konania vstúpilo D. združenie M., ako vedľajší účastník na strane odporcu a následne dňa 31.10.2014
vyjadrenievedľajšiehoúčastníka,vktoromokreminéhouviedol,žeprávnyvzťahmedzinavrhovateľoma
odporcomje spotrebiteľskýmvzťahom. Uzavretá zmluva zároveň obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné
podmienky. Okrem iných výhrad k obsahu zmluvy vzniesol vedľajší účastník aj námietku premlčania
žalovaného nároku. Uviedol, že navrhovateľ pristúpil k zosplatneniu úveru listom zo dňa 17.05.2009,
pričom splatnosť pohľadávky nastala 15 dní od doručenia oznámenia. Návrh na začatie konania bolna súde podaný 21.08.2013, teda viac ako štyri roky po zosplatnení úveru. Z uvedeného dôvodu
považoval nárok navrhovateľa za premlčaný. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa
dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom je spotrebiteľskou zmluvou (s
prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený text zmluvy na predtlačenom
formulári) a na vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) je potrebné aplikovať
ustanovenia spotrebiteľského práva. Vedľajší účastník aj odporkyňa v konaní namietli premlčanie
žalovaného nároku. Z vyššie uvedeného právneho posúdenia charakteru zmluvy je zrejmé, že na
dĺžku a plynutie premlčacej doby ohľadom nárokov zo Zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej medzi
účastníkmi sa majú použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Odporkyňa mala na základe uplatnenej
okamžitej splatnosti celého poskytnutého úveru povinnosť uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške
2.288,56 Eur dňa 25.06.2009, čo bol deň, kedy sa právo (právny nárok) navrhovateľa mohlo vykonať
po prvý raz a v tento deň začala plynúť aj trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 25.06.2012.
Návrh na začatie konania bol podaný až dňa 25.07.2013, teda po uplynutí premlčacej doby. Súd prvého
stupňa bol povinný prihliadnuť na námietky premlčania vznesené v konaní a preto návrh navrhovateľa
ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., tak, že odporkyňa aj
vedľajší účastník mali v konaní plný úspech, preto im patrí nárok na plnú náhradu účelne vynaložených
trov konania. Odporkyňa si trovy neuplatnila, preto jej súd prvého stupňa ich náhradu nepriznal. Vedľajší
účastník si vyčíslil trovy právneho zastúpenia vo svojom vyjadrení k návrhu v sume 238,39 Eur, ktoré mu
súd prvého stupňa ako účelne vynaložené priznal a zaviazal navrhovateľa na ich náhradu. Náhrada trov
právneho zastúpenia pozostávala z prevzatia a prípravy zastúpenia vo výške 91,29 Eur, písomného
podania na súd (vyjadrenie vo veci samej 29.10.2014) vo výške 91,29 Eur, + 2 x režijný paušál á 8,04
Eur t.j. 16,08 Eur + DPH 20 % vo výške 39,73 Eur. Súd prvého stupňa vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu priznal náhradu trov konania v celkovej výške 238,39 EUR.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, a to do výroku III. o priznaní
náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi, z dôvodov upravených v § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení
s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. a ust. § 205 ods. 2 písm. c/, písm. d/, 2 písm. f/ O.s.p.
Namietal, že napadnutý výrok je v rozpore s procesnou úpravou vedľajšieho účastníctva a úpravou
náhrady trov konania. Mal za to, že z hľadiska § 142 ods. 1 O.s.p. nemá vedľajší účastník vo
vzťahu k úspechu alebo neúspechu v tomto konaní žiadny vzťah (z právneho predpisu nevyplýva
žiadny spôsob usporiadania vzťahov medzi účastníkom a vedľajším účastníkom). Tvrdil, že nemožno
aplikovať zásadu úspechu v tomto konaní pri rozhodovaní o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka,
lebo ten vo veci nemal ani úspech ani neúspech. Ďalej mal za to, že uplatnenie nároku na náhradu
trov konania vedľajším účastníkom je v tomto prípade aj v rozpore s dobrými mravmi a predstavuje
výsledok účelovosti a zneužívania ust. § 93 ods. 2 až 4 O.s.p., nakoľko je evidentne motivovaný
snahou o dosiahnutie prospechu titulom uplatnenia náhrady trov konania. Namietal aj (ne)účelnosť
vynaložených trov vedľajšieho účastníka. Vyslovil názor, že samotné občianske združenie má byť
spôsobilé na ochranu spotrebiteľa v rámci súdneho konania, a to bez potreby splnomocnenia advokáta
na jeho zastupovanie. V prípade ak sa takýto subjekt dá v konaní zastupovať advokátom, malo by samé
znášať aj náklady s tým spojené, nakoľko takého náklady nemožno považovať za účelne vynaložené
na uplatňovanie alebo bránenie práva. Na podporu svojich tvrdení poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6MCdo/5/2013; rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/26/2012; sp.
zn. 3Cob/259/2011 a ďalšie. Z uvedených dôvodov sa domáhal, aby odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi tak,
že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia neprizná.
Odporkyňa sa odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.
Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že stanovisko navrhovateľa
k otázke možnosti právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka uvedené v odvolaní považuje za účelové
a zjavne nesprávne až absurdné, pričom odporuje zákonom SR a tiež predpisom EÚ. Mal za to, že
pokiaľ sa v konaní môže nechať advokátom zastúpiť silný navrhovateľ, musí byť mať takéto právo aj
vedľajší účastník, ktorý je spotrebiteľským združením. Ďalej uviedol, že spotrebiteľ by v tomto konaní bez
právneho posúdenia veci a bez argumentácie zo strany vedľajšieho účastníka bol v konaní neúspešný
ako mnohí ďalší spotrebitelia od ktorých navrhovateľ vymáhal nezákonné nároky v prevažnej väčšine
zo spotrebiteľských zmlúv obsahujúcich neprijateľné podmienky. Žiadal rozsudok v napadnutej časti
potvrdiť ako vecne správny a zároveň si za vyjadrenie k podanému odvolaniu uplatnil trovy právneho
zastúpenia vo výške 64,97 Eur.Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti (vo výroku III. o priznaní
náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 212
ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Povinnosť nahradiť trovy konania sa spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci (§ 142 O.s.p.).
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. , ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. 10a)
Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. účinného do 31.12.2014 do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na
výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva
súd rozhodne len na návrh.
Podľa § 93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.
V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom neúspešne domáhal voči odporkyni zaplatenia
istiny v sume 2.288,56 Eur s príslušenstvom, pričom v konaní na strane odporkyne vystupoval aj vedľajší
účastníkspĺňajúcipredpokladypodľa§93ods.2O.s.p.Súdprvéhostupňanávrhvovecisamejzdôvodu
vznesenia námietky premlčania zamietol. Úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal z dôvodu,
že hoci by jej ich náhrada patrila, táto si trovy konania neuplatnila a zo spisu jej žiadne trovy nevyplývali.
Vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, súd prvého stupňa správne rozhodol o trovách konania podľa §
142 ods. 1 O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne priznal náhradu trov konania
pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 238,39 Eur. Odvolací súd sa s týmto právnym
názorom súdu prvého stupňa stotožňuje. Aj podľa názoru odvolacieho súdu vedľajší účastník tak, ako
ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní,
v dôsledku čoho aj odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia považoval
za účelne vynaložené. Toto jeho právo vyplýva aj z Ústavy Slovenskej republiky, článok 47, ods. 2. V
danej veci vedľajší účastník vstúpil do konania v záujme ochrany spotrebiteľa - odporkyne. Z obsahu
spisu mal odvolací súd preukázané, že vedľajší účastník do konania riadne vstúpil, jeho právny zástupca
zastúpenie riadne prevzal a dňa 31.10.2014 doručil súdu prvého stupňa právne kvalifikované vyjadrenie.
V konaní na strane vedľajšieho účastníka odvolací súd nezhliadol ani dôvod na aplikáciu ust. § 150
O.s.p., nakoľko trovy konania v preskúmavanej veci nie sú neprimerané voči uplatnenej pohľadávke.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku III. o priznaní
náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1
O.s.p. tak, že priznal náhradu trov odvolacieho konania úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporkyne vo výške 23,02 Eur. Predmetom odvolacieho konania v prípade vedľajšieho účastníka bola
suma 238,39 Eur, predstavujúca náhradu trov prvostupňového konania. Odvolací súd priznal náhradu
trov právneho zastúpenia za vyjadrenie vedľajšieho účastníka k odvolaniu voči trovám konania, ktoré
bolo podané dňa 19.03.2015. V odvolacom konaní vedľajšiemu účastníkovi vzniklo právo na náhradu
trov spočívajúcich v odmene za právne zastúpenie podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. b/, § 16 ods.
3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení. Základná sadzba tarifnej odmeny predstavuje
sumu 21,58 Eur za 1 úkon právnej pomoci, pričom táto sa znižuje na polovicu základnej sadzby, t.j. na
10,79 Eur, keďže podané odvolanie sa netýkalo veci samej. K tarifnej odmene prislúcha režijný paušál
vo výške 8,39 Eur v zmysle § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky a 20 % DPH v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhl.Vedľajšiemu účastníkovi teda vznikol nárok na trovy odvolacieho konania vo výške 23,02 Eur (10,79
Eur + 8,39 Eur + 20% DPH), ktoré odvolací súd v zmysle citovaných právnych predpisov priznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne .
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.