Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 3, 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/167/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114207174
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3114207174.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom

v Bratislave, ul. Michalská 18, IČO: 36854140, zastúpený zástupcom: Malata, Pružinský, Hegedüš &
Partners s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Prievozská 4/B, proti odporkyni: R. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom H., ul. A. 4, o zaplatenie 1.048,82 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Odporkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Trenčín bol dňa 31.03.2014 doručený návrh navrhovateľa zo dňa 27.03.2014, ktorým
sa proti odporkyni domáha, aby súd rozhodol o splnení jej povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu

1.048,82 eur spolu s príslušenstvom, a to úrokom vo výške 18,90 % ročne zo sumy 500 eur od
25.03.2014dozaplateniaasúrokomzomeškaniavovýške9%ročnezosumy842,70eurod25.03.2014
do zaplatenia. Takisto si uplatnil aj právo na náhradu trov konania. Tento návrh odôvodnil navrhovateľ
tým, že dňa 15.10.2008 uzatvoril s odporkyňou podľa § 708 a nasl. Obchodného zákonníka Zmluvu
o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB pohoda, na základe ktorej sa zaviazal zriadiť v
prospech odporkyne bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Na základe žiadosti odporkyne jej vystavil
oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. XXXXXXXXXR zo dňa 15.07.2009,

ktorým došlo k uzatvoreniu Zmluvy o povolenom prečerpaní č. XXXXXXXXXR. Na základe tejto zmluvy
poskytol odporkyni povolené prečerpanie na bežnom účte do výšky limitu 500 eur formou úveru. Úver
mohol byť čerpaný od 15.07.2009. Odporkyňa nedodržala zmluvné podmienky, preto navrhovateľ dňa
31.07.2010 určil splatnosť úveru v súlade s čl. VII ods.2 písm.a/ Všeobecných zmluvných podmienok
a vyzval odporkyňu na úhradu dlžnej sumy vo výške 634,39 eur. Žalovaná suma pozostáva z istiny
vo výške 500 eur, vyčísleného úroku v sume 342,70 eur ku dňu 25.03.2014 a vyčísleného úroku z
omeškania v sume 206,12 eur ku dňu 25.03.2014.

Odporkyni bol návrh spolu s prílohami doručený dňa 16.12.2015, pričom na doručený návrh spolu s
prílohami odporkyňa nereagovala.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právneho zástupcu
navrhovateľa a odporkyňu. Pojednávania sa nezúčastnil žiadny z nich. Odporkyňa svoju neprítomnosť
neospravedlnila. Právny zástupca navrhovateľa v deň pojednávania súdu doručil žiadosť o jeho

odročeniezdôvodu,žesamudotermínupojednávanianepodarilozabezpečiťlistinnédôkazy,ktoráchce
oboznamovať. Vzhľadom k dĺžke konania (konanie sa vedie od 31.03.2014) a uvedenému dôvodu na
odročenie pojednávania, súd nezistil existenciu dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania a vykonal
ho v neprítomnosti účastníkov konania, resp. právneho zástupcu navrhovateľa.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to zmluvou o bežnom účte zo dňa
15.10.2008, oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 15.07.2009, časťou obchodných

podmienok na č. l. 13, oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 02.08.2010, poštovým podacím hárkom
na č.l. 15 a sadzobníkom úrokových sadzieb. Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil pre rozhodnutie
o návrhu podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval nižšie citované ustanovenia právnych predpisov
a vec právne posúdil.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 491 ods.1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo zmiešaných
zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa

zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 708 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby
na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa § 709 ods.1 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú
znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na
bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve
vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka

je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie
uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom
ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na

platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

Podľa § 340 ods.1 Obchodného zákonníka dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka, v znení účinnom do 31.01.2013, dlžník je v omeškaní, ak nesplní
riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok
zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku
omeškania veriteľa.Podľa § 392 ods.1, ods.2 Obchodného zákonníka pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia
doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak

obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti
alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti. Pri práve na čiastkové
plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie
niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti
nesplneného záväzku.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v účinnom znení, ďalej len „zákon
o ochrane spotrebiteľa“ orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať

plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Navrhovateľ odvodzuje svoje právo na žalovanú sumu, teda svoju pohľadávku, od zmluvného vzťahu
s odporkyňou. Týmto zmluvným vzťahom je vzťah založený zmluvou o bežnom účte s povoleným
prečerpaním, teda zmluvou o bežnom účte podľa § 710 Obchodného zákonníka, nakoľko medzi
účastníkmi bolo dohodnuté, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď majiteľ účtu nemá
na to potrebné peňažné prostriedky na účte (povolené prečerpanie). S ohľadom na túto skutočnosť sa

spravujú práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb aj ustanoveniami zmluvy o úvere podľa
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Z tohto zmluvného vzťahu vznikla navrhovateľovi pohľadávka
voči odporkyni a naopak odporkyni peňažný dlh.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zmluva o bežnom účte je zároveň spotrebiteľskou zmluvou,

pretože pri jej uzatváraní navrhovateľ konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a odporkyňa je
fyzickou osobou a pri uzatváraní úverovej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. Tým sa pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa otvoril priestor pre
aplikáciu ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec
ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch. Napríklad podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o

ochrane spotrebiteľa alebo zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Súd rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania, ktorá je jednou z hlavných zásad občianskeho
súdneho konania, sa podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa prioritne zaoberal oslabením nároku
navrhovateľa voči odporkyni ako spotrebiteľovi. Existencia premlčania uplatneného nároku (pohľadávky)
má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno
oprávnenému priznať v súdnom konaní, hoci právo existuje v naturálnej forme a možno ho dobrovoľne

splniť. Skúmanie ďalších skutočností, od ktorých navrhovateľ odvodzuje svoje právo na žalovanú sumu,
by v prípade premlčania tohto práva bolo bez právneho významu pre výsledok konania, teda rozhodnutie
súdu.

Vychádzajúc z tvrdenia navrhovateľa bola jeho pohľadávka voči odporkyni z predmetného zmluvného

vzťahu splatná dňom 31.07.2010, a to oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 02.08.2010. Právo
navrhovateľa na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov, mohol navrhovateľ vykonať po prvý raz
dňa 14.08.2010, nakoľko v liste zo dňa 02.08.2010, v ktorom vyhlásil a oznámil odporkyni splatnosť
celého úveru, určil odporkyni lehotu na zaplatenia celého dlhu do 13.08.2010. Vzhľadom k dĺžkepremlčacej doby, ktorá je v danom prípade trojročná, a vzhľadom k tomu, že navrhovateľ si na súde
uplatnil toto právo návrhom doručeným súdu dňa 31.03.2014, súd konštatuje, že právo navrhovateľa
na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov zo zmluvy o bežnom účte je premlčané. Premlčacia

doba začala navrhovateľovi plynúť dňa 14.08.2010 a uplynula mu dňom 14.08.2013 podľa ustanovenia
§ 101 v spojení s § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka.

Súd považuje za potrebné záverom uviesť aj to, že pri rozhodnutí sa riadil ustanovením § 52 ods.2
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa

vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Záväzkový vzťah medzi navrhovateľom a odporcom je obchodným záväzkovým
vzťahom. V prípade zmluvy o úvere a aj zmluvy o bežnom účte ide o absolútny obchod (§ 261 ods.
3, resp. ods.6 s účinnosťou od 01.02.2013 Obchodného zákonníka). Ide o označenie právnej teórie
a súdnej praxe pre záväzkový vzťah, ktorý sa vždy riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka bez
ohľadu na povahu účastníkov tohto záväzkového vzťahu. Medzi takého záväzkové vzťahy patrí vzťah

založený zmluvou o úvere (§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka) a zmluvou o bežnom účte (§ 708 a
nasl. Obchodného zákonníka). Teda tu nie rozhodujúci subjekt, ale objekt tohto záväzkového vzťahu.
Korigujúcim ustanovením však v prípade spotrebiteľských zmlúv, resp. spotrebiteľského vzťahu, ktorým
je aj prejednávaný prípad, je už vyššie spomínané ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka.
Právna úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v uvedených ustanoveniach Občianskeho

zákonníka, je vo vzťahu k úprave zmluvného záväzkového práva obsiahnutej v Obchodnom zákonníku
špeciálnou právnou úpravou, upravujúcou spotrebiteľské zmluvy. Zákonodarca s účinnosťou od
01.04.2015 (zákonom č. 102/2014 Z.z.) precizoval ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom tak, že do tohto ustanovenia zapracoval aj znenie, že na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa názoru súdu doterajšia právna
úprava stanovuje povinnosť prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Súd, aplikujúc v
rozhodovaní vyššie uvedené právne predpisy, preto musel rozhodnúť o návrhu navrhovateľa za použitia

ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré sú v porovnaní s právnou úpravou podľa Obchodného
zákonníka, na prospech odporcu (spotrebiteľa). Ustanovenia Občianskeho zákonníka súd aplikoval
pri rozhodovaní o premlčaní práva navrhovateľa, ktoré sú pre odporcu v danom prípade priaznivejšie
(kratšia dĺžka premlčacej doby).

Nad rámec potreby tohto rozhodnutia súd uvádza, že navrhovateľ riadne nepreukázal existenciu
samotného dlhu odporkyne žiadnym listinným dôkazom, ktorý by hodnoverne preukazoval skutočnú
výšku uplatnenej pohľadávky. Samotné tvrdenie navrhovateľa o existencii dlhu odporkyne nezakladá
dôvodnosť jeho nároku. Aby súd mohol rozhodnúť o splnení povinnosti odporkyne zaplatiť
navrhovateľovi žalovanú sumu peňazí, musel by právo na zaplatenie tejto pohľadávky navrhovateľ aj

preukázať, teda uniesť aj dôkazné bremeno tvrdených skutočností, nielen bremeno tvrdenia. Na základe
vykonaného dokazovania súdu nie je zrejmé ako a kedy vznikol dlh odporkyne na bežnom účte, a z
čoho tento dlh pozostáva. Ohľadne tejto skutočnosti takisto absentujú tvrdenia navrhovateľa.

Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli,
súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou
trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu
nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím
o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože odporkyňa
bola v konaní plne úspešná. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa si v konaní právo na náhradu trov konanianeuplatnila a z obsahu spisu jej žiadne trovy konania ani nevyplývajú, súd odporkyni náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.