Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 13, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/438/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114218981
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114218981.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň
Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľa U. B. J., a.s., IČO :
XXXXXXXX, so sídlom v H., Q. XXXX/XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou G. G., s.r.o., so
sídlom Q., H. XXX/XX, IČO: XXXXXXXX, adresa pre doručovanie H., Q. XXXX/XXX, proti odporcovi H.
R., naposledy bytom Q., R. XXXX/X, toho času na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníčkou

JUDr. J. Z., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Q., za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporcu W.S, so sídlom v H., F.. A. IČO : XXXXXXXX, zastúpeného JUDr. I. B., advokátom so sídlom
v A., J. P. 5/A, o zaplatenie 312,62 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 30. januára 2015, č. k. 16C/140/2014-61, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e s tým, že správny dátum vyhlásenia rozsudku súdu
prvého stupňa je 30. január 2015.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov
odvolacieho konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia v sume 25,01 eur, do troch dní k rukám
zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu JUDr. I., advokáta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal od odporcu
zaplatenia suma 312,62 eur s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 53,36 eur, s 8,75% ročným
úrokom z omeškania zo sumy 312,62 eur od 12.08.2014 do zaplatenia. Odporcovi náhradu trov

konania nepriznal a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia v sume 79,06 eur k rukám zástupcu
vedľajšieho účastníka na strane odporcu JUDr. I. B., advokáta, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom zmluvu o úvere dňa
01.05.2009, na základe ktorej poskytol odporcovi úver vo výške 1.200 eur, ktorý sa zaviazal odporca
zaplatiť navrhovateľovi v 36. mesačných splátkach po 51,30 eur s tým, že ročná úroková sadzba bola
24,55 %, RPMN bola 32 %, priemerná RPMN bola 34,49 %, celkové náklady spotrebiteľa boli 517,56

eur, poplatok za vedenie úverového účtu zahrnutý v splátke bol 1,63 eur, lehota splatnosti bola 36
mesiacov po poskytnutí úveru. Údaj týkajúci sa termínov splatnosti splátok v bode 48 úverovej zmluvy
odkazoval na ustanovenie, podľa ktorého klient je povinný splácať úver v pravidelných mesačných
splátkach a to počínajúc kalendárnym mesiacom bezprostredne nasledujúcim po dátume poskytnutia
úveru, pokiaľ nie je uvedené inak. Prvá splátka bola splatná práve po (1) mesiaci / mesiacoch od dátumu
poskytnutia úveru. Ak nasledujúci kalendárny mesiac po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo

dňa v mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý, splatnosť týchto splátok bude stanovená na posledný
deň v príslušnom kalendárnom mesiaci. Výzvou zo dňa 14.08.2012 odoslanou odporcovi 17.08.2012
vyzval navrhovateľ odporcu na úhradu sumy 369,52 eur v lehote do 15 dní od odoslania výzvy. Súdv rozhodnutí citoval ust. § 52 ods. 1,2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, ust. § 2 písm. a) b), § 3 ods. 1,
2, § 4 ods. 2, 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, Návrh nepovažoval za dôvodný
s poukazom na to, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko ide o taký typ

zmluvy, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, pretože táto bola už vopred
pripravená a predtlačená. Konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky náležitosti
tak, ako to vyžaduje § 4 ods. 2 písm. g), písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z., keď neobsahuje údaj o
termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a údaj o termínoch splatnosti splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov. Súd bol toho názoru, že všeobecná formulácia o tom, že lehota splatnosti je 36

mesiacov po poskytnutí úveru, nie je podľa súdu dostačujúca na naplnenie informačného účelu zákonom
vyžadovaného údaju o termíne konečnej splatnosti úveru, ktorým by bolo uvedenie konkrétneho termínu
splatnosti poslednej splátky úveru. Navrhovateľ tvrdil, že konečná splatnosť úveru je 36 mesiacov
po poskytnutí úveru s odkazom na informáciu týkajúcu sa termínu splatnosti splátok, ktoré mali byť
splatné po jednom mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Predmetná zmluva bola účastníkmi uzavretá
01.05.2009, pričom prvá splátka podľa výpisu z úverového účtu bola splatná dňa 07.06.2009, t.j. 36

dní od uzavretia zmluvy a každá ďalšia splátka bol splatná vždy do 7. dňa v mesiaci. Podľa názoru
súdu všeobecná formulácia týkajúca sa konečnej splatnosti úveru v znení „lehota splatnosti 36 mesiacov
po poskytnutí úveru“ nie je dostačujúca na naplnenie informačného účelu o údaji, ktorým by bolo
uvedenie konkrétneho termínu splatnosti poslednej splátky úveru, a to s poukazom na skutočnosť, že
znova neobsahuje ani len údaj o tom, že splátky sú splatné k 7. dňu v mesiaci. Z uvedeného znenia

úverovej zmluvy nie je jasný konkrétny deň termínu konečnej splatnosti úveru a nie je z neho ani
zrejmý spôsob jeho určenia. Predmetná zmluva neobsahuje ani údaj o termínoch splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov. Požiadavka zákonodarcu na uvádzanie údajov o termínoch splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov bola zavedená za účelom zvyšovania informovanosti spotrebiteľa. Predmetný údaj
je považovaný za natoľko dôležitý, že jeho neuvedenie v zmluve je v zmysle § 4 ods. 3 zákona č.

258/2001 Z. z. sankcionované následkom bezúročnosti a bezpoplatnosti úveru. Súd zistil, že účastníkmi
konania uzavretá úverová zmluva neobsahuje údaje o termínoch splátok, pričom tento údaj je uvedený
v zmluve iba všeobecne v bode 48. s odkazom na poznámku, že prvá splátka úveru je splatná po 1.
mesiaci od dátumu poskytnutia úveru s tým, že ak nasledujúci kalendárny mesiac po poskytnutí úveru
neobsahuje poradové číslo dňa v mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý, splatnosť týchto splátok bude

stanovená na posledný deň v príslušnom kalendárnom mesiaci. Uvedený odkaz však nekorešponduje
s výpisom z úverového účtu, podľa ktorého splatnosť splátok bola vždy k 7. dňu v mesiaci s tým,
že prvá splátka bola splatná 07.06.2009 a 36. splátka bola splatná 07.05.2012, pričom zmluva bola
uzatvorená 01.05.2009, t. j. prvý deň v mesiaci a splatnosť prvej splátky bola 36 dní od jej uzavretia.
Na základe týchto skutočností súd konštatoval, že predmetný úver sa v zmysle § 4 ods. 3 zákona č.

258/2001 Z. z. považuje za bezúročný a bez poplatkov. Odporca by tak bol povinný vrátiť navrhovateľovi
rozdiel medzi reálne poskytnutými peňažnými prostriedkami vo výške 1.200 eur a sumou peňažných
prostriedkov, ktoré odporca navrhovateľovi vrátil. Keďže z výpisu z úverového účtu odporcu vyplýva, že
odporca navrhovateľovi titulom predmetnej úverovej zmluvy uhradil sumu 1.534,18 eur (viac o 334,18
eur), odporca už nemá žiadnu povinnosť navrhovateľovi vrátiť akékoľvek peňažné prostriedky, keďže

tieto už navrhovateľovi vrátil. Z tohto dôvodu súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. O
náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému odporcovi náhradu
trov konania nepriznal, keďže odporca si žiadnu náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu ani
žiadne nevyplývajú. Pokiaľ ide o vedľajšieho účastníka na strane odporcu, s poukazom aj na ust. §
93 ods. 4 O.s.p. súd konštatoval, že vedľajšiemu účastníkovi, ktorý podporoval v konaní odporcu,

ktorý bol v konaní úspešným účastníkom, patrí náhrada trov konania v rovnakom rozsahu, v akom
prináleží odporcovi. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu vznikli trovy konania spočívajúce v
trovách právneho zastúpenia. Tieto spočívajú v dvoch úkonoch právnej služby, a to prevzatie a príprava
veci a podanie vyjadrenia po 24,90 eur, 2x režijný paušál po 8,04 eur, k tomu DPH v sume 13,18 eur,
spolu ide o trovy konania vo výške 79,06 eur. Súd pri výpočte týchto trov vychádzal zo sumy 312,62 eur

(a nie zo sumy 365,98 eur), keď do hodnoty sporu nezapočítal vyčíslené príslušenstvo pohľadávky, ako
to nesprávne urobil vedľajší účastník na strane odporcu.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa zrušenia a vrátenia veci
na ďalšie konanie. Prípadne žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu v celom

rozsahu vyhovieť. Uplatnil dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), d), f) O.s.p. Súdu
prvého stupňa vyčítal jeho závery o tom, že v predmetnej zmluve nie je dohodnutá konečná splatnosť
spotrebiteľského úveru. Má za to, že odporcovi bola zrejmá konečná splatnosť spotrebiteľského úveru
z údajov o počte a termínoch splátok úveru, ako aj z údaju o lehote splatnosti. Odporca si okrem týchtoskutočností mohol konečnú splatnosť odôvodniť od počtu mesiacov, počas ktorých bude spotrebiteľský
úver splácať. Takéto jednoduché matematické operácie zvládne každý dospelý jedinec s vyštudovaným
základným vzdelaním. V tomto prípade sa nejedná o nelogický matematický výpočet, ale ide o výpočet

opierajúci sa o dané fakty a jestvujúce skutočnosti. Nesúhlasil taktiež s rozhodnutím súdu prvého stupňa
ohľadne trov vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6MCdo/5/2013, kde bol vyslovený záver, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom
v tzv. hromadných skutkovo a právne takmer totožných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní
vyhotovených advokátom mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej ktorej veci, nemožno považovať

za trovy nevyhnutne - účelne vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. Má za to,
že vedľajší účastník účelne nevynaložil trovy právneho zastúpenia.

K podanému odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý
žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať mu aj náhradu trov
odvolacieho konania v sume 25,01 eur. Je toho názoru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa

01.05.2009 neobsahuje v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. konečnú splatnosť
poskytnutého úveru, ktorá musí byť presne datovaná, teda uvedená presným konkrétnym dátumom.
Významom zaradenia ust. § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch je, aby dodávateľ
poskytol spotrebiteľovi jasný a určitý termín konečnej splatnosti a nie, aby si spotrebiteľ musel
sám matematickými operáciami odvodiť dátum konečnej splatnosti z údajov uvedených v zmluve

o úveru alebo všeobecných obchodných podmienok. Uviesť konkrétny dátum konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru spôsobom vyžadovaným zákonom o spotrebiteľských úveroch je povinnosťou
dodávateľa a nemá byť dodatočnou, dobrovoľnou úlohou spotrebiteľa, ktorému je spotrebiteľský úver
poskytnutý. Konečná splatnosť poskytnutého úveru teda nemôže byť vyjadrená len počtom mesačných
splátok, čo vyplýva aj z rozhodnutí súdov, ktoré v konaní predložil. Ďalej uviedol, že v zmluve absentuje

taktiež obligatórna náležitosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) cit. zákona, a to údaj o výške, počte a termínoch
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Spotrebiteľ má už pri podpise zmluvy vedieť aká pomerná
časť z každej uhradenej splátky bude pripísaná na úhradu istiny, aká časť na úroky a aká časť bude
pripísaná na úhradu poplatkov, čo sa nestalo. Zmluva neobsahuje žiadne dojednanie, z ktorého by bolo
uvedené zrejmé. V zmluve je uvedená len výška a počet mesačných splátok, pričom nie je zrejmé, aká

časť sa pri úhrade každej mesačnej splátky započítava na istinu, úroky, resp. iné poplatky. Pokiaľ sa
nenachádzajú všetky obligatórne náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy v súlade s § 4 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch v texte hlavnej zmluvy a sú len súčasťou jednoliateho miniatúrneho textu
formálne nedostupných obchodných podmienok, ku ktorým spotrebiteľ svojim podpisom ani nepristúpil,
potom má za to, že takýto úver prvostupňový súd správne posúdil ako bezúročný a bez poplatkov.

V tomto smere poukázal na rozhodnutia iných krajských súdov v obdobných veciach. Rovnako za
správne považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa aj vo výroku o náhrade trov konania, ktoré mu boli
priznané. Uviedol, že neúčelnosť náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka nemožno
vyvodzovať z „rutinnosti“ zastúpenia v tzv. hromadných veciach, resp. s poukazom na uvádzané
uznesenie Najvyššieho súdu SR. Súdy v Slovenskej republike počas uplynulého obdobia približne 15

rokov žiadnym spôsobom neskúmali účelnosť trov formulárových žalôb a podaní inkasných spoločností
v tisíckach súdnych sporov a bez primeraného posúdenia im za tieto úkony a ďalšiu právnu pomoc
bola aj priznávaná náhrada trov konania. Zdanlivá rutinnosť podaní vedľajšieho účastníka vyplýva len z
reakcie na formulárové a obsahovo takmer totožné úkony navrhovateľa a jemu obdobných spoločností.
Podania vedľajšieho účastníka týkajúce sa určitého súdneho konania za účelom ich efektívnosti nie je

možnévypracovaťbezkvalifikovanejanalýzyveci,ktorejzodpovedávysokoškolsképrávnickévzdelanie.
Je toho názoru, že súd pri rozhodovaní a priznávaní trov vedľajšieho účastníka postupoval v súlade s
legislatívou EÚ, judikatúrou Súdneho dvora EÚ, v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou, ustálenou
súdnou praxou a slovenskou právnou teóriou. Je toho názoru, že aj vedľajší účastník ako občianske
združenie zložené prevažne z laikov v oblasti práva, ktoré je pripravené dôsledne presadzovať a chrániť

aj v súdnych konaniach oprávnené záujmy spotrebiteľov, má právo v súdnom konaní vystupovať proti
dodávateľom na základe princípu rovnosti zbraní. Práve preto vedľajší účastník je právne zastúpený
advokátmi, ktorí sú ochotní takéto právne zastupovanie realizovať. Na základe týchto skutočností, s
poukazom aj na obdobné rozhodnutia iných krajských súdov, vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
bolo na mieste priznať náhradu trov konania voči neúspešnému navrhovateľovi v plnej výške tak, ako

to urobil súd prvého stupňa.

Odporca sa k podanému odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdiť, pretože je vo výroku vecne správny.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým sa končí konanie vo veci samej možno v zmysle
ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a) - f) cit. zákonného
ustanovenia.

Navrhovateľ v odvolaní uplatňuje dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a) (v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.), písm. b) (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci), písm. d) (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam), písm. f) (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci).
Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. navrhovateľ spája s ust. § 221 ods. 1 písm. h) a f)

O.s.p., teda že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných
mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto

vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces,
ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku SR okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy
SR, článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. V predmetnej veci však navrhovateľ
v odvolaní nepoukazuje na žiadne právo, ktoré mu bolo odopreté a z obsahu spisu odvolací súd ani
nezistil, že by bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom.

Dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. je konštatovanie, že súd
prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie má vždy základ v ustanoveniach
právneho predpisu, ktoré tvoria súčasť žalobného dôvodu. Nesprávne právne posúdenie však

nespôsobuje len to, že súd prvého stupňa nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu. K
nesprávnemu právnemu posúdeniu môže dôjsť aj pri použití zodpovedajúceho právneho predpisu
za predpokladu, že také ustanovenie je súdom prvého stupňa nesprávne interpretované. Osobitným
prípadom nesprávneho právneho posúdenia veci je aj situácia, v ktorej prvostupňový súd neinterpretoval
ani neaplikoval žiadne ustanovenie právneho predpisu ako súčasť právneho posúdenia veci.

Odvolací súd preskúmaním zistil, že súd prvého stupňa v predmetnej veci správne zistil skutkový
aj právny stav veci a správne na tento zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia
právnych predpisov, na základe ktorých dospel k správnemu záveru, že v danej veci zmluva o
spotrebiteľskom úvere, uzatvorená medzi účastníkmi konania neobsahuje údaj o termíne konečnej

splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z z. o
spotrebiteľských úveroch. Takýto údaj v zmysle zákona musí byť uvedený jednoznačne konkrétnym
termínom (dátumom). Neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že postačuje, ak v takomto prípade je uvedený
počet mesiacov s tým, že spotrebiteľ má možnosť si konečnú splatnosť aj sám matematicky vypočítať.
Je nepochybné, ako správne uvádza aj vedľajší účastník na strane odporcu vo svojom vyjadrení, že

úmyslom zákonodarcu v uvedených veciach bolo, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný
a vopred uzrozumený so skutočnosťou, kedy má nastať konečná splatnosť poskytovaného úveru.

S poukazom na tieto skutočnosti má odvolací súd za to, že odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm.
a) O.s.p. nie je daný.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. požaduje konštatovanie inej vady konania než
je uvedená pod písmenom a) cit. zák. ust., pričom jedná sa o takú vadu, ktorá obsahuje porušenie
procesných predpisov, ktoré mohol mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní však nepoukazuje na akékoľvek porušenie procesných predpisov, ktoré
mohlo mať v danej veci vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci. Citovaný dôvod na odvolanie preto
nebol uplatnený opodstatnené.Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania, pričom dôsledkom toho je, že súd
berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne,

že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

Zanesprávneprávneposúdenievecí(dôvodnaodvolaniepodľa§205ods.2písm.f)O.s.p.)sapovažuje

podľa súdnej praxe mylná aplikácia a výklad právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie
právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa na vec správne aplikoval ust. Občianskeho zákonníka týkajúce
sa spotrebiteľských vzťahov, ako aj zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol platný
v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (uzavretej dňa 01.05.2009).

Dôsledne vychádzal z ust. § 4 ods. 2 predmetného zákona, ktoré stanovuje náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere pod písmenami a) - s) Zákon v § 4 ods. 3 uvádza, a to v poslednej vete, že ak
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a), b), d) - j), k) a l), poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku vyvodil zákonné dôsledky upravené v citovanom zákonnom
ustanovení zo skutočnosti, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá účastníkmi neobsahuje
náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 písm. g) a i) cit. zákona, pričom svoje stanovisko aj podrobne
odôvodňuje, teda uvádza v čom spočíva nenaplnenie týchto zákonných ustanovení. V danej veci je

potom ako už bolo uvedené správny záver súdu prvého stupňa o tom, že poskytnutý uver je bezúročný
a bez poplatkov a za situácie, keď bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 1.200 eur, pričom zaplatil
1.534,18 eur, úver bol zaplatený, a preto návrh na zaplatenie ďalšej sumy bolo potrebné považovať za
nedôvodný.

V danom prípade teda nie je daný ani jeden z uplatnených dôvodov na odvolanie navrhovateľom. Z
vyššie uvedených dôvodov krajský súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil s tým,
že s poukazom na ust. § 164 O.s.p. opravil zrejmú nesprávnosť v dátumu vyhlásenia rozsudku súdu
prvého stupňa, ktorý súd prvého stupňa nesprávne uviedol 30.01.2014, keď je nepochybné, že rozsudok
súdu prvého stupňa bol vyhlásený dňa 30. januára 2015 (k pochybeniu došlo iba pri uvedení roka).

Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa aj v časti náhrady trov konania, ktorú má
navrhovateľ zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu s poukazom na ust. § 142 ods. 1 a § 93
ods. 4 O.s.p., ktoré považuje nepochybne za účelne vynaložené.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.
a úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu priznal náhradu trov odvolacieho konania
spočívajúcuvtrováchprávnehozastúpeniaadvokátomJUDr.I.zajedenúkonprávnejslužby-vyjadrenie
k odvolaniu v sume 12,45 eur (§ 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR
č. 655/2004 Z. z., keď právny zástupca si uplatnil iba polovičný úkon v zmysle § 13a ods. 2 písm. b) cit.

vyhlášky ako vyjadrenie iba voči trovám konania, hoci by mu prináležal plný úkon, keďže sa vyjadroval
aj vo veci samej. Nakoľko však súd nemôže ísť nad návrh právneho zástupcu, za uvedený úkon mu bola
priznaná suma ako si uplatnil. Právnemu zástupcovi vedľajšiemu účastníka ďalej patrí režijný paušál vo
výške 8,39 eur (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) a DPH z odmeny a režijného paušálu v zmysle § 18 ods. 3 cit.
vyhlášky, a to v sume 4,17 eur. Náhrada trov konania predstavuje 25,01 eur (12,45 + 8,39+ 4,17), ktorú

sumu je navrhovateľ povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. I. B..

Toto rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .