Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 11, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/409/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514020252
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2514020252.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: Československá obchodná banka, a.
s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpený splnomocnencom: HMG & Partners,
s.r.o.,sosídlomŠtefanovičova12,Bratislava,IČO:35885459,protiodporkyni:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,
bytomY.Z.XX/A,G.,ozaplatenie3.353,66eurspríslušenstvom,oodvolanínavrhovateľaprotirozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 5. februára 2015, č.k. 27C/131/2014-53, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p
o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa odporkyni uložil zaplatiť navrhovateľovi sumu
1.106,01 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 1.092,73 eur od 28.08.2012 do
zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania
súd rozhodol tak, že odporkyni nepriznal náhradu trov konania.

Svojerozhodnutiesúdprávneodôvodnilpoužitímust.§52ods.1,§54ods.1a§517ods.2Občianskeho

zákonníka, ako aj § 2 písm. a) a b), § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. i), a § 4 ods. 3 a 4
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keď na základe vykonaného dokazovania posúdiac
vec v zmysle citovaných ustanovení zákona považoval návrh navrhovateľa za čiastočne dôvodný.
Navrhovateľ uplatňoval voči odporkyni zaplatenie 3.353,66 eur s príslušenstvom z titulu zmluvy o úvere,
na základe ktorej poskytol odporkyni sumu 3.000 eur, pričom odporkyňa záväzky z tohto úveru neplnila
a nebolo nesporné, že zaplatila sumu 2.018,87 eur. Najskôr je potrebné uviesť, že zmluvný vzťah
účastníkovzaloženýnazákladepredmetnejzmluvyoúverespadápodúpravuzákonaospotrebiteľských

úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu zákona o
spotrebiteľských úveroch vylučovali. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahovaných náležitostí
zmluvy súd zistil, že v zmluve nie je v zmysle § 4 ods. 1 písm. i) citovaného zákona presne uvedená
výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška poplatku
za správu úveru 1,99 eur, poistného 3,72 eur a splátky 74,57 eur bez jej bližšej špecifikácie, t.j. nie je
uvedenávýškasplátkysrozčlenenímnaistinuaúrok. Uvedenýobsahovýnedostatokzmluvyspôsobuje,
že úver je potrebné v zmysle § 4 ods. 3 považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z tohto dôvodu

sa súd ďalej nezaoberal poplatkom vo výške 60 eur za podanie žiadosti o úver z hľadiska skúmania
neprijateľných zmluvných podmienok. Navrhovateľ vyplatil z titulu úver odporkyni sumu 3.000 eur a od
uzatvorenia zmluvy do jej ukončenia mala odporkyňa zaplatiť poistné vo výške 111,60 eur (30 x 3,72
eur), spolu 3.111,60 eur. Odporkyňa zaplatila sumu 2.018,87 eur, preto ju súd zaviazal zaplatiť rozdieluvedených súm vo výške 1.092,73 eur (3.111,60 - 2.018,87) a vo zvyšku súd návrh zamietol. Naviac súd
považuje za potrebné poukázať na ust. § 4 ods. 4 citovaného zákona, v zmysle ktorého nie je možné
požadovať zaplatenie poplatkov neuvedených v zmluve, to sa týka poplatkov za upomienku 10 eur a 3x

poplatok za výzvu po 35 eur. V zmysle ustanovenia zmluvy nepostačuje odkaz na Sadzobník poplatkov,
ktorý nie je súčasťou zmluvy, čo napokon dokazuje i to, že navrhovateľ ho nezaslal spolu s návrhom,
ale až na výzvu súdu. Navrhovateľ si uplatnil i úrok z omeškania, ktorý súd priznal v navrhovateľom
vyčíslenej a uplatnenej výške za splátky splatné od 16.01.2012 do splatnosti úveru 15.08.2012 vo výške
13,28 eur. Po zosplatnení úveru vyzval navrhovateľ odporkyňu na zaplatenie celého dlhu do 27.08.2012,

preto súd priznal úrok z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 1.092,73 eur od nasledujúceho dňa,
nakoľko až vtedy sa odporkyňa dostala do omeškania. Vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania súd
návrh zamietol z dôvodov uvedených vyššie. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2
O.s.p. a podľa pomeru úspechu v konaní, keďže navrhovateľ mal úspech 34 % (istina 1.092,73 eur a
úrok z omeškania 220,56 eur ku dňu rozhodnutia vo veci) a odporkyňa mala úspech 66 %, t.j. celkový
úspech odporkyne 32 % (66-32). Čiastočne úspešnej odporkyni nepriznal náhradu trov konania, nakoľko

si náhradu trov konania neuplatnila a zo spisu jej trovy konania nevyplývajú.

Proti zamietajúcej časti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ,
ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Poukázal na ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase
uzatvorenia predmetnej zmluvy, podľa ktorého každá spotrebiteľská zmluva musí okrem všeobecných
náležitostí obsahovať taktiež výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Podľa jeho
názoru zákon o spotrebiteľských úveroch platný v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy neobsahoval

ustanovenia, ktoré by expressis verbis zakladali povinnosť do spotrebiteľských zmlúv uvádzať aj
podrobné členenie splátok úveru tak, ako to uviedol súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Súčasne
poukázal na skutočnosť, že zákon o spotrebiteľských úveroch neobsahuje výklad ust. § 4 ods. 2 písm. i),
avšak pre výklad tohto ustanovenia môže byť nápomocná vyhláška Ministerstva financií SR č. 620/2007
Z.z., ktorou sa ustanovuje vzor formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

kde bolo vo vysvetlivkách na vyplnenie formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v bode 2C uvedené: „Uvádza sa výška, počet a termíny splátok ponúkaného spotrebiteľského
úveru, napr., či sa spotrebiteľský úver spláca anuitne alebo sa úroky a poplatky splácajú ako prvé a istina
neskôr, alebo naopak, alebo či sa úroky a poplatky strhnú z celkovej výšky ponúkaného spotrebiteľského
úveru.“ Uviedol, že v bode V zmluvy o spotrebiteľskom úvere je výslovne uvedené, že dlžník sa zaväzuje

splácať úroky a istinu úveru v 60 mesačných anuitných splátkach, pričom anuitná splátka sa skladá z
istiny a príslušných úrokov, pričom prvá anuitná splátka bola splatná dňa 15.03.2010 a posledná anuitná
splátka bola splatná dňa 15.02.2015. Uviedol, že v bode IV zmluvy je výslovne uvedená výška úrokovej
sadzby, ktorou sa poskytnutý úver úročí a taktiež spôsob úročenia a ďalej je tiež uvedená presná výška
poplatku za poskytnutie úveru a tiež výška mesačných poplatkov za správu úveru. V bode VII zmluvy

je tiež jasne a podrobne rozpísaná výška mesačného poplatku za poistenie úveru. Nestotožnil sa s
názorom súdu, že predmetná zmluva neobsahuje náležitosti vyplývajúce z ust. § 4 ods. 2 písm. i),
nakoľko navrhovateľ v zmluve výslovne uviedol ako výšku jednotlivých splátok (istiny a úroku), tak aj
ich počet a obdobie, za aké sa tieto splátky istiny a úrokov budú splácať. Súčasne je v zmluve jasne
a výslovne uvedená výška poplatku za poskytnutie predmetného úveru, výška mesačného poplatku za

správu úveru, ako aj výška mesačného poplatku za poistenie úveru.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnenáosoba-účastníkkonania(§201a§204ods.1O.s.p.)protirozhodnutiu,protiktorémujetento
opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho

pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 27C/131/2014 bolo zaplatenie sumy

3.353,66 eur s príslušenstvom.

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa odporkyni uložil zaplatiť navrhovateľovi sumu
1.106,01 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 1.092,73 eur od 28.08.2012 dozaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania
súd rozhodol tak, že odporkyni nepriznal náhradu trov konania.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa v
napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacej časti trov konania.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Odvolací dôvod podľa § 205
ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá
postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,
alebosúdnezohľadnilrozhodujúceskutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéavyšlipočas
konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov

alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti
je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až § 135 O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle
§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na
zistený skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne
ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru,
že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V preskúmavanej veci bola medzi účastníkmi dňa 10.02.2010 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom
úvere, na základe ktorej navrhovateľ ako dodávateľ v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti
poskytol odporkyni úver, ktorý úver sa odporkyňa zaviazala vrátiť spolu s dohodnutým úrokom.
Odporkyňa pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy nevystupovala v rámci výkonu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti, má teda postavenie spotrebiteľa. Ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu,

na ktorú treba aplikovať ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ust. zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch.

Podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať

výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Odvolací súd považuje za správny názor súdu prvého stupňa, že z citovaného ustanovenia vyplýva,
že nestačí uvedenie celkovej výšky splátky, ale toto musí obsahovať rozčlenenie jednotlivých čiastok
- istiny, úrokov a iných poplatkov. Táto informácia je významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o

jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého
úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, respektíve aby spotrebiteľ
bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej navrhovateľom za poskytnutý úver. Nakoľko
z predložených listinných dokladov vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere presnú výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov neobsahovala, je potrebné úver považovať za bezúročný

a bez poplatkov, teda len v hodnote poskytnutej sumy.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, keď v podrobnostiach poukazuje na dôvody obsiahnuté v
napadnutom rozhodnutí (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal vzhľadomna to, že táto na jej priznanie návrh nepodala a z obsahu spisu ani nevyplýva, že by jej nejaké trovy v
súvislosti s odvolacím konaním vznikli (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.