Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 28, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/309/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614213019
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6614213019.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému M. K., r. č. XXXXXX/XXXX,
bytom O. W. XXXX/X, XXX XX B., štátny občan SR, vedeného súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým, PhD., Exekútorský úrad, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 24024/14,

o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 508,55 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 14Er/731/2014-17 zo dňa 27. januára 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 14Er/731/2014-17 zo dňa 27. januára 2015 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Lučenec uznesením č. k. 14Er/731/2014-17 zo dňa 27. januára 2015 zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn.

EX 24024/14 zo dňa 21.05.2014.

Na odôvodnenie uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841
04 Bratislava sp. zn. SR 6910/07 zo dňa 03.10.2007 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), vydaný na
základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 15.12.2006 (ďalej

len „zmluva o úvere“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. V
bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru si zmluvné strany dohodli rozhodcovskú doložku.

Vzhľadom na povahu zmluvných strán (podnikateľ vs. fyzická osoba nepodnikateľ), predmet
podnikateľskej činnosti veriteľa (oprávneného) a obsah zmluvy, okresný súd posúdil zmluvu uzavretú
medzi oprávneným a povinným ako spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka.

Po preskúmaní predmetnej spotrebiteľskej zmluvy a Všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere okresný súd zistil, že tieto obsahujú neprijateľnú podmienku, a to
rozhodcovskú doložku. Okresný súd na prebiehajúce exekučné konanie aplikoval ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľskýchzmluvách(ďalejlen„Smernica“),konkrétneust.čl.3bod1aust.bodu1písm.q)Prílohy
ku Smernici. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Európskeho súdneho dvora zo dňa 27. júna
2000 vo veci Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98 a na rozsudok Cofidis,
C-473/00.

Okresný súd zistil, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere nie je dojednaná individuálne, čo

zjavne vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej
zmluvy o úvere. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná formálne napĺňa podmienkuuvedenú v písm. q) bodu 1 Prílohy ku Smernici v tom význame, že rozhodcovské konanie nebolo
dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy. Vychádzajúc z povahy zmluvy o úvere je
však zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským

alebo civilným súdom bude takmer vždy veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane
v súvislosti s mierou povinností dlžníka zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom
vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka. Z uvedeného mal okresný súd
za zrejmé, že veriteľ od počiatku koncipovaním rozhodcovskej doložky sledoval, aby v prípade vzniku
sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla, za účelom

minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Takto koncipovanou
rozhodcovskou doložkou aj napriek jej formálnemu zneniu reálne dochádza k narušeniu Smernicou
sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. K závažnému narušeniu
rovnováhy v rozpore s úmyslom vyjadreným v Smernici dochádza už aj samotnou skutočnosťou, že
spotrebiteľovi nie je zo zákona daná možnosť v prípade podania žaloby voči nemu na rozhodcovskom
súde domáhať sa možnosti uskutočniť konanie na súde v mieste jeho bydliska ako je to prirodzené v

občianskom súdnom konaní. Spotrebiteľ podpisom zmluvy, obsahom ktorej je rozhodcovská doložka
sa vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu, či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na
obsah zmluvy, čo je v demokratickom zriadení a v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom.

Z uvedených dôvodov okresný súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka, ktorá mala

založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožnila voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, táto splynula s ostatnými
štandardnými podmienkami a spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo sa jej ako celku
podrobiť, teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola
spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť

rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv
a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom.

Na základe uvedených dôvodov okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v celosti zamietol podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní
namietal, že okresný súd nesprávne právne posúdil vec. Uviedol, že okresný súd v prejednávanej veci
prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Podľa jeho názoru
okresný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré

sa opiera v napadnutom uznesení stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský
rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Okresný súd sa v rámci
materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Splnenie podmienok
zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k
niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného

titulu.Oprávnenýkonštatoval,žepostupomokresnéhosúduvtejtoveciajehovýkladomust.§45zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) dochádza k
nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v
rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.

Oprávnený ďalej v odvolaní namietal, že okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci, keďže dospel
k záveru, že medzi zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská
doložka.Uviedol,žeoprávnenýspovinnýmuzavrelirozhodcovskúzmluvupodľaust.§3anasl.zákonao
rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. Z uvedeného
dôvodu poukázal na to, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom podľa

zákona o rozhodcovskom konaní. K námietke okresného súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom v súvislosti s ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka uviedol, že cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje
práva. V danej veci okresný súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.Uznesenie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca odvolaniu nemienil
vyhovieť a vec podľa ust. § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) predložil
na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnuté uznesenie okresného súdu ako
vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 21.05.2014 bol u súdneho exekútora vo forme zápisnice spísaný
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal okresný súd o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO:

35 922 761 sp. zn. SR 6910/07 zo dňa 03.10.2007. Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovským
rozsudkom bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť, aby žalobcovi (oprávnenému) zaplatil
sumu 707,69 Eur (21.320 Sk) spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 685,79 Eur (20.660
Sk) od 19.06.2007 do zaplatenia a trov konania v sume 214,20 Eur (6.453 Sk). Rozhodcovský rozsudok
bol vydaný na zmluvy o úvere, uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 15.12.2006.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere (15.12.2006)
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného

návrhu na uzavretie zmluvy.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že je nepochybné, že s prihliadnutím na povahu účastníkov,
vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári bola medzi účastníkmi konania uzavretá
spotrebiteľská zmluva podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto je potrebné na tento právny

vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Tomuto zisteniu bolo
potom potrebné podriadiť, ako to správne urobil okresný súd, ďalší procesný postup okresného súdu.

Odvolací súd konštatuje, že do slovenskej legislatívy boli prebraté viaceré smernice Európskej rady
a Parlamentu, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa, alebo sa jej priamo či nepriamo dotýkajú. Takouto

smernicou je aj smernica Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, na ktorú v napadnutom rozhodnutí odkazuje okresný súd. Smernica je v podľa článku 288
Zmluvy o Európskej únii (bývalý článok 249 Zmluvy o založení ES) záväzná pre každý členský štát,
ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť. Smernica bola implementovaná do
slovenského právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa zmenil a doplnil zákon č. 40/1964

Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka) a
ktorý nadobudol účinnosť 01.04.2004.

Úpravu spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku nie je možné považovať za taxatívnu, pričom
je možné vychádzať aj z osobitnej právnej úpravy zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinnej

v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), predovšetkým z ust. § 2 písm.
a) a b) definujúcich zmluvné strany a z ust. § 6 zakotvujúceho zákaz diskriminácie spotrebiteľa. Podľa
ust. § 6 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré je v rozpore
so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky

uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby; môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu
pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť,
vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa ust. § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o

úvere (19.12.2006), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). Ust. odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. V
ust. § 53 ods. 3 Občiansky zákonník len príkladmo ustanovuje, ktoré podmienky je možné považovaťza neprijateľné Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú neplatnosť zmluvy podľa ust. § 39
Občianskeho zákonníka, pričom tieto podmienky sú aj v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ust. čl. 3 bod 1 Smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán

vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa 15.12.2006, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul,
obsahujepodmienkyspôsobujúceznačnúnerovnováhumedziprávamiapovinnosťamizmluvnýchstrán.
Takouto podmienkou je rozhodcovská doložka, ktorú okresný súd správne vyhodnotil ako neplatnú.
V danom prípade rozhodcovská doložka je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru,

ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere, kde v článku 17 si zmluvné strany dohodli, že všetky spory,
ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a)
pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom
Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanom v Obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná

strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu; b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie

akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd vo veci; v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými
predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

V posudzovanom prípade rozhodcovská doložka nie je v zmluve o úvere dojednaná individuálne, čo
vyplýva aj z jej zaradenia do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej
zmluvy o úvere. Z uvedeného vyplýva, že takto dojednanou rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu
rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. Podpisom tejto zmluvy o

úvere sa spotrebiteľ vopred vzdal práva na účinnú procesnú ochranu, či už z nevedomosti alebo
nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľnou podmienkou.
Takto dojednaná rozhodcovská doložka je podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná,
pričom toto ustanovenie je v súlade so Smernicou.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd správne posúdil vzniknutý
právny vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľský vzťah a na základe toho aj správne právne
vec posúdil. Preto napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne
správne potvrdil.

Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.