Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 7, 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 18C/120/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813224525
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kotríková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3813224525.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci navrhovateľa: SPP -

Distribúcia, a.s., IČO: 35 910 739, so sídlom Mlynské Nivy 44/b, Bratislava, právne zastúpený
Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, Martin proti odporcovi: V. Z., narodený
XX.X.XXXX, bytom S. XXX, O. nad J., právne zastúpený JUDr. Máriou Habalčíkovou, advokátkou, so
sídlom v Prievidzi, Bakalárska 4, o zaplatenie 6.744,39 EUR s príslušenstvom , takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 6.744,39 EUR spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,75% ročne od 18.10.2012 do zaplatenia a to do 2 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia v sume 1.675.01 EUR a ostatných trov 404,50 EUR, všetko do 2 mesiacov odo dňa
právoplatnosti rozsudku s tým, že trovy právneho zastúpenia je odporca povinný zaplatiť na účet
právneho zástupcu navrhovateľa.

III. Odporca je p o v i n n ý nahradiť štátu trovy konania vo výške 14,10 EUR na účet Okresného súdu

Prievidza do 2 mesiacov od dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť
mu sumu 6.744,39 EUR s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že odporca neoprávnene odoberal
zemný plyn v zmysle § 59 zákona o energetike č. 656/2004 Z.z., kedy tento zákon ukladá odberateľovi
povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú neoprávneným odberom
plynu, navrhovateľovi týmto vznikla škoda vo výške 6.744,39 EUR, ktorú navrhovateľ vyčíslil podľa
vyhl.č. 155/2005 Z.z..

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 7Ro/485/2013-22 z 05.06.2014, ktorým odporcu zaviazal zaplatiť
navrhovateľovi žalovanú sumu a nahradiť mu trovy konania.

Odporca podal proti platobnému rozkazu riadne a včas odpor, prostredníctvom svojej splnomocnenej
zástupkyne.Vodporeuviedol,žedňa18.07.2012zaslalnavrhovateľodporcovifaktúrunasumu6.744,39
EUR a domáhal sa ňou náhrady škody, ktorá mu mala byť spôsobená neoprávneným odberom zemného
plynu odporcom, navrhovateľ pritom vychádzal zo znaleckého posudku znalca Ing. Petra Leška číslo

XXX/PL-XXXX. Odporca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne poslal navrhovateľovi vyjadrenie,
kde uviedol, že podľa neho nenastal žiaden z prípadov taxatívne vymenovaných v § 59 zákona o
energetike, ktorý by zakladal právo navrhovateľa na náhradu škody v sume 6 744,39 EUR. Závery
znaleckého posudku by mali svedčiť o porušení plomby na počítadle/merači spotreby. Odporca v odporetvrdil, že žiaden z dôvodov predpokladaným zákonom o energetike a podľa výsledku znaleckého
dokazovania ako dôvod pre priznanie náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného
plynu nenastal. Merač spotreby je umiestnený na verejne prístupnom mieste a teda zásahy do meradla

tak môže vykonať jednak navrhovateľ svojimi zamestnancami alebo ním poverenými osobami ako aj
ktorákoľvek tretia osoba. Odporca nemá žiadnu reálnu možnosť predísť alebo zabrániť neoprávnenej
manipulácii tretích osôb s meradlom spotreby plynu. Bol to sám navrhovateľ, kto nevykonal také
technické opatrenia, aby zásahy do meradla spotreby plynu tretími osobami vylúčil a takýmto zásahom
zabránil. V prípade, ak navrhovateľ v konaní preukáže predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu a

to, že škodcom je odporca, ten v odpore poukázal na § 450 Občianskeho zákonník t.j. moderačné právo
súdu znížiť náhradu škody. Odporca žiadal žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vo veci nariadil pojednávanie. Neúčasť navrhovateľa na pojednávaní ospravedlnil jeho právny
zástupca. Súd preto vykonal pojednávanie v neprítomnosti navrhovateľa podľa § 101 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku.

Právny zástupca na pojednávaní uviedol, že nárok je riadne preukázaný. Čo sa týka spornej otázky, či
dochádzalo na odbernom mieste odporcu k neoprávnenému odberu zemného plynu, má navrhovateľ
za to, že táto skutočnosť je preukázaná listinnými dôkazmi a to Znaleckým posudkom č. XXX/PL-
XXXX a výsledkami odpočtu na odbernom mieste, z ktorých jasne vyplýva, že v spornom období

na odberom mieste k odberu plynu dochádzalo. Ďalšou skutočnosťou, preukazujúcou odber plynu
na odbernom mieste je i ten fakt, že na odbernom mieste boli zapojené plynové spotrebiče. Škoda
vznikla navrhovateľovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete v zmysle zák.č.656/2004 Z.z. a rovnako
v zmysle smernice č.2003/55/ES. Na základe doterajšieho dokazovania mal za to, že navrhovateľ
preukázal, že na odbernom mieste S. XXX O. nad J., ktoré je odberným miestom odporcu dochádzalo v

čase od 19.8.2011 do 9.7.2012 k odberu zemného plynu meradlom s porušenou overovacou značkou.
Navrhovateľ pri určení doby neoprávneného odberu vychádzal z vyhl. č.155/2005 Zb. z., ktorá hovorí, že
neoprávnenýmodbernomjeodberodposlednejriadnejkontrolymeradladodňazistenianeoprávneného
odberu. Na základe ust. § 59 ods. 1 písm. d/ zák.č.656/2004 Zb. z. neoprávneným odberom plynu
je odber bez určeného meradla alebo meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete

alebo, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií. V zmysle § 59 ods.2
vyššie uvedeného zákona odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi
plynu prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu ak vznikla.
Zodpovednosť odberateľa za vznik škody je v tomto prípade objektívne daná bez ohľadu na zavinenie,
s poukazom na právny názor NS SR v uznesení sp.zn.1Cdo 107/2008 zo dňa 27.10.2009. Vyššie

cit. zákon v ust. § 59 konkretizuje niekoľko skutkových podstát neoprávneného odberu plynu, pričom
treba rozlišovať od ktorej skutkovej podstaty neoprávneného odberu navrhovateľ odvíja uplatnený
nárok na náhradu škody. Podľa navrhovateľa dokazovanie toho , či porušenie plomby meradla mohlo
spôsobiť nefunkčnosť, resp. nesprávnu funkčnosť meradla nie je z pohľadu posudzovaného prípadu
a uplatneného nároku potrebné, nakoľko zákon o energetike v cit. ust. § 59 ods. 1 písm. d/ hovorí,

že neoprávneným odberom plynu je taký odber meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácií, pričom zákon nestanovuje, že by sa muselo jednať o také porušenie
zabezpečenia, ktoré by malo za následok nesprávnu funkčnosť alebo nefunkčnosť meradla. Čo sa
týka otázky vzniku škody, táto vzniká navrhovateľovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete. V
prípadoch kedy dôjde k porušeniu zabezpeč. značky číselníka meradla a teda jeho sprístupneniu

vonkajším zásahom absentujú hodnoverné a objektívne údaje o množstve odobratého plynu na
odbernom mieste, na základe ktorých by dodávateľ plynu vyúčtoval množstvo vyúčtovaného plynu
konečnému spotrebiteľovi. Dodávateľ plynu v takýchto prípadoch vo vyúčtovacej faktúre uvádza ako
množstvo odobratého plynu údaj 0 m kubických t.j. odberateľ za sporné obdobie za odobratý plyn
nikomu nezaplatil. Rovnaký postup bol uskutočnený i v prejednávanom prípade, pričom navrhovateľ

poukázal na faktúru č.XXXXXXXXXX, ktorou dodávateľ plynu odporcovi za sporné obdobie odber
plynu nefakturoval. V prípadoch neoprávneného odberu plynu meradlom poškodenou resp. odstránenou
zabezpečovacouznačkoujepodľanavrhovateľavznikškodypreukázanýtým,keďnavrhovateľpreukáže
poškodenie prípadne odstránenie overovacej značky na číselníku meradla a odber plynu takýmto
meradlom. Nakoľko zákon č.656/2004 Z.z. so splnením týchto dvoch predpokladov vznik škody spája.

Následne ods.3 cit. zák. pre uplatnenie vyhl. č. 155/2005 Z.z. požaduje nemožnosť vyčíslenia škody
na základe objektívnych a spoľahlivých dokladov. V konaní navrhovateľ hodnoverne preukázal, že
na odbernom mieste odporcu prebiehal odber plynu meradlom, na ktorom bola vymenená overovacia
značka číselníka meradla, ktorá na sebe niesla znaky používané v r.2006 napriek tomu, že meradlobolo ciachované v r.2005 a teda je nemožné, aby bolo meradlo opatrené ciachom nesúcim znaky roku
nasledujúceho po roku ciachovania. Nakoľko absentujú na odbernom mieste hodnoverné objektívne
údaje o množstve odobratého plynu, množstvo odoberaného plynu a výšku škody je možné určiť len na

základe metodiky stanovenej vyhl. č.155/2005 Z.z. nakoľko číselník meradla bol sprístupnený vonkajším
zásahom a teda bolo možné meradlom namerané hodnoty ovplyvňovať. Z tohto dôvodu navrhovateľ
množstvo odobratého plynu a jeho cenu určil v zmysel vyššie uvedenej vyhlášky a to so zohľadnením
množstva plynových spotrebičov zistených na odbernom mieste odporcu a ich najvyššieho hodinového
príkonu. Zamestnanci navrhovateľa meradlá neplombujú a nedisponujú plombovacími kliešťami, ktorými

disponujú len úradné ciachovne a to vždy len tými, ktoré nesú znaky konkrétneho roku, v ktorom sa
používajú. K argumentácii odporcu, že meradlo bolo umiestnené na voľne prístupnom mieste a teda
že navrhovateľ porušil svoju prevenčnú povinnosť uvádzame, že navrhovateľ osádza meradlá plynu v
súlade s STN na verejne prístupné miesto a to z dôvodu zachovania bezpečnosti a okamžitého prístupu
k meradlu v prípade jeho poškodenia prípadne nehody. Svoju prevenčnú povinnosť zachováva tým,
že meradlá opatrené úradnými ciachami umiestňuje do kovových prípadne už najnovšie plastových

skríň. Do pozornosti súdu dal navrhovateľ aj tú skutočnosť, že v čase neoprávneného odberu odporcu
klesla spotreba plynu na jeho odbernom mieste o 58%. Na základe uvedeného navrhovateľ zotrval na
podanom návrhu a žiadal, aby mu súd v celom rozsahu vyhovel, zároveň uplatnil trovy konania. Čo
sa týka nákladov spojených so zisťovaním neoprávneného odberu, sú to náklady spojené s dopravou
zamestnancov navrhovateľa na odberné miesto, ktoré sú paušalizované.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že zákon o energetike č.656/2004 Z.z. platný v
rozhodnom období v § 59 ods.1 výslovne vymenúva aké konania, či opomenutia sú porušením práv /
povinností vo vzťahu k dodávateľovi a ktoré zakladajú nárok na náhradu škody titulom neoprávneného

odberu zemného plynu. Ide o zodpovednosť objektívnu a preto je nutné tento nárok posudzovať podľa §
420 a nasl. Občianskeho zákonníka, navrhovateľ si vo svojich vyjadreniach protirečí, že náhradu škody
uplatňujetitulomporušeniaplombynameracomzariadení,pričompredložilznaleckýposudok, zktorého
zjednotlivýchodpovedíznalcavyplývajednoznačne,ženezistilzásahodporcudomeraciehozariadenia,
preto odporca tvrdí, že v danom prípade nenastal ani jeden z prípadov činnosti vymenovaných v § 59

od.1 cit. zák., ktorá by zakladala nárok navrhovateľa nahradiť škodu, pričom v § 59 ods. 2 je výslovne
uvedené,žeodberateľ,ktorýneoprávneneodoberalplynjepovinnýuhradiťdodávateľoviplynuvzniknutú
škodu, ak vznikla. Tvrdíme, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že nastal čo i len jeden z prípadov
neoprávneného odberu podľa § 59 ods.1 ani nepreukázal, že vznikla škoda a v akej výške podľa §
59 ods.2 cit. zákona, pričom v znaleckom posudku na titulnej strane je napísané, že ide o znalecký

posudok vo veci potvrdenia neoprávneného odberu plynu podľa ust. § 59 ods. 1 písm. d/ zákona
656/2004 Zb. zákona o energetike, pričom posudok nedáva jednoznačnú odpoveď, či zo strany odporcu
k neoprávnenému odberu došlo alebo nie. Znalec uviedol nezhodu len v odpovedi na poslednú otázku
posudku, pričom ide o evidenčný údaj, s ktorým má možnosť manipulovať sám dodávateľ resp. jeho
zamestnanec. K neoprávnenému odberu zo strany odporcu nedošlo, preto odporca žiadal žalobný návrh

v celom rozsahu zamietnuť. Odporca nepopiera, že bol odberateľom zemného plynu, ktorý mu dodával
distribútor zemného plynu, teda navrhovateľ. V sledovanom období odporca zemný plyn odoberal a
preddavkové platby za opakované dodávky riadne vykonával a vznikol mu nárok na vysokú sumu
preplatku. Odporca je toho názoru, že nenaplnil ani jeden zo spôsobov tzv. neoprávneného odberu
zemného plynu, tak ako je to uvedené v § 59 ods.1 cit. zákona o energetike a navyše, že svojim

konaním nespôsobil navrhovateľovi škodu. Podľa § 59 ods.2 cit. zákona je neoprávnený odberateľ
povinný uhradiť škodu iba v prípade ak vznikla. Odporca tvrdil, že základným predpokladom vzniku
nároku na náhradu škody , ak vznikla, je protiprávny úkon, teda porušenie právnej povinnosti odporcom
v tomto prípade zákonnej povinnosti podľa § 59 ods.1 písm. d/ vtedy platného zákona o energetike.
Navrhovateľ nepreukázal a práve naopak ním predložený znalecký posudok vyvracia protiprávny úkon

odporcu, ktorý by mohol zakladať nárok na náhradu škody keď znalec výslovne uviedol v odpovedi na
predposlednú otázku toto: „nezistil som zásah do zabezpečenia meradla“. Odporca si uplatnil náhradu
trov konania.

Svedok Z. I. vo svojej výpovedi uviedol, že kontrola u odporcu bola vykonávaná na základe poklesu

spotreby na odbernom mieste, pričom on zistil nesúlad overovacích značiek plynomera, keď jedna je
na obvode a druhá je na jeho číselníku. Vymenil plynomer, ktorý bol následne odovzdaný na znalecký
posudok a odporca podpísal zápis. Svedok plombovacími kliešťami nedisponoval, tieto sa používajú len
v daných pracoviskách AMS t.j. autorizovaná metrologická skúšobňa. Pričom, ktorá z týchto skúšobní tobola sa rozlišuje podľa čísla. Je tam uvedené veľké M a čísla 40, 41, 42 ( táto je t.č. zrušená ) alebo 43. V
tomto prípade bol plynomer opatrený na obvode M 40/05 a na číselníku bol M 43/06, čo je rok ciachu ako
r.2006, ktorá overovacia značka v tomto období ešte nebola ani vyrobená, nie ešte namontovaná. Tento

konkrétny plynomer bol na odbernom mieste namontovaný v r. 2005 takže v r. 2006 automaticky tento
plynomer nemohol byť v žiadnej inej ciachovni. Pracovníci navrhovateľa nedisponujú a to ani jeden z
ich takýmito značkami, ktoré používajú metrologické strediská. Zamestnanci majú iné značky a to pod
označením SPP a číslo. Svedok uviedol, že došlo k neoprávnenému odberu zemného plynu, nakoľko
bolo porušené pôvodné zabezpečenie plynomeru, konkrétna overovacia značka a táto bola nahradená

inou značkou, ktorá sporná značka môže byť buď z ukradnutého plynomeru alebo ukradnutá značka
z iného plynomeru.

Svedok F.. K. X. uviedol, že tak ako uviedol v znaleckom posudku na uvedenom meradle sa nachádzali
plomby s označením 06/M43 a to na kryte telesa plynomeru a 05/M40, ktorá sa nachádza na telese

plynomeru. Tieto v posudku „sporné označenia“ porovnával s kontrolnými odtlačkami, ktoré mal znalec
k dispozícii od navrhovateľa a zistil že tieto sa tvarovo a rozmerovo podobajú, na základe čoho možno
predpokladať, že boli utvorené jedným nástrojom. Svedok ďalej uviedol, že bol urobený neoprávnený
odber zemného plynu a to na základe tej skutočnosti, že meradlo nemalo zhodné roky overenia a
číselné označenia metrologického strediska na kryte telesa plynomeru a na telese plynomeru, pričom

uvedené plomby sa na tomto plynomere nemali nikdy stretnúť, resp. nemali sa na plynomeri súčasne
nachádzať. Toto meradlo bolo naposledy overované v r. 2005, čo je uvedené na strane 7 posudku,
plomba s označením 06 nemohla byť do meradla osadená v r. 2005, keď má fakticky označenie 06 a teda
deklaruje rok 2006.V takýchto prípadoch k neoprávnenému odberu zemného plynu dôjde odstránením
pôvodnej plomby osadenej v metrologickom stredisku, t.j. s označením XXMXX, a po takomto zásahu

je možné počítadlo meradla vyradiť fakticky z činnosti a následne ho namontovať naspäť a osadiť inú
plombu, čo bolo v tomto prípade č.XXMXX.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že plynomer sa nachádza pred oplotením pozemku na parkovisku

hneďvedľahlavnejcesty,odktorejjeumiestnenýccapolmetra,prípadnemeter.Plynomerjeumiestnený
na jeho pozemku, trčí zo zeme a je prikrytý plechovým krytom. Odporca tvrdil, že žiadny zásah do
plomby meracieho plynomeru nevykonal.

Zo zápisu zo dňa 09.07.2012 predloženého navrhovateľom súd zistil, že dňa 09.07.2012 bolo na

odbernom mieste S. XXX O. nad J. zistené , že overovacie značky plynomeru ( plomby) na telese a
číselníku vykazujú nesúlad . Na telese M40/05, na číselníku M43/06.

Podľa Znaleckého posudku č. 123/PL-2012 vo veci potvrdenia neoprávneného odberu zemného plynu
podľa § 59 ods. 1 písm. d) zák.č. 656/2004 Z.z., ktorý vypracoval F.. K. X. sa roky overenia ani čísla

metrologických stredísk na plombách meradla nezhodujú.

Výška škody bola vyčíslená podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 155/2005 Z.z. a 559/2007
Z.z. na sumu 6.744,39 EUR so začiatkom neoprávneného odberu dňa 19.08.2011 do dňa zistenia
neoprávneného odberu t.j.09.07.2012 za celkový počet dní neoprávneného odberu 326, pričom škoda

bola vypočítaná v sume 6.483,84 EUR a ostatné náklady zisťovania neoprávneného odberu celkom v
sume 260,55 EUR, spolu suma 6.744,39 EUR, ktorá bola následne odporcovi fakturovaná faktúrou č.
XXXXXXXXXX zo dňa 24.07.2012 splatnou 07.08.2012 na sumu 6.744,39 EUR.

Podľa § 59 ods. 1 písm. d/ zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, ktorý

bol účinný v období, kedy malo dôjsť k neoprávnenému odberu plynu (19.08 2011 do 09.07.2012),
neoprávneným odberom plynu je odber
a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou,
b) nemeraného plynu,
c) bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa

nesprávne zaznamenáva odber plynu,
d) bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, alebo
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,e) ak odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu; takýto odber sa za neoprávnený odber považuje
odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu,
f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete,

prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete,
g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky.

Podľa § 59 ods. 2 cit. zákona odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť

dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,
prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

Podľa § 59 ods. 3 cit. zákona ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a

spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu,
ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Podľa § 15 ods. 6 písm. d/ zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii v platnom znení platnosť úradného
overenia meradla zaniká aj v prípade, ak bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená

overovacia značka alebo zabezpečovacia značka.

Podľa § 19 ods. 1, § 8 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona č. 142/2000 Z.z. plynomer ako určené meradlo
možno používať na určovacie ceny len ak má platné overenie.

Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 155/2005 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob
výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu škoda spôsobená neoprávneným odberom
plynu sa vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného podľa odseku 2 a
sadzby za 1 m3 plynu, ktorá je
a) v prípade neoprávneného odberu plynu pre domácnosti cenníkovou cenou pre odberateľov plynu v

domácnosti v najvyššej tarife,
b) v ďalších prípadoch neoprávneného odberu plynu sadzbou, ktorá sa používa na zúčtovanie odchýlok
pri nedostatku plynu v sieti v súvislosti s vyvažovaním prepravnej siete alebo distribučnej siete, platná
počas neoprávneného odberu plynu; príslušná sadzba za 1 m3 plynu, ktorá sa používa na zúčtovanie
odchýlok pri nedostatku plynu v sieti v súvislosti s vyvažovaním prepravnej siete alebo distribučnej siete,

sa použije pre celé obdobie neoprávneného odberu plynu.

Podľa§1ods.4cit.vyhlášky,aknemožnopresneurčiťdobutrvanianeoprávnenéhoodberuplynu,odber
plynu sa účtuje odo dňa posledného odpočtu meradla do dňa zistenia neoprávneného odberu plynu.

Podľa §1 ods. 9 cit. vyhlášky k sume vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú náklady plynárenského
podniku, ktoré mu vznikli v súvislosti s neoprávneným odberom plynu, najmä náklady plynárenského
podniku spojené s dopravou príslušného množstva neoprávnene odobratého plynu do miesta
neoprávnenéhoodberu,nákladyspojenésozisťovanímneoprávnenéhoodberuplynuanákladyspojené
s odstraňovaním jeho následkov.

Podľa § 450 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody
primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové
pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola
poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

Podľa § 160 ods. 1 prvá veta O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., účinného do 31.1.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššiaako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že osoba oprávnená navrhovateľom na vykonávanie
kontroly odberných miest a výmeny elektromerov zistila dňa 09.07.2012 neoprávnený odber na
odbernom mieste odporcu. Bolo zistené poškodenie plynomeru a to porušenie plomby na počítadle
v.č.: XXXXXXXXXXXX, ktoré poškodenie bolo potvrdené posudkom a výpoveďou zamestnanca
navrhovateľa a znalca. V období od 19.08.2011 do 09.07.2012 dochádzalo k neoprávnenému odberu

zemného plynu. Navrhovateľ si vyčíslil škodu podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 155/2005
Z.z. vo výške 6 744,39 EUR faktúrou zo dňa 24.07.2012, splatnou 07.08.2012, doručenou odporcovi.
Škoda bola vyčíslená za obdobie neoprávneného odberu v trvaní 326 dní a to od 19.08.2011 do
09.07.2012.

S poukazom na ustanovenie § 59 ods. 1 až 3 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, ktorý bol účinný v období, kedy došlo k neoprávnenému odberu plynu
(od 19.08.2011 do 09.07.2012) je možné uzavrieť, že úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú
neoprávneným odberom plynu je objektívnou zodpovednosťou za škodu, pri ktorej sa nevyžaduje, aby
porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na meradle zavinil odberateľ, ten zodpovedá

( už len ) za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, pritom porušenie zabezpečenia meradla mohol spôsobiť ktokoľvek. Plynomer z daného
odberného miesta bol predložený na posúdenie znalcovi, ktorý vo svojom odbornom posudku vyslovil
záver, že na plombách meradla sa nezhodujú roky overenia ani čísla metrologických stredísk. Plomba
úradného overenia zabezpečuje meradlo proti neoprávnenej manipulácii, má za cieľ zabrániť možnosti

ovplyvniť alebo zmeniť indikáciu údajov o reálnej spotrebe zemného plynu. Plynomerom, na ktorom
bola porušená overovacia značka meradla, odoberal plyn odberateľ - odporca. Neoprávneným odberom
vznikla navrhovateľovi škoda. Navrhovateľ nemal k dispozícii údaje o skutočnej spotrebe plynu z
dôvodu porušenia plomby. Spôsob výpočtu určuje vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 155/2005
Z.z., ktorou bola výška škody vyčíslená sumou 6.744,39 EUR. V danom prípade nebolo možné

vychádzať z priemernej spotreby plynu, nebolo možné zistiť ani skutočný odber na danom odbernom
mieste a jediným relevantným dôkazom bol údaj na plynomeri, ktorý spĺňal všetky technické a
metrologické požiadavky. Citovaná vyhláška stanovuje spôsob výpočtu spôsobenej neoprávneným
odberom plynu, matematický vzorec, kde sa zistí množstvo a sadzba neoprávneného odberu plynu a
následne výška škody. Jediný spôsob, ktorý je možný a zákonný, je aplikácia citovanej vyhlášky a aj v

prípadoch, ak bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie, znalec aplikuje vyhlášku č. 155/2005 Z.z..
Odporca za vzniknutú škodu objektívne zodpovedá. Tvrdenie, že znaleckým posudkom nebol potvrdený
neoprávnený odber osobou odporcu ani zásah odporcu do telesa plynomeru, nie je okolnosťou, ktorá
by ho zbavovala zodpovednosti za vzniknutú škodu.

Právna úprava náhrady zodpovednosti za škodu pri neoprávnenom odbere zemného plynu je
vybudovaná na princípe objektívnej zodpovednosti odberateľa zemného plynu a to bez ohľadu na to, kto
neoprávnený zásah do určeného meradla (plynomeru) vykonal. Za vniknutú škodu teda bez ďalšieho
zodpovedá odberateľ. Stačí na to zistenie, že odberateľ odoberal zemný plyn s určeným meradlom, ktoré
v dôsledku neoprávneného zásahu nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu. Zákon

zveruje starostlivosť o riadny technický stav určeného meradla odberateľovi. Preto pri poškodení resp.
neoprávnenom zásahu do určeného meradla nerozhoduje to, kto tento zásah vykonal, resp. či odberateľ
o tomto porušení vedel. Dôsledky tohto zásahu nesie odberateľ a jeho zavinenie nie je potrebné skúmať
a nie je potrebné ani zisťovať, kto zásah do zariadenia skutočne spôsobil. Pravidlá výpočtu náhrady
škody sú dané vyhláškou. Keďže v dôsledku neoprávneného zásahu do plynomeru nebolo možné zistiť

výšku skutočnej škody, ktorá vznikla navrhovateľovi neoprávneným odberom, navrhovateľ využil svoje
oprávnenie a vypočítal výšku škody na základe vykonávacej vyhlášky. Čas trvania neoprávneného
odberu zemného plynu určil v období od 19.08.2011 do 09.07.2012, teda v dĺžke 326 dní. Do výpočtu
výšky škody navrhovateľ započítal aj úkony spojené so zisťovaním neoprávneného odberu zemného
plynu a to zaistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy v sume 186,92 EUR, vypracovanie posudku

na meradlo 40,- EUR, overenie plynomeru 14,67 EUR a oprava plynomeru 18,96 EUR, celkom ako
ostatné náklady v sume 260,55 EUR.Na základe uvedeného považoval súd návrh navrhovateľa za dôvodný v sume 6.744,39 EUR a odporcu
zaviazal na zaplatenie tejto sumy aj s úrokom z omeškania so začiatkom v zmysle žalobného návrhu.
Nárok na úrok z omeškania vznikol navrhovateľovi na základe toho, že splatnosť faktúry bola 07.08.2012

a odporca sa už jej neuhradením ocitol od nasledujúceho dňa, t.j. od 08.08.2012 v omeškaní, súd
však priznal navrhovateľovi úrok z omeškania od 18.10.2012 do zaplatenia a to podľa žalobného
návrhu. Pokiaľ odporca poukázal na § 450 Občianskeho zákonník t.j. na moderačné právo súdu znížiť
náhradu škody, súd dospel k záveru, že dôvody hodné osobitného zreteľa u odporcu splnené nie
sú. Zníženie náhrady škody súdom sa považuje za výnimočné opatrenie a nemožno ho používať

mechanicky. Hľadiská, z ktorých má súd pri znížení vychádzať sa spravujú zásadami dobrých mravov.
Odporca je poberateľom ČID v sume 176,20 EUR mesačne popri tom vykonáva činnosť podnikateľa
- živnostníka , jeho základ dane z príjmu fyzickej osoby v roku 2014 bol 2030,12 EUR. Odporca
má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom, dcéra Jasmína, nar. 19.6.2007 bola po rozvode
zverená do starostlivosti matky a vyživovacia povinnosť bola určená na sumu 75,- EUR mesačne, dcéra
Rebeka, narodená 18.7.2013 s ním žije v spoločnej domácnosti. Odporca žije v spoločnej domácnosti s

partnerkou, ktorá je matkou maloletej V., matka poberá rodičovský príspevok spolu s prídavkom na dieťa
v sume 226,- EUR mesačne a so starou matku , ktorá poberá starobný dôchodok 360,- EUR mesačne a
prispieva na chod domácnosti sumou 200,- EUR mesačne. Odporca je vlastníkom osobných motorových
vozidiel Mazda a Wartburg, finančné úspory nemá, jeho výdavky na chod domácnosti sú v sume 471,-
EUR , splátky úveru 168,63 EUR, nájomné za dielňu 215,58 EUR plus náklady na energie 30,- EUR,

odvody do sociálnej poisťovne 133,42 EUR. S poukazom na rozsudok NS SR z 23.6.2008, sp. zn. 1
Cdo 87/2007 zníženie náhrady škody by malo prevládať vo vzájomných vzťahoch medzi občanmi. S
poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že u odporcu nie sú splnené zákonné predpoklady
v zmysle § 450 Občianskeho zákonníka na zníženie požadovanej náhrady škody.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Keďže navrhovateľ bol v konaní úspešný, súd mu v súlade s citovaným ustanovením priznal právo na

plnú náhradu účelne vynaložených trov konania. Trovy navrhovateľa pozostávajú zo súdneho poplatku
404,50 EUR a trov právneho zastúpenia v sume 1675,01 EUR, vynaložených navrhovateľom. Právny
zástupca navrhovateľa predložil súdu vyúčtovanie trov právneho zastúpenia v sume 142,22 EUR. Súd
vyúčtovanie trov preskúmal a za jednotlivé úkony právnych služieb priznal náhradu trov právneho
zastúpenia podľa §13a ods. 1 písm. a/, c/ , d/, § 15 a § 17 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) nasledovne:

A/ úkony právnej služby:
1. prevzatie a príprava zastúpenia 237,34 EUR
2. písomné podanie vo veci samej 237,34 EUR
Režijný paušál za rok 2013 2x 7,81 EUR
DPH 20 %

Spolu v roku 2013 588,36 EUR
3. vyjadrenie z 23.04.2015 237,34 EUR
4. účasť na pojednávaní dňa 01.07.2015 237,34 EUR
5. účasť na pojednávaní dňa 07.10.2015 237,34 EUR
Režijný paušál za rok 2015 3 x 8,39 EUR

DPH 20%
Spolu v roku 2015 884,64 EUR
Odmena spolu 1.473,- EUR
B/Cestovné náhrady na pojednávanie dňa 01.07.2015 za cestu Martin - Prievidza a späť v sume 35,91
EUR a pojednávanie dňa 07.10.2015 za cestu Martin - Prievidza a späť v sume 31,90 EUR spolu v

sume 67,81 EUR

C/Náhradazastratučasupodľa....za2x4polhodiny x13,98EURspolus20%DPHvsume134,20EUR

Spolu trovy právneho zastúpenie v sume 1.675,01 EUR.

Otrováchštáturozhodolpodľa§148ods.1vetaprváObčianskehosúdnehoporiadkukeď štátmápodľa
výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Štát z rozpočtovýchprostriedkov súdu uhradil svedkovi F.. K. X. svedočné vo výške 14,10 EUR v zmysle uznesenia č.k.
18C/120/2014-81 z 27.07.2015, preto na úhradu tejto sumy štátu zaviazal neúspešného odporcu.

Súd zaviazal odporcu na zaplatenie uloženej sumy s príslušenstvom a na náhradu trov konania
navrhovateľovi a štátu s tým, že mu určil lehotu na plnenie 2 mesiace. Súd tým využil oprávnenie, ktoré
mu dáva § 160 ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku. Lehota na plnenie začne plynúť odo
dňa právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie.