Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/17/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5315206620
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5315206620.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov

senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci navrhovateľky: O. F.,
nar. XX. X. XXXX, bytom T., A. N. č. XXXX/X, proti odporcovi: S. F., nar. X. X.. XXXX, bytom T., P. č.
XXX, právne zastúpený Mgr. Michalom Durajom, advokátom so sídlom T., Z. XXXX, o rozvod manželstva
a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, na základe
odvolania odporcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 9P/40/2015-91 zo dňa 3. novembra 2015,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o vyživovacej povinnosti odporcu na maloletého

O. F., nar. XX.X.XXXX a vo výroku o trovách prvostupňového konania.

Rozsudok okresného súdu vo zvyšnej časti p o n e c h á v a n e d o t k n u t ý .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu. Konštatoval, že
vykonaným dokazovaním bol preukázaný hlboký a trvalý rozvrat vzťahu medzi manželmi, spôsobený
rozdielnym názorom účastníkov na požívanie alkoholických nápojov odporcom, čo viedlo k vzájomnému

odcudzeniu manželov.
Nadväzne postupom podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine upravil výkon rodičovských práv a povinnosti
k maloletému dieťaťu tak, že ho zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, u ktorej nemal
zistené žiadne prekážky brániace zvereniu dieťaťa do jej starostlivosti. Uvedené zároveň zodpovedá
(tak) zhodnému prejavu vôle rodičov, ako aj faktickému dlhodobému prevažnému osobného výkonu
starostlivosti o maloletého matkou. Nakoľko nezistil potrebu osobitnej úpravy styku otca s maloletým O.
súdnym rozhodnutím, ponechal prvostupňový súd túto otázku na dohodu rodičov.

Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd I. stupňa prihliadal na rozsudok Okresného súdu Čadca
č.k. 4P/78/2014-57 zo dňa 26.2.2015, na základe ktorého bola odporcovi uložená s účinnosťou od
12.12.2014 povinnosť prispievať na výživu maloletého syna sumou 300 eur mesačne. Nadväzne,
porovnaním situácie účastníkov konania v čase predmetného rozhodovania súdu s ich aktuálnymi
pomermi, dospel k záveru, že nie je preukázaná žiadna podstatná zmena odôvodňujúcu inú výšku
výživného na čas po rozvode manželstva, než bola určená uvedeným posledným rozhodnutím súdu o

výživnom.
V čase predchádzajúceho rozhodovania súdu i v súčasnosti je maloletý naďalej študentom strednej
školy, stále má náklady na študijné pomôcky a potreby, cestovné do školy a späť, keďže študuje mimo
svojho bydliska. Rovnako nedošlo k zmene zhoršeného zdravotného stavu dieťaťa - naďalej trpímigrénami, v dôsledku čoho má náklady na lieky a výživové doplnky, navštevuje dermatovenerológa, je
v pozorovaní hematologickej ambulancie, má náklady na okuliare. Súčasne je vo veku dospievajúceho
mladého muža, u ktorého sú zvýšené náklady jednak na stravu ako aj na oblečenie, obuv, keďže

rýchlejšie rastie, pričom s ohľadom na nadmernú veľkosť čísla topánky má problémy so zakupovaním
obuvi.
Podstatná zmena pomerov nebola zistená ani u odporcu, tento je stále zamestnaný v spoločnosti
Mobis Slovakia, s.r.o. s príjmom, aký dosahoval aj v čase posledného rozhodnutia súdu. Hoci odporca
poukazoval na zhoršenie svojho zdravotného stavu, toto tvrdenie nijako nepreukázal, podľa vlastného

vyjadrenia lekára ani nenavštívil. Prvostupňový súd neprihliadal ani na obranu odporcu, v zmysle ktorej
môže v dôsledku nadmernej pracovnej zaťaženosti ochorieť. Za určujúci totiž (súd) považoval skutkový
stavexistujúcikudňujehorozhodovania,kuktorémuokamihunebolazmenazdravotnéhostavuodporcu
právne relevantným spôsobom preukázaná.
Napokon,zmenapomerovnenastalaaninastranenavrhovateľky.Vdanejspojitostiokresnýsúduzavrel,
že nemohol prihliadať na obranu odporcu, v zmysle ktorej navrhovateľke našiel v minulosti inú prácu

s vyšším príjmom, nakoľko táto obrana odporcu bola známa už v čase posledného rozhodovania súdu
o výživnom.

O trovách rozhodol súd I. stupňa podľa § 144 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania
nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca a domáhal sa zrušenia napadnutého rozhodnutia a
vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zdôraznil, že nie je v jeho schopnostiach a
možnostiachamajetkovýchpomerochprispievaťnavýživumaloletéhodieťaťasumou300eurmesačne.
Okresnému súdu vytýkal, že sa nezaoberal nevyhnutnými výdavkami odporcu a že nevzal do úvahy

tvrdenia o zhoršujúcom sa zdravotnom stave odporcu. Zdôraznil, že sa nechce vzdať svojej povinnosti
platiť výživné, avšak nie je možné, aby dlhodobo pokračoval v pracovnom nasadení i vzhľadom na svoj
vek. Všetky bolesti a zdravotné komplikácie s ťažkosťami znáša len preto, aby dostal bonusy za riadnu
dochádzku do práce, čím sa zvyšuje jeho mzda. S prihliadnutím na výšku ním dosahovanej mzdy a jeho
nevyhnutné výdavky považuje výšku súdom určeného výživného za premrštenú a likvidačnú.

Odvolateľ poukázal na ustanovenie § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, v zmysle ktorého majú rodičia
povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností a majetkových pomerov. V ustálenej
praxi súdov je pritom v obdobných prípadoch zaužívané, že rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní
svoju vyživovaciu povinnosť v rozsahu 2/3-ín preukázaných nákladov na dieťa. Matka na pojednávaní
uviedla, že celkové mesačné výdavky na maloletého O. predstavujú 353,62 eur, ktoré tvrdenie ale

nebolo podložené listinnými dôkazmi. Zároveň však, pokiaľ má odporca uhrádzať sumu 300 eur
mesačne, uvedené predstavuje úhradu prevažnej časti výdavkov na syna. Taktiež matka na pojednávaní
nepredložila žiadne lekárske správy alebo potvrdenia, ktoré by odôvodňovali pravdivosť tvrdení, že si
nemôže dovoliť náročnejšie zamestnanie, nakoľko chodieva na hematológiu. Ak sú totiž nevyhnutné
výdavky na maloletého syna príliš vysoké, je v záujme matky, aby si našla zamestnanie s vyšším

príjmom, ktoré jej odporca zohnal. Z opísaného postupu/konania súdu, keď nevykonal dokazovanie o
matkou tvrdených okolnostiach, je podľa odporcu jednoznačne preukázané, že rozhodnutie v otázke
výživného je neobjektívne.

V písomnom vyjadrení k odvolaniu matka žiadala potvrdiť napadnutý rozsudok. Namietala, že dôkazná

povinnosť zaťažuje nielen ju, ale aj odporcu, ktorý pokiaľ tvrdí, že má zhoršujúci sa zdravotný stav, na
podporu svojho tvrdenia neoznačil žiaden dôkaz. Ďalej zdôraznila, že výdavky vo výške 353,62 eur na
maloletého O. sú nevyhnutnými pravidelnými výdavkami. Odvolateľ však v tejto spojitosti opomenul,
že v návrhu na rozvod sú uvedené aj výdavky, ktoré z dôvodu nízkeho príjmu nemohla vynaložiť na
maloletého, a ktoré sú potrebné pre štúdium na strednej škole a v konečnom dôsledku pre lepšie

uplatnenie na trhu práce - zakúpenie počítačového programu v hodnote 400 eur, resp. výdavky na
zdokonalenie sa v anglickom jazyku. Maloletý si nemôže dovoliť to, čo je pre väčšinu jeho rovesníkov
bežné, napr. lyžovať, korčuľovať, ísť na výmenný pobyt do Londýna (náklady vo výške 1.200 eur), k tomu
adekvátnevreckové,kúpiťsipermanentkudoposilovne,naplaváreň,kultúrnepredstavenie.Okremtoho
nie je v jej schopnostiach predvídať náhodné náklady na školské exkurzie, výlety, mimoškolskú činnosť,

nemohla ich preto v mesačných výdavkov na maloletého zahrnúť, čo však neznamená, že ich nemá. V
týchto prípadoch si požičiava od brata, nakoľko by určite nebolo v záujme dieťaťa, aby sa nezúčastnilo
školskej,príp.mimoškolskejčinnosti.Matkazdôraznila,žeosvojhosynasaodporcanezaujímaldo9-tich
rokov, nekúpil mu žiadne školské potreby ani v čase, keď maloletý začal navštevovať škôlku, základnúškolu, strednú školu, ani aktuálne o syna nemá žiadny záujem. Pokiaľ mu volala, že potrebuje zimnú
bundu, rifle, topánky, jeho odpoveď bola „čo zase chceš“, pričom synovi odporca poslal svoje 15-ročné
obnosené, špinavé a roztrhané rifle. Hoci pripustila, že je ustálenou súdnou praxou určovanie výživného

vo výške 2/3-ín preukázaných nákladov pre rodiča, ktorý sa osobne nestará o dieťa, uviedla, že je
potrebné ku každému prípadu pristupovať individuálne. Určovanie výživného totiž predstavuje výrazne
individuálnu oblasť s množstvom premenných, vopred nepredvídateľných okolností vyžadujúcich skôr
ľudské posúdenie než presný výpočet podľa určitého vzorca.
Ďalej matka maloletého poukázala na dôvody brániace jej prijať platovo výhodnejšie zamestnanie

a to zistenie karcinómu kože v roku 1999, následné zákroky v rokoch 2000, 2004 a 2007. Stále
je pod kontrolou onkodermatologičky a každý rok podstupuje 2-3 zákroky na odstránenie nových
kožných útvarov. Navštevuje hematologické oddelenie v Martinskej fakultnej nemocnici a vo Vojenskej
nemocnici v Ružomberku. Máva zvýšenú krvácavosť, je po operácii varixov, ktorú sú dôsledkom poruchy
hemostázy s hyperkoagulačným poteciálom, ktorá je v kombinácii s inými rizikovými faktormi. Musí
byť pod dohľadom lekárov, vyhýbať sa infekciám, úrazom, polohovať dolné končatiny, neodporúčajú

jej dlhé cestovanie, tehotenstvo, imobilizáciu. Taktiež sa v súčasnej dobe stará o svoju chorú mamu,
ktorá prekonala embóliu pľúc a je pravidelne sledovaná na hematológii, aby nedošlo k opätovnej embolií
a trombóze. Trpí hypertenziou, poruchami rytmu srdca. Na základe komplexného posudku zo dňa
21.10.2011 vydaného ÚPSVaR Čadca je jej matka odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby z dôvodu
praktickej hluchoty. Je teda osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, odkázaná na sprievodcu v oblasti

sebaobsluhy. Pracovisko matky je vzdialené od miesta jej trvalého bydliska a bydliska mamy asi 1
minútu, takže môže chodiť do práce a zároveň sa o ňu postarať. K jednotlivým tvrdeniam doložila listinné
dôkazy.
Dodala, že odporca si kúpil dňa 20.11.2014 byt, na kúpu ktorého si zobral hypotéku, pričom pred
bankou uviedol, že je rozvedený, hoci v tom čase nebol, čím vystavil aj ju majetkovému riziku v prípade

nesplácania hypotéky.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie v merite veci podal k
tomu oprávnený účastník konania (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods.
1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v ustanovení § 212 ods. 1,2 písm. b/ O.s.p. (z tohto

titulu nedotknutým ponechal odvolaním nenapadnuté výroky o rozvode manželstva, zverení dieťaťa
do starostlivosti matky a o úprave styku dieťaťa s otcom) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 a § 211 ods. 2 O.s.p. rozsudok v napadnutej
časti potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

Právnym základom určovania výšky vyživovacej povinnosti je i v konaní (vo veci starostlivosti súdu
o maloleté dieťa) ex lege spojenom s konaním o rozvod manželstva ustanovenie § 78 ods. 1 veta
prvá Zákona o rodine, podľa ktorého súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Rozhodujúcim kritériom (ako správne vymedzil okresný súd) je preto porovnanie pomerov
zainteresovaných osôb v aktuálnom (rozhodnom) období s pomermi v období predošlej úpravy

výživného. Nadväzne je neprípustné v rámci konania o zmene výživného opätovne prehodnocovať
skutočnosti (tvrdenie otca o zabezpečení lepšie hodnoteného pracovného miesta pre matku), ktoré
boli predmetom posúdenia pri predchádzajúcom rozhodovaní o výživnom, resp. opätovne posudzovať
správnosť/opodstatnenosť už právoplatne stanovenej výšky vyživovacej povinnosti. Inými slovami,
významnými sú len tie skutočnosti, ku ktorým došlo po predošlom rozhodnutí o vyživovacej povinnosti.

Z opísaného/určujúceho aspektu skutočne nie je možné - i vzhľadom na krátky časový odstup od
poslednej úpravy vyživovacej povinnosti - konštatovať existenciu relevantnej zmeny pomerov na strane
dieťaťa a matky.
Pokiaľ ide o argumentáciu otca jeho zhoršeným zdravotným stavom, táto ostala len v rovine ničím

nepreukázanýchtvrdení.Náležitýmjetiež-vovzťahuknáslednetvrdenejhrozbezhoršeniazdravotného
stavu v budúcnosti - prezentovaný záver súdu I. stupňa o viazanosti (§ 154 ods. 1 O.s.p.) súdu stavom
v čase vyhlásenia rozsudku. Uvedené vo svojich dôsledkoch (pre odporcu) znamená, že preukázané
zhoršenie zdravotného stavu vo všeobecnosti môže byť relevantným dôvodom na zníženie vyživovacej
povinnosti, avšak najskôr od času takéhoto zhoršenia.

Okresný súd teda v súdenej veci postupoval v zmysle označených východísk a náležite vyhodnotil
porovnanie pomerov na strane rodičov i na strane maloletého O.. Nadväzne je námietka odvolateľa o
nedostatočne vykonanom dokazovaní vo vzťahu k tvrdenia matky bezpredmetná, nakoľko základomrozhodnutia súdu nie sú (nové a podľa odvolateľa nepreukázané) tvrdenia matky, ale vyššie opísané
úvahy o neprípustnosti duplicitného/opätovného posudzovania skutočností (v okolnostiach súdenej veci
predovšetkým výdavkov na dieťa, výdavkov rodičov), ktoré už boli predmetom súdneho konania v rámci

skoršej úpravy vyživovacej povinnosti.
Na základe konštatovaného odvolací súd rozsudok v napadnutej časti potvrdil.

Vecne správnym je i rozhodnutie o náhrade trov prvostupňového konania. Totožná procesná situácia
je daná tiež v odvolacom konaní, preto odvolací súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 146 ods. 1

písm. a/ v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu ani trov
odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .