Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Martin Fiľakovský
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/178/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514200956
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8514200956.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02
Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO:
36 613 843 proti odporcovi H. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na
strane odporcu Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovská 10, Skalica, IČO: 42
264 154, právne zast. JUDr. Jozefom Kempom, advokátom, Nám. Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky
Grob v konaní o zaplatenie 860,89 eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu
Stará Ľubovňa zo dňa 07.04.2015 č. k. 4C/92/2014-68 takto jednohlasne
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol tak, že vedľajšie účastníctvo Občianskeho
združenia slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovská 10, Skalica, IČO: 42 264 154 na strane odporcu je
prípustné.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že podaním doručeným súdu dňa 26.6.2014 oznámilo
Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovská 10, Skalica, IČO: 42 264 154 vstup do
konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu.
Navrhovateľ hromadným podaním doručeným súdu dňa 6.2.2015 namietol prípustnosť vedľajšieho
účastníka z dôvodu nepreukázania súhlasu odporcu. S poukazom na § 93 ods. 2 O.s.p. a najmä na
§ 93 ods. 3 O.s.p. účinný od 1.1.2015 vyslovil názor, že ak vedľajší účastník doposiaľ nepredložil
súhlas odporcov s jeho vstupom do konania, nesplnil podmienky na vznik vedľajšieho účastníctva. Ďalej
poukázal na uznesenie ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 1/2014-9 a rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Obo 151/2007 a
vyslovil záver, že vstup vedľajšieho účastníka bez súhlasu odporcov je právne neúčinný. Vzhľadom na
tieto skutočnosti žiadal vedľajšieho účastníka do konania nepripustiť.
Odporca do dňa vydania tohto uznesenia nenamietal vstup vedľajšieho účastníka do konania.
Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 93 ods. 2 a ods. 3 O.s.p. účinného do 31.12.2014 a § 93
ods. 3 O.s.p. účinného od 1.1.2015, § 25 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a dospel
k nasledovným záverom.
Súd po preskúmaní návrhu navrhovateľa na vyslovenie neprípustnosti vstupu Združenia ako vedľajšieho
účastníka do konania na strane odporcov dospel k záveru, že uvedený návrh je nedôvodný a vedľajšie
účastníctvo občianskeho združenia, ktoré je založené za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov
v zmysle § 3 ods. 4, 5 zákona č. 250/2007 Z.z., na strane odporcov je prípustné.V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy
- zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa konajúcim v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a odporcom ako spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní
a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do
konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu, za ktorý sa (podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení) považuje aj zákon
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov. Ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. je z hľadiska systematického zaradenia i
jeho obsahu vo vzťahu k ustanoveniu § 93 ods. 1 O.s.p. špeciálnym ustanovením, pričom podľa jeho
znenia sa v danom prípade nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do
konania vyplývajúcej z ustanovenia § 93ods. 1 O.s.p., ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku
konania. Legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania v danom prípade dáva ustanovenie
§ 93 ods. 2 O.s.p. už iba s ohľadom na samotnú povahu vedľajšieho účastníka ako právnickej osoby,
ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Navrhovateľ svoje námietky postavil na právnej úprave § 93 ods. 3 O.s.p. účinnej od 1.1.2015. V tomto
smere súd považuje za potrebné uviesť, že vedľajší účastník vstúpil do konania pred nadobudnutím
navrhovateľom uvádzanej právnej úpravy. V súlade s platnou zásadou zákazu retroaktivity právnych
noriem nie je možné vyžadovať od vedľajšieho účastníka predloženie súhlasu odporcov s jeho vstupom,
ak vstúpil do konania pred účinnosťou zmeny právnej úpravy. Keďže k cit. § 93 ods. 3 O.s.p. účinnému
od 1.1.2014 nie sú žiadne prechodné ustanovenia, toto sa vzťahuje len na vedľajších účastníkov, ktorí
vstúpia do konania po 1.1.2015. Zo žiadneho ustanovenia O.s.p. nevyplýva, že vedľajší účastník, ktorý
vstúpil do konania do 31.12.2014, má povinnosť po 1.1.2015 dodatočne doložil súhlas účastníka, na
strane ktorého vystupuje. Uvedené však samozrejme neznamená, že súd neskúma súhlas hlavného
účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka na jeho podporu.
V danom prípade odporca do dňa vydania tohto uznesenia nenamietal vstup vedľajšieho účastníka na
ich podporu, aj keď o jeho vstupe vedel. Skutočnosť, že odporca doposiaľ nevyužil možnosť vyjadriť sa
k vedľajšiemu účastníctvu, súd nemôže automaticky považovať za vyslovenie nesúhlasu so vstupom
vedľajšieho účastníka. Do času, kým odporca nevyjadrí svoj výslovný nesúhlas so vstupom vedľajšieho
účastníka je podľa názoru súdu účasť vedľajšieho účastníka v konaní možná a odporca má vždy
možnosť jeho procesné postavenie v konaní zvrátiť. Takýto výklad neodporuje ani navrhovateľom
uvádzaným rozhodnutiam NS SR, resp. ÚS SR.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozhodnutie
zmeniť tak, aby vstup vedľajšieho účastníka do konania pripustený nebol. Ako dôvod uviedol, že
ustanovenie § 93 ods. 3 O.s.p. jednoznačne stanovuje súhlas hlavného účastníka ako nevyhnutnú
súčasť oznámenia vedľajšieho účastníka o vstupe do konania. Absenciu súhlasu nemožno nahradiť
ani výzvou zo strany súdu adresovanou žalovanému na vyjadrenie súhlasu so vstupom vedľajšieho
účastníka do konania, nakoľko takúto možnosť nepripúšťa ani samotné znenie Občianskeho súdneho
poriadku. Keďže vedľajší účastník takýto súhlas do dnešného dňa nepredložil, nesplnil podmienky na
vznik vedľajšieho účastníctva v predmetnom konaní. Nevyhnutnosť súhlasu do Občianskeho súdneho
poriadku zaviedol zákon č. 353/2014 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2015. Nakoľko ide o ustanovenie
procesného charakteru bez uvedenia prechodných ustanovení je platné odo dňa účinnosti a vzťahuje
sa aj na oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania doručené súdu pred 01.01.2015. Podľa
uznesenia NS SR vydaného vo veci 3Cdo/188/2012 skutočnosť, že vôľu vstúpiť do určitého konania
prejaví právnická osoba, činnosť ktorej je zameraná na ochranu práv spotrebiteľa neznamená, že
spotrebiteľ musí s jej vstupom do konania súhlasiť. Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového
konania by sa priečil vstup takéhoto vedľajšieho účastníka do konania, ktorý by bol spotrebiteľovi
nanútený.
Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením
§ 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
Novelou Občianskeho súdneho poriadku vykonanou zákonom č. 384/2008 Z.z. bola s účinnosťou od
15.10.2008 zavedená druhá skupina subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní.
Nové ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. však práve v prípade právnických osôb zameraných na ochranu
práv spotrebiteľa nevyžaduje preukazovanie právneho záujmu na výsledku sporu. Cieľom navrhovanej
úpravy je vychádzajúc z dôvodovej správy rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých
existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov,
ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného
záujmu vstupovať do konania ako vedľajší účastníci. Dôvodom je fakt, že v danej situácii by bolo
takmer nemožné preukázať právny záujem na výsledku sporu. V praxi ide hlavne o právnické osoby v
postavení mimovládnych organizácií zameraných na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou,
o združenia na ochranu spotrebiteľov a podobne.
Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
nestanovuje, že združenia na ochranu spotrebiteľov musia mať právo vstupovať do sporov o
individuálnych záujmoch spotrebiteľov ako vedľajší účastníci. Článok 7 ods. 2 tejto smernice priznáva
týmto združeniam procesné práva pokiaľ ide o ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov. Smernica
teda nič nehovorí o prípadnej účasti združení na ochranu spotrebiteľov v individuálnych sporoch. Toto
mlčanie sa ale v žiadnom prípade nedá chápať ako zákaz takejto činnosti. Z článku 8 Smernice Rady č.
93/13 EHS vyplýva, že členské štáty môžu zaviesť opatrenia, ktoré sú priaznivejšie pre spotrebiteľa, ako
tie, ktoré sú stanovené v smernici. Takýmto opatrením môže byť aj pripustenie vedľajšieho účastníctva v
konaní. Občiansky súdny poriadok účinný do 31.12.2014 v ustanovení § 93 a ani v iných ustanoveniach
neupravoval, aby podmienkou pre vstup vedľajšieho účastníka do konania mal byť výslovný súhlas
účastníka,nastranektoréhomávedľajšíúčastníkvystupovať.Žalovanýoznámenieovstupevedľajšieho
účastníka do konania prevzal a doposiaľ žiaden nesúhlas s jeho vstupom do konania nevyslovil.
Vedľajší účastník v súlade s ustanovením § 93 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2014 do konania
mohol vstúpiť buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom
súdu. Možnosť vstupu do konania bola obmedzená len dobou trvania konania. Vedľajší účastník tak
mohol vstúpiť do konania kedykoľvek od momentu jeho začatia až do doby, kedy sa konanie skončilo.
Začiatokkonaniajedanýdňom,keďdošielsúdunávrhnajehozačatiealebokeďbolovydanéuznesenie,
podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu (§ 82 ods. 1 O.s.p.).
Ak Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 31.12.2014 v prípade vedľajšieho účastníka ako
združenia na ochranu spotrebiteľa nevyžadoval preukazovanie právneho záujmu na výsledku sporu
a jeho vstup do konania nepodmieňoval výslovným súhlasom zo strany žalovaného, bolo pripustenie
vstupu vedľajšieho účastníka do konania vhodným prostriedkom pre dosiahnutie toho, aby žalovaný ako
spotrebiteľ mohol účinnejšie brániť svoje práva vyplývajúce z uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy.
Na právnu úpravu vyplývajúcu z ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2015 prihliadať
nemožno, nakoľko vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu pred 1.1.2015, teda v dobe
keď v tom čase účinný Občiansky súdny poriadok nevyžadoval ako súčasť podnetu aj súhlas účastníka
so vstupom do konania.
Zákon č. 353/2014 Z. z. účinný od 01.01.2015 neobsahuje vlastné prechodné ustanovenia a preto je
potrebné jeho účinky vykladať v súlade s princípom zákazu pravej retroaktivity. Ak nie je v prechodných
ustanoveniach výslovne uvedené inak, je pri strete starej a novej úpravy nutné vychádzať zo všeobecne
platnej zásady nepravej retroaktivity procesných noriem, teda aplikácie nových procesných noriem
pre skôr začaté konania. V takom prípade sa v konaní pokračuje podľa neskoršieho zákona s tým,
že právne účinky úkonov uskutočnených skôr zostávajú v platnosti. Čo sa týka nepravej retroaktivity
v procesnom práve a názorov v odbornej literatúre na ňu, z povahy procesného práva vyplýva, že
nové procesné právo má pôsobiť odo dňa nadobudnutia účinnosti nového zákona a to aj pre konania
zahájené pred jeho účinnosťou. Účinky procesných úkonov súdu a účastníkov, ktoré s nimi spájalači nespájala skoršia úprava však zostávajú zachované. Oznámenie o vstupe predstavuje procesný
úkon vedľajšieho účastníka, ktorým oznamuje svoj vstup do konania a preto na takýto procesný úkon
vedľajšieho účastníka sa musí vzťahovať právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 93 ods. 3 O.s.p. v
znení účinnom do 31.12.2014.
Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1, ods. 2
O.s.p. uznesenie ako vecne správne potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.