Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 19, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/522/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210205980
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1210205980.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr.

Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľa: A.J.P. PETRUS, s.r.o., Drobného
ul.č. 22, Bratislava, IČO: 31 342 663, zastúpený: JUDr. Peter Arendacký, advokát, so sídlom Čapkova
ul.č. 2, Bratislava, proti odporcovi v I. rade: D. I., R.. XX.XX.XXXX, D. N. B..Č.. X, D. a odporkyni v
II. rade: U. I., R.. X.X.XXXX, D. N. B..Č.. X, D., obaja zastúpení: JUDr. Zuzana Olexová, advokátka,
so sídlom Dunajská ul. č. 18, Bratislava, o návrhu na odporovateľnosť právneho úkonu, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 6C/47/2010-426 zo dňa
19.3.2013, pomerom hlasom 3:0, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 6C/47/2010-426
zo dňa 19.3.2013 p o t v r d z u j e .

Odporcom v 1. a 2. rade n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd žalobný návrh navrhovateľa zamietol. Navrhovateľa zaviazal zaplatiť
odporcom v I. a II. rade trovy konania vo výške 449,86 eur.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva. že návrhom podaným na tunajší súd dňa 19.3.2010 sa navrhovateľ

domáhal určenia, že zmluva uzavretá medzi Stavebným bytovým družstvom Trenčianska Bratislava,
IČO: 35 814 021 ako predávajúcim a odporcami ako kupujúcimi, registrovaná na Katastrálnom úrade
v D., Správe katastra nehnuteľností hl. mesto D. N. Č.. XV-XXXX/XX dňa 29.3.2007, predmetom
ktorej bol prevod nehnuteľnosti - byt č. XXX-1 na 2. poschodí bytového domu na N. B..Č.. XX, I.. Č..
XXXXX, postavenom na parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX O. XXXX/XXX a k bytu prislúchajúci podiel na
spoločnýchčastiachazariadeniachdomuvoveľkosti32657/2647529,zapísanýnaLVč.XXXXvedenom
na Katastrálnom úrade v D., Správe katastra hl. mesta SR D., pre J..Ú.. W., (ďalej len „Zmluva“) je voči

navrhovateľovi právne neúčinná. Súčasne žiadal, aby súd zaviazal odporcov k náhrade trov konania.

Návrh odôvodnil v podstate tým, že odporcovia sú členmi družstva - I. T. a boli nimi aj v rozhodnom
čase dňa 29.3.2007, kedy bola Zmluva zavkladovaná v katastri nehnuteľnosti. V tomto čase mal
navrhovateľ voči I. T. splatnú pohľadávku vo výške 678 523,20 Sk, t.j. 22.522,84 eur s príslušenstvom,
na základe rozhodnutí Okresného súdu Bratislava II. Pokiaľ odporcovia nepreukážu, že nemohli pri
náležitej starostlivosti spoznať úmysel dlžníka (SBD Trenčianska) ukrátiť navrhovateľa ako svojho

veriteľa, je treba považovať predmetnú kúpnu zmluvu za právny úkon voči navrhovateľovi neúčinný. Je
povinnosťou člena družstva zaujímať sa a mať vedomosť o hospodárení družstva, o jeho pohľadávkach
a záväzkoch. Ukrátenie uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľa spočíva v skutočnosti, že
predaný byt vo vlastníctve dlžníka bol vystavaný z členských vkladov odporcov do družstva I. T., ktorésa stali majetkom družstva a pri prevode bytu boli započítané do kúpnej ceny. Odporcovia tak získali
z družstva majetok v hodnote prevádzaného bytu, pritom zaň zaplatili iba zlomok jeho ceny. Včasnosť
podania žalobného návrhu vyplýva z dodržania 3-ročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť dňom

vkladu vlastníckeho práva odporcov do katastra nehnuteľností na základe Zmluvy - t.j. dňa 29.3.2007.
V tejto súvislosti poukázal na judikát pod č. R 41/2001.

Odporcovia s návrhom nesúhlasili. Namietli, že cieľom I. T. bolo obstarávať výstavbu bytov podľa
stanov družstva a výlučne týmto záväzkom boli podmienené akékoľvek finančné plnenia členov družstva

družstvu. S družstvom uzavreli zmluvu o obstaraní bytu dňa 26.3.2003, ktorou sa družstvo zaviazalo po
zaplatení ceny obstarať odporcom byt. Za obstaranie bytu zaplatili trhovo určenú cenu a vzhľadom na
finančné problémy družstva doplatili i nad rámec stanovenej ceny. Prevod bytov na odporcov neprebehol
bezodplatne, ani za podmienok finančne nevýhodných pre družstvo, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť
k ukráteniu veriteľa. Skutočnosť, že zaplatená kúpna cena zároveň tvorila aj členský vklad, ktorým
sa odporcovia podieľali na majetku družstva, mala zvýšiť právnu istotu týkajúcu sa plnenia zmluvy o

obstaraní bytu, a nemôže byť vykladaná účelovo ich v neprospech. Zo stanov družstva ako aj zmluvy
o obstaraní bytu je zrejmá vôľa zmluvných strán obstarať za odplatu byt pre odporcov, nie "darovať"
členský vklad družstva bez nároku na protiplnenie. Súčasne popreli, že by boli pri vstupe do družstva
alebo neskôr počas trvania členského vzťahu akoukoľvek formou informovaní o existencii záväzkov
družstva. Nie je im známe, na základe akých ustanovení dospel navrhovateľ k názoru, že bolo ich

povinnosťou mať prehľad o hospodárení, pohľadávkach a záväzkoch družstva.

Uznesením č.k. 6C/47/2010-203 zo dňa 25.1.2012 súd pripustil zmenu petitu, ktorým bola spresnená
špecifikácia prevedenej nehnuteľnosti v Zmluve.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, právneho zástupcu navrhovateľa, právnej
zástupkyne odporcov, svedka W. Ž.J., X.. K. Ž., oboznámil sa s obsahom zmluvy o obstaraní bytu
zo dňa 26.3.2003 a Dodatkom č. 1 k zmluve, Zmluvy o prevode vlastníckeho práva k rozostavanému
bytu č. XXX/X, prehľadom platieb za byt a potvrdeniami o platbách, príjmovými pokladničnými dokladov,
výpismi z účtu, požiadavkou na čerpanie úveru, Zmluvou o hypotekárnom úvere, rozsudkami tunajšieho

súdu vo veciach navrhovateľa proti I. T. a Krajského súdu v Bratislave, s obsahom spisu Správy katastra
pre hlavné mesto SR D. Č.. C.-XXXX/XX a listom vlastníctva č. XXXX , rozhodnutím Správy katastra pre
hlavné mesto SR D. Č.. XV-XXXX/XX, Stanovami I. T., korešpondenciou I. T., Protokolom o kontrole
nakladania s členskými vkladmi a hospodárení I. T., Zápisnicou z členskej schôdze I. T. z 28.2.2005
a 27.5.2004, výpoveďami svedkov vypočutých pred Okresným súdom Bratislava II v konaní vedenom

pod sp. zn. 58C/224/2009 a sp. zn. 13C/224/2009 a sp. zn. 17C/224/2009 - svedok X.. O.. A. J., V. J.,
E. D., K.. O. K.W. F., K.. X. Š., X.. A. I., X.. D. Š., prihláškami X. K. O. K.. K. Š., prehľadom záväzkov
I. T. k 31.12.2005, uznaním dlhu, odborným stanoviskom k trhovej cene bytu, podaniami navrhovateľa
v konaniach vedených voči I. T., Znaleckým posudkom X.. A. I. Č.. X/XXXX, Notárskou zápisnicou č.
R. XXX/XXXX.

Súd poukázal na ustanovenia § 42a ods. 1, 4; 42b ods. 1, 2, 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len
"OZ") a na výsledky dokazovania, a konštatoval, že návrh navrhovateľa nie je opodstatnený. Účelom
odporovateľnosti právneho úkonu je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorý zmenšuje svoj majetok
na úkor veriteľov. Súd mal v konaní za preukázané, že odporcovia sa stali členmi družstva, čo bolo

podmienkou k nadobudnutiu sporného bytu, a súčasne ako podmienka bola upravená aj v zmluve
o obstaraní bytu (čl. IV bod 5 zmluvy) , ktorá jasne definovala vedomosť oboch zmluvných strán,
že družstvo bude pre svojich členov realizovať výstavbu polyfunkčného domu a záväzok družstva
obstarať pre člena výstavbu bytu spolu s nadobudnutím vlastníckeho práva bytu a spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach bytového domu a pozemku s dohodnutým

časom plnenia, povinnosťami družstva a člena družstva, cenou, platobnými podmienkami a ďalšími
zmluvnými dojednaniami. Súčasne zmluva ukladala členovi družstva povinnosť poskytnúť družstvu
potrebné spolupôsobenie. Podmienky z uzatvorenej zmluvy boli odporcami splnené. Bolo nesporné, že
odporcovia sa stali členmi družstva a z ich strany došlo k úhrade ceny za byt, čím očakávali plnenie zo
strany družstva. K námietke navrhovateľa, že vstupom do družstva uhradili odporcovia členský vklad

a ďalšie platby realizovali za účelom úhrad členských vkladov, súd uviedol, že odporcovia boli jasne
uzrozumení so skutočnosťou, že členmi družstva sa stávajú len z dôvodu, že kúpa a nadobudnutie bytu
sú podmienené úhradou ceny bytu splátkami a úhradou vstupného vkladu. Tieto platby sú v zmluve
označené v zátvorkách ako členský vklad a ďalší členský vklad. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že tieto platbysúčlenskýmivkladmiaichrealizáciousastalimajetkomdružstva,zobsahuzmluvyoobstaraníbytuaajz
výpovedí svedkov je nesporné, že družstvo bolo založené za účelom výstavby bytového domu a predaja
bytov. Jeho členmi sa stali budúci vlastníci bytov, ktorých povinnosťou bolo platby za byt uhrádzať podľa

uzatvorenej zmluvy, t.j. jednotlivými splátkami, ktoré sa postupne odvíjali od jednotlivých etáp výstavby
domu. Podmienku vstupu do družstva a úhrady jednotlivých splátok odporcovia preukázali. K spornosti
pojmu "členský vklad" súd poukázal aj na Stanovy družstva a ich doplnok, ktoré jednoznačne definujú
ďalší členský vklad ako "cenu obstarania bytu". Aj keď v zmluvách sa pri cene bytu zároveň v zátvorke
uvádza pojem " členský vklad", nie je možné tento pojem vykladať čisto gramaticky, ale v zmysle ust. §

35 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj vzhľadom na prejav vôle toho, kto právny úkon urobil. Podľa tohto
výkladového pravidla a prihliadajúc na všetky zistené okolnosti prípadu možno konštatovať, že vôľou
oboch zmluvných strán bolo obstarať pre odporcov výstavbu bytu, za ktorý odporcovia zaplatia kúpnu
cenu. Družstvo sa zaviazalo po uhradení ceny za nehnuteľnosti tieto previesť do vlastníctva odporcov
v l a II. rade. Je preto zrejmé, že uhradená kúpna cena je protihodnotou za výstavbu a prevod bytu do
vlastníctvaodporcov.Zvykonanéhodokazovanianevyplynulo,žebyuvedenásuma predstavovalaďalší

členský vklad v zmysle § 223 a nasl. Obchodného zákonníka, na zaplatenie ktorého by sa odporcovia
akočlenoviazaviazaliaktorýbybolzakotvenývstanováchdružstva. Podľanázorusúdujepotrebnéoba
právne úkony t.j. zmluvu o obstaraní výstavby bytu, ako aj zmluvu o prevode vlastníctva rozostavaného
bytu posudzovať vo vzájomnej súvislosti, pretože oba právne úkony na seba nadväzujú.

Vo vzťahu k naplneniu ďalšieho predpokladu úspešnosti odporovacej žaloby, a to existencii úmyslu
dlžníka ukrátiť odporovateľným právnym úkonom svojho veriteľa, navrhovateľ poukázal na povinnosti
členov družstva oboznámiť sa so stanovami družstva, kontrolovať hospodárenie a financovanie
družstva, a zúčastňovať sa členských schôdzí. Odporca v I. rade potvrdil, že sa zúčastňoval niektorých
schôdzí, nepamätal si konkrétne schôdze. Taktiež nepoprel, že bol informovaný o hospodárení družstva,

avšak len v súvislosti s financovaním výstavby bytov. Odporkyňa v II. rade sa nevedela vyjadriť k
obsahu schôdzí a otázkach financovania družstva z dôvodu, že tieto otázky riešil jej manžel. Vykonanými
dôkazmi nebolo preukázané, že by odporcovia boli riadne informovaní o otázkach hospodárenia
družstva. Naopak, z obsahu protokolu o kontrole nakladania s členskými vkladmi a hospodárení I.
T. mal súd preukázané, že bola členskou schôdzou zvolená komisia, pozostávajúca z troch členov

družstva, za účelom kontroly v družstve v súvislosti s nakladaním s členskými vkladmi a v súvislosti
s hospodárením družstva za obdobie od roku 2001 až do roku 2006. Členovia družstva tak vykonali
audit ohľadne hospodárenia družstva, avšak ani pri vynaložení najväčšej starostlivosti sa im nepodarilo
zistiť, že by družstvo malo voči navrhovateľovi vymáhateľné pohľadávky. Podporne aj zo svedeckých
výpovedí je zrejmé, že členovia družstva neboli riadne informovaní o hospodárení družstva, o dlhoch a

finančných transakciách, nebola im daná informácia o dlhu voči navrhovateľovi. Túto skutočnosť potvrdil
svedok V. J.; ďalej predsedníčka družstva A.. E. D. a podpredseda družstva W. Ž., ktorí zhodne potvrdili,
že neinformovali členov družstva o všetkých finančných problémoch, ale len s úkonmi súvisiacimi s
výstavbou bytov. Svedkyňa K.. O. F. O. K.. X. Š. taktiež potvrdili, že nemali vedomosť o pohľadávke
navrhovateľaaaniX..O..J.vočidružstvu.ZoznaleckéhoposudkuavyjadreniaznalkyneX..A.I.malsúd

preukázané, že kontrola účtovníctva vykonaná v družstve v roku 2006 na žiadosť členov družstva bola
vykonaná v potrebnom rozsahu, pričom stav účtu družstva ku dňu 30.6.2005 bol vo výške 150 405,44
eur. Výsledky vykonaného auditu potvrdili v konaní pochybnosti o vedení účtovníctva a hospodárení I.
T., a poukázali na mnohé chyby, nezrovnalosti a porušovanie viacerých zákonov z oblasti účtovníctva
a daňovníctva.

Vo veci bola preukázaná existencia vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľa voči SBD právoplatnými
rozhodnutiami Okresného súdu Bratislava II a Krajského súdu v Bratislave, v celkovej sumu 22 522,84
eur. Bolo nesporne preukázané, že medzi dlžníkom navrhovateľa, t.j. I. T. a odporcami bola uzavretá
zmluva o prevode vlastníctva k rozostavanému bytu, avšak nebolo preukázané, že tento právny úkon

ukrátil uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľa. Správa katastra pre hl. m. SR Bratislavu
povolila vklad vlastníckeho práva k rozostavanému bytu dňa 29.3.2007, pričom návrh na vklad
vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu k pozemku zamietla. Odporcovia uhradili cenu za
byt, pričom v zmluve o obstaraní bytu sa zaviazali byt prevziať aj v skoršom termíne s tým, že
pôvodne dohodnutý termín obstarania výstavby bytu bol stanovený na deň 29.2.2004. Povinnosťou

odporcov bolo spolupôsobenie a záväzok prevziať byt na základe výzvy družstva v dohodnutom termíne.
Súčasne si družstvo stanovilo podmienku úpravy ceny bytu, ku ktorej i došlo dodatkom k zmluve.
Zmenu odporcovia akceptovali a kúpnu cenu riadne doplatili. Podľa názoru súdu uzavretím zmluvy
o prevode vlastníckeho práva k bytu nedošlo ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku družstva. Aksa na jednej strane jeho majetok zmenšil o byt, na druhej strane sa mu dostala protihodnota vo
forme finančného ekvivalentu. Zákonom stanovená trojročná prekluzívna lehota (hmotnoprávna), v
ktorej sa možno úspešne domáhať odporovateľnosti právneho úkonu, začína plynúť pri právach, ktoré

vznikajú vkladom do katastra nehnuteľností, dňom nasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu
práva do katastra nehnuteľnosti. V danom prípade k povoleniu vkladu príslušnou správou katastra
došlo ku dňu 29.3.2007 a prekluzívna lehota na podanie odporovacej žaloby uplynula dňa 29.3.2010.
Navrhovateľ podal návrh na súde dňa 19.3.2010, teda ešte pred uplynutím prekluzívnej lehoty. Súd sa
nestotožňuje s tvrdením navrhovateľa, že úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa je potrebné posudzovať

ku dňu zavkladovania vlastníckeho práva k bytu do katastra nehnuteľnosti, teda ku dňu, kedy nastali
vecnoprávne účinky zmluvy. Označený deň je rozhodným pre posúdenie plynutia premlčacej lehoty. Nie
je správne posudzovať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa ku dňu, kedy nastali vecnoprávne účinky
zmluvy, pretože ak by tu tento úmysel bol, musel existovať práve v čase podpisu zmluvy a nie v čase
rozhodovania správy katastra o povolení vkladu. Napokon od uzavretia zmluvy do povolenia vkladu
do katastra nehnuteľností môže v niektorých prípadoch uplynúť dlhá doba, čo by nemohlo ovplyvniť

úmysel dlžníka, ktorý musel byť zrejmý už v čase podpisu zmluvy. Súd z týchto dôvodov žalobný návrh
vo veci zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Trovy v konaní úspešných odporcov v I. a II.
rade predstavuje náhrada trov právneho zastúpenia. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.

z súd priznal právnej zástupkyni odporcov uplatnenú náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 612,76
eur za sedem úkonov právnej pomoci s tým, že základná sadzba za jeden úkon je priznaná podľa § 11
ods. 1 písm. c), vo výške jednej trinástiny výpočtového základu za jeden úkon.

Rozsudok napadol odvolaním navrhovateľ, podaním zo 14.5.2013, prostredníctvom právneho zástupcu.

Zotrval na svojich tvrdeniach z prvostupňového konania a uplatnil tieto odvolacie námietky:
1.Súd pochybil už v tom, že odporcom prezentované platby do imania I. T. (ďalej len „dlžník“)
posudzoval ako náhradu za prevádzané nehnuteľnosti, hoci platby boli vykonané na základe iného ako
odporovaného právneho úkonu. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že pri posudzovaní odporovateľnosti
právnych úkonov je podstatné iba to, či v dôsledku odporovaného právneho úkonu bola z majetku

dlžníka odchádzajúca hodnota nahradená inou hodnotou porovnateľnej výšky. Odporcovia vstúpili do
družstva dlžníka z dôvodu záujmu obstarať si byt v právnom rámci bytového družstva, čo navrhovateľ
nespochybňoval. Súd sa s tým nevyporiadal a rovnako aj so skutočnosťou, že sami odporcovia
potvrdili svoj úmysel vkladať do družstva dlžníka ďalšie členské vklady za účelom zvýšenia ich právnej
istoty, pričom sa pravidelne (odporca v 1. rade) zúčastňovali aj schôdzí družstva. Podľa § 223 ObZ

základné imanie družstva tvorí súhrn členských vkladov, na platenie ktorých sa zaviazali členovia
družstva. Podľa stanov dlžníka mali odporcovia povinnosť uhrádzať ďalšie členské vklady, ktoré sa stali
majetkom družstva. Vyplýva to aj zo zmluvy o obstaraní bytu medzi dlžníkom a odporcami, pričom
ďalšie členské vklady vkladali do takej výšky, aby nadobudli právo na vyrovnací podiel v hodnote bytu,
ktorý by pri vystúpení z družstva dlžníka získali do vlastníctva. Podľa § 233 ods. 3 ObZ sa výška

vyrovnaciehopodieluzisťujepodľavýškyčistéhoobchodnéhoimaniadružstva-pozohľadnenízáväzkov
družstva. Práve z dôvodu, že záväzky dlžníka neboli v čase sporného prevodu bytu vysporiadané, a
ani nemohli byť bez navýšenia členských vkladov, pristúpil dlžník a jeho členovia (aj odporcovia) k
prevodu rozostavaných bytov, hoci to nebolo dohodnuté v zmluve o obstaraní bytu. Týmto spôsobom
sa družstvo zbavilo všetkého majetku. V samotnej zmluve o obstaraní bytu je uvedené, že hodnota

bytu bude uhradená družstvu vo forme členských vkladov a takto to bolo vedené aj v účtovníctve
dlžníka. Je tak nesporné, že odporcovia vkladali členské vklady do družstva na základe iného ako
odporovaného právneho úkonu, t.j. bez ohľadu na to či by dostali alebo nedostali rozostavaný byt,
boli by povinní platiť členské vklady, ktoré uhradili podstatne skôr ako bol urobený odporovaný právny
úkon. V prejednávanej veci sa prevodom spornej nehnuteľnosti masa majetku, na ktorý by bolo možné

viesť exekúciu, nepochybne zmenšila a nepostačovala na úhradu všetkých záväzkov družstva. Išlo
tak o úkon ukracujúci veriteľa na uspokojení jeho pohľadávky voči dlžníkovi. Pre posúdenie ukrátenia
veriteľa je tak rozhodujúci majetok po uskutočnení odporovaného právneho úkonu. Vo veci bolo
preukázané, že dlžník po prevedení bytov do vlastníctva svojich členov, nevlastní žiadny ďalší majetok.
Odporcovia sa solventnosť družstva snažili preukázať výpisom z účtu družstva z januára 2006, na

ktorý prišla platba 1 601 541,- Sk. Išlo však o platbu, ktorá bola vedená ako započítaná pohľadávka,
a ktorá nezmenila finančnú situáciu družstva. Ku dňu 31.12.2005 bolo družstvo dlžníka insolventné
a predĺžené. Predložený znalecký posudok je úplne irelevantný, pretože posudzoval len finančné
prostriedky družstva, nie jeho aktíva a pasíva, a navyše nie je urobený ani k rozhodnému dátumu -ku dňu zavkladovania vlastníckeho práva odporcov; a vychádzal z účtovných dokladov, ktoré znalkyni
poskytli členovia družstva, a títo majú osobný záujem na výsledku sporu,

2. Existenciu samotného ukracujúceho úmyslu dlžníka súd výslovne nespochybnil, ale uviedol, že
odporcovia úspešne vyvrátili domnienku ich vedomosti o ňom. Súd pochybil už v tom, že skúmal
ukracujúci úmysel a vedomosť o ňom ku dňu podpisu kúpnej zmluvy a nie ku dňu jej zavkladovania
do katastra nehnuteľností. Tento názor je v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu ČR. Navrhovateľ
poukázal na judikát NS ČR sp. zn. 31Cdo/619/2000, podľa ktorého trojročné lehoty pre uplatnenie

práva odporovať právnym úkonom dlžníka začínajú plynúť dňom nasledujúcom po dni, ku ktorému
vznikli účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností. Z toho vyplýva, že k tomuto dňu musia byť
kumulatívne splnené aj ďalšie podmienky odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 42a OZ. Ak by aj
súd mal pravdu v tom, že úmysel dlžníka sa od uzatvorenia zmluvy do vzniku jej vecnoprávnych účinkov
nemôže zmeniť, bolo by to len v prospech navrhovateľa, pretože ak existoval v čase uzavretia zmluvy
potom musel existovať aj k času zavkladovania vlastníckeho práva. Na vyvrátenie zákonnej domnienky

podľa § 42a ods. 4 OZ by museli odporcovia preukázať nielen to, že o ukracujúcom úmysle družstva
nevedeli a nemohli vedieť, ale aj to, že vykonali dostatočnú vlastnú aktivitu na to, aby tento úmysel
spoznali. Samotná odporkyňa v 2. rade uviedla, že sa nezaujímala o záležitosti výstavby bytového
domu a nezúčastňovala sa ani schôdzí družstva. Prinajmenšom tak ona náležitú starostlivosť neurobila.
Nebola však preukázaná ani u odporcu v 1. rade. Kontrola vykonaná kontrolnou komisiou v družstve

takéto podmienky nespĺňa. Zisťovala len hospodárenie družstva do roku 2005, nie v rozhodnom čase
roku 2006, a z hľadiska odporovaných úkonov je kontrola irelevantná. Navyše z výsledkov kontroly
bolo zrejmé, že družstvo nevedie riadne svoje účtovníctvo a neeviduje všetky svoje záväzky. Členovia
družstva mali vedomosť o konkrétnych dlhoch družstva, ktoré v účtovníctve nefigurovali. Voči družstvu
bola vedená aj exekúcia, ale členovia neprejavili nijakú snahu zistiť z akého dôvodu. Keby tak urobili,

zistili by, že exekúcia bola vedená práve v prospech navrhovateľa a prebiehajú aj ďalšie súdne
konania. Neurobili žiadne kroky ani na zistenie dôvodov zapísania predbežného opatrenia týkajúceho
sa pozemkov do katastra nehnuteľností. Odporcovia si tak museli uvedomiť zámer družstva a existenciu
minimálne nepriameho úmyslu ukrátiť jeho veriteľov. Preto sa navrhovateľ domáha, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, alebo ho zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrili odporcovia prostredníctvom právneho zástupcu, podaním zo dňa
11.6.2013. Zotrvali na svojej obrane z prvostupňového konania a zdôraznili nasledovné:
Cieľom činnosti družstva dlžníka bolo obstarávať výstavbu bytov pre svojich členov a výlučne týmto

záväzkom boli podmienené akékoľvek finančné plnenia členov. Aj podľa stanov družstva ďalší členský
vklad zároveň predstavuje cenu za obstaranie bytu (čl. 9, bod 9.3) a zaplatením ďalšieho členského
vkladu je člen oprávnený nadobudnúť vlastnícke právo k bytu (čl.7, bod 7.7.). To znamená, že členské
vklady predstavovali ekvivalent ceny za obstaranie bytu a navrhovatelia zaň zaplatili riadnu trhovú cenu;
dokonca podľa dodatku k zmluve o obstaraní bytu doplatok nad rámec tejto ceny. Preto predajom

bytu nemohlo dôjsť k ukráteniu navrhovateľa. Navrhovateľ odporuje zmluvu o prevode sporného bytu
z 29.6.2005, ktorú sa snaží vykladať oddelene od ostatných súvisiacich právnych vzťahov. Poukazuje
na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21Cdo/1912/2000, ktoré sa však týka povinnosti blízkej osoby na
vynaloženie náležitej starostlivosti na zistenie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa. Toto rozhodnutie nerieši
posudzovanie ekvivalentnosti odporovaného úkonu, ako prezentuje navrhovateľ. V predmetnej veci

bol odporovanou zmluvou o prevode vlastníctva iba realizovaný záväzok previesť vlastníctvo k bytu
podľa zmluvy o obstaraní bytu, pričom finančné prostriedky vyplatené odporcami boli ekvivalentom
za prevedenú nehnuteľnosť. Navyše navrhovateľ vo svojich tvrdeniach nerozlišuje medzi obchodnými
vzťahmi, ktoré vznikajú medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, a medzi členmi a družstvom;
ktoré sú diferencované najmä v zmysle § 261 ods. 3 ObZ. Pri družstve existuje menšie personálne

prepojeniemedzičlenmiavedenímdružstva,akovobchodnejspoločnosti,pretožedružstvávzásadesú
širokým spoločenstvom osôb. Na členov družstva tak nemožno aplikovať ustanovenie § 42a ods. 4 OZ.
Navrhovateľ nepreukázal vo veci vedomosť odporcov o úmysle dlžníka ukrátiť navrhovateľa ako jeho
veriteľa. Bolo preukázané, že neboli vedením družstva oboznámení s účtovnou evidenciou a záväzkami
družstva, ani s jeho insolventnosťou, ale len s financovaním výstavby bytov. Dlhy družstva neboli zrejmé

ani zo záverov vykonanej kontroly. Odporcovia nesúhlasia ani s právnym názorom navrhovateľa, že
úmysel účastníkov zmluvy o prevode vlastníctva treba skúmať ku dňu rozhodnutia správy katastra.
Úmysel účastníkov zmluvy sa vždy prejaví pri jej uzavretí. Keď zmluva nadobudne vecnoprávne účinky
jej zavkladovaním do katastra, jej tento čas rozhodujúci pre plynutie premlčacej lehoty a splneniazákonných podmienok pre odporovanie tohto právneho úkonu. Navrhujú z týchto dôvodov, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok potvrdil. Uplatnili si nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktorý však
nevyčíslili.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212
ods. 1 O.s.p. v rozsahu napadnutého odvolania a dospel k záveru, že nie je dôvod na zmenu a ani na
zrušenie napadnutého rozhodnutia. Prvostupňový súd náležite zistil skutkový stav veci (§ 120 O.s.p.),
vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157

O.s.p.), na ktoré odôvodnenie poukazuje i odvolací súd (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Vo vzťahu k odvolacím námietkam navrhovateľa považuje odvolací súd zdôrazniť nasledovné:
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že odporovaná zmluva o prevode vlastníckeho prevode
vlastníckeho práva realizovala obsah zmluvy o obstaraní bytu medzi družstvom dlžníka a odporcami zo
dňa 26.3.2003. Vo veci nebolo sporné, že odporcovia vstúpili do družstva dlžníka výlučne za účelom

získania bytu za pevne dohodnutú cenu v zmluve o obstaraní bytu (935 071,- Sk a 28 463,-Sk). Dohoda o
cene bytu bola zmenená dodatkom č. 1 zo dňa 19.4.2005, ktorým sa odporcovia z dôvodu insolventnosti
družstva zaviazali uhradiť k pôvodne dohodnutej cene ďalšiu čiastku 208 996,- Sk. Takto upravenou
cenou uhrádzali všetky skutočne vynaložené náklady družstva na výstavbu bytu. Odporcovia teda
uzavreli zmluvu o prevode vlastníctva k bytu dňa 26.5.2005 s vedomím, že uhradením takto dohodnutej

kúpnej ceny poskytujú družstvu plný finančný ekvivalent za prevádzanú nehnuteľnosť. Skúmanie ich
vedomosti, či družstvo s nimi uzaviera kúpnu zmluvu s úmyslom ukrátiť svojich veriteľov (teda aj
navrhovateľa) je možné len k okamihu uzavretia odporovaného právneho úkonu, kedy nastavajú jeho
obligačnoprávne účinky. Čas zavkladovania kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľnosti nezávisí od vôle
zmluvných strán, ale od konania správy katastra, pričom vôľová aj vedomostná stránka zmluvných strán

môže byť v čase zavkladadovania už iná ako v čase uzavretia zmluvy. Práve pri uzatváraní zmluvy sa pre
jej platnosť posudzuje aj vôľovo-vedomostná zložka zmluvných strán, a keď nastanú obligačnoprávne
následky uzavretím zmluvy, sú prejavmi svojej vôle zmluvné strany viazané až do dňa zápisu prechodu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností; teda do okamihu vzniku vecnoprávnych účinkov zmluvy.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu odporcovia ako členovia družstva dlžníka, do ktorého vstúpili výlučne

za účelom zabezpečenia výstavby bytu za primeranú trhovú cenu, nemajú postavenie osôb blízkych, na
ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 42a ods. 2, alinea druhá OZ. Svedecké výpovede potvrdili, že členovia
družstva boli vedením informované len o veciach týkajúcich sa výstavby bytov. Členovia primeraný
záujem o hospodárenie družstva prejavili aj vytvorením kontrolnej komisie, ktorá nezistila nič čo by
ohrozilo naplnenie účelu členstva v družstve - získania bytu. V spornom prípade nešlo o klasické

družstvo, v ktorom sa členovia združujú za účelom dosiahnutia zisku v dlhodobom časovom horizonte.
Členstvo odporcov bolo výlučne limitované jednorazovým cieľom - výstavbou a získaním dohodnutej
nehnuteľnosti do vlastníctva. Tomu zodpovedala aj dohoda v zmluve o obstaraní bytu a obsah stanov
družstva, že členské vklady sa použijú výlučne na úhradu kúpnej ceny za dohodnutú nehnuteľnosť. Z
hľadiska tohto účelu členstva odporcov v družstve treba hodnotiť aj potrebu ich primeranej starostlivosti

a záujmu o hospodárenie družstva. Odvolací súd preto dospel k rovnakému skutkovému záveru, že vo
veci nebola preukázaná vedomosť odporcov, že uzavretím spornej zmluvy ako odporovaného právneho
úkonu, došlo k ukráteniu pohľadávok navrhovateľa voči družstvu dlžníka.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne

správny.

Odporcovia boli plne úspešní aj v odvolacom konaní a vznikol im nárok na náhradu trov podľa § 142
ods. 1 O.s.p. Zo spisu vyplýva, že im vznikli len trovy spojené s právnym zastúpením, pričom v odvolaní
si uplatnili nárok na náhradu trov konania. Keďže výšku trov právneho zastúpenia nevyčíslili v zákonnej

lehote troch pracovných dní odo dňa vyhlásenia rozsudku odvolacím súdom (§ 151 ods. 1 O.s.p.),
odvolací súd podľa § 151 ods. 2 O.s.p. odporcom náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.