Decision was made at the court Krajský súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Erika Zajacová
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoPr/7/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111224404
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3111224404.1
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa ZVS holding, a.s., so sídlom Dubnica nad Váhom, Ľ.
Štúra 1, IČO 36 305 600 proti odporcovi Ing. L. C., bytom U. XXX, v konaní zastúpenému JUDr. Zuzanou
Lukačovičovou, advokátkou, so sídlom Dubnica nad Váhom, Bratislavská 354/32 o zaplatenie 2.828,25
eur s príslušenstvom, na odvolania účastníkov konania proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k.
22Cpr/1/2012-155 zo dňa 22. apríla 2015, v senáte jednohlasne, takto
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa ZVS holding, a.s., so sídlom Dubnica nad Váhom,
Ľ. Štúra 1, IČO 36 305 600 proti odporcovi Ing. Milošovi Lukačovičovi, bytom Pruské 193, v konaní
zastúpenému JUDr. Zuzanou Lukačovičovou, advokátkou, so sídlom Dubnica nad Váhom, Bratislavská
354/32 o zaplatenie 2.828,25 eur s príslušenstvom, na odvolania účastníkov konania proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín č.k. 22Cpr/1/2012-155 zo dňa 22. apríla 2015, v senáte jednohlasne, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j ea vec v r a c i a súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa a odporcovi náhradu
trov konania nepriznal. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom
voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 2.828,25 eur z titulu náhrady škody vo výške 4-násobku
priemerného mesačného zárobku odporcu podľa § 186 ods. 2 Zákonníka práce. Uviedol, že odporca
pri plnení pracovných povinností v jeho spoločnosti /vývoj nových výrobkov/ využíval legálne zakúpené
licencie Solid Edge 32, na ktoré mala autorské práva spoločnosť SIEMENS a.s.. Dňa 23.7.2010 im
táto spoločnosť oznámila, že u navrhovateľa bola nainštalovaná nelegálna verzia softvéru 3D CAD
systému Solid Edge a pravidelne užívaná od 6.7.2010. Po prešetrení informatikmi navrhovateľa bolo
zistené, že dňa 4.7.2010 si odporca, v tom čase zamestnanec navrhovateľa, poslal zo súkromnej
mailovej adresy [email protected] nelegálnu licenciu na Solid Edge 32. Vzhľadom k tomu, že zo
strany navrhovateľa išlo o prvé porušenie, spoločnosť SIEMENS a.s. upustila do vymáhania škody
a navrhla nelegálne licencie zlegalizovať. Za nelegálne spustenie licencie spoločnosť po dohode s
navrhovateľom dodala navrhovateľovi 4ks Solid Edge Classic v celkovej sume 38.556,- eur, ktorú
navrhovateľ zaplatil. Navrhovateľ túto sumu považoval za ujmu v jeho majetkovej sfére, ako bývalého
zamestnávateľa odporcu. Súd vo veci vykonal dokazovanie, ktorého výsledky posúdil podľa § 179
ods. 1 Zákonníka práce. Uviedol, že z uvedeného ustanovenia § 179 Zákonníka práce vyplýva, že pre
vznik všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu musia byť splnené nasledujúce predpoklady: -
vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením, - protiprávny úkon,
- porušenie povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi alebo úmyselné
konanie proti dobrým mravom, - príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, -
zavinenie na strane zamestnanca. Pre zodpovednosť zamestnanca za škodu sa vyžaduje splnenie
všetkých uvedených predpokladov. Ak nie je splnený čo len jeden predpoklad, zamestnanec za škodupodľa tohto ustanovenia nezodpovedá. Vo všeobecnosti v právnej teórii, ako aj v súdnej praxi je pojem
škoda ustálený. Za škodu sa považuje "skutočná škoda" a "iná škoda" /najmä ušlý zisk/. Pojem škoda je
definovaný ako ujma, ktorá nastala /prejavuje sa/ a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom,
t.j. peniazmi /pozri napr. R 55/1971, R 27/1977, R 3/1984/. Škoda sa teda prejavuje v majetkovej
sfére poškodeného. Jej existenciu preukazuje poškodený. Aj z ustanovení Zákonníka práce vyplýva,
že rozlišuje skutočnú škodu a inú škodu. Pod skutočnou škodou treba rozumieť sumu, o ktorú sa
majetok poškodeného zmenšil, pričom táto suma zodpovedá hodnote, ktorú treba vynaložiť na to,
aby sa vec uviedla do pôvodného stavu. Ušlý zisk predstavuje majetkovú hodnotu, ktorá zodpovedá
tomu, o čo by sa majetok poškodeného zväčšil, ak by nedošlo k škodnej udalosti. Zamestnanec v
zásade zamestnávateľovi zodpovedá iba za skutočnú škodu. Len výnimočne, napríklad pri úmyselne
spôsobenej škode, zodpovedá aj za ušlý zisk. To, že zamestnávateľovi vznikla škoda a aká je jej výška,
preukazuje poškodený zamestnávateľ. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania bolo zistené,
že kúpou 4 ks legálnych licencií počítačových programov navrhovateľom v dôsledku konania odporcu
nedošlo k zníženiu majetku navrhovateľa bez poskytnutia protihodnoty, teda nevznikla skutočná škoda.
Vznik inej skutočnej škody a ani ušlého zisku navrhovateľ nepreukázal a ani netvrdil. Pre absenciu
prvého zákonného predpokladu vzniku zodpovednosti odporcu za škodu podľa § 179 ods. 1 Zákonníka
práce nevznikla táto zodpovednosť odporcu a žaloba bola ako nedôvodná zamietnutá. O náhrade trov
konania rozhodol súd podľa § 150 ods. 1 O.s.p.. Úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania
proti neúspešnému navrhovateľovi, pretože odporca svojím vedomím konaním zapríčinil vzniknutý stav
a nutnosť riešenia daného problému. Navrhovateľ zrejme dal prednosť kúpe legálnych licencií, i keď v
tom čase zrejme nie nevyhnutných , pred zaplatením sankcií bez protihodnoty. Keby si odporca nebol
poslal do svojho pracovného počítača nelegálnu verziu programu, k danej situácii by nedošlo. Podľa
vyjadrenia odporca ani nemal dôvod nelegálnu verziu zasielať do svojho pracovného počítača.
Proti tomuto rozsudku podali odvolania obaja účastníci konania.
Navrhovateľ napadol rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí jeho návrhu na začatie konania.
Podľa neho toto rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Závery súdu prvého
stupňa o tom, že navrhovateľovi nevznikla žiadna skutočná škoda sú nesprávne a v zásade ide o
názory a tvrdenia, ktoré v konaní prezentoval samotný odporca. Súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal
podmienkou príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti odporcu a vzniknutou škodou, teda prečo
bol navrhovateľ nútený zakúpiť duplicitne niečo, čo nepotreboval a v budúcnosti ani nevyužíva pri svojej
podnikateľskej činnosti. Súd ignoroval to, že k zakúpeniu licencií zo strany navrhovateľa by vôbec
nedošlo, ak by odporca nevykonal protiprávny úkon. Pokiaľ ide o škodu vzniknutú navrhovateľovi, tak
protiprávnym úkonom odporcu došlo k znehodnoteniu existujúceho majetkového stavu navrhovateľa
oproti stavu pred škodovou udalosťou a to tým, že bol nútený si zakúpiť nelegálne stiahnutý softvér od
spoločnosti Siemens odkúpiť, t.j. vynaložil majetkovú hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch, aby uviedol veci
do predošlého stavu. Tým, že navrhovateľ tento softvér odkúpil nedošlo k zväčšeniu jeho majetkových
hodnôt, pretože duplicitne zakúpil program, ktorý jeho zamestnanci v dnešnej dobe nevyužívajú pri
plnení pracovných úloh a peňažné prostriedky takto vynaložené mohol navrhovateľ oveľa efektívnejšie
použiť. Navrhovateľ ďalej poukázal na článok p. Robina Mitanu zo spoločnosti TS SOVA Digital, a.s.
uverejnený na internete dňa 10.08.2010, podľa ktorého pri zistení používania nelegálneho softvéru
existujú zvyčajne iba dve možnosti - zaplatiť požadovanú sumu rovnajúcu sa zvyčajne komerčnej
hodnote nelegálne stiahnutého softvéru + dodatočnú sankciu a druhá možnosť je súdne riešenie sporu,
ktoré je zvyčajne v krajine, kde padne trestné oznámenie, t.j. v 99 % v USA, čo je extrémne nákladná
záležitosť a navyše už dopredu je takmer isté, že šanca vyhrať takýto spor je mizivá, pretože je
preukázateľné, že došlo k trestnému činu zneužitia duševného vlastníctva, a na to je špeciálne americké
právo veľmi citlivé. Podľa navrhovateľa spoločnosť Siemens postupovala voči navrhovateľovi opísaným
spôsobom, výsledkom čoho bolo odkúpenie nelegálne stiahnutých licencií navrhovateľom ako cesta
„menšieho zla“. Navrhovateľ okrem toho pristupoval k odporcovi citlivo a fér, keď zmenil svoj návrh a
ďalej od odporcu nežiadal uhradenie škody vo výške 38.556,- eur, čo je suma, ktorú zaplatil za nelegálne
stiahnuté licencie, ale len uhradenie škody do výšky štvornásobku priemerného mesačného zárobku
odporcu. Navrhovateľ si myslí, že preukázal existenciu všetkých podmienok vzniku zodpovednosti
odporcu za škodu a preto navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
tak, že jeho návrhu celkom vyhovie.
Odporca k odvolaniu navrhovateľa písomne uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí
návrhu navrhovateľa považuje za zákonné a správne. Vykonaným dokazovaním súd správne zistil to,čo odporca tvrdil počas celého konania, že absentuje prvý zákonný predpoklad vzniku zodpovednosti
zamestnanca za škodu, t.j. vznik škody, pretože nedošlo k žiadnemu zníženiu majetku navrhovateľa bez
poskytnutia protihodnoty. Odporca poukázal aj na to, že navrhovateľ vo svojom odvolaní tvrdí, že jeho
zamestnancizakúpenépočítačovéprogramynevyužívajú,alenapojednávanídňa22.04.2015naotázku
súdu uviedol, že zakúpené počítačové programy jeho zamestnanci využívajú. Vzhľadom na uvedené
navrhol odporca, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil.
Odporca sa odvolal do výroku rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov konania. Podľa neho
rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Podľa neho mal súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania jednoznačne aplikovať ustanovenie
§ 142 ods. 1 O.s.p.. Odporca mal vo veci plný úspech a súd pochybil, keď mu nepriznal náhradu trov
konania, ktoré vynaložil na účelné bránenie svojho práva. Odporca nesúhlasí s tvrdení súdu, že ak by si
neposlal do svojho pracovného počítača nelegálnu verziu programu, tak by k danej situácii nedošlo. Toto
nebolo v konaní preukázané. Navrhovateľ vykonal odporcovi z jeho platu zamestnanca neoprávnene
zrážky v sume 493,15 eur, ktorú mu dodnes nevrátil. Následne ho zažaloval o zaplatenie 38.062,85 eur,
potom žalobu upravil a požadoval zaplatenie už len 2.828,25 eur. Odporca vynaložil trovy na zaplatenie
súdneho poplatku za odpor i za trovy právneho zastúpenia potrebné na bránenie jeho práva v tomto
konaní. Neexistujú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by odporcovi ako úspešnému
účastníkovi nemala byť priznaná náhrada trov konania. Odporca preto navrhol, aby odvolací súd v
napadnutom výroku rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že navrhovateľa zaviaže na náhradu trov
konania pred súdom prvého stupňa. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania.
K odvolaniu odporcu navrhovateľ písomne uviedol, že z rozhodnutia súdu o náhrade trov konania
vyplýva, že konajúci súd mal pochybnosti, kto je v danom spore úspešný. Súd síce konštatoval, že
odporca zapríčinil vzniknutý stav a nutnosť jeho riešenia tým, že si poslal do svojho pracovného počítača
nelegálnu verziu programu, a teda mal za to, že toto súd dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
odporcovi náhradu trov konania nepriznal, ale zároveň vyvodil aj pochybnosť o tom, kto mal vo veci plný
úspech. Tým, že v merite veci súd návrh navrhovateľa zamietol a potom odporcovi náhradu trov konania
nepriznal, je podľa navrhovateľa zrejmé, že súd si nebol istý svojím rozhodnutím v merite veci a v úzadí
bol aj stotožnený s názorom navrhovateľa, že škoda vznikla.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v
rozsahu a z dôvodov podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušiť
a vec vrátiť súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie z týchto dôvodov:
Z dokazovania vykonaného vo veci súdom prvého stupňa vyplýva, že odporca si počas trvania
pracovného pomeru u navrhovateľa zo svojej súkromnej e-mailovej adresy [email protected] zaslal
nelegálnu licenciu na Solid Edge 32. Vo svojom pracovnom počítači mal program s legálnou licenciou
na Solid Edge 32. Táto sa dala aj využívať. Dňa 23.7.2010 navrhovateľovi spoločnosť SIEMENS a.s.
oznámila, že u navrhovateľa bola nainštalovaná nelegálna verzia softvéru 3D CAD systému Solid Edge
a pravidelne užívaná od 6.7.2010. Vzhľadom k tomu, že zo strany navrhovateľa išlo o prvé porušenie,
spoločnosť SIEMENS a.s. upustila do vymáhania škody a navrhla nelegálne licencie zlegalizovať. Za
nelegálne spustenie licencie spoločnosť po dohode s navrhovateľom dodala navrhovateľovi 4ks Solid
Edge Classic za celkovú cenu 38.556,- eur, ktorú navrhovateľ zaplatil.
Uvedené zistené skutočnosti súd prvého stupňa po právnej stránke posúdil podľa § 179 ods. 1
Zákonníkapráceadospelzáveru,ženebolisplnenévšetkyzákonnépodmienkyprevznikzodpovednosti
odporcu ako zamestnanca za škodu navrhovateľa ako zamestnávateľa podľa uvedeného zákonného
ustanovenia, konkrétne vznik škody, pretože kúpou 4 ks legálnych licencií počítačových programov
navrhovateľom v dôsledku konania odporcu nedošlo k zníženiu majetku navrhovateľa bez poskytnutia
protihodnoty, teda nevznikla skutočná škoda.
Odvolací súd dospel k záveru, že uvedené právne posúdenie v konaní zistených skutočností súdom
prvého stupňa je nesprávne.
Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu
spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a
185.
Súd prvého stupňa správne v súlade s ustálenou judikatúrou uviedol, že pre vznik všeobecnej
zodpovednosti zamestnanca za škodu podľa uvedeného § 179 ods. 1 Zákonníka práce musia byť
splnené nasledujúce predpoklady: - vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti
s týmto plnením, - protiprávny úkon, - porušenie povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej
súvislosti s nimi alebo úmyselné konanie proti dobrým mravom, - príčinná súvislosť medzi porušením
povinnosti a vznikom škody, - zavinenie na strane zamestnanca. Rovnako správne súd prvého stupňa
uviedol, že za škodu sa považuje ujma, ktorá nastala /prejavuje sa/ v majetkovej sfére poškodeného a
je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi.
Následný právny záver súdu prvého stupňa, že v dôsledku konania odporcu nedošlo k zníženiu majetku
navrhovateľa bez poskytnutia protihodnoty, teda nevznikla skutočná škoda, však už podľa odvolacieho
súdu neobstojí. Odvolací súd je toho názoru, že za skutočnú škodu je potrebné považovať aj náklady,
ktoré poškodený vynaložil v dôsledku protiprávneho konania škodcu a ktoré by inak, ak by nedošlo k
protiprávnemu konaniu škodcu, nevynaložil.
Aplikujúc uvedené na predmetnú právnu vec, za skutočnú škodu navrhovateľa môžu byť považované
aj náklady, ktoré musel navrhovateľ vynaložiť na legalizáciu nelegálneho softvéru len v dôsledku
protiprávneho konania odporcu, hoci by inak takéto náklady nevynaložil. Skutočnosť, že navrhovateľ
legalizovaním nelegálneho softvéru získal licencie na tento softvér a teda možnosť ho ďalej legálne
využívať, sama osebe ešte neznamená, že v majetkovej sfére navrhovateľa nedošlo k ujme. Podstatné
je zistenie, či takto získanú protihodnotu navrhovateľ potreboval pri plnení svojich činností a teda by
náklady na jej obstaranie vynaložil aj bez protiprávneho úkonu odporcu. Takáto skutočnosť nateraz
v konaní preukázaná nebola a preto je právne posúdenie súdu prvého stupňa, že v dôsledku
protiprávneho konania odporcu nedošlo k zníženiu majetku navrhovateľa bez poskytnutia protihodnoty
a teda navrhovateľovi nevznikla skutočná škoda, nesprávne.
Súd prvého stupňa teda výsledky vykonaného dokazovania nesprávne právne posúdil a odvolací súd
z tohto dôvodu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil
podľa § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie, v ktorom je súd prvého stupňa viazaný hore vysloveným
právnym názorom odvolacieho súdu /§ 226 O.s.p./.
Vnovomrozhodnutísúdprvéhostupňarozhodneopätovneotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňa
ako aj o náhrade trov odvolacieho konania /§ 224 ods. 3 O.s.p./.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.