Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 7, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/214/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816200012
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3816200012.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: W., zastúpeného W. proti odporcovi: Z., o zaplatenie
1 087,15 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo
dňa 02. marca 2016, č.k. 15C/1/2016-40, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil, rozhodol o vrátení časti zaplateného súdneho
poplatku navrhovateľovi a uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania, a to z titulu
náhrady súdneho poplatku 6,70 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 167,10 Eur, k rukám W.,
do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V časti o zastavení konania okresný súd

odôvodnil uznesenie tým, že navrhovateľ pred prvým pojednávaním vo veci samej vzal návrh späť
z dôvodu, že odporca uhradil celú žalovanú sumu. Výrok o trovách konania okresný súd odôvodnil
tým, že k zastaveniu konania došlo pre správanie odporcu, ktorý plnil navrhovateľovi po začatí konania.
Navrhovateľovi vznikli trovy zaplatením súdneho poplatku, ktorý nebol krátený v sume 6,70
Eur a trovami právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci á 61,41 Eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky č.
655/2004 Z. z. v platnom znení), príprava a prevzatie zastúpenia, podanie návrhu na súd, t. j. 122,82

Eur, 1 x režijný paušál 8,04 Eur a 1 x režijný paušál 8,39 Eur, t. j. 16,43 Eur, DPH 27,85 Eur,
spolu trovy 167,10 Eur. Okresný súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľa odmenu za úkon -
späťvzatie návrhu na začatie konania z dôvodu, že v zmysle § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004
Z. z. v platnom znení nejde o vyjadrenie vo veci samej, ale len úkon, ktorým navrhovateľ
disponoval s návrhom na začatie konania. Právne okresný súd výrok o trovách zdôvodnil
ustanovením § 146 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.).

Proti tomuto uzneseniu, a to výroku o trovách konania, podal v zákonnej lehote prostredníctvom
svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ. Navrhol uznesenie v tejto časti zmeniť tak, aby boli
navrhovateľovi priznané trovy právneho zastúpenia aj za úkon späťvzatie návrhu na začatie konania.
Svoje odvolanie odôvodnil ustanoveniami § 205 ods. 2 písm. b), d), e), f) O.s.p. s tým, že nesúhlasí
s názorom prvostupňového súdu, ktorý nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľa odmenu za úkon

právnej služby - späťvzatie návrhu z dôvodu, že nejde o vyjadrenie sa vo veci samej, ale len úkon,
ktorým navrhovateľ disponoval s návrhom na začatie konania. Vyjadrenie vo veci samej sa podľa
navrhovateľa týka späťvzatia návrhu, nakoľko tým, že navrhovateľ zobral návrh v celom rozsahu späť,
ovplyvnil konanie ako také. Navrhovateľ súčasne odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 3 Sžf 30/2010 a rozhodnutia (bez uvedenia, ktoré súdy ich vydali), č.k. 33Cb/385/2012,
20Rob/48/2013, 6C/502/2014, 3C/293/2012. Súčasne si navrhovateľ uplatnil náhradu trov odvolacieho

konania.Odporca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že dňa 14.02.2016 mu bolo doručené
poštou predvolanie na pojednávanie spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu. Po telefonickom
rozhovore s právnym zástupcom navrhovateľa, kde mu bolo povedané, akú sumu má zaplatiť, im uhradil

naúčetsumu1.273,70Eur.Dňa25.02.2016muprišlopoštoupotvrdenieosplateníúverovejzmluvy.Dňa
05.03.2016 mu prišlo uznesenie, č.k. 15C/1/2016-40, následne žiadal písomne advokátsku kanceláriu
o písomné potvrdenie, na čo mu dňa 06.04.2016 poslali písomné stanovisko, že nie je možné zaslať
mu potvrdenie o splatení úveru z dôvodu, že navrhovateľ sa odvolal voči uzneseniu, č.k. 15C/1/2016-40
v časti priznania trov právneho zastúpenia.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné a je potrebné v napadnutej časti uznesenie okresného súdu potvrdiť.

V preskúmavanej veci okresný súd aplikoval ustanovenie § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p., podľa ktorého,

ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania
odporca. Toto ustanovenie obsahuje dve podmienky, kedy je odporca povinný uhradiť trovy konania: (1.)
návrh sa vzal späť pre správanie odporcu, (2.) vzal sa späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne.
Obidve podmienky musia byť splnené kumulatívne, nestačí, aby bol návrh vzatý späť pre správanie
odporcu, ale musel byť zároveň podaný dôvodne (to okrem iného vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho

súd Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Sžf 30/2010, na ktorý poukazoval navrhovateľ v odvolaní). V danom
prípade však bolo zistené len to, že návrh bol vzatý späť pre správanie odporcu (teda, že odporca zaplatil
údajný dlh po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu). Zo spisu však nevyplýva, že by bol návrh
podaný dôvodne. Po späťvzatí návrhu už prirodzene nemožno vykonávať dokazovanie k dôvodnosti
návrhu, avšak pokiaľ navrhovateľ žiada priznanie náhrady trov podľa § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p., je

na ňom, aby aspoň v minimálnej miere osvedčil splnenie podmienok pre takéto rozhodnutie,
vrátane dôvodnosti podaného návrhu, teda, aby predložil aspoň listiny, ktoré má k dispozícii, z ktorých
vyplýva - v spojení so správaním odporcu - rozumný predpoklad, že vo veci samej mohol byť úspešný.

V danej veci navrhovateľ nepredložil úverovú zmluvu, z ktorej mal údajný dlh vzniknúť, a pokiaľ v

návrhu odkazoval na uznanie dlhu, predložil k tomu len poslednú stranu písomného právneho úkonu z
09.02.2015 (č. l. 25 spisu), z ktorého však vyplýva iba dohoda o splátkach, ale nie uznanie dlhu a ani jeho
dôvod. O dôvodnosti podaného návrhu tak existujú vážne pochybnosti, ktoré navrhovateľ nerozptýlil ani
v späťvzatí návrhu (kde súčasne žiadal o priznanie náhrady trov) a ani v odvolaní. Za takéhoto stavu
nemožno považovať návrh na vydanie platobného rozkazu za podaný dôvodne, teda neboli naplnené

zákonné predpoklady podľa § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p. pre určenie povinnosti odporcovi uhradiť
trovy konania.

K záveru, či návrh bol podaný dôvodne, by v danom prípade bolo možné dôjsť až prejednaním veci
a meritórnym rozhodnutím. Bol preto nesprávny právny záver okresného súdu, keď uložil odporcovi

povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p. (porov. už
citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Sžf 30/2010).

Krajský súd si je vedomý, že z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého je súd rozhodujúci
o odvolaní viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vyplýva veľmi významný účinok odvolania, ktorým

je zákaz zmeny k horšiemu (zákaz reformatio in peius), teda, že súd, rozhodujúci o odvolaní, nie je
oprávnený zmeniť rozhodnutie v neprospech účastníka, ktorý podal odvolanie a v prospech účastníka,
ktorý odvolanie nepodal. Krajský súd môže preskúmať vec len v medziach, v ktorých sa preskúmania
rozhodnutia domáha odvolateľ (s výnimkou prípadov uvedených v § 212 ods. 2 O.s.p.). V danom prípade
odvolanienavrhovateľasmerovaloktomu,žemumalbyťpriznanýnároknanáhradutrovvrozsahutroch

úkonovprávnejpomoci,kýmokresnýsúdmupriznalnáhradulenzadvaúkonyprávnejpomoci.Samotné
priznanie náhrady trov navrhovateľovi nebolo odvolaním napadnuté (odporca odvolanie nepodal). Na
to, aby krajský súd v odvolacom konaní priznal odvolateľovi viac, než mu priznal okresný súd, by
však musel existovať právny dôvod takéhoto nároku odvolateľa. Z vyššie uvedeného právneho názoru
krajského súdu vyplýva, že právny dôvod na priznanie náhrady trov konania navrhovateľovi na základe

ustanovenia § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p. neexistoval, preto nie je možné priznať mu ani náhradu za
tretí úkon právnej pomoci (späťvzatie návrhu), aj keby kvalifikácia tohto úkonu právnej pomoci krajským
súdom bola iná, než ako ho posúdil okresný súd.Krajský súd preto - s prihliadnutím na to, že odporca nepodal proti uzneseniu okresného súdu odvolanie
a na zákaz reformatio in peius - potvrdil rozhodnutie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, aj
keď ho nepovažoval za vecne správne.

V odvolacom konaní mal úspech odporca, ten však trovy neuplatňoval, preto odporcovi náhrada trov
odvolacieho konania nebola priznaná (§ 142 ods. 1, § 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .