Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 11, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoPr/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211218686
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2211218686.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci žalobcu: PIT, s. r. o., so sídlom Šaštínska 37,
Bratislava, IČO: 36 686 905, zastúpeného Elenou Miklášovou, advokátkou, so sídlom Trnavská 16,
Modra, proti žalovanej: Ing. C. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. Z. č. XX, o zaplatenie 26.926,56 eur, o
odvolaní účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 15. decembra 2015, č.k.
5Cpr/1/2011-511, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Ukladásasúduprvéhostupňavykonaťopravuzáhlavianapadnutéhorozsudkuvčastioznačeniaprávnej
zástupkyne žalobcu a bydliska žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi titulom
náhrady škody vo výške 977,46 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu
zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že o týchto bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 269 ods. 1 a 2, § 375 a § 567 ods. 1

Obchodného zákonníka, ako aj § 179, § 182, § 184, § 185, § 186 a § 191 Zákonníka práce v
znení účinnom od 01.01.2009, keď na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
spolupráca medzi účastníkmi začala v roku 2007, keď žalovaná sprostredkovala predaj budovy kaštieľa
investorovi, za ktoré sprostredkovanie jej bola vyplatená provízia žalobcom. Žalovaná vyhotovila
projektovú dokumentáciu na rekonštrukciu kaštieľa, na základe ktorej bolo vydané stavebné povolenie.
Zmluvu o dielo s investorom spoločnosťou TATAL, s. r. o. žalobca uzavrel 01.04.2008 s dátumom
ukončenia diela november 2008. Žalobca tvrdil, že žalovaná bola poverená riadením prác, čo žalovaná

poprela a mala za to, že bola poverená rokovať s objednávateľom vo veciach realizačných, bez
bližšej špecifikácie tejto činnosti. Tvrdila, že mala oprávnenie vyhľadávať spoločnosti, subdodávateľov
s najvýhodnejšou cenovou ponukou na vyhotovenie diela, ktorých zoznam predkladala žalobcovi na
výber. Uvedené tvrdenie nepoprel ani žalobca s tým, že žalovaná mala vyberať firmy, ktoré dali
najnižšiu cenovú ponuku. Žalovaná chodievala na stavbu dva krát do týždňa za účelom kontroly stavu
prevádzaných prác, v rámci ktorých jej boli predkladané pokladničné doklady o nákupe náradia, ktoré
ona potom predkladala žalobcovi. Zo svedeckých výpovedí bolo potvrdené, že k úložným priestorom

žalobcu na stavenisku kaštieľa mal každý prístup, pričom žalovaná kľúče od objektu nemala. Z
vyjadrenie žalovanej nevyplynulo, že by bola uzrozumená s tým, že zodpovedá v celom rozsahu za
vyhotovenie diela, ako by dielo vykonávala v postavení zhotoviteľa poverená žalobcom v zmysle §
538 Obchodného zákonníka. Bolo zrejmé už aj z hľadiska finančného zabezpečenia stavby výlučnežalobcom, že úlohou žalovanej bolo vyhľadávanie spoločností, s ktorými žalobca uzatváral zmluvy,
keď po vyhotovení časti rekonštrukčných prác, tieto práce a materiály fakturovali subdodávatelia
priamo žalobcovi. Podľa zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom a investorom stavebný denník mal

viesť stavbyvedúci, ktorým žalovaná nebola, pričom z obsahu dojednania medzi účastníkmi konania
vyplýva skôr povinnosť žalovanej dohliadať na realizáciu stavby, vzniknuté náklady s vyhotovením
stavby zdokladovať žalobcovi. Podľa názoru súdu prvá podmienka uzavretia mandátnej zmluvy bola
splnená, teda že bola uzatvorená medzi podnikateľmi. Pokiaľ išlo o druhú podmienku vymedzenia
činnosti, dojednanie rozsahu činnosti, ktorú mala žalovaná vykonávať počas rekonštrukčných prác, o

tomto svedčí fakturácia za vedenie rekonštrukčných prác kaštieľa v obci Kovárce č. 112008 zo dňa
15.10.2008 v sume 7.169,08 eur. Z uvedeného súd dospel k záveru, že obsahom záväzku žalovanej
ako podnikateľky v oblasti projektovania a stavebníctva boli jednania o zabezpečení vedenia realizácie
stavby v rozsahu povolenej živnosti žalovanej, fakturovanej faktúrou č. 1102008 zo dňa 15.10.2008
na sumu 7.169,88 a faktúrou č. 114008 zo dňa 01.12.2008 na sumu 3.319,39 eur. Z uvedeného
vyplýva, že žalovaná bola poverená žalobcom k zariadeniu určitej obchodnej činnosti, ktorou bolo

vedenie rekonštrukcie kaštieľa za odplatu za čas od septembra 2008 do konca novembra 2008. Bolo
potrebné prisvedčiť tvrdeniam žalovanej o dojednaní odplaty za jej činnosť za čas od septembra 2008
do decembra 2008, keď za tri mesiace vykonania vedenia rekonštrukčných prác jej bola vyplatená
celkom suma 10.489,27 eur, z toho odmena za jeden mesiac činnosti zodpovedá sume 3.496,42 eur,
teda sume, ktorá bola žalovanej vyplatená faktúrou č. 1122008 v mesiaci december 2008. Pokiaľ

išlo o dojednanie obsahu zmluvy účastníkmi za obdobie od 01.04.2008 do septembra 2008, išlo len
o bezplatnú pomoc, kde sa absentovalo dojednanie o podstatnej náležitosti mandátnej zmluvy, a to
dohoda o odmene. Žalovaná v čase trvania mandátnej zmluvy od septembra do konca novembra 2008
preukázateľne neprevzala žiadne veci od mandanta na zariadenie záležitostí, na ktorých by vznikla
škoda. V zmysle § 573 Obchodného zákonníka, mandatár nezodpovedá za porušenie záväzku osoby,

s ktorou uzavrel zmluvu pri zriaďovaní záležitostí, ibaže sa v zmluve zaručil za splnenie záväzkov
prevzatých inými osobami v súvislosti so zariaďovaním záležitostí. Z uvedeného vyplýva, že mandatár
nezodpovedá za porušenie záväzku osoby, s ktorou uzavrel zmluvu pri zariaďovaní záležitostí a takéto
zaručenie zo zmluvného vzťahu žiadnym spôsobom ani nevyplývalo. V prípade preukázania tvrdenia
žalobcu, že žalovaná uzatvárala zmluvy so subdodávateľmi na realizáciu rekonštrukčných prác kaštieľa

v čase jej podnikania na základe živnosti, bola by vylúčená jej zodpovednosť za porušenie záväzkov
týchto subdodávateľov, títo by zodpovedali priamo mandantovi. Žalovaná naposledy vyúčtovala odmenu
za vedenie rekonštrukčných prác dňa 01.12.2008, čo potvrdzuje skutočnosť, že žalovaná v ďalšom
práce pre žalobcu už nevykonávala ako živnostníčka. Reklamácie investora v prípade zrekonštruovanej
budovy kaštieľa sa týkali len nedostatkov menšieho rozsahu a ostatné reklamácie sa týkali hospodárskej

budovy, na ktoré bolo vydané stavebné a kolaudačné rozhodnutie až v roku 2009. Na základe
uvedeného mal súd prvého stupňa za to, že nárok žalobcu čo do zaplatenia škody na tvrdených
zverených predmetoch za čas trvania mandátnej zmluvy od septembra do konca novembra 2008
žalobca nepreukázal a nebola preukázaná ani zodpovednosť žalovanej za vzniknuté náklady za
odstránenie vád. Žalovaná uzavrela so žalobcom pracovnú zmluvu dňa 23.01.2009 v zaradení vedúci

oddelenierealizáciestavby,predmetomktorejpracovnejčinnostibolovykonávanieinžinierskychčinností
a súvisiace technické poradenstvo s výkonom práce v sídle žalobcu. Podľa popisu pracovnej činnosti
mala žalovaná riadiť, usmerňovať prácu podriadených zamestnancov, vykonávať inžinierske činnosti a
technické poradenstvo spočívajúce v poskytovaní poradenstva investorom a vlastníkom nehnuteľnosti,
zastupovanie investora pri príprave a uskutočňovaní stavieb, ako odborne spôsobilá osoba byť

garantom pri činnostiach spoločnosti zapísanej v obchodnom registri, a to konkrétne pri vypracovaní
dokumentácie projektov stavieb, drobných stavieb a zmien týchto stavieb, uskutočňovaní stavieb,
drobných stavieb a ich zmien, vykonávanie činnosti vedenia uskutočnenia stavieb na individuálnu
rekreáciu, prízemných stavieb, zariadenia staveniska, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300m2
a výšku 15metrov, drobných stavieb a ich zmien, komunikovať s odberateľmi, preberať reklamácie

diela od klientov, informovať nadriadeného o požiadavkách klientov, viesť jednoduchú administratívu,
príprava podkladov pre objednávku, vystavenie objednávky, príprav podkladov na vystavenie faktúry
klientovi, zúčastňovať sa porád vedenia spoločnosti, pracovať s pokladničnou hotovosťou, nakupovať
a vyúčtovávať ceniny, a riadiť sa a plniť všetky pokyny konateľov spoločnosti, ktoré neboli uvedené
v pracovné činnosti. Podľa dohody o hmotnej zodpovednosti dojednané dňa 23.01.2009 prevzala

žalovaná hmotnú zodpovednosť za všetky zverené hotovosti a ceniny a iné zverené hodnoty, ktoré
sú špecifikované v dokumente zoznam prostriedkov odovzdaných zamestnancovi, ktoré je povinná
vyúčtovať zamestnávateľovi, prijatím zodpovednosti za prípadný schodok na týchto hodnotách, ak
nepreukáže, že schodok vznikol celkom alebo v časti bez jej zavinenia. Žalobca sa zaviazal vytvoriťžalovanej pracovné podmienky také, aby mohla riadne plniť svoje povinnosti spojené s hodnotami, ktoré
jej boli zverené. V zozname prostriedkov zverených zamestnancovi boli uvedené motorové vozidlo,
mobilný telefón a SIM karta na internet modem. V čase trvania pracovnoprávneho vzťahu žalovanej

bola realizovaná časť stavby v zmysle dodatku č.1 k zmluve o dielo, prestavba hospodárskej budovy a
domčeka pre chov exotických zvierat v zmysle stavebného povolenia zo dňa 12.11.2009 a stajne pre
kone vydané stavebné povolenie 30.04.2009, potvrdil svedok P. P., jeden z konateľov žalobcu, keď
vo februári 2009 sa stal konateľom spoločnosti, už rekonštrukcia kaštieľa bola ukončená a realizovala
sa prestavba vedľajších budov. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody voči žalovanej na veciach,

ktoré žalovaná mala zakúpiť alebo objednať v mene žalobcu ako náradia, materiály, za účelom ich
použitia na rekonštrukčné práce v čase trvania pracovného pomeru špecifikované v hodnote 4.868,84
eur, nevrátené palety v hodnote 1.265,74 eur, lešenie pojazdné v hodnote 983,36 eur fakturované
faktúrou číslo 2844. Žalovaná preukázateľne preberala peňažné hotovosti, ako zálohy na úhradu
nákladovprirekonštrukciivčasetrvaniapracovnéhopomeru,akotopotvrdilaajsvedkyňaE.,ktoráviedla
evidenciu týchto záloh, naproti pokladničným dokladom, predkladané žalovanou, keď v čase skončenia

pracovného pomeru žalobca zistil rozdiel na poskytnutých zálohách ku dňu 24.11.2009 vo výške 260
eur.Zuvedenéhovyplýva,ževprípadepeňažnejhotovostivznikolschodokvovýške260eur,ktorýpodľa
prednesu žalobcu bol vyrovnaný započítaním formou zarážok zo mzdy žalovanej. Žalobca si uplatnil
voči žalovanej nárok na náhradu škody na predmetoch, ktoré boli zverené žalovanej odvolávajúc sa na
jej hmotnú zodpovednosť, ktorá bola dohodnutá súčasne s uzavretím pracovnej zmluvy. Zamestnanecký

pomer žalovanej u žalobcu trval od 23.01.2009 do 31.12.2009. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné,
ktoré veci obdržala žalovaná pre výkon svojej práce podľa zoznamu vyhotovenej žalobcom v deň
uzavretia pracovnej zmluvy. V prípade motorového vozidla bolo preukázané, že ten bol odovzdaný
až v mesiaci marec 2009. Žalobca požadoval od žalovanej zaplatenie náhrady škody spôsobenej na
motorovom vozidle, vyčíslené náklady opravy zdokladoval faktúrami vystavenými spoločnosťou G.T

plus s.r.o. v celkovej výške 977,46 eur. Súd pri zohľadnení výšky uplatnenej náhrady škody vychádzal
zo zoznamu zistených poškodení na motorovom vozidle, ktorý vyhotovil žalobca pri odovzdávaní
motorového vozidla za prítomnosti žalovanej, ktorá doklad nerozporovala, ktorú skutočnosť potvrdili
aj svedkyňa E. a svedok P., ktorý spísal zoznam. Žalovaná tento zoznam podpísala dňa 24.11.2009,
keď sa zistili poškodenia na motorovom poškodenie na zadnom nárazníku z pravej a ľavej strany,

poškodený predný nárazník z pravej strany, rozbité zadné pravé svetlo, preliačená predná kapota na
dvoch miestach, poškriabané pravé predné dvere, pravé zadné dvere, pravý predný blatník pravý zadný
blatník a poškriabané ľavé predné dvere, ľavé zadné dvere a ľavý predný blatník a ľavý zadný blatník.
Žalovaná nepoprela, že motorové vozidlo održala nové, ktoré používala pri výkone práce u žalobcu.
Obrana žalovanej, že niektoré poškodenia na motorovom vozidle boli spôsobené v umývačke auta,

ktoré mala nahlásiť žalobcovi, túto skutočnosť žalobca nepotvrdil. Žalovaná bola v dôkaznej núdzi na
preukázaniesvojichtvrdenívzmysle§120ods.1O.s.p..Súdvychádzalzoskutočnosti, keďpodpisovala
žalovaná preberací protokol o vrátení zverených vecí, a žiadnu zo zistených poškodení na motorovom
vozidle nevytkla, že by neboli spôsobené výlučne ňou pri prevádzke motorového vozidla počas výkonu
práceužalobcu.Prevedenáopravanamotorovomvozidlapodľafakturáciizahrňovalaopravu,lakovanie,

materiál, a to predná kapota spolu s tmelením, práca na zadnom nárazníku spolu s materiálom, výmena
predného nárazníka oprava a výstuha predného nárazníka, výmena svietidiel, krytu mriežky vetráka
a leštenie laku. Žalovaná prevzala motorové vozidlo naproti záznamu o odovzdaných prostriedkoch
zamestnancovi, keď tieto predmety mali byť aj predmetom dohody o hmotnej zodpovednosti. Zásadne
platí, že takéto predmety nemôžu byť pojaté do dohody o hmotnej zodpovednosti a zamestnanec

zodpovedná za zverené predmety pre výkon práce v zmysle § 179 ods. 1 Zákonníka práce, ako v
prípade všeobecnej zodpovednosti za škodu. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny
úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým
mravom. V danom prípade dohoda o hmotnej zodpovednosti v časti dojednania o veciach zverených
žalovanej ako zoznam prostriedkov odovzdaných zamestnancovi je neplatným dojednaním v rozpore

s ustanovením § 182 Zákonníka práce. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 30.08.2012
nespochybnila poškodenia na motorovom vozidle spísané v preberacom protokole dňa 24.11.2009
majúc za to, že niektoré poškodenia boli len povrchové poškodenia, nevyžadujúce si výmenu súčiastok,
a to predného a zadného nárazníka, odvolávajúc sa na fotodokumentáciu vyhotovenú v deň odovzdania
motorového vozidla vzhľadom na rozsah poškodení na vozidlo. Z pripojenej fotodokumentácie vyplýva

rozbité sklo svetla, poškrabaná karoséria na dverách, preliačenia na povrchu karosérie na dverách.
Žalovaná nepoprela, že v dôsledku konfliktu medzi ňou a žalobcom v deň odovzdania motorového
vozidla úmyselne spôsobila škodu na podvozku motorového vozidla. Zo znaleckého posudku znalca
Ing. Jána Skaloša číslo 9/2015 bola vyčíslená škoda spôsobená na motorovom vozidle žalobcu vo výške1.428 eur pri hodnote nákladov na opravu 977,46 eur vychádzajúc pri stanovení nákladov na opravu
z technológie predpísanej výrobcom vozidla, kde bola hodnota opravy počítaná na úrovni priemerných
cien autorizovaných opráv vozidla k rozhodnému dátumu. Znalec vypočítal technický stav vozidla pred

poškodením bol 21.463 eur a všeobecná hodnota vozidla ku dňu 24.11.2009 bola 14.662 eur. Pri
posúdení rozsahu poškodenia vozidla znalec bral do úvahy zdokumentovanie obhliadky spoločnosťou
Slovexpertas.r.o.azápisuopoškodení.Presnýrozpisprácpoškodenýchdielovapomocnýchmateriálov
uvedený v kalkulácii opravy poškodenia vozidla v prílohe číslo 6. Znalec pri kalkulácii opravy motorového
vozidla ďalej vychádzal z nákladov na opravu vozidla, fotodokumentácie poškodenia spoločnosťou

Kooperatíva, zápisy o poškodení od spoločnosti Slovexperta zo dňa 09.12.2009, keď stanovil podľa
normohodiny autorizovanej opravovne a ceny podľa cenníka importéra danej značky. Pri vyčíslení
nákladov na opravu vozidla znalec ďalej vychádzal z technológie predpísanej výrobcom vozidla na
opravu počítanej ceny na úrovni priemerných cien autorizovaných opravovní vozidla k rozhodnému
dátumu.Nákladynamateriálynaopravupoškodeniavyčíslilvovýške659euranákladynaopravárenské
práce potrebné na opravu poškodenia 461 eur. Celkom náklady na opravu 1.123 eur. Vychádzajúc z

ustanovenia § 184 ods. 1 Zákonníka práce bola povinná žalovaná ako zamestnankyňa zaplatiť žalobcovi
skutočnú škodu v peniazoch, keď podstatná časť poškodenia motorového vozidla bola spôsobená
žalovanou úmyselne v časti nárazníka a v spodnej časti motorového vozidla, ako aj svetla. Nebolo
možnédosvedčiťtvrdeniamžalovanejopoškodenímotorovéhovozidlazavinenímžalobcu,vzhľadomna
zistené poškodenia na motorovom vozidle v čase jeho odovzdania, ktorý protokol žalovaná nenamietla.

Súd považoval poškodenia na motorovom vozidle spôsobené v príčinnej súvislosti so zavinením, a
to aj z nedbanlivosti žalovanou. Žalobcovi vznikla škoda vyčíslená predloženými faktúrami o oprave
motorového vozidla, keď sa vyjadril, že vyhľadal spoločnosť, ktorá ponúkla najvýhodnejšiu cenu opravy
vozidla. V prípade vykonania opravy vozidla v autorizovanej dielni, by zjavne boli náklady vyššie. V
časti rozdielu medzi vyčíslením znalca a uhradenou cenou opravy vozidla, súd žalobu zamietol ako

neodôvodnenú, keď skutočnou škodou na motorovom vozidle bola vyplatená cena opravy vozidla. O
trovách konania súd prvého stupňa rozhodol tak, že o nich bude rozhodnuté až po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Proti zamietajúcej časti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok v

napadnutej časti zmeniť a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania.
Namietol, že rozsudok súdu prvého stupňa v časti nepriznania náhrady škody na motorovom vozidle
Škoda Octavia combi, EVČ BA-248VF v celej výške zistenej znaleckým posudkom v sume 1.285 eur
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd nezohľadnil závery znalcov v znaleckom
posudku, ktorý odborným spôsobom posúdil všetky vplyvy na hodnotu auta v dôsledku jeho poškodenia

žalovanou a následnej opravy a skutočnou škodou na vozidle označil iba cenu opravy. Navrhol, aby súd
uložil žalovanej zaplatiť náhradu škody spôsobenej na motorovom vozidle v sume 1.285 eur. Účastníci
zhodne uviedli, že ich spolupráca sa datuje od októbra 2007, keď si žalovaná vybavila živnostenský list
na stavebnú činnosť s dátumom vzniku oprávnenia od 01.10.2007. Ich spolupráca nespočívala iba vo
vyhľadávaní nehnuteľností pre investora TATAL, s. r. o., nakoľko žalovaná sama vo svojom vyjadrení

k oznámeniu žalobcu o návrhu na vykonanie dôkazov v konaní doručenom súdu dňa 03.09.2012
uviedla, že v cene sprostredkovania je vyúčtované poradenstvo v oblasti stavebníctva v rámci stavby
kaštieľa Kovarce. Žalovaná si takto vopred vo forme preddavkov už v roku 2007 vyúčtovala za niektoré
činnosti súvisiace s rekonštrukciou kaštieľa Kovarce, ktoré sa však realizovali na základe zmluvy o
dielo medzi žalobcom a investorom TATAL, s. r. o. uzavretej až dňa 01.04.2008. Znenie zmluvy o dielo

pripravila žalovaná, ktorá je v nej uvedená ako osoba oprávnená rokovať vo veciach realizačných. Podľa
vyjadrenia konateľa žalobcu E. E. na pojednávaní dňa 07.12.2012, sa tento so žalovanou dohodol, že
ho ona ako osoba oprávnená na stavebnú činnosť, zabezpečí a bude riadiť kompletnú rekonštrukciu
kaštieľa, a teda všetky povinnosti vyplývajúce z rekonštrukcie boli prenesené na žalovanú, s čím ona
súhlasila. Poukázal na to, že tak z vyjadrenia žalovanej v zápisnici o výsluchu osoby podozrivej zo

spáchania trestného činu na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Bratislave IV. dňa 01.06.2010,
ČVS: OP-348/OEK-B4-2010, ako aj výpovede žalovanej v spore vedenom na Okresnom súde Bratislava
IV. pod sp. zn. 10Cb/91/2010 vyplýva, že žalovaná bola zodpovedná za celé dielo, bola poverená, aby
zabezpečila celú rekonštrukciu, našla pracovníkov, firmy a kvázi zabezpečila chod rekonštrukcie tejto
stavby. Žalovaná teda pred začatím predmetného konania bez nátlaku a donútenia vypovedala, že je

osobouzodpovednouzacelédielorekonštrukciekaštieľavKovarciach,tedazakompletnúrekonštrukciu
kaštieľa a hospodárskej budovy a malého domčeka, výstavbu stajní s výbehom pre kone a voliérami pre
vtáky. Namietol, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože neprihliadol na všetky
predložené dôkazné prostriedky oficiálne získané pri súdnych úkonoch alebo úkonoch polície, ktorésa ukázali ako potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Nie je pravdivým v rozsudku uvedené
tvrdenie žalovanej, že nikdy neobdržala zoznam zistených vád, investorom adresovaný zhotoviteľovi,
dôkazom čoho je, že sama v konaní vo veci dňa 07.12.2011 uviedla, že spísala na základe požiadavky

pani Q. zistené závady na stavbe kaštieľa, ktoré potom posunula pánovi E.. Žalobca poprel, že
by pána A. určil stavbyvedúcim, nakoľko toto spadalo do právomoci žalovanej, ktorá sa zapísala v
stavebných povoleniach na rekonštrukčné práce ako stavebný dozor, pričom ani ona a ani pán A.
nemajú osvedčenia a pečiatky odbornej spôsobilosti pre činnosť stavbyvedúci alebo stavebný dozor.
Súdsiosvojilkonštrukciutrvaniaobchodnéhovzťahužalovanejsožalobcomspodmienkoupravidelných

mesačných platieb a nepripustil možnosť a nezohľadnil skutočnosť, že žalovaná vystavovala faktúry
nepravidelne. Žalovaná počas konania vyhlásila, že v cene sprostredkovania je vyúčtované poradenstvo
v oblasti stavebníctva v rámci stavby kaštieľa Kovarce, pričom žalovaná si takto vopred vo forme
preddavkov už v roku 2007 vyúčtovala za niektoré činnosti súvisiace s rekonštrukciou kaštieľa Kovarce,
ktoré sa však realizovali na základe zmluvy o dielo medzi žalobcom a investorom TATAL, s. r. o.
uzavretej až dňa 01.04.2008. Spolupráca prebiehala na základe ústnej dohody od októbra 2007 podľa

povolenej živnosti žalovanej, s dňom vzniku živnostenského oprávnenia 01.10.2007, ktorá následne
dňom 23.01.2009 uzavrela so žalobcom pracovnú zmluvu so zaradením vedúca oddelenie realizácie
stavieb.Dňom01.04.2008bolapodpísanázmluvaodielosinvestoromTATAL,s.r.o.,pričomspolupráca
účastníkov sporu bola založená na ústnej dohode, ktorou sa žalobca so žalovanou dohodli, že žalovaná
zabezpečí celú rekonštrukciu v rozsahu zmluvy o dielo podpísanej žalobcom a investorom, nájde

pracovníkov, firmy a zabezpečí chod rekonštrukcie stavby s pôvodne dohodnutým termínom odovzdania
stavby 01.11.2008. Tak v zmluve o dielo, ako aj v dodatku č. 1 bola žalovaná uvedená ako osoba
oprávnená rokovať vo veciach realizačných s tým, že naďalej ostáva v platnosti dohovor s konateľom
žalobcu, že žalovaná ako osoba oprávnená na stavebnú činnosť, zabezpečí a bude riadiť nielen
kompletnú rekonštrukciu kaštieľa, ale aj vybudovanie prístavby a rekonštrukcie vedľajšej stavby podľa

dodatku 1 k zmluve o dielo. Žalovaná počas trvania obchodného vzťahu so žalovaným, teda od
01.04.2008 minimálne do 22.01.2009 a potom aj počas trvania pracovného pomeru od 23.01.2009
do 24.11.2009 objednávala a nakupovala enormne veľa pracovného náradia, nástrojov a pomôcok v
neprimeranom množstve nad množstvo potrebné k vykonaniu rekonštrukčných prác. Tvrdila, že ich
používali zamestnanci žalobcu, opomenula však skutočnosť, že v Kovarciach pracovali štyria ľudia

pracujúci na základe dohody o pracovnej činnosti s dohodnutým druhom práce - pomocné práce na
stavbe a pracovný pomer mala uzavretá iba ona sama. Namietol tiež, že žalovaná počas trvania
pracovného pomeru nevyužila ani raz možnosti, ktoré jej dáva ust. § 183 ods. 1 Zákonníka práce,
to znamená, že písomne neupozornila zamestnávateľa na nedostatky v pracovných podmienkach,
ktoré by jej bránili riadne hospodáriť so zverenými hodnotami. Pri odovzdaní stavby investorovi dňa

30.07.2009 bol v prílohe č. 1 zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby uvedený súpis vád a nedorobkov.
Následne investor poslal žalobcovi reklamáciu vád, ktoré boli z väčšej časti potvrdené v miestnom
zisťovaní vykonaným súdnym znalcom Ing. Vladimírom Mühlom. Žalovaná práce a služby objednávala
aj podnikateľov, ktorí nemajú žiadnych zamestnancov a títo ich realizovali prostredníctvom sub-
subdodávateľov, účtujúc aj práce viacerých jednou sumou, žalobca sa viacnásobne dožadoval vydania

stavebných denníkov, aby vedel určiť, ktorý subjekt reklamované práce vykonával, no žalovaná tieto
nevydala a ani nie sú zapísané v preberacích protokoloch.

Proti vyhovujúcej časti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá
navrhlarozsudokvnapadnutejčastizmeniťtak,žejejbudeuloženézaplatiťškodunamotorovomvozidle

vo výške 301,63 eur, nakoľko inú škodu na vozidle neuznáva. Uviedla, že počas jej neschopnosti viesť
motorovévozidlopooperáciibruchazabezpečovaliinéosobyjejdopravudomiestvýkonupráceaužívali
predmetné motorové vozidlo, a preto ona sa nemieni podieľať na zaplatení všetkých opráv prevedených
na predmetnom vozidle, nakoľko tieto opravy neboli ňou spôsobené. Uznala len spôsobenie škody
na predmetnom motorovom vozidle, za ktorých odstránenie je povinná zaplatiť sumu v celkovej výške

301,63 eur, a to za opravu zadného nárazníka auta v sume 166,60 eur, za zakúpenie materiálu, a to
„svítilny zadnej skupinovej“ v sume 52,05 eur, ako aj za leštenie laku v sume 82,98 eur.

KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.)pozistení,žeodvolaniepodalivčasoprávnené
osoby - účastníci konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento

opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolania
účastníkov nie sú dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 5Cpr/1/2011 je zaplatenie 26.926,56
eur titulom náhrady škody.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bolo žalovanej uložené zaplatiť žalobcovi titulom náhrady škody 977,46 eur do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku bola žaloba zamietnutá.

Odvolatelia odvolanie odôvodnili v podstate tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a napadnutý rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Odvolací dôvod podľa
§ 205 ods. 2 písm. d/ je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá
postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,

alebosúdnezohľadnilrozhodujúceskutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéavyšlipočas
konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov
alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti
je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až § 135 O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle
§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na

zistení skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne
ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na

základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnym závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219
ods. 2 O.s.p.).

Súd prvého stupňa sa vyporiadal so všetkými podstatnými námietkami odvolateľov a vzhľadom na
to, že títo ani v odvolacom konaní neuviedli žiadne podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné
prihliadnuť, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

Podľa § 120 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhoduje
na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré
neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné alebo závažné
pochybnosti. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak nejde o veci podľa ods. 2, súd môže osvojiť
skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Pred skončením dokazovania je predseda

senátu povinný okrem vecí uvedených v ods. 2 cit. ustanovenia poučiť účastníkov prítomných na
pojednávaní, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť skôr, ako vo veci vyhlási rozhodnutie,
pretože na dôkazy označené neskôr, sa neprihliada.

Citované ustanovenie zakotvuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť

označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov v kontradiktórnom občianskom
súdnom konaní leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosť
označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť

tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a
žeztohtodôvodumuselobyťrozhodnutéovecisamejvjehoneprospech.Zmyslomdôkaznéhobremena
jeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedynebolipreukázanéurčitéskutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý

nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 veta
prvá O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,

ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje
povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti.

Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky

jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvostupňového súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil,
s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé
písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty

nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať
za pravdu odvolateľom.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

Podľa § 222 ods. 3 O.s.p., odvolací súd súdu prvého stupňa uložil vykonať opravu záhlavia napadnutého
rozsudku v časti označenia právnej zástupkyne žalobcu a bydliska žalovanej.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol v zmysle § 224 ods. 4 O.s.p., nakoľko

rozsudkom súdu prvého stupňa nebolo o trovách konania rozhodnuté z dôvodu postupu podľa § 151
ods. 3 O.s.p. a o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.