Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 26, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/246/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314214748
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8314214748.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členiek senátu

JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej v právnej veci navrhovateľa A. N., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. XX, XXX XX C., t.č. W. D. nad S., P.O. C. XX/XXX, XXX XX R. proti odporkyni A. K.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. 6, XXX XX D., za účasti mal. N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. 6,
XXX XX D., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom
o určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Humenné č.k. 11C 226/2014-23 zo dňa 05.05.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa

zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ podal 30.12.2014 na súde návrh o určenie
otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov argumentujúc, že dňa 30.04.2014 sa mu z manželského
vzťahu s odporkyňou narodil v D. syn N. K.. Nakoľko je vo výkone trestu odňatia slobody, nebolo možné
otcovstvo uznať súhlasným vyhlásením pred príslušnou matrikou a ani matka maloletého doposiaľ o to
súd nepožiadala.

Odporkyňa vo vyjadrení k návrhu uviedla, že s ním nesúhlasí, žiada ho zamietnuť, návrh považovala
za účelový, navrhovateľ je vo výkone trestu odňatia slobody v trvaní piatich rokov. Navrhovateľ sa v
minulosti vyjadril, že keby bol uznaný za otca, chcel by požiadať prezidenta republiky o milosť. Má taktiež
vedomosť o tom, že podobný pokus, teda dať sa zapísať ako otec dieťaťa podnikol už v minulosti, keď
sa o to snažil v Z.. Okrem toho v rozhodnom čase pre počatie dieťaťa mala vzťah aj s iným mužom,
o ktorom si myslí, že je otcom mal. N.. O maloletého je náležite postarané, nič mu nechýba, všetkého
má dostatok.

Kolízny opatrovník mal. N. sa k návrhu matky na zamietnutie návrhu na určenie otcovstva súhlasným
vyhlásením rodičov pripojil a žiadal návrh zamietnuť.

Súd prvého stupňa mal za to, že návrhu navrhovateľa vzhľadom na chýbajúce súhlasné vyhlásenie
matky, ktoré nemožno žiadnym spôsobom nahradiť, nie je možné vyhovieť, preto návrh zamietol.
Uviedol,žeurčenieotcovstvatak,akosahodomáhalnavrhovateľjemožnélenzaexistenciesúhlasného
prejavu oboch rodičov dieťaťa, ktoré musí byť zhodné. Súhlasnosť prejavu spočíva v tom, že v

relevantných otázkach, ktoré sú predmetom tohto vyhlásenia sa obidva subjekty prejavujúce vôľu
stotožnili, t.j. matka a muž zhodne vyhlásili, že muž je otcom ich dieťaťa. Súhlasné vyhlásenie rodičov
je právnym úkonom, a preto by malo spĺňať náležitosti vyžadované Občianskym zákonníkom pre
právne úkony, vôľa musí byť slobodná, vážna a bez omylu. Prejav musí spĺňať požiadavku určitostia zrozumiteľnosti, právny úkon svojim obsahom alebo účelom nesmie odporovať zákonu alebo sa
priečiť dobrým mravom. Nakoľko v danom prípade chýbalo súhlasné vyhlásenie matky, ktoré nie je
možné žiadnym spôsobom nahradiť, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že matka dieťaťa priznala intímny

vzťah v čase rozhodnom pre počatie aj s iným mužom, a teda v relevantných otázkach, ktoré sú
predmetom takéhoto vyhlásenia sa obidva subjekty prejavujúce vôľu nestotožnili. Súd prvého stupňa
návrh navrhovateľa na určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov zamietol, majúc za to, že nie
je potrebné navrhovateľa ani vo veci vypočuť vzhľadom na stanovisko matky maloletého.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 90 a § 91 ods. 1 a 2 Zákona č. 36/2005
Z.z. o rodine.

Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že pokiaľ odporkyňa

uviedla, že okrem neho mala vzťah s iným mužom, čím dokázala, že ho oklamala, znamená to, že je
nedôveryhodná osoba. Nie je to možné, nakoľko bývala u neho a s nikým sa nestretávala. Všetok svoj
pracovný a voľný čas trávila s ním, čiže ďalšia osoba, ktorú uviedla, je vymyslená a súd zaviedla. Súd
žiadal, aby bol prítomný na pojednávaní. S názorom súdu, že nepokladal za potrebnú jeho prítomnosť
na pojednávaní nesúhlasí. Súd pochybil, nakoľko nevykonal dôkazy. V súčasnosti je veľa otcov, ktorí sa

o svoje deti nechcú starať. Súd pritom za otca neuznal jeho, ktorý chce ísť príkladom.

Matka maloletého N. vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že s navrhovateľom vzhľadom na
jeho osobu nechce mať nič spoločné, nie je otcom mal. N. a skutočnosti, ktoré uviedol, nezakladajú sa
na pravde.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd
odvolanie navrhovateľa zamietol a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v celom rozsahu ako vecne
správny. Uviedol, že spôsob určenia otcovstva v zmysle návrhu navrhovateľa vyžaduje súhlas obidvoch
rodičov a nepochybne zistené skutočnosti, že otcom dieťaťa by mohol byť navrhovateľ.

Navrhovateľ k vyjadreniam matky maloletého a kolízneho opatrovníka stanovisko nezaujal.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods.
1 O.s.p. preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle

zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1 a 2
O.s.p. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli súdu dňa 18.04.2016 (§
211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.) a zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa§79ods.1O.s.p.konaniesazačínananávrh.Návrhmáokremvšeobecnýchnáležitostí(§42ods.

3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, , bydlisko účastníkov,
prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností,
označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ
domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo
a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený

výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická
osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak
je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného
štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi
žalobcom a žalovaným (§ 90), nazýva sa žalobou.

Podľa § 90 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva
manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

Podľa § 91 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine za otca dieťaťa sa považuje muž, ktorého otcovstvo
bolo určené súhlasným vyjadrením rodičov.Podľa § 91 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred
matričným úradom alebo pred súdom.

Vecne správne sú dôvody, pre ktoré súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol. Zo spisu je zrejmé,
že navrhovateľ podal návrh na určenie otcovstva konkrétnou formou - súhlasným vyhlásením rodičov.

Súhlasným vyhlásením rodičov je možné určiť otcovstvo len pri existencii dvoch jednostranných
právnych úkonov, ktorými je prejavená vôľa osôb smerujúca k vzniku práv a povinností, ktoré právny

predpis, konkrétne citované ust. § 90 Zákona o rodine s takýmto prejavom spája, pričom toto prehlásenie
je potrebné realizovať buď pred matričným úradom alebo pred súdom, pričom právny poriadok
neupravuje žiadny spôsob donútenia matky dieťaťa ani osoby, ktorá by mala byť otcom, aby uznávací
prejav realizoval.

Pokiaľ teda navrhovateľ navrhol určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov a matka maloletého s

určením otcovstva navrhovateľom označeným spôsobom nesúhlasila, dokonca uviedla, že navrhovateľ
ani nie je otcom dieťaťa, nepochybil súd prvého stupňa, pokiaľ nepovažoval za potrebné navrhovateľa
k návrhu vypočúvať. Podľa názoru odvolacieho súdu takýmto postupom neodňal právo navrhovateľa
ako účastníka konania, súd by mal totiž poskytovať ochranu len takým návrhom na začatie konania,
ktoré objektívne môžu viesť k ochrane záujmov, ktoré ako predmet záujmu navrhovateľ označí. Súd síce

nesmie odmietať spravodlivosť, ale prejednávať má iba také návrhy, ktoré majú zmysel. Za situácie,
že matka maloletého vyslovene odmietla súhlasné vyhlásenie k určeniu otcovstva, je zrejmé, že návrh
navrhovateľa zmysel mať nemohol. Pokiaľ súd prvého stupňa jeho návrh zamietol, je jeho rozhodnutie
správne.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa postupom vyplývajúcim z ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.
ako vecne správny potvrdil.

Správnemu rozhodnutiu súdu prvého stupňa vo veci samej zodpovedá aj rozhodnutie o trovách konania.
Čo sa týka trov odvolacieho konania, v odvolacom konaní navrhovateľ úspešným nebol, v súlade s ust.

§ 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Túto
náhradu nežiadal, náhradu trov konania nežiadala ani odporkyňa ani kolízny opatrovník, túto náhradu
si v zmysle ust. § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnili, a preto ani nebol dôvod, aby odvolací súd o náhrade trov
odvolacieho konania rozhodoval, nakoľko ide o konanie návrhové.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.