Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 21, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/155/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814010521
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3814010521.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 21. 03. 2016 v konaní pred samosudcom JUDr.

Pavlom Bielikom v trestnej veci proti obžalovanému V. M.

r o z h o d o l :

ObžalovanýV.M.,nar.XX.XX.XXXXvK.,okresB.trvalebytomK.,XX.augustaXX/XX,okresPrievidza,
t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Ilava

j e v i n n ý, ž e:

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojej dcéry E. N., nar. XX. XX.
XXXX a rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 5P 20/2008 - 17 zo dňa 07. 07. 2008, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 10. 07. 2008, bol zaviazaný platiť matke dcéry B. N. výživné 3 000 ,- Sk (99,58 eura)
mesačne, a to do 20. dňa v mesiaci, plneniu tejto povinnosti sa v Handlovej vyhýbal od 27. 04. 2012 do
03.08.2012aod28.02.2013do12.01.2016tým,žeod27.04.2012do03.08.2012bolnezamestnaný
a nebol evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, od 03. 08. 2012 do 27. 02. 2013 bol vo

výkone trestu odňatia slobody, kde nahlásil vyživovaciu povinnosť, po prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody sa zaevidoval na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie až dňa 28. 03. 2013, následne
sa dňa 02. 04. 2013 zamestnal, avšak zamestnávateľ s ním skončil pracovný pomer na jeho žiadosť,
dňa 13. 10. 2014 bol vyradený z evidencie úradu práce pre nespoluprácu, od marca 2013 do 12. 01.
2016 zaplatil B. N. výživné 240 euro a na výživnom jej zostal dlhovať 3 444,30 eura a tohto konania
sa dopustil, hoci bol rozsudkom Krajského súdu Trenčín číslo 2 To 112/2011 - 98 zo dňa 26. 04. 2012,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26. 04. 2012, odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov nepodmienečne, z výkonu, ktorého

bol podmienečne prepustený dňa 27. 02. 2013

t e d a

- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného, čin páchal po dlhší čas a čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch

mesiacoch za taký čin odsúdený a z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého za taký čin, prepustený,

t ý m s p á c h a l

- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b), c) Trestného zákona číslo

300/2005 Zbierky zákonov v znení zákona číslo 1/2014 Zbierky zákonov (ďalej Tr. zák.) s poukazom na
ustanovenie § 138 písm. b) Tr. zák. a za to sao d s u d z u j e:

Podľa § 207 ods. 3, § 38 ods. 4, § 37 písm. m) Trestného zákona k trestu odňatia slobody 36 (tridsaťšesť)
mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona do výkonu trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, svedkyňu N., podľa § 269 Trestného poriadku
oboznámil rozsudky číslo listu 39, 41 - 45, listinné dôkazy číslo listu 38, 40, 46 - 82, trestný rozkaz číslo
listu 88, 136a, 136b, správu o povesti číslo listu 87, výpis z evidencie priestupkov číslo listu 86, poštovú

poukážku číslo listu 148, správu Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Handlová číslo listu 146 - 147.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní 17. 02. 2016, okrem iného uviedol, že v žalovanom období zaplatil
na výživné len minimálnu čiastku. Na otázku prokurátorky, či od 27. 4. 2012 bol niekde zamestnaný
uviedol, že iba zo začiatku, po prepustení z výkonu trestu. Pracoval vo firme MV M.. Bolo to v roku

2013. Pred nástupom do výkonu trestu 03. 08. 2012, nebol nikdy zamestnaný. Nevie uviesť, či bol
evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný v období od 27. 04. 2012 do 03. 08. 2012. Na otázku
kedy sa zaevidoval na úrade práce po prepustení z výkonu trestu 27. 02. 2013, uviedol že ihneď a
potom nastúpil do firmy MV M. Na otázku prokurátorky, že zo spisu vyplýva, že na úrade práce sa
zaevidoval až mesiac po prepustení z výkonu trestu uviedol, že asi nevedel ako to chodí. Vo firme

MV M. pracoval asi štyri mesiace. Pracovný pomer bol rozviazaný po vzájomnej dohode, začal mať
zdravotné problémy. Ak je uvedené v správe na číslo listu 71, že pracovný pomer bol rozviazaný na jeho
žiadosť, je to pravda. V čase rozviazania pracovného pomeru, nemal zabezpečenú inú prácu. Zdá sa
mu, že potom sa zaevidoval na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Nepamätá si dátum, kedy to
bolo. Ak je uvedené v správe, že pracovný pomer ukončil 12. 07. 2013 a na úrade práce sa zaevidoval

03.0 9. 2013, je to možné. Na úrade práce bol evidovaný približne dva mesiace. Na otázku prokurátorky,
že zo správ v spise vyplýva, že evidencia mala trvať vyše roka uviedol, že nevie o tom. Nevie presne
kedy evidencia na úrade práce skončila, nevie prečo, prišlo mu rozhodnutie, že je vyradený z evidencie
úradu práce. Po vyradení z evidencie úradu práce sa pokúšal zamestnať, bol dva alebo trikrát na skúške,
niekde krátkodobo pracoval, avšak vrátil sa bez peňazí. Od toho obdobia až do vzatia do väzby 12. 01.

2016 nebol evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný. Okrem sumy uvedenej v obžalobe na výživné
neuhradil nič. Na otázku prokurátorky z akých finančných prostriedkov, keď nebol zamestnaný žil celé
dlhé obdobie, uviedol, že chodil po brigádach, po rodine. Na otázku obhajcu, uviedol že v decembri 2012
uhradil na výživnom 40 euro. Chcel by uviesť, že do jedného mesiaca uhradí dlžné výživné. Komunikuje
v tomto smere so svojou rodinou. Na hlavnom pojednávaní dňa 21. 03. 2016 uviedol, že od posledného

hlavného pojednávania uhradil poškodenej výživné 7 euro. Nepodarilo sa mu zaplatiť dlžné výživné 3
444,30 euro. Vo väzbe nie je zamestnaný. Túto sumu považuje za výživné za mesiac marec. Považuje
to za bežné výživné za mesiac marec 2016. V prípade poslednej evidencie na úrade práce od 03.0 9.
2013 bol z evidencie vyradený z dôvodu, že sa nebol hlásiť.

Svedkyňa N. na hlavnom pojednávaní dňa 17. 02. 2016, okrem iného uviedla, že trvá na výpovediach z
prípravného konania, výpovede sú pravdivé. Obžalovaný naposledy zaslal výživné 42 euro v decembri
2015. V období od marca 2013 do augusta 2013 zaplatil šesťkrát po 33 euro, spolu teda 198 euro.
V žalovanom období už nezaplatil iné výživné. Na hlavnom pojednávaní dňa 21. 03. 2016 uviedla, že
od posledného pojednávania obžalovaný zaplatil na výživné 7 euro. Na otázku samosudcu, uviedla že

nevie či uvedenú sumu má považovať za splatenie časti dlžného výživného alebo za zaplatenie bežného
výživného, jeho časti v marci 2016, je to smiešna suma.

Na čísle listu 38 sa nachádzajú kópie poštových poukážok, z ktorých vyplýva, že v období od marca
2013 do augusta 2013 obžalovaný zaplatil poškodenej výživné v celkovej výške 198 eura.Na čísle listu 43 - 45 sa nachádza rozsudok Krajského súdu Trenčín číslo 2 To 112/2011 zo dňa 26. apríla
2012, ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu Prievidza číslo 1T 31/2011 zo dňa 28. 07. 2011
a obžalovaný bol uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného

zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody 6 mesiacov v ústave na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Na čísle listu 55 sa nachádza správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Handlová zo
dňa 14. 08. 2014, z ktorej vyplýva, že obžalovaný bol evidovaný od 28. 03. 2013 do 01. 04. 2013 ako

nezamestnaný, následne sa zamestnal vo firme MV M. B..

Na čísle listu 62 - 63 sa nachádza rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza,
pracovisko Handlová zo dňa 04. 08. 2014, z ktorého vyplýva, že obžalovanému nebola poskytnutá
pomoc v hmotnej núdzi za mesiac júl 2014, nesplnil povinnosť odpracovať 32 hodín mesačne,
odpracoval 4 hodiny.

Na čísle listu 71 sa nachádza správa W. zo dňa 26. 08. 2014, z ktorej vyplýva, že obžalovaný bol
zamestnaný v ich spoločnosti od 02. 04. 2013 do 12. 07. 2013. Pracovný pomer bol ukončený v
skúšobnej dobe bez udania dôvodu zamestnanca.

Na čísle listu 82 sa nachádza uznesenie Okresného súdu Trenčín číslo 8 Pp 22/2013 zo dňa 27. 02.
2013, právoplatné dňa 27. 02. 2013, ktorým bol obžalovaný podmienečne prepustený z výkonu trestu
vo veci Okresného súdu Prievidza číslo 1T 31/2011 a bola mu určená skúšobná doba 2 roky.

Na čísle listu 146 - 147 sa nachádza správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza a

rozhodnutie zo dňa 05. 11. 2014. Z uvedených materiálov vyplýva, že obžalovaný bol v období od 03.
09. 2013 do 12. 10. 2014 evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, bol vyradený z evidencie z dôvodu
že dňa 13. 10. 2014 sa nedostavil na povinný kontakt.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru,

že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, čím naplnil všetky
zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b), c) Trestného zákona
s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona, pretože najmenej tri mesiace v období
dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného, čin páchal po dlhší
čas a čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený a

z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin, prepustený. Na rozdiel od podanej obžaloby,
vzhľadom na to, že obžalovaný si úmyselne neplnil vyživovacia povinnosť až do 12. 01. 2016, kedy bol
vzatý do väzby, bolo jeho konanie posúdené podľa písm. b) § 207 ods. 3 Trestného zákona, teda, že
čin páchal po dlhšiu dobu na čo bol na hlavnom pojednávaní dňa 17. 02. 2016 upozornený. Vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný s výnimkou obdobia od 03. 08. 2012 do 27. 02. 2013,

kedy bol vo výkone trestu a nahlásil vyživovaciu povinnosť, v období od 27. 04. 2012 až do vzatia
do väzby 12. 01. 2016 si vyživovaciu povinnosť neplnil a zostal tak poškodenej na výživnom dlhovať
sumu 3 444,30 eura. Ako vyplynulo z dokazovania, počas žalovaného obdobia na výživné zaplatil
poškodenej len v mesiacoch marec 2013 až august 2013 sumu spolu 198 euro a v decembri 2015
sumu 42 euro, teda spolu sumu 240 euro. Vzhľadom na vyjadrenie obžalovaného a poškodenej na

hlavnom pojednávaní dňa 21. 03. 2016, nepovažuje súd sumu 7 euro zaplatenú obžalovaným v mesiaci
marec 2016 za uhradenie časti dlžného výživného v žalovanom období. Treba uviesť, že obžalovaný
v období po prepustení z výkonu trestu výživné neplatil a to aj napriek tomu, že mal vedomosť o tom,
že výživné je povinný platiť, keďže v predchádzajúcom období už bol odsúdený za prečin zanedbania
povinnej výživy vo veci Okresného súdu Prievidza číslo 1T 31/2011, navyše za situácie, že z výkonu

nepodmienečného trestu bol podmienečne prepustený a bola mu určená skúšobná doba dva roky.
Napriek tomu po prepustení z výkonu trestu sa ihneď nezaevidoval na úrade práce, krátko potom ako
sa zaevidoval na úrade práce zamestnal sa vo firme W.a, tu však pracoval len krátku dobu, zo správy
uvedenej firmy, ktorá bola konštatovaná vyššie, vyplýva, že obžalovaný ukončil pracovný pomer na
základe vlastného rozhodnutia. Napriek tomu sa nezamestnal, nemal zabezpečenú inú prácu a preto v

období od 03. 09. 2013 do 12. 10. 2014 bol vedený v evidencii nezamestnaných, pričom 13. 10. 2014 sa
nedostavilnapovinnýkontaktapretobolvyradenýzevidencieúradupráce.Podľavlastnéhovyjadreniav
žalovanomobdobízískavalfinančnéprostriedkyajtakýmspôsobomžebrigádoval,prípadnehofinančne
podporovala rodina. Vzhľadom na všetky hore uvedené skutočnosti, podľa názoru súdu, vykonanýmdokazovaním bola preukázaná vina obžalovaného a tento svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky
prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b), c) Trestného zákona s poukazom
na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona. Preto súd uznal obžalovaného za vinného na tom

skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný ako vyplýva z registra trestov z 15. 02. 2016 bol doteraz päťkrát súdne trestaný a to od roku
2009, v dvoch prípadoch sa na neho hľadí ako keby nebol súdne trestaný. Trestnej činnosti sa dopustil v
skúšobnej dobe podmienečného prepustenia vo veci Okresného súdu Prievidza číslo 1T 31/2011 a tiež

voveciOkresnéhosúduPrievidzačíslo1T275/2012.Podľa výpisuzevidenciepriestupkovpo1.1.2010
nebol postihnutý v priestupkovom konaní, správa z miesta bydliska bližšie skutočnosti o obžalovanom
neuvádza.

Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona a za použitia ustanovenia
§ 38 ods. 4, § 37 písm. m) Trestného zákona súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody 36

mesiacov, pre výkon trestu ho zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia keďže v posledných
desiatich rokoch bol vo výkone trestu za úmyselnú trestnú činnosť. Podľa názoru súdu, nie je možné
obžalovanému priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, pretože aj keď
sa k spáchaniu trestnej činnosti priznal, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku, trestnú činnosť úprimne neoľutoval. Podľa názoru súdu, uložený trest vystihuje spoločenskú

nebezpečnosť konania obžalovaného, ide o trest potrebný na ochranu spoločnosti pred páchaním a
páchateľmi obdobnej trestnej činnosti, preto obžalovanému bol takýto trest uložený.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia, cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne.