Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 2, 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/230/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314212564
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2314212564.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou HOSŤOVECKOU, v právnej

veci navrhovateľa: A. Ď., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX B., R.. G. XXX/XX, proti odporcovi:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, o neplatnosť zmluvy o úvere a ochranu práv spotrebiteľa, takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pod sp. zn. SR 08199/13 zo dňa 23. 4. 2014
vydaného rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ svojím návrhom zo dňa 21. 5. 2014 žiadal, aby súd zrušil Rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu pod sp. zn. SR 08199/13 zo dňa 23. 4. 2014 vydaného rozhodcom JUDr.
Miroslavom Rácom, ďalej aby určil, že rozhodcovská doložka ako súčasť zmluvy č. XXXXXXXXXX zo
dňa 18. 4. 2011 je neprijateľná a zmluva o úvere pod č. XXXXXXXXX zo dňa 18. 4. 2011 neplatná.
Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

Navrhovateľ vo svojom návrhu poukázal na to, že medzi ním a odporcom bola uzatvorená zmluva o
spotrebiteľskom úvere na pod číslom XXXXXXXXX a to dňa 18. 4. 2011, na základe, ktorej bol odporcovi
poskytnutý úver vo výške 3500, - eur. Navrhovateľ uhradil odporcovi celkovo sumu vo výške 2752, - eur.
Touto spotrebiteľskou zmluvou boli porušené navrhovateľove spotrebiteľské práva, pretože v zmluve
boli použité mnohé neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 1 občianskeho zákonníka, ktoré
sú neplatné podľa § 53 ods. 5 občianskeho zákonníka (rozhodcovská doložka, všetky spory sa budú
riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka, administratívny poplatok, dohoda o vyplnení zmenky) a

navyše v zmluve absentuje údaj o RPMN. Na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej
doložky rozhodca JUDr. Miroslav Rác vydal dňa 23. 4. 2014 rozhodcovský rozsudok spisová značka SR
08199/13,ktorýmnavrhovateľazaviazal,abyodporcovizaplatildlžnúsumuspolusozmenkovýmúrokom
vo výške 0,25 % denne, vrátane neprimeranej zmluvnej pokuty, a teda rozhodol výrazne v prospech
odporcu.

Odporca sa k návrhu vyjadril elektronickým podaním doručeným súdu dňa 25. 6. 2014, v ktorom uviedol,

že Zmluva o úvere nie je spotrebiteľskou zmluvou, pretože navrhovateľ vstúpil do právneho vzťahu s
odporcom na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použil na výkon podnikania, a
teda nie na svoju súkromnú potrebu. Navrhovateľ je v zmluve o úvere označený obchodným menom a
miestom podnikania. Z uvedeného dôvodu preto zmluva nemusela obsahovať údaj o RPMN. Dôležitéteda je, na aký účel bol úver poskytnutý, ani na aký účel ho navrhovateľ použil. Ak navrhovateľ
v zmluve o úvere uviedol aj podpísal, že poskytované peňažné prostriedky sú na účel výkonu jeho
podnikania, čo nad akúkoľvek pochybnosť v čase uzatvárania zmluvy o úvere aj preukázal, treba

chrániť dobrú vieru odporcu a navrhovateľovi nepriznať právne postavenie spotrebiteľa. Vzájomný
právny vzťah účastníkov konania je preto obchodnoprávny a uplatnenie právnych noriem s cieľom
ochrany spotrebiteľa nie je namieste. Čo týka určenia neplatnosti zmluvy o úvere ako celku odporca
uviedol, že vyhlásenie neplatnosti celej zmluvy o úvere nemá oporu v ustanoveniach vnútroštátneho
ani európskeho práva. Čo sa týka rozhodcovskej doložky, respektíve rozhodcovskej zmluvy, odporca

uviedol, že táto bola dohodnutá platne, pretože bola dohodnutá nevýhradná rozhodcovská doložka,
na základe ktorej je možné riešiť spor buď pred stálym rozhodcovským súdom alebo pred príslušnými
súdmi Slovenskej republiky, teda rozhodcovská doložka v sebe obsahuje alternatívu. Podľa § 53 ods.
4 písmena r/ občianskeho zákonníka je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve dojednanie,
ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Z uvedeného teda vyplýva, že zákonodarca nemal v úmysle

zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale ho iba obmedziť. Je teda zrejmé, že podľa slovenského práva
prejednanie spotrebiteľských sporov v rozhodcovskom konaní v zásade nie je zakázané. Odporca žiadal
návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a svedka, oboznámil sa so zmluvou o úvere

číslo XXXXXXXXX spolu s rozhodcovskou zmluvou, rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 08199/13 zo
dňa 23. 4. 2014, ako aj ďalším náležitým obsahom spisového materiálu (najmä písomné vyjadrenia
odporcu), a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom zo dňa 18. 4. 2011

súd zistil, že zmluvné strany sa dohodli v súlade s ust. § 262 ods. 1 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka (bod 16 Všeob. podmienok), že ich záväzkový vzťah sa bude riadiť Obchodným zákonníkom.
Z obsahu zmluvy je ďalej zrejmé, že zmluvné strany uzatvárajú zmluvu o úvere podľa ust. § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka. Úver bol poskytnutý vo výške 3500,- eur, pričom dlžník sa zaväzuje vrátiť
veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 3028,- eur, t.j. celkovo 6528,- eur v 12

mesačných splátkach po 544,- eur počnúc dňom 28. 5. 2011.

Dlžník prevzatie istiny potvrdil svojim podpisom na zmluve (posledný odsek lícnej strany zmluvy).

Dlžník - navrhovateľ úver uhradil odporcovi - veriteľovi doposiaľ vo výške 2752, - eur.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu a
preto tunajší súd vo ako prejudiciálnu otázku riešil, či zmluva bola uzatváraná s navrhovateľom ako so
spotrebiteľom alebo ako s podnikateľom. Súd pri posúdení miestnej príslušnosti postupoval v súlade
s právnym názorom Krajského súdu v Bratislave, ktorý v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.

zn. 17C/286/2014, vo svojom uznesení pod číslom konania 2 NcC/35/2014 - 163 zo dňa 30. 4. 2014
uviedol m. i.: „... pod pojmom spotrebiteľ je potrebné rozumieť nielen osobu fyzickú ale aj právnickú,
ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej
domácnosti. Pojem podnikateľ vymedzuje Obchodný zákonník v ustanovení § 2 ods. 2, z ktorého
vyplýva, že podnikateľom môže byť len právny subjekt, t. j. fyzická alebo právnická osoba, ktorá buď

podniká alebo má oprávnenie podnikať bez ohľadu na to, či podnikateľskú činnosť aj fakticky vykonáva.
Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania uzatvorili dňa 25. 10. 2010 zmluvu o úvere, v ktorej je
navrhovateľ ako dlžník označený menom a priezviskom, miestom svojho bydliska a rodným číslom, bez
uvedenia identifikačného čísla, respektíve uvedenia čísla živnostenského registra a preto nie je možné
uzavretú zmluvu považovať za zmluvu uzavretú s podnikateľom s tým, že navrhovateľ, ako dominus litis,

disponoval možnosťou voľby príslušnosti súdu v zmysle § 87 písm. f) O.s.p. ...“

Z uvedeného uznesenia preto vyplýva, že Krajský súd v Bratislave vyhodnotil postavenie navrhovateľa v
tomto právnom vzťahu ako postavenie spotrebiteľa, a teda vyhodnotil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú
zmluvu, pretože navrhovateľ, aj keď v čase uzatvorenia tejto zmluvy pôsobil ako finančný agent pre

poisťovňu, neuzatváral túto zmluvu ako podnikateľ, ale ako spotrebiteľ. Po vykonanom dokazovaní sa
potom tunajší súd stotožnil s právnym názorom Krajského súdu aj v tomto prejednávanom prípade,
pretože ani po výpovede svedkyne, ktorá toho času stále pracuje pre odporcu, tak po výsluchu
navrhovateľa vyplynulo, že navrhovateľ si úver bral pre osobnú potrebu (pre potreby jeho rodiny adomácnosti); v zmluve o úvere, nie sú uvedené žiadne údaje, ktoré by identifikovali navrhovateľa ako
podnikateľa, čo znamená, že v zmluve o úvere absentujú IČO, DIČ, miesto podnikania a podobne.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd preto postupoval tak, že zmluvu o úvere vyhodnotil ako

spotrebiteľskú zmluvu a teda navrhovateľ vystupoval v pozícii spotrebiteľa. Súd navyše postupoval aj v
zmysle zákonných ustanovení, podľa ktorých v pochybnostiach sa má vykladať v prospech spotrebiteľa,
pričom odporca žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal, že navrhovateľ podpisoval zmluvu ako
podnikateľ a to aj napriek tomu, že v zmluve, ktorá je v predtlačenom formulári, je uvedené, že dlžník
prehlasuje, že finančné prostriedky sa poskytujú na výkon podnikania.

Z výsluchu svedkyne súd nezistil žiadne relevantné skutočnosti, navyše súd mal pochybnosti o
nezaujatosti svedkyne, ktorá toho času stále pracuje pre odporcu ako obchodný zástupca. Súd mal z
jej výpovede za preukázané iba to, že navrhovateľ uzatváral zmluvy opakovane, teda poznal ich obsah,
čo však nie je možné vyhodnotiť tak, že pokiaľ niektoré zmluvy uzatvoril ako podnikateľ, nemohol ďalšie
zmluvy uzatvárať v pozícii spotrebiteľa.

Uzatvorená zmluva mala preto, vzhľadom na uvedené, obsahovať údaje uvedené v § 9 ods. 2 zák. č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov účinného k 18. 4. 2011.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f, g, i, j, k, t, u, w cit. zák., Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu.

S poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) cit. zák., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

V dôsledku uvedeného potom jednoznačne vyplýva, že spotrebiteľský úver bol navrhovateľ povinný

vrátiť „len“ vo výške 3500, - eur a nie vo výške 6528, - eur. Keďže navrhovateľ vrátil odporcovi úver vo
výške 2752,- eur, navrhovateľa ešte musí uhradiť sumu vo výške 748,- eur aj s príslušným úrokom z
omeškania podľa predpisov občianskeho práva.

Dňa 23. 4. 2014 rozhodca JUDr. Miroslavom Rácom rozhodol vo veci Rozsudkom Stáleho

rozhodcovského súdu pod sp. zn. SR 08199/13, ktorým zaviazal navrhovateľa (v rozhodcovskom konaní
vpostavenížalovaného)knasledovnémuplneniu:„Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovisumuvovýške
5869,34 eura, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy od 12. 8. 2013 zo
zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy od 25. 9. 2013 zo zaplatenia a nahradiťtrovy rozhodcovského konania vo výške 1103,33 eura a to všetko v mesačných splátkach vo výške
400, - eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva
splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného

zaplatenia dlhu a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia
čo i len jednej splátky riadne a včas."

Podľa § 40 ods. 1 písm. j/ zák. č. 244/2002 Z.z., účastník rozhodcovského konania sa môže
žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len

ak pri rozhodovaní boli porušené Všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Podľa § 41 ods. 1 cit. zákona, žalobu je možno podať v prekluzívnej lehote 30 dní odo dňa
doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi konania, ktorý podáva žalobu, t.j. navrhovateľovi. Pri
najprísnejšom posúdení, ak by bol rozhodcovský rozsudok navrhovateľovi doručený hneď dňa 23. 4.
2014, 30-dňová lehota na podanie žaloby o zrušenie tohto rozsudku by uplynula dňa 23. 5. 2014, pričom
návrh na súd bol doručený dňa 21. 5. 2014, teda v zákonnej lehote.

Na základe vyššie uvedeného, že navrhovateľ uzatváral zmluvu o úvere ako spotrebiteľ, potom z
rozhodcovského rozsudku jednoznačne vyplýva, že boli porušené práva navrhovateľa ako spotrebiteľa,
a teda že rozhodcovský súd sa nezaoberal dôsledne § 11 zákona 129/2010 Z.z., ako ani § 9 ods.
2 cit. zákona, a najmä sa rozhodcovský súd nezaoberal ustanovením § 17 ods. 3 cit. zákona podľa

ktorého pri spotrebiteľskom úvere nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou. Keďže
sa rozhodcovský súd dôsledne nezaoberal posúdením samotnej zmluvy o úvere, najmä účelom, na ktorý
si navrhovateľ tento úver bral, boli tak porušené jeho spotrebiteľské práva a preto postupom podľa §
40 ods. 1 písm. j/ zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd zrušil tuzemský rozhodcovský
rozsudok a tak v tejto časti vyhovel návrhu navrhovateľa.

Súd sa v ďalšom však nestotožnil s argumentmi navrhovateľa ohľadne neprijateľnosti rozhodcovskej
doložky, ani ako s argumentmi, prečo by zmluva o úvere ako celok mala byť neplatná.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase spísania Zmluvy o úvere),

(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné..

Podľa § 53 ods. 1 až 5 Občianskeho zákonníka, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a

spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujúdodávateľovi,abyspotrebiteľovinevydalnímposkytnutéplnenieajvprípade,akspotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré

vznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane

práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola
zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie
súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré

priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka obsahuje len demonštratívne uvedené prípady,
ktoré sa môžu v praxi vyskytovať najčastejšie a ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za značnú nerovnováhu treba vždy

považovať také právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje
uplatňovanie nárokov, ktorými sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, resp. nápravy už prijatého plnenia
(vrátane uplatnenia nárokov vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady, omeškanie či škodu) alebo ktoré
sa týkajú možnosti odstúpenia od zmluvy.

Stály rozhodcovský súd vzhľadom na uvedené v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľov, v
rozpore s Občianskym zákonníkom a v rozpore so smernicou Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993
návrhu odporcu vyhovel a navrhovateľa zaviazal na zaplatenie peňažného plnenia tak, ako je uvedené
vyššie opierajúc svoje rozhodnutie len o zmluvu o úvere, všeobecné podmienky a Obchodný zákonník.
Stály rozhodcovský súd nerešpektoval právo spotrebiteľa, neuplatnil na daný prípad právne predpisy

vzťahujúce sa na túto problematiku a preto rozhodol nezákonne. Rozhodcovský súd nebral do úvahy
tú skutočnosť, že normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) sú v takomto prípade
použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave
spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi
troma zákonmi prichádzajúcimi tu do úvahy (1. ZoSÚ, 2. OZ a 3. Obch. Z) tak v tomto prípade panuje ten

pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny (ZoSÚ) a ak tento určitú otázku neupravuje, resp. tak
nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle a na jej základe
OZ nielen ako doplnková právna úprava, ale aj ako korektív pre prípadné ďalšie použitie noriem práva
obchodného (čo v praxi znamená, že Obch. Z sa môže uplatniť len tam, kde nenarazí na obmedzenia
v Občianskom zákonníku a vo vykonávacích predpisoch k nemu). Navyše členské štáty EÚ sú povinné

zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v spotrebiteľských zmluvách neboli záväzné pre spotrebiteľa.

Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradnývestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34 ďalej len smernica). Túto smernicu
je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich
režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora

z 27.6.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-241/98, C-243/98, a C-244/98, O.G.E.S.
proti R.M.Q.U.S.E.S. proti J.M.S.A.P., J.L.C.B., M.B. a E.V.F., v ktorom sa konštatuje, že účinná
ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť
neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je
podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným

zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a
spotrebiteľ nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých stanovení zmluvy.

Čo sa týka časti návrhu navrhovateľa, aby súd určil, že rozhodcovská zmluva je neplatná z dôvodu
neprijateľnosti zmluvnej podmienky, súd poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 4 písmena r/ občianskeho
zákonníka, podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V tejto časti sa súd stotožnil s argumentáciou
odporcu,ktorýuviedol,žerozhodcovskázmluvabolauzatvorenápodľa§3anasledujúcehozákonačíslo
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, pričom v článku II bod 1 písm. a) a b) si účastníci zmluvy dohodli
alternatívne, že spory vyplývajúce z úverovej zmluvy sa budú riešiť buď pred Stálym rozhodcovským

súdom alebo pred príslušným všeobecným súdom Slovenskej republiky, teda rozhodcovská zmluva nie
je dohodou o tom, že spory sa budú riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na to súd potom
dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená v súlade so zákonom a preto nie je možné
určiť túto zmluvnú za neplatnú, respektíve tieto zmluvné dojednania za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená vo forme podľa § 4 s obsahom podľa § 3 zák. č. 244/2002 Z.z.

účinného k 18. 4. 2011, pričom táto zmluva je zároveň aj v súlade s § 53 ods. 4 písm. r) OZ.

V časti návrhu navrhovateľa, ktorou navrhovateľ žiadal vyhlásiť zmluvu o úvere ako celok za neplatnú,
súd poukazuje na § 37 až § 39 občianskeho zákonníka v spojení so zákonom číslo 129/2010 Z.z., pričom
súd nevzhliadol žiadne dôvody, pre ktoré by zmluva o úvere mala byť neplatná ako celok. Zodpovedá

pravde, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona číslo 129/2010 Z.z. tak, ako
je to uvedené vyššie, avšak tieto nedostatky nespôsobujú neplatnosť zmluvy o úvere ako celku, ale jej
bezpoplatkovosť a bezúročnosť (uvedené vyplýva priamo zo ZoSÚ ako lex specialis).

Čo sa týka vyplnenia zmenky, tu súd poukazuje na to, že síce táto bola zohľadnená v rozhodcovskom

rozsudku, zmenku však ani jeden z účastníkov konania nepredložil súdu, navyše navrhovateľ
nežiadal vyhlásiť zmenku za neplatnú, preto súd ju ďalej neskúmal (mala byť riadne preskúmaná
v rozhodcovskom konaní), nevykonával dokazovanie v tomto smere, nakoľko by to bolo nad rámec
predmetu návrhu a bolo by to porušením rovnosti účastníkov konania, kontradiktórnosti konania a
hospodárnosti konania.

Na základe vyššie citovaných ustanovení a odôvodnenia súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu
tohto rozhodnutia a návrh navrhovateľa v časti určenia, že rozhodcovská doložka ako súčasť zmluvy č.
XXXXXXXXXX zo dňa 18. 4. 2011 je neprijateľná a zmluva o úvere pod č. XXXXXXXXX zo dňa 18.
4. 2011 neplatná, zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol postupom podľa § 142 ods. 2 O.s.p., nakoľko obaja účastníci
konania boli v časti úspešní ako aj neúspešní. Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné
rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.Čiastočnýúspechsaskúmasozreteľomnauplatnenýnárok,najmäzaspektuprávnehodôvodu

žaloby, t.j. skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní
vo veci samej. Pomer úspechu a neúspechu je v danom prípade takmer rovnaký, a to aj s poukazom
na to, že odporca sa pojednávaní nezúčastňoval, na rozdiel od navrhovateľa, čím sa vykompenzovalo
to, že navrhovateľ bol úspešný v 1/3 svojho návrhu a odporca v 2/3, navrhovateľ však cestoval na
pojednávania, trávil čas na pojednávaní a pod. vzhľadom k tomu súd považuje za spravodlivé, aby si

každý účastník konania znášal svoje trovy sám.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý

účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.