Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 5, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/126/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114212455
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Dubovcová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3114212455.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Martinou Dubovcovou v právnej veci navrhovateľa EOS KSI

Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska ul.č. 5, právne zastúpeného
Tomáš Kušnír, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska ul.č. 5 proti odporcovi K. C.,
nar. XX.X.XXXX, bytom v T. T., K. Q.. XX, v konaní o zaplatenie 101,56 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a.

Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 05.06.2014, sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy vo
výške 101,56 € s príslušenstvom a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tou skutočnosťou, že

na základe zmluvy č. 273680697, ktorú uzavrel so Slovenskou sporiteľňou, a.s., sa odporca zaviazal
uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach, čo sa však nedodržal
a preto mu vznikol dlh, ktorý ku dňu postúpenia pohľadávky predstavoval sumu vo výške 1.352,68 €,
ktorý pozostával z istiny vo výške 870,06 €, riadneho úroku vo výške 133,78 € a úroku z omeškania
vo výške 348,84 €. Podľa zmluvy právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver vo výške
929,43 €, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 25,39 €, vždy k 20. dňu v mesiaci.
Navrhovateľ si v konaní uplatňoval iba splátky splatné od 20.6.2010 do 20.09.2010 v počte 4 a celkovej

výške 101,56 €.

Odporca sa vo veci písomne nevyjadril napriek doručenej výzve dňa 4.7.2014.

Súd dňa 05.11.2014 v zmysle ust. § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) verejne
vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania v spojení s ust. § 115a ods. 2 O.s.p., podľa ktorého
pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch, t. zn. v sporoch, v ktorých hodnota

sporu neprevyšuje sumu 1.000 eur. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na
úradnej tabuli súdu dňa 24.10.2014 a doručené s poučením právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa
29.10.2014. Účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku prítomní neboli.

Súd rozhodol vo veci podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia pojednávania na základe písomných vyjadrení
účastníkov konania a listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a to najmä zmluvou o
splátkovom úvere zo dňa 18.10.2005, všeobecnými obchodnými podmienkami, zmluvou o postúpení

pohľadávok zo dňa 27.09.2012, oznámením postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 15.10.2012,
pokusom o zmier zo dňa 09.05.2014, a zistil tento skutkový stav veci :Navrhovateľ ako aj právny predchodca navrhovateľa sú obchodnými spoločnosťami zapísanými v
obchodnom registri, odporca je fyzická osoba - nepodnikateľ, občan Slovenskej republiky. Odporca
uzavrel dňa 18.10.2005 s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o splátkovom úvere, základe

ktorej mu navrhovateľ poskytol úver vo výške 28.000,- Sk (= 929,43 €) s pevnou úrokovou sadzbou
vo výške 17,3%. Konečná splatnosť úveru bola stanovená na deň 20.09.2010, pričom výška mesačnej
splátky mala hodnotu 765,- Sk (25,39 €).

Podľa§52ods.1Občianskehozákonníka,účinnéhodo31.12.2007spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpna

zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálnedojednané.Zaindividuálnedojednanézmluvnéustanoveniasapovažujútaké,sktorýmimal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú

za individuálne dojednané.

Podľa§2zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvplatnéhovrozhodnomčaset.j.účinného
do 30.6.2006, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku

a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
1. sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,

3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými
poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,

4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej
alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,

d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto
zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky
poskytnutého spotrebiteľského úveru,
e)poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovipriposkytnutíúveru,okrem
úrokov.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná.V tomto smere súd považuje za potrebné aj uviesť, že vzťah medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa ,
a.s. a odporcom je potrebné posudzovať ako spotrebiteľský, a to s poukazom na § 52 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ v danom
prípade pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, nakoľko z výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti
je okrem iného poskytovanie úverov. Odporca v predmetnom spore vystupuje ako spotrebiteľ, keďže
sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vzhľadom na skutočnosť, že od 1.6.2014 je súd povinný z úradnej povinnosti pri nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliadať na prípadné premlčanie, aj keď sa ho účastník nedovoláva, súd najprv
posudzoval plynutie premlčacej doby, a to s poukazom na spotrebiteľský charakter uzavretej zmluvy

podľa Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu spotrebiteľský úver nie je subtypom zmluvy o úvere,
pretože to vyvracia legálna definícia spotrebiteľského úveru, ktorá znie: „spotrebiteľským úverom je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme“, čím zákonodarca pod tento pojem zahrnul
napr. aj pôžičku, ktorá je inštitútom občianskeho práva. Z toho podľa názoru súdu vyplýva, že nie je

logicképovažovaťzmluvuospotrebiteľskomúvereakosubtypzmluvyoúvere,akposkytnutiefinančných
prostriedkov by malo charakter pôžičky či nájmu, aj keď s tým sa väčšinou v praxi nestretávame, ale
je potrebné vychádzať z legálnej definície tohto pojmu ako celku Z uvedeného vyplýva, že nemôžeme
rozdeliť spotrebiteľský úver pod 2 rôzne všeobecné právne predpisy (nakoľko zákon o spotrebiteľských
úveroch je lex specialis), keď ide o jeden pojem, a preto na všeobecnú úpravu pri tomto zmluvnom

type by sa mal aplikovať všeobecný predpis podľa povahy účastníkov, a nie podľa označenia zmluvy o
úvere ako osobitného zmluvného typu Obchodného zákonníka (absolútneho obchodu). Na zdôraznenie
toho, že táto zmluva je občianskoprávnou zmluvou bolo do zákona č. 129/2010 Z.z. ako nového zákona
o spotrebiteľských úveroch vložené znenie § 1 ods. 8, podľa ktorého „Ustanoveniami tohto zákona
nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov 5), pričom osobitnými

predpismi sa rozumejú zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskoršíchpredpisovvzneníneskoršíchpredpisov
a Zákon č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, pričom tento výpočet je taxatívny, keďže pred tým nie je uvedené slovko napr.
Subsidiarita Občianskeho zákonníka je taktiež zdôraznená aj v samotnej dôvodovej správe k zákonu

č. 129/2010. Obchodný zákonník a jeho časť týkajúca sa záväzkov by sa tak mala vzťahovať iba na
zmluvy o úveroch, ktoré sú spod režimu spotrebiteľských úverov vyňaté ako napr. hypotekárny úver, ...
( § 1 ods. 3 ZSÚ)

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 cit. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo
nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty
občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj

zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak
uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u
príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietkupremlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho
práva.

Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v konaní je potrebné prihliadnuť na
premlčanie nároku navrhovateľa, keďže navrhovateľ si uplatňuje splátky, splatné v období od 20.6.2010
do 20.9.2010. Odo dňa, nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých splátok začala plynúť 3-ročná
premlčacia doba, ktorá uplynula najneskôr dňa 20.9.2013. Nakoľko návrh bol podaný dňa 05.06.2014,
súd považoval nárok navrhovateľa v celom rozsahu za premlčaný, a preto jeho návrh v celom rozsahu

zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a vyhodnotil, že plne úspešným účastníkom
konania bola odporkyňa, ktorej však trovy konania nevznikli, a súd jej preto ich náhradu voči
navrhovateľovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd

Trenčín prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).