Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 5, 2015

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7C/51/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714203766
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2015:2714203766.3

Uznesenie

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľa:
Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. advokátom JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátska kancelária so sídlom Karadžičova 8, Bratislava proti odporkyni: L. F., F..
XX.XX.XXXX, T. A. XXXX/X, U., občianka SR, za účasti Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA,
Park Angelinum 2, Košice, IČO: 42 326 923, zast. advokátom JUDr. Petrom Masarovičom, AK so sídlom

Park Angelinum 2, Košice ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu, o zaplatenie sumy 1107,26 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd schvaľuje zmier tohto znenia:

„ Odporkyňa sa zaväzuje zaplatiť navrhovateľovi sumu 1107,26 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50
% ročne zo sumy 1107,26 eur od 9.10.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania pozostávajúce

z časti nevráteného súdneho poplatku v sume 33 eur, nahradiť mu trovy právneho zastúpenia v sume
250,02 eur, a to všetko formou pravidelných mesačných splátok vo výške 80 eur splatných k 15. dňu v
mesiaci počnúc prvou splátkou splatnou 15. dňa v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, ktorom uznesenie
o schválení súdneho zmieru nadobudne právoplatnosť na číslo účtu: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
R.: XXXXXXX.

Ak sa odporkyňa dostane do omeškania so zaplatením ktorejkoľvek z mesačných splátok, prípadne jej
časti, stráca výhodu splátok a celý dlh sa stáva splatným ku dňu nasledujúcemu po prvom dni omeškania
s úhradou ktorejkoľvek zo splátok alebo jej časti.“

Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne na účet jeho právneho

zástupcu vedený v Č., I..J.., H. P., Č. Ú.: XXXXXXXXX/XXXX náhradu trov právneho zastúpenia v sume
138,90 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 1107,26 eur spolu s úrokom z omeškania 8,50 % ročne zo
sumy 1107,26 eur od 9.10.2013 do zaplatenia z titulu nesplateného povoleného prečerpania finančných
prostriedkov, trovy konania, trovy právneho zastúpenia.

Podaním doručeným súdu 9.8.2014 oznámilo Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, Park
Angelinum 2, Košice, IČO: 42 326 923 svoj vstup do konania na stranu odporcu.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka vo svojom podaní doručenom súdu 18.11.2014 namietal aktívnu
legitimáciu navrhovateľa. Poukázal na to, že navrhovateľ ako postupník v oznámení pre odporcu zo dňa
1.10.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru .Je toho názoru, že zmluva uzatvorená medzi právnym

predchodcom navrhovateľa a odporcom podlieha právnej úprave v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka,zákonač.258/2001Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov.Právnyzástupcapovažujevyhlásenienavrhovateľaomimoriadnejsplatnostiúveruzaneplatné,zanekalúobchodnúpraktiku,lebonavrhovateľ
nie je držiteľom bankového povolenia v zmysle zákona o bankách. Z toho mu vyplýva, že navrhovateľ
nemôže spravovať takzvaný živý úver, ani vyhlasovať mimoriadnu splatnosť úveru. Je toho názoru,

že banka nemôže postúpiť nebankovej spoločnosti tzv. živý úver ale len pohľadávky z ukončeného
úveru formou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. V tejto súvislosti sa odvolal na § 9 ods. 1 Zákona
o bankách, podľa ktorého bankové povolenie sa udeľuje na dobu neurčitú a nie je prevoditeľné na
inú osobu, neprechádza ani na právneho nástupcu. Nakoľko navrhovateľ nie je držiteľom bankového
povolenia, nemá ani oprávnenie spravovať živé bankové úvery, čo je súčasťou bankovej činnosti. z

týchto dôvodov považuje postúpenie pohľadávky z neukončeného bankového úveru postupcom (SLSP,
a.s.) na navrhovateľa ako postupníka za neplatný právny úkon podľa § 39 OZ. Ďalej sa vyjadril k tomu,
že predmetom postúpenia z banky na nebankovku môžu byť len splátky úveru, ktoré sú nepretržite
viac ako 90 dní po lehote splatnosti. Zároveň musí byť splnená podmienka, že banka písomne vyzve
svojho klienta na úhradu peňažného záväzku, s ktorým bol v omeškaní nepretržite 90 dní. Podľa jeho
názoruprávnypredchodcanavrhovateľanevyhlásilmimoriadnusplatnosťúveru.Ztýchtodôvodovžiadal

zamietnuť návrh.

Po prvom pojednávaní konanom dňa 5.2.2015 a pred otvorením pojednávania nariadeného na 5.5.2015
doručil právny zástupca navrhovateľa súdu ( 20.02.2015) návrh na schválenie súdneho zmieru vo forme,
ako bola súdom schválená. Návrh súdneho zmieru bol podpísaný oboma účastníkmi konania. Z obsahu

listiny podpísanej odporkyňou mal súd preukázané, že odporkyňa zároveň uznala svoj dlh čo do dôvodu
a výšky. Zároveň žiadal vrátiť 50% zaplateného súdneho poplatku za návrh podľa §11 ods. 7 zákona č.
71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Podľa § 99 ods. 1 O.s.p., ak to povaha veci pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom.

O zmier sa má súd vždy pokúsiť. Súd môže odporučiť účastníkom, aby sa pokúsili o zmier mediáciou.

Podľa§99ods.2O.s.p.,súdrozhodneotom,čizmierschvaľuje;neschváliho,akjevrozporesprávnymi
predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 99 ods. 3 O.s.p., schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku. Rozsudkom však môže
súd zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný. Návrh možno
podať do troch rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.

Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy

o poskytnutí spotrebiteľského úveru zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a

o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení neskorších predpisov v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo v inej právnej forme.

Podľa ustanovenia § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v
znení neskorších predpisov v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva,

ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo

alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku
dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku
dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej

príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 160 ods. 1 veta druhá O.s.p., súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v
splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd povolil odporkyni splácať pohľadávku s trovami konania, trovami právneho zastúpenia s tým, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Podľa ust. § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa ust. § 151 ods. 8 OSP, vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho

zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

O náhrade trov konania navrhovateľa a odporkyne rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku a vo veci plne úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, nakoľko náhradu
trov konania výslovne nežiadala, i keď inak by jej na ňu vzniklo právo.

Nakoľko si právny zástupca vedľajšieho účastníka konania uplatnil i trovy právneho zastúpenia, žiada
ich uhradiť navrhovateľom, súd sa vyporiadal i s týmto nárokom.

Podľa §93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť

konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa §93 ods. 4, veta prvá O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako
účastník. Koná však iba sám za seba.

V tomto prípade má súd na mysli konkrétne otázku náhrady trov konania pre vedľajšieho účastníka. Súd

vychádzal z čl.47 ods.2 Ústavy SR, v zmysle ktorého má každý právo na právnu pomoc v konaní pred
súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Z uvedeného ústavného článku , ako aj z ustanovení §
93 ods.2 OSP, §18 OSP, §24 OSP, §25 OSP vyplýva rovnaké právo pre každého účastníka, teda aj
vedľajšieho účastníka nechať sa v konaní zastupovať a to aj advokátskou kanceláriou, či advokátom.Základnou otázkou na rozhodnutie o náhrade trov podľa zásady úspechu vyjadrenej predovšetkým v §
142 ods. 1 O.s.p. vo vzťahu ku trovám právneho zastúpenia advokátom v tejto veci je to, či takéto trovy

so zreteľom na skutkovú a právnu zložitosť predmetu súdnej ochrany sú alebo nie sú účelne vynaložené
trovy, ak sa súčasne vezme do úvahy aj to, že právne zastúpené advokátom je združenie podľa zákona
č. 250/2007 Z.z.

Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho rozhodnutia ako celku a je samo

osebe spôsobilé zasiahnuť do práva účastníka podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ESĽP) v rozhodnutí zo
dňa 6. 2. 1954 vo veci B. proti R., resp. v rozhodnutí zo dňa 7. 10. 2004 vo veci B. proti R. (č. 30428/96,
resp. 7689/01). Základnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o náhrade trov civilného sporového
procesu, je zásada úspechu vo veci vyjadrená v ust. § 142 ods. 1 O.s.p. V tejto zásade sa premieta
myšlienka, že ten, kto dôvodne uplatňoval alebo bránil svoje subjektívne právo alebo právom chránený

záujem, mal by mať právo na náhradu trov, ktoré pri tejto procesnej činnosti účelne vynaložil proti
účastníkovi, ktorý do jeho právnej sféry bezdôvodne zasahoval. Súd v takomto prípade uplatňuje zásadu
zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu). Predpokladmi, za splnenia ktorých vznikne nárok na
náhradu trov konania, sú : a) plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu)
a výroku rozsudku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, b) účelnosť trov potrebných na uplatňovanie

alebo bránenie práva, c) čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov
konania alebo na to, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pričom nárok na
čiastočnú náhradu trov konania sa vypočíta tak, že úspech účastníka konania, ktorému vzniká povinnosť
na náhradu trov konania, sa odpočíta od úspechu účastníka, ktorému vzniká právo na náhradu trov
konania a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo

bránenie práva a d) neúspech v pomerne nepatrnej časti veci zakladá nárok na celú náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, pričom pomerne nepatrná časť sa môže týkať
nároku na príslušenstvo v časti uplatneného nároku, ktorá podľa súdnej praxe neprevýši 5 až 10 % z
uplatneného nároku vyjadreného v peniazoch. Zásada úspechu vo veci znamená, že účastník, ktorý
mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania. Posúdenie účelnosti

pritom bude závislé od konkrétnych okolností tej - ktorej veci. Podstatou zásady zavinenia je sankčná
náhrada
nákladov konania, ktoré by v riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik
zavinil alebo sa mu prihodila náhoda, ktorá ich vyvolala.

Z obsahu spisu mal súd preukázané, že vedľajší účastník vstúpil do konania oznámením doručeným
súdu, k veci sa písomne vyjadril, dostavil sa osobne na pojednávanie, na pojednávaní riadne za
prítomnosti odporkyne zastupoval jej záujmy.
V tejto súvislosti súd zastáva názor, že účastníci konania majú právo byť v konaní zastúpení advokátom,
avšak majú právo len na náhradu trov konania proti neúspešnému účastníkovi konania potrebných na

účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Súd je teda oprávnený a zároveň povinný o uplatnenom
nároku na náhradu trov konania individuálne rozhodovať z hľadiska ich účelnosti. Súd má z obsahu
spisu za preukázané, že vedľajší účastník na strane odporcu dobrovoľne vstúpil do konania. Následne
sa vedľajší účastník vyjadril k návrhu a uplatnil si nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Vzhľadom
na cieľ na úlohu vedľajšieho účastníka, ktorými sú ochrana spotrebiteľa je možné predpokladať, že tento

disponuje znalosťami a vedomosťami v oblasti spotrebiteľského práva a preto je spôsobilým samostatne
ochraňovať spotrebiteľa.

Vzhľadom na vyššie uvádzané úvahy súd dospel k záveru, že v tomto konkrétnom prípade sú vedľajším
účastníkomuplatňovanétrovykonania(zaprevzatiezastupovaniaavyjadreniesa)účelneahospodárne

v celom rozsahu. Právny zástupca vedľajšieho účastníka bol osobne prítomný i na pojednávaní dňa
5.5.2015, ale v tomto konaní si neuplatnil odmenu za účasť na pojednávaní, náhradu za stratu času,
režijný paušál ani cestovné náhrady. Súd rozhodol o trovách konania pri navrhovateľovi a vedľajšom
účastníkovi na strane odporkyne podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka konania si správne vypočítal za 1 úkon právnej služby odmenu
61,41 eur. Vo veci plne úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu priznal náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 138,90 eur pozostáva z: 1/ odmena za úkon právnej služby 2 x 61,41 eur
( prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie); 2/ režijný paušál a to v r. 2014: 2 x 8,04 eur,Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu v časti schváleného súdneho zmieru odvolanie nie je
prípustné.( § 202 ods. 3 písm. h) O.s.p.)

Proti tomuto uznesenie v časti priznaných trov právneho zastúpenia
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho
písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo, ak sa účastníci
tohto práva nevzdali po vyhlásení a odôvodnení rozsudku na pojednávaní.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §

205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok

konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.