Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, June 2, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315010359
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2315010359.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.

Daniely Šramelovej a JUDr. Martina Žovinca, v trestnej veci proti obžalovanému P. K., pre zločin lúpeže
spolupáchateľstvom podľa § 20, § 188 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu v Galanta zo dňa 25.11.2015, sp. zn. 29T/70/2015, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 2.júna 2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe
jeho výkonu.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa

obžalovaný P. K., nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom P., Y. č. XXX/XX, prechodne bytom P., U. XX,
o d s u d z u j e .

Podľa § 188 ods. 1, §§ 36 písm. l/, 37 písm. h/,m/, 38 ods. 2 , ods. 4 , 41 ods. 2, 42 ods. 1 a 39 ods. 1,
ods. 3 písm. e/ Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. sa zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému trestným rozkazom
Okresného súdu Galanta zo dňa 25.2.2014, sp. zn. 0T/52/2014, právoplatným tým istým dňom , ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný P. K. uznaný za vinného zo zločinu lúpeže
spolupáchateľstvompodľa§20,§188ods.1Tr.zák.,ktoréhosamaldopustiťnatomskutkovomzáklade,

že
po vzájomnej dohode s G. J. a s Y. K. (trestná vec vedená pod 2 Pv 141/14), dňa 19. 02 2014 v čase
medzi 03.30 hod. až 04.30 hod. v Šali na parkovisku pred predajňou LIDL P. K. pod zámienkou, že ho
volá O. T. vylákal von z herne SPORT bar poškodeného Y. P. a potom čo tento vyšiel na ulicu pred herňu,
tam ho bezdôvodne chytil G. J. a Y. K. a násilím ho zobrali do odstaveného motorového vozidla zn.
AUDI A4 kombi, evidenčného čísla SA494CJ, kde ako vodič sedel Y. K. a do ktorého ho násilím strčili na
zadné sedadlá, sadli si k nemu G. J. a P. K. a pod hrozbou použitia násilia si pýtali 50,- Eur, keďže Y. P.

im odmietol peniaze vydať, tak ho začali prehľadávať, pričom mu z vrecka nohavíc vybrali peňaženku,
z ktorej zobrali 60,- Eur v hotovosti, bankomatovú kartu k jeho účtu vo P. a taktiež mu zobrali mobilný
telefón zn. SONY Xperia Z1 IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX v hodnote podľa odborného vyjadrenia 600,-
Eur, po čom ho G. J. začal udierať do hlavy a kričal na neho, aby mu dal ešte 50,- Eur, keďže už peniazenemal, tak mu povedali, že peniaze pôjdu vybrať do bankomatu, čo odmietol s tým, že na účte nemá
žiadne peniaze a tak ho opäť udreli a proti jeho vôli ho doviezli k budove COV do miestnej časti Veča na
ulici Hollého č. 9, pri bankomate K., a.s. odparkovali vozidlo, Y. P. násilím vytiahli z motorového vozidla

a zobrali k bankomatu, kde Y. K. po zasunutí jeho bankomatovej karty do bankomatu ho slovne a krikom
nútil k prezradeniu PIN čísla, čo najprv odmietal, ale ako mu G. J. pohrozil, im v obave o svoj život kód
povedal a tak sa pokúsil Y. K. vybrať z jeho účtu najprv 500,- Eur a potom 100,- Eur, čo sa mu nepodarilo,
lebo boli vyrušení T. P. a ušli na doposiaľ nezistené miesto.

Za to súd obžalovanému podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), n), § 37 písm.
h), m), § 38 ods. 2, § 41 odsek 1, odsek 2, § 42 odsek 1 Trestného zákona uložil k súhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 51 odsek 1 , odsek 2 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil a zároveň určil skúšobnú dobu s probačným dohľadom vo výmere 5 (päť) rokov.
Podľa § 51 odsek 4 písmeno c), písmeno j) Trestného zákona súd uložil obžalovanému povinnosť

nahradiť v SD spôsobenú škodu a zamestnať sa v SD alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste uložený obžalovanému trestným
rozkazomOSGalantasp.zn.0T/52/2014zodňa25.2.2014,právoplatnýmtýmistýmdňom,akoajvšetky
ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd odkazál poškodeného Y. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
P., K.. W. XXXX/X s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor čo do výroku o treste. V
písomných dôvodoch odvolania poukázal na to, že nemôže sa stotožniť s výrokom o treste, nakoľko
súd v odôvodnení rozsudku na str. 3 síce správne uvádza, že pri zohľadnení spôsobu spáchania činu,

jeho následku, zavinenia, pohnútky, priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a osoby obžalovaného jeho
pomery a možnosti nápravy, výchovy a preventívny účel splní len nepodmienečný trest odňatia slobody.
Napriek tomu však obžalovanému uložil trest odňatia slobody s podmienečným odkladom. Rovnako
poukázal na to, že pri ukladaní trestu zohľadnil, že obžalovaný doposiaľ nikdy sa nedopustil násilnej
trestnej činnosti, že svoj skutok oľutoval a urobil na súde vyhlásenie o tom, že sa cíti byť vinným,

čím napomohol k objasneniu trestnej činnosti, pretože prijatím vyhlásenia súdu nemusel vykonávať
dokazovanie ohľadom viny. Má za to, že tieto rozpory spôsobujú zmätočnosť odôvodnenia rozsudku
ohľadom uloženého trestu. V ďalšom poukázal na to, že súd nesprávne vyhodnotil pomer poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností. Ako poľahčujúcu okolnosť zohľadnil aj okolnosť uvedenú v § 36 písm. l/,Tr.
zák. Na zohľadnenie tejto poľahčujúcej okolnosti je potrebné kumulatívne naplniť obe podmienky, t.j.

priznanie sa k spáchaniu trestného činu a úprimnú ľútosť. Aby súd mohol priznanie sa páchateľa k
spáchaniu trestného činu v akejkoľvek podobe hodnotiť v jeho prospech, musí priznanie svedčiť o jeho
snahe a náprave a nesmie byť urobené len formálne pod ťarchou usvedčujúcich dôkazov. Vyžaduje sa
kvalitatívne vyšší prejav vnútorného postoja páchateľa k svojmu trestnému činu, a to na základe jeho
správania sa po čine. Podľa názoru okresného prokurátora však obžalovaný nenaplnil podmienky tejto

poľahčujúcej okolnosti, z uvedeného dôvodu sa preto domnieva, že uloženie podmienečného trestu
odňatia slobody nemôže splniť u obžalovaného svoj preventívny účel a preto sa domáhal zrušenia
napadnutého rozsudku vo výroku o treste a uložiť obžalovanému trest v súlade so zákonom ale trest
nepodmienečný.
Zástupkyňa krajského prokurátora navrhla odvolaniu okresného prokurátora v celom rozsahu vyhovieť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov
napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ mohol podať odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku a tak zistil, že odvolanie okresného prokurátora
je dôvodné.
Pokiaľ ide o konanie, predchádzajúce podaniu obžaloby i po nej pred okresným súdom, odvolací

súd zistil, že v ňom boli dodržané ustanovenia Trestného poriadku, zmyslom ktorých je objasnenie a
zabezpečenie práva obvineného na obhajobu.
Vzhľadom na dôvody odvolania okresného prokurátora, ktorým napadol rozsudok len do výroku o treste,
obmedzil odvolací súd svoju preskúmavaniu povinnosť len na výrokovú časť napadnutého rozsudku
zaoberajúcu sa trestom a spôsobom jeho výkonu.

V súvislosti s odvolaním a jeho dôvodmi je treba v prvom rade uviesť, že odvolanie bolo podané
opodstatnene a dôvodne, nakoľko súd prvého stupňa sa pri rozhodovaní následne pri ukladaní trestu
obžalovanému neriadil dôsledne a správne všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami z hľadiska určenýmiv zásadách pri ukladaní trestov podľa § 34 Tr. zák. násl., vrátane aplikovaných poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasneinýchodradíodpáchaniatrestnýchčinov; trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľa
spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie , pohnútku, priťažujúce okolnosti, a na osobu páchateľa, jeho

pomery a možnosť jeho nápravy.
Poukazujúc na vyššie citované zákonné ustanovenia a súčasné dokazovanie vykonané pred
prvostupňovým súdom je potrebné konštatovať, že okresný súd sa pri rozhodovaní o treste týmito
dôsledne nespravoval.
Krajský súd sa v tomto smere čiastočne stotožnil s dôvodmi uvedenými v odvolaní okresného
prokurátora s tým, že v danom prípade nebolo možné u obžalovaného akceptovať dve poľahčujúce

okolnosti v zmysle § 36 písm. l/, písm. n/, Tr. zák., nakoľko aj podľa názoru krajského súdu naplnenie
poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. n/ Tr. zák. nebolo preukázané.
V zmysle § 36 písm. n/ Tr. zák. za poľahčujúcu okolnosť možno považovať to, že páchateľ napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Takáto skutočnosť však vykonaným dokazovaním
preukázaná nebola, bolo však preukázané len to, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní

vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. , kde vyhlásil, že sa cíti byť vinný zo spáchania skutkov
uvedených v obžalobe a svoj skutok oľutoval. V zmysle súdnej praxe je potrebné uviesť, že samotné
vyhlásenie obžalovaného ohľadom viny nie je možné aplikovať automaticky aj pre poľahčujúcu okolnosť
v zmysle vyššie citovaného ustanovenia. Takýto postup v konečnom dôsledku by mal za následok
zohľadnenie dvoch poľahčujúcich okolností, ktorá skutočnosť podľa názoru krajského súdu by bola v

rozpore so zákonom. V tomto smere sa krajský súd plne stotožnil s názorom okresného prokurátora.
Pri konfrontácii poľahčujúcich okolností v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zák. ( viď vyhlásenie obžalovaného)
a priťažujúcich okolností v zmysle § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák. je nepochybné, že u obžalovaného
prevažuje pomer priťažujúcich okolností v dôsledku čoho bolo potrebné túto okolnosť zohľadniť a
postupovať v zmysle § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. a ukladať obžalovanému trest v rámci takto upravenej

trestnej sadzby a to v rozmedzí 4 rokov a 8 mesiacov až 8 rokov stanovených pre zločin lúpeže v zmysle
§ 188 ods. 1 Tr. zák.
Krajský súd vychádzajúc z týchto skutočností preto rozsudok okresného súdu pokiaľ ide o uložený
trest považoval za nezákonný a v súlade s návrhom okresného prokurátora preto výrok o treste
obžalovanému reparoval.

V ďalšom je potrebné poukázať i na to, že odôvodnenie okresného súdu ohľadom uloženia
podmienečného trestu samo osebe je nepostačujúce. Nemožno sa stotožniť s tým, že obžalovaný sa
nedopustil doposiaľ násilnej trestnej činnosti, nakoľko z obsahu spisu je nepochybné, že obžalovanému
už bol opakovane ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody a že napriek tejto skutočnosti sa
dopúšťal trestnej činnosti, ktorá skutočnosť jednoznačne závery okresného súdu neopodstatňuje. Je

potrebné tiež zdôrazniť, že obžalovaný bol doposiaľ 7-krát súdne trestaný, z toho 6-krát pre majetkovú
trestnú činnosť a 1-krát pre porušovanie domovej slobody. Naposledy bol odsúdený Okresným súdom
v Galante trestným rozkazom zo dňa 7.5.2015, právoplatným tým istým dňom pod sp. zn. 0T/103/15 pre
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák. za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 6 mesiacov, pričom pre výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu so

stredným stupňom stráženia. Predtým bol odsúdený Okresným súdom v Galante sp. zn. 0T/52/2014
trestným rozkazom zo dňa 25.2.2014, právoplatným tým istým dňom, za čo mu bol uložený trest povinnej
práce vo výmere 150 hodín, kde následne mu bol nariadený výkon nepodmienečného trestu odňatia
slobody vo výmere 75 dní, na výkon trestu bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Je teda nepochybné, že v osobe obžalovaného ide o páchateľa u ktorého sa nejedná o jednorazové

vybočenie z medzí zákona, ktorého pestrá trestná minulosť jednoznačným spôsobom neopodstatňovala
závery prvostupňového súdu ohľadom uloženia podmienečného trestu odňatia slobody.
Vychádzajúc z týchto skutočností preto krajský súd dospel k záveru, že trest, tak ako bol obžalovanému
uložený okresným súdom je trestom nezákonným a neprimeraným, pričom nezodpovedá výsledkom
vykonaného dokazovania , a najmä nezodpovedá účelu trestu tak, ako bol vyššie uvedený.

Za takéhoto stavu preto krajský súd reparoval rozsudok okresného súdu tým spôsobom, že zrušil
napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a sám uložil
obžalovanému podľa § 188 ods. 1, § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, m/, § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 2,§ 42 ods. 1 a § 39 ods. 1,ods. 3 písm. e/ Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky
nepodmienečne.

V súvislosti s tým krajský súd však dospel k záveru, že v danom prípade bolo namieste použiť i
ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu s zmysle § 39 ods. 1,ods. 3 písm. e/ Tr. zák., nakoľko
krajský súd zohľadni predovšetkým osobné pomery obžalovaného, najmä skutočnosť, že obžalovaný
má 5 maloletých detí o ktoré sa riadne stará, zohľadnil i skutočnosť, že vyvíja značné pracovné aktivity
k tomu, aby zabezpečil obživu svojej rodiny a maloletých detí, pričom uveril obžalovanému v tom, že

na verejnom zasadnutí vyhlásil, že ľutuje toho čo spravil a urobil vyhlásenie v tom smere, že sa nikdy
nedopustí takéhoto konania, kde sa výslovne ospravedlnil poškodenému a prehlásil, že spôsobenú
škodu mu uhradí, a preto za použitia citovaného ustanovenia uložil obžalovanému trest pod zákonom
stanovenú hranicu trestnej sadzby, ktorý trest vzhľadom na všetky okolnosti prípadu považoval za trest
primeraný a zodpovedajúci zákonu.
Nakoľko krajský súd obžalovanému ukladal súhrnný trest, postupoval v zmysle zásad pre ukladanie

súhrnného trestu, zrušil výrok o treste uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu v
Galante zo dňa 25.2.2014,sp. zn. 0T/52/2014 právoplatného tým istým dňom, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením ,
stratili podklad.
Krajský súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm.

b/ Tr. zák. zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, nakoľko obžalovaný v posledných 10-tich rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody pre
úmyselný trestný čin.
Čo sa týka výroku o náhrade škody, tento výrok rozhodnutím krajského súdu zostal nezmenený, nakoľko
nebol odvolaním napadnutý.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.