Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 3, 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/197/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233888
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4112233888.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne : POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom
Pribinova ul. č. 25, Bratislava, v konaní zastúpená : Fridrich Paľko s.r.o. so sídlom Grösslingova 4,
Bratislava, IČO: 36864421, proti žalovanej : Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky, Bratislava, Župné nám. č.13, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom: majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou došlou Okresnému súdu Nitra 2.10.2012 domáhala zaviazania žalovanej na
zaplatenie majetkovej škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 275,-Eur titulom náhrady
škody podľa Zákona č. 514/2000 Z.z. spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Nitra v exekučnej veci vedenej proti povinnému Ľubomírovi Lutišanovi. Žalobu odôvodnila tým, že ako
oprávnený subjekt, veriteľ zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX navrhla písomným podaním zvolenému
súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu na vymáhanie pohľadávky, ktorá jej vznikla neplnením záväzku
vyplývajúceho zo zmluvy o úvere. Súdny exekútor predložil miestne príslušnému Okresnému súdu
Nitra návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a požiadal o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. O žiadosti exekútora bol súd povinný rozhodnúť do 15 dní od jej doručenia ak
je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu,
že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala si takú
spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas
potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s
omeškaním viac ako 5 mesiacov. Má za to, že neexistovala ani neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu poverenia
pristúpil až po veľmi dlhej dobe, bol nečinný viac ako 174 dní. Takýto postup súdu hodnotí ako nesprávny,
v rozpore s ustanovením § 44 ods.2 Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu uplatňuje si náhradu majetkovej škody predstavujúcej náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období,
ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a
rozhodnutím o nej. V tomto období vynaložila na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnanca pomocou informačného systému 70,-Eur, na udržiavanie a správu informačného
systému 40,-Eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na
publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené
s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,-Eur, čiže spolu 125,-Eur. Táto
suma by ju nezaťažovala, ak by exekučný súd postupoval správne pri rozhodovaní o udelení poverenia

a dodržal by zákonom stanovenú lehotu. Poznamenala, že výška hmotnej škody je stanovená na
základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, a to z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné
vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Zároveň si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,
pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci
v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd nie je dostatočný zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené jej legitímne očakávania, že správnym
postupom súdu dôjde k vymoženiu jej pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík :
neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného, k zmareniu účelu konania
pre stratu kontaktu s povinným a k insolvencii povinného. Ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy
za vnútorné zásahy do spoločnosti, za ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za
porušenie jej práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný
zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné
vymoženie pohľadávky považovala primeranú sumu 275-Eur za celých 5 mesiacov Pri určovaní
primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzala pre možnú analógiu z doktríny prijatej ústavným
súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní, je spravodlivé, ak sa na
každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,-Sk, t.j. cca. 660,- Eur (660,-
Eur : 12 mesiacmi = 55,- Eur). Uviedla, že podľa ustanovenia § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003
Z.z. písomnou žiadosťou požiadala žalovanú o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.
Žalovaná však do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagovala. Pre uvedené navrhla, aby súd
medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá jej
vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky, pretože nerozhodol o žiadosti o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobkyne, ktorá vznikla naplnením záväzku
vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 400300045 dlžníkom (povinným Ľ. W.) vo veci vedenej u súdneho
exekútora pod č. EX 15629/2010 v zákonom stanovenej lehote a rozsudkom rozhodol tak, že žalovaná
je povinná zaplatiť jej z titulu majetkovej škody 125,-Eur a z titulu nemajetkovej ujmy 275,-Eur a zároveň
je povinná uhradiť trovy súdneho konania.

Krajský súd v Nitre uznesením 15NcC/69/2012-15 zo dňa19.10.2012 všetkých sudcov Okresného súdu
Nitra vylúčil z prejednávania rozhodovania vo veci a zároveň vec prikázal na ďalšie konanie Okresnému
súdu Komárno.

Žalovaná podala písomné vyjadrenie k žalobe doručené súdu 30.4.2014, ktorým žalobu ako
neopodstatnenú navrhla zamietnuť. Podanie žalobkyne považovala za zmätočné hlavne z toho dôvodu,
že žalobkyňa v žalobe neuvádza konkrétnu spisovú značku exekučného konania, odkazuje síce na
exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd. Namietala, že žalobkyňa
nepredložila ani jeden relevantný dôkaz, ktorým by preukazovala vznik uplatnenej škody. V podaní
neuvádza kroky, ktoré podnikla na odstránenie neželaného stavu. Neuviedla ani v rámci predbežného
prerokovania jej právneho nároku, či využila možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v
príslušnom konaní predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, teda či
využila účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania. V tejto súvislosti poukázala na nález
Ústavného súdu SR z 3.5.2011, č.k. III. ÚS 69/2011-25. Mala za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu
škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní, túto právomoc má iba predseda súdu, alebo
Ústavný súd SR. Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli jej doručené dňa
23.4.2012, preto v čase podania žaloby na súd zákonná 6 mesačná lehota na prejednanie žiadosti do
podania návrhu neuplynula a preto nárok žalobkyne bol uplatnený na súde predčasne. Ďalej namietala,
že žalobkyňa i napriek výzve o doplnenie žiadosti o predbežné prejednanie svojho nároku na náhradu
škody nepreukázala požadované skutočnosti, nedoplnila žiadne informácie (dátum kedy sa dozvedela
o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu a ohrozenie práv zánikom povinného resp.
jeho insolvenciou, stratu kontaktu s povinným a pod.) a nedokázala uviesť skutočnosti, či bola podaná
sťažnosť predsedovi súdu na prieťah v konaní, alebo ústavná sťažnosť. Neposkytla teda súčinnosť
na predbežné prerokovania podanej žiadosti. K nesprávnemu úradnému postupu poukázala na súdnu
prax, z ktorej vyplýva, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy
objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský
rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) Zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní. Samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky

prieťahy v konaní. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 16/02. Skúmanie
vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úpravu najmä s ohľadom na to,
že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. V zmysle ustanovenia
§ 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku
na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli
konštatované na výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, v právoplatnosti rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom,
že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného
súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie
bez zbytočných prieťahov. Žalobkyňa si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných
prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia, ani povinnosť ich preukázania a vzhľadom na
uvedené nepovažuje existenciu prieťahov v konaní za preukázanú. Otázku, či v konkrétnom prípade
bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v
článku 48 ods.2 Ústavy SR je kompetentný preskúmavať ústavný súd. Žalobkyňa nevyčerpala opravné
prostriedky alebo iné právne prostriedky ktoré jej zákon na ochranu jej základných práv alebo slobôd
účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnená podľa osobitných predpisov (§53 ods.1 Zákona č.
38/1993 Z.z.). K uplatnenej materiálnej škode a nemajetkovej ujmy uviedla, že žalobkyňa nepreukázala
ani vznik, ani výšku škody, taktiež ani príčinnú súvislosť medzi škodou a postupom exekučného súdu.
Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody v zmysle Zákona č. 514/2003 považuje žalovanú pohľadávku za neopodstatnenú. K
materiálnej škode uviedla, že pre úspešné uplatnenie tohto nároku je nevyhnutné preukázať existenciu
škody. Je však toho názoru, že žalobkyňa nepreukázala existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje,
je možné požadovať za hypotetické. Z podania nie je zrejmé ani to, či si uplatňuje skutočnú škodu
alebo ušlý zisk. Poukázala na to, že žalobkyňa ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými
úvermi, k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad
poskytnutých úverov. Takýto systém musel využívať nie len počas domnelých prieťahov, ale aj pred
týmto obdobím, ako aj po ňom, nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcií, ale aj
takých pri ktorých žiadne exekúcie neprebiehali. Akákoľvek výška nákladov prevádzkovania na správu
informačného systému jej vznikla bez ohľadu na tvrdené prieťahy a jej uplatnenie považuje za účelové.
Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami (skutočnosťami), ktoré preukážu požadovaný nárok, v
opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčíslovaniu škody zo strany
žalobkyne a preskúmanie predmetného nároku je znemožnené. K nemajetkovej ujme poukázala na
ustanovenie § 17 ods.2,3 Zákona č. 514/2003 Z.z., na to, že žalobkyňa nepreukázala vznik nemajetkovej
ujmy, ani to, že konštatovanie porušenia práva v danom prípade nie je dostačujúcim zadostučinením. Z
dôvodu nepreukázania splnenia zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody
v zmysle Zákona č. 514/2003 Z.z. považovala žalobu za právne neopodstatnenú a žiadala ju v celom
rozsahu zamietnuť.

Dňa 28.11.2014 žalobkyňa navrhla prerušiť konanie z dôvodu, že pred Okresným súdom Prešov
prebieha pod sp. zn. 7C/6/2010 konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého sa
mal dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní vedenom proti žalobkyni na základe neprijateľnej
rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako
aj v rozpore so zákonmi schválenými z dôvodu transpozície smerníc Európskej únie zameranými na
ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu. Okresný súd Prešov v uvedenej veci v súlade s ustanovením
§ 109 ods.1 písm.c) O.s.p. rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej
únie o prejudicionálnych otázkach, ktoré navrhla položiť Slovenská republika zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti SR, a to:
- či môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva pred tým, ako
účastník konania využije všetky právne prostriedky prislúchajúce mu podľa právneho poriadku členského
štátu v konaní o výkone rozhodnutia; vzhľadom na skutkový stav veci môže v tomto prípade vzniknúť
táto zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a pred
vyčerpaním možnosti požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia;
-v prípade, ak áno, je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie orgánu,
vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na absolútnu nečinnosť žalobkyne a vzhľadom na
nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov nápravy umožnených právom členského štátu;

-ak ide v tomto prípade o dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva, je žalobkyňou
uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovedať členský štát; možno škodu v tomto poňatí
stotožňovať s vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením;
-má vydanie bezdôvodného obohatenia, ako právny prostriedok nápravy, prednosť pred náhradou škody.

Podľa § 109 ods.2 písm .c) O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Súd podľa § 101 ods.2 O.s.p. konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobkyne
a žalovanej. Právny zástupca žalobkyne emailovým podaním zo dňa 3.12.2014 požiadal o odročenie
pojednávania na iný vhodný termín z dôvodu, že v uvedenom čase boli vytýčené pojednávania v právnej
veci žalobcu Pohotovosť, s.r.o. voči žalovanej SR vedené na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn.5
a na Okresnom súde Nové Zámky pod sp.zn. 7C, pričom jeho klient trvá na jeho osobnej účasti na
pojednávaní a vylučuje substitúciu.

Podľa § 119 ods.2 O.s.p. účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod
na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa
o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti by mohol predpokladať. Návrh na
odročenie pojednávania obsahuje najmä dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, deň
keď sa účastník o dôvode dozvedel. Súd konštatoval, že ospravedlnenie právneho zástupcu žalobkyne
nebolo doručené včas v súlade s citovaným ustanovením O.s.p. a k žiadosti nebol pripojený žiaden
dôkaz o tom, v ktorých veciach Okresného súdu Komárno a kedy boli vytýčené pojednávania skôr ako
v predmetnej prejednávanej veci. Zároveň súd poznamenáva, že v plnomocenstve zo dňa 13.9.2012
udelenej žalobkyňou právnemu zástupcovi na zastupovanie v predmetnej veci žalobkyňa súhlasila,
aby splnomocnená spoločnosť stanovila za seba zástupcu. Pre uvedené súd žiadosti o odročenie
pojednávania bez prejednania veci nevyhovel a podľa § 101 ods.2 O.s.p. konal v neprítomnosti
účastníkov konania a právneho zástupcu žalobkyne. Vykonal vo veci dokazovanie oboznámením
obsahu exekučného spisu Okresného súdu Nitra 16ER/295/2010 a znaleckým posudkom č.1/2014
Znaleckého ústavu Ekonomickej univerzity v Bratislave. Zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Dňa 14.10.2010 bola spísaná na Exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého návrh oprávneného :
Pohotovosť s.r.o., proti povinnému : Ľ.M. W. na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky
2.874,33 Eur, zmenkového úroku z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 2874,33 Eur
od 9.6.2010 do zaplatenia, trov konania 589,67 Eur a trov exekúcie na základe rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. IČO: 35 922 761, sp. zn.
SR 07376/10 zo dňa 20.9.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 4.10.2010 a vykonateľnosť 7.10.2010.
Návrh na vykonanie exekúcie súdny exekútor postúpil Okresnému súdu Nitra 8.12.2010 spolu so
žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 22.10.2010, exekučným titulom, Zmluvou
o úvere, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a výpisom oprávneného z obchodného registra.
Exekučný súd dňa 2.2.2011 vydal súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému poverenie č. XXXX
XXXXXX na vymoženie povinnosti uloženej rozhodcovským súdom.

Podľa § 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý
sa môže domáhať zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde
a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby
jeho žiadosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že tak základné právo podľa článku 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa článku 6

ods.1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie
rozhodnutia. Obsah práva na spravodlivý proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť
v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými
zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy.

Podľa § 1 písm. a) a c) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 1.1.2009 do 31.12.2010 tento zákon upravuje a)
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, c) predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie
a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je štátny orgán.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 psím. a) bod 1. Zákona č. 514/2003 Z.z. o vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1,2 Zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods.1 Zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 - 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju
inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť
požadovanú výšku úhrady podľa odseku 1 a 2 .

Podľa § 25 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy
upravené v tomto konaní osobitným predpisom (Občiansky zákonník).

Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 41 ods. 2 psím. d) Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31.5.2010 exekúciu možno vykonať na podklade
vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 44 ods. 1,2 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2010 exekútor, ktorému bol doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15
dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm.c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Žalobkyňa žiadosťami o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy doručenými žalovanej postupne
od 23.4.2012 do 25.9.2012 požiadala o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v exekučných
veciach, v ktorých vystupuje ako oprávnený, vedených na okresných súdoch Slovenskej republiky, medzi
nimi aj vo veci vedenej na Okresnom súde Nitra (viď Zoznam žiadostí, položku 4589). Jej žiadosti do 6
mesiacov od podania kladne vyhovené nebolo. Dôkazom uvedeného je aj obsah písomného vyjadrenia
žalovanej. Žaloba o náhradu škody a nemajetkovej ujmy bola podaná súdu pred uplynutím 6 mesačnej
lehoty, ktorá plynula žalovanej na prejednanie nároku, avšak ku dňu rozhodovania súdu o žalobe je
zrejmé, že žalovaná nárok žalobkyne neuznala a v rámci predbežného prerokovania ho neuspokojila v
lehote stanovenej zákonom, preto súd bol toho názoru, že žaloba nie je predčasne podaná.

Otázku, či došlo k nesprávnemu úradnému postupu, je potrebné vždy posúdiť podľa okolností
konkrétneho prípadu. Úradný postup nespočíva vo vydaní rozhodnutia a s rozhodnutím dokonca nemusí
vôbec súvisieť. Všeobecne možno povedať, že nesprávnym úradným postupom je porušenie poriadku
postupu predpísaného právnymi normami. Podmienkou zodpovednosti štátu je vznik škody nesprávnym
úradným postupom. Táto škoda je spravidla majetkovou ujmou, t.j. zmenšením majetku poškodeného.
Môže však dôjsť aj tu k spôsobeniu nemajetkovej ujmy ako napr. náhrada bolestného a sťaženie
spoločenského uplatnenia. V každom prípade však musí byť daná príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním t.j. nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Zákon rozlišuje dve základné formy objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú v súvislosti s
výkonom štátnej moci štátnymi a inými poverenými orgánmi, a to :
1) zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa § 1 až § 17,
2) zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa § 18 a §19 Zákona č.
58/69 Zb.

Pojem nesprávneho úradného postupu zákon nevymedzuje taxatívne, len uvedením príkladov. Úradný
postup spravidla nie je možné právnym predpisom upraviť do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal
všetko, čo je potrebné pri výkone verejnej moci. Všeobecne možno nesprávnosť úradného postupu
charakterizovať ako porušenie postupu stanoveného právnymi normami, teda činnosťou orgánov a nie
rozhodovacou činnosťou. Z uvedeného vyplýva, že ide o tie prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané
inou činnosťou tých orgánov (ktoré zákon uvádza) než rozhodovacou činnosťou. Pri zodpovednosti za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom teda musí ísť o porušenie pravidiel predpísaných
právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti, a to pri takých úkonoch, ktoré sú
realizované v rámci rozhodovacej činnosti, avšak sa bezprostredne neodrazia v obsahu vydaného
rozhodnutia. O zodpovednosti za takto vzniknutú škodu môže ísť iba za splnenia toho predpokladu,

že poškodenému vznikla škoda t.j. majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá je v príčinnej
súvislosti s uvedeným postupom. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
je formou zodpovednosti štátu za činnosť tých, ktorí plnia úlohy štátnych orgánov uvedené v § 1 ods.1.
Nesprávnosť úradného postupu možno charakterizovať ako porušenie postupu stanoveného právnymi
normami.

Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom musia byť splnené
zákonné predpoklady vzniku k tejto zodpovednosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré
sú : 1/ existencia nesprávneho úradného postupu, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi vznikom
škody a nesprávnym úradným postupom, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne.

Dôkazná povinnosť v tomto spore zaťažuje žalobkyňu, ktorá je povinná preukázať všetky základné
atribúty vzniku zodpovednosti za škodu. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. je zodpovednosťou objektívnou, ktorej sa nemožno zbaviť (viď. § 3 ods.
2 citovaného zákona), čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu nie je potrebné preukazovať
zavinenie vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti, ale stačí preukázať vznik škody a to, že táto je výsledkom
činnosti príslušného orgánu štátu. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. Škodou sa pritom rozumie majetková ujma,
ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá je objektívne
vyjadriteľná v peniazoch, ako všeobecným ekvivalentom a spočíva v zmenšení existujúceho majetku
poškodeného alebo predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla
do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky toho, že navrátenie do predošlého
stavu nie je možné, alebo účelné. Nemajetková ujma je ujma, ktorá sa v majetkovej sfére poškodeného
síce neprejavuje, ale sa prejavuje v rôznych skutočnostiach pre poškodeného negatívnych. Medzi
protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Pojem príčinnej súvislosti
treba chápať ako súhrn príčin, ktoré viedli k vzniku škody. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu.
Existencia príčinnej súvislosti musí byť vždy bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať.

Žalobkyňa sa obrátila na žalovanú žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v
exekučnej veci povinnému Ľ. W. vedenej na Okresnom súde Nitra (viď Zoznam žiadostí, položku
4589). Jej žiadosti do 6 mesiacov od podania kladne vyhovené nebolo. Dôkazom uvedeného je aj obsah
písomného vyjadrenia žalovanej. Žaloba o náhradu škody a nemajetkovej ujmy bola podaná súdu pred
uplynutím 6 mesačnej lehoty, ktorá plynula žalovanej na prejednanie nároku, avšak ku dňu rozhodovania
súdu o žalobe je zrejmé, že žalovaná nárok žalobkyne neuznala a v rámci predbežného prerokovania
ho neuspokojila v lehote stanovenej zákonom, preto súd bol toho názoru, že žaloba nie je predčasne
podaná.

V danom prípade žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa § 9 Zákona
č. 514/2003 Z.z. majúc za to, že exekučný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci
urobiť úkon, v danom prípade vydať poverenie na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote
resp. bez zbytočných prieťahov v konaní.

Súd poukazuje na judikatúru ústavného súdu (sp.zn. I ÚS 16/2002) v ktorom sa konštatuje, že pri
posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v článku 48 ods.2 Ústavy, ústavný súd prihliadne síce na lehoty, ktoré sú uvedené v Ústave
alebo v Zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného
práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. S ohľadom na konkrétne
okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými
prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle citovaného ustanovenia
Ústavy. Z uvedeného vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená
automaticky prieťahy v konaní. Je potrebné skúmať aj objektívne okolnosti, pre ktoré súd nemohol
rozhodnúť v zákonnej lehote (nález ÚS SR sp.zn. IV ÚS 471/2012). Podľa názoru súdu v tomto prípade
existujú objektívne okolnosti, pre ktoré je možné konštatovať, že rozhodnutie súdu v exekučnom konaní
bolo vydané v primeranom čase a to s poukazom na samotný postup súdu. Je potrebné posudzovať aj
objektívne príčiny, ktoré súd vzhliadol v podaní nespočetného množstva návrhov v exekučných veciach
v danom období (čo spôsobil žalobca množstvom podaní na zmenu exekútora, na vydanie poverenia

a podobné) a počet osôb vybavujúcich tento nápad v rámci exekučného oddelenia na príslušnom súde
(resp. na všetkých súdoch na území SR).

Žalobkyňa súdu nepredložila rovnopis návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
podaného žalovanej, iba kópiu sprievodného listu k žiadostiam spolu so zoznamom žiadostí, ktorý
zoznam obsahuje iba číslo zmluvy, meno a priezvisko povinného, dátum jeho narodenia, spisovú
značku súdneho exekútora a označenie exekučného súdu. Z predložených dokladov nemožno zistiť
výšku požadovanej úhrady uplatnenej v danom prípade návrhom na predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, preto súd nemohol preveriť, či výška majetkovej škody a nemajetkovej ujmy uplatnená
v tomto konaní je zhodná s nárokom uplatneným v návrhu o predbežné prejednanie náhrady škody.
Nezodpovedá skutočnosti ani tvrdenie žalobkyne, že poverenie bolo vydané v omeškaní viac ako
174 dní. Návrh na udelenie poverenia bol súdu doručený 8.12.2010, čiže 15 dňová lehota uplynula
23.12.2010. Poverenie bolo vydané 2.2.2011, t.j. 41 dňovým omeškaním.

Na preukázanie výšky majetkovej škody a nemajetkovej ujmy žalobkyňa predložila znalecký posudok
č. 1/2014 Ekonomickej univerzity v Bratislave. Znalecký ústav v závere posudku uvádza, že na
základe vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a
úpravu informačného systému vypočítal majetkovú ujmu vzniknutej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.
v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v exekučnom
konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo pri rozhodovaní o zmene exekútora. V prípade žalôb o udelenie poverenia po zákonom
stanovenej lehote mzdové náklady určil sumou 4,15 Eur, náklady na tlač 5,31 Eur, náklady na úpravu
informačného systému 13,86 Eur, náklady na poštovné 3,01 Eur, náklady na telekomunikačné služby
4,43 Eur, t.j. spolu 30,76 Eur. Súd bol toho názoru, že znalecký posudok ústavu nie dôkazom vzniku
uplatnenej majetkovej škody. Výpočet škody obsahuje štyri základné časti: zvýšené mzdové náklady,
náklady na tlač, náklady na úpravu informačného systému a nálady na telekomunikačné služby. V
posudku sa uvádza, že spoločnosť v rámci vymáhania pohľadávok (vo veciach nerozhodnutých v
zákonnej lehote) musela realizovať nasledovné činnosti: 1. poverenie skutočnosti, či súd rozhodol v
exekučnej veci, 2. overenie skutočnosti ako súd rozhodol o žiadosti o vydanie poverenia, 3. urgovanie
vydanie rozhodnutia, 4. urgencie a spracovanie žiadosti na postup súdu, 5. úhrada poplatkov, 6.
spracovanie reakcie súdu, prípadne vypracovanie nového stanoviska, 7. overovanie bonity dlžníka
a 8. Overovanie prijatia ekonomického podania-sťažnosti. Závery vyslovené v znaleckom posudku
na náklady na mzdu pracovníkov, poštovné, telekomunikačné služby, náklady na tlač, na úpravu
informačného systému sú len vo všeobecnej rovine bez konkretizácie údajov z ktorých znalecký ústav
pri vyčíslení nákladov vychádzal. Nie je z neho zrejmé za akú dobu a na aký počet exekučných
vecí boli náklady z ktorých ústav vychádzal, vynaložené, či iba na veci, v ktorých si žalobkyňa
uplatňuje nárok na náhradu škody nesprávnym úradným postupom, alebo na všetky exekučné veci v
ktorých má žalobkyňa postavenie oprávnenej a nie je podložený dôkazmi. Pre uvedené súd znalecký
posudok Ekonomickej univerzity v Bratislave nepovažoval za dôkaz preukázania majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy uplatnených v konaní, preto na posudok neprihliadol. Zároveň súd poukazuje
aj na to, že žalobkyňa nezdôvodnila a nekonkretizovala, prečo samotné konštatovanie porušenia
práva nie je pre ňu dostatočným zadosťučinením. Nepredložila žiadne dôkazy, svoje tvrdenia náležite
nezdôvodnila, nepreukázala aká nemajetková (morálna) ujma jej ako právnickej osobe vznikla, ani
závažnosť ujmy a jej následkov. Iba všeobecne poukazuje na vnútorné zásahy do spoločnosti, na
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu dôvery v právo
a v spravodlivé riešenie veci. Nepreukázala, ani nenavrhla dôkaz na preukázanie tvrdenia, že vydaním
poverenia po zákonnej lehote boli reálne ohrozené očakávania poškodeného, že dôjde k vymáhaniu
jeho pohľadávky od povinnej, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinnou alebo k insolvencii
povinnej. Z vlastnej činnosti je súdu známe, že žalobkyňa ako nebankový subjekt v rozpore s platnými
právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľov poskytuje množstvo úverov (viď výšku zmluvných úrokov,
pokút, ktoré nie sú zmluvnými stranami individuálne dohodnuté). Príjmy žalobkyne z týchto úverov
v porovnaní s občasným neúspechom v rámci bežného podnikateľského rizika nemôžu mať veľký
ekonomický dopad na žalobkyňu a na jej ďalšiu existenciu. Skutočnosť, že žalobkyňa poskytuje úvery
bez zabezpečenia, bez preverovania solventnosti subjektov, návratnosť úveru, tak ako to robia iné
peňažné ústavy, nemožno vykladať na ťarchu žalovanej.

Dôkazné bremeno podľa § 120 ods.1 O.s.p. zaťažuje v tomto konaní žalobkyňu. Pod unesením
dôkazného bremena sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení

z vykonaného dokazovania. Je vecou účastníkov, aby sa o svoje práva starali a pokiaľ sa stane, že
účastníkom produkovaný dôkaz nesvedčí o jeho skutkových tvrdeniach, v spore podľahne. Žalobkyňa
nepreukázala vznik majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, príčinnú súvislosť medzi ich vznikom a
nesprávnym úradným postupom súdu, nepredložila, ani nenavrhla žiaden dôkaz na preukázanie, že
vydaním poverenia 41 dní po zákonnej lehote jej vznikla škoda a ujma vo výške uplatnenej v tomto
konaní. Preto žalobu pre neunesenie dôkazného bremena súd zamietol. Z tohto istého dôvodu, teda
pre nepreukázanie základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu uznesením pred začatím
pojednávania nevyhovel ani návrhu žalobkyne na prerušenie konania, ktorý považoval za nedôvodný.

Úspešnej žalovanej náhradu trov konania podľa § 142 ods.1 O.s.p. nepriznal, nakoľko žiadne trovy jej
nevznikli, náhradu trov konania si ani neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre .

Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené
(§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.