Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 24, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2CoE/126/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815208226
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815208226.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., IČO: 45 869 464, so sídlom
v Bratislave, Vajnorská 100/A, v zastúpení JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom v
Bratislave, Martinčekova 13, proti povinnému: P. K., nar. X.X.XXXX, bytom R. R., o vymoženie 1.143,18
Eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 03. júna 2015, č. k.
16Er/1733/2015-14, takto dňa 24.mája 2016

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie, čo po právnej stránke odôvodnil
podľa § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 O.s.p.. Dôvodil, že oprávnený sa
návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 30.3.2015 domáha proti povinnému vykonania exekúcie
pre vymoženie istiny vo výške 1.143,18 Eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým

je rozhodcovský rozsudok sp. zn. IIA1010004 vydaný dňa 19.8.2011 STÁLYM ROZHODCOVSKÝM
SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. a ktorý podľa vyznačenej
doložky nadobudol právoplatnosť dňa 5.10.2011 a vykonateľnosť dňa 9.10.2011. Súdny exekútor JUDr.
Ing. Ján Gasper, PhD. dňa 28.4.2015 doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Z úradnej činnosti má súd preukázané, že exekučné konanie vedené pod sp.zn. 15Er/740/2012 (EX
312/12) v prospech oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO:

45 869 464, proti povinnému: P. K., nar. X.X.XXXX, bytom R. R. XXXX/Xa, O., bolo zastavené
uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 15Er/740/2012-30 zo dňa 30.4.2013 podľa § 44 ods. 3
Exekučného poriadku po tom, ako Okresný súd Prievidza uznesením č.k. 15Er/740/2012-15 zo
dňa 20.3.2012 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodov
tam uvedených zamietol a toto uznesenie v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v
Trenčíne č.k. 3CoE/193/2012-25 zo dňa 6.8.2012 nadobudlo právoplatnosť dňa 12.3.2013. Exekučným

titulom v tomto a vo vyššie uvedenom exekučnom konaní je ten istý rozhodcovský rozsudok
vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA
A MEDIAČNÁ, a.s., sp.zn. IIA1010004 zo dňa 19.8.2011. Okresný súd Prievidza v odôvodnení
uznesenia č.k. 15Er/740/2012-15 zo dňa 20.3.2012 okrem iného uviedol, že rozhodcovská doložka
v spotrebiteľskej zmluve uzavretej medzi oprávnený a povinným, na podklade ktorej oprávnený
inicioval voči povinnému rozhodcovské konanie, nebola dojednaná individuálne a považoval ju za

neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z tohto dôvodu za absolútne neplatnú. Z
dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky, nemohol byť na podklade takejto doložky vydaný
rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol spôsobilým exekučným titulom. Z uvedených dôvodov, použijúc
eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia §
54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru
súdov vyššieho stupňa, súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol a exekučné konanie zastavil pre

rozpor exekučného titulu so zákonom. Z uvedeného je teda zrejmé, že exekučné konanie vedené pod
sp.zn. 15Er/740/2012 sa viedlo na podklade toho istého exekučného titulu ako toto exekučné konaniea vo vzťahu k tým istým účastníkom konania, pričom zhodný je aj vymáhaný nárok oprávneného voči
povinnému. Keďže v tomto exekučnom konaní sp.zn. 16Er/1733/2015 je podkladom pre vymoženie
pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v

súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí č.k. 15Er/740/2012-15 zo dňa
20.3.2012 jednoznačne konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom, súd je toho
názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné
zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p..

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Podané odvolanie odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. a/,
d/, f/, e/ O.s.p. a § 221 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ O.s.p. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V tejto fáze exekučného
konania príslušný exekučný súd rozhoduje o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom príslušnými
výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia o zamietnutí

návrhu na vydanie poverenia. Mal za to, že nemalo byť aplikované ust. § 251 ods. 4, § 103 a § 104 ods.
1 O.s.p., nakoľko v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie aplikovať
zásadu res iudicata, keďže v exekučnom konaní súd autoritatívne nerozhoduje o hmotných právach a
povinnostiach účastníkov právnych vzťahov, t.j. nerozhoduje záväzne o existencií práva. Poukazuje na
mnohé rozhodnutia Ústavného súdu SR a ostatných súdov SR.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je

potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom zo dňa 15.03.2015, domáhal vykonania exekúcie proti
povinnému pre vymoženie istiny vo výške 1.143,18 Eur, a to na podklade exekučného titulu, ktorým
je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna

a mediačná, a.s., sp. zn. IIA1010004 vydaný dňa 19.8.2011, ktorý podľa vyznačenej doložky mal
nadobudnúť právoplatnosť dňa 5.10.2011 a vykonateľnosť dňa 9.10.2011.

Z obsahu pripojeného spisu súdu prvého stupňa sp. zn. 15Er/740/2012 vyplýva, že oprávnený sa na
podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského

súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., sp. zn. IIA1010004 vydaný dňa
19.8.2011, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 1.143,18 Eur s
príslušenstvom. V uvedenej exekučnej veci súd prvého stupňa uznesením č. k. 15Er/740/2012-15
zo dňa 20.3.2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vzhľadom na neprijateľný charakter rozhodcovskej doložky, na podklade ktorej mala byť založená

právomoc rozhodcovského súdu. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.3.2013 v spojení s
potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 3CoE/193/2012-25 zo dňa 6.8.2012.

V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje

sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby súd
nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktoréhorozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade existencie prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto

súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého
kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať
vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký
nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení
O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej

povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky
prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:
1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;
2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;

3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,
ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj
dôsledky existencie nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného

konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a §
104 O.s.p. v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 O.s.p. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne
špeciálne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné
konanie aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci
právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je

nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný

dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti, či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie

exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvého stupňa už o totožnom nároku oprávneného,
uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými
istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením č. k. 15Er/740/2012-15
zo dňa 20.3.2012, ktorým súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.3.2013 v spojení s potvrdzujúcim uznesením

tunajšieho krajského súdu č. k. 3CoE/193/2012-25 zo dňa 6.8.2012. Nakoľko uvedeným uznesením o
zamietnutí žiadoti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo právoplatne
rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové
okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne
rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť

odvolací súd zastáva právny názor, že uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 15Er/740/2012-15 zo dňa
20.3.2012 v spojení s uznesením tunajšieho krajského súdu č. k. 3CoE/193/2012-25 zo dňa 6.8.2012,
založilo prekážku rei iudicatae, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie
exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu
neodstrániteľnej prekážky konania.

Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách exekučného konania rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .