Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 12, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20CoE/76/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313208757
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8313208757.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom
Radlická 333/150, Praha 5, IČO: 00001350, proti povinnému: K. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P.
č. XXX, t.č. H. O. O. O. Q., O. XXXX/XXX, N., o vymoženie 6812,14 Kč s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k. 18Er/221/2013-31 zo dňa 11.02.2015
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e sa uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený podal u súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského,
Exekútorský úrad so sídlom Moskovská 18, Bratislava návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie
6812,14 Kč istiny s príslušenstvom, na základe vykonateľného rozsudku Okresného súdu Humenné
spis. zn. 17C/145/2012-2003 zo dňa 14. 9. 2012.

V priebehu exekučného konania predložil súdny exekútor návrh povinného zo dňa 14. 11. 2013 na
zastavenie exekúcie.

Po oboznámení sa s podaním povinného, súdneho exekútora ako aj oprávneného súd exekúciu zastavil
z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Aj keď povinný je poberateľom
dôchodku, tento je nevyhnutný na zabezpečenie jeho potrieb, nakoľko sa nachádza v zložitej životnej

situácii. Podľa vyjadrenia oprávneného nie je dôvod na zastavenie exekúcie pre bezmajetnosť v
zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súd zastáva názor, že vzhľadom na postavenie
povinného, v akom sa v súčasnej dobe nachádza, trvalý charakter jeho postihnutia, bez perspektívy
zlepšenia, pokračovanie v exekúcii by za daných okolností vážne ohrozilo podmienky poskytovania
nepretržitej zdravotnej starostlivosti. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto uznesenia.

Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že súd dospel
na základe predložených dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V prípade zastavenia
exekúcie sa veriteľ dostáva do nevýhodnejšieho postavenia v tom, že plynie premlčacia lehota a v

prípade nadobudnutia majetku povinným po zastavení exekúcie už pohľadávka oprávneného môže
byť premlčaná. Momentálna nemajetnosť povinného nevylučuje možnosť povinného v budúcnostinadobudnúť majetok, ktorý bude možné zexekvovať. Pre záver o potrebe zastavenia exekúcie
je povinný jednak súdny exekútor a následne aj súd vykonať dôsledné zistenie majetkových a
finančných pomerov povinného. Skutkový záver o existencii alebo neexistencii nemajetnosti povinného

nie je v odôvodnení napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa podložený príslušnými skutkovými
závermi o majetkových a finančných pomeroch povinného, rozhodnutie súdu prvého stupňa je preto
nepreskúmateľné a predčasné pre nezistenie skutkového stavu veci nevyhnutného pre rozhodnutie o
návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Z uvedených dôvodov
navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Sestra povinného vo svojich podaniach adresovaných súdu prvého stupňa a následne odvolaciemu
súdu, ktorými reagovala na odvolanie oprávneného uviedla, že súd prvého stupňa rozhodol správne.
Povinný je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, je invalidom III. stupňa, nerozpráva, je ochrnutý.
Utrpel mozgovú príhodu, je pripútaný na lôžko. Jeho invalidný dôchodok je nízky, nepostačuje mu ani
na zabezpečenie najzákladnejších potrieb. Za pobyt v zariadení sociálnych služieb platí mesačne 452

Eur, na lieky má výdavky vo výške 50-60 Eur mesačne. Nie je žiadny predpoklad, že by v budúcnosti
nadobudol nejaký majetok. Za služby, lieky, pobyt mu dopláca ona, jeho sestra. K skutočnosti, že
dôchodok nepostačuje na pokrytie nákladov za pobyt v zariadení sociálnych služieb sa vyjadrila aj
Sociálna poisťovňa, pričom uviedla, že dôchodok povinného nepodlieha exekúcii.

Zákonný sudca v zmysle § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len
„O.s.p.“) odvolaniu nevyhovel (č. l. 38 spisu).

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 O.s.p. na základe podaného odvolania
preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad

uvedených v ustanovení § 212 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia §
214 ods. 1, 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Zo súdneho spisu a z pripojeného spisu súdneho exekútora vyplýva, že povinný je invalidom odkázaným
na celodennú starostlivosť, v dôsledku čoho je umiestnený v H. O. O. O. Q., n.o., O. XXXX/XXX, N..

Jeho príjmom je invalidný dôchodok, ktorý dosahuje výšku 173,20 Eur mesačne. Výdavky povinného
spojené s jeho pobytom v zariadení sociálnych služieb dosahujú sumu 425 Eur mesačne. V zmysle
oznámenia Sociálnej poisťovne suma dôchodku povinného nie je vyššia ako suma, ktorú nie je možné
z mesačnej sumy dôchodku zraziť, preto Sociálna poisťovňa nemôže vykonávať zrážky z dôchodku na
úhradu vymáhanej pohľadávky.

Odvolací súd nepopiera právo oprávneného domáhať sa vymoženia pohľadávky voči povinnému, ktorá
mu bola exekučným titulom priznaná, v danom prípade je však neprípustné a v rozpore s princípom
proporcionality uprednostňovať právo oprávneného na peňažné plnenie pred právom povinného na
život, zachovanie dôstojnosti, ktoré patria k základným ľudským právam (čl. 15 a 19 Ústavy SR), čo sa

v konečnom dôsledku premietlo do znenia § 89 ods. 3 Exekučného poriadku.

Je zrejmé, že nevyhnutné výdavky povinného výrazne prevyšujú jeho príjem, ktorým je invalidný
dôchodok. Povinný síce má príjem, tento však v celosti nie je možné postihnúť výkonom zrážok v
rámci exekúcie v zmysle § 89 ods. 3 Exekučného poriadku, keďže z príjmu je nevyhnutné hradiť

výdavky spojené s poskytovaním starostlivosti v zariadení sociálnych služieb. Vzhľadom na trvalo
nepriaznivý zdravotný stav povinného (ochrnutie, poškodenie mozgu v dôsledku mozgovej príhody,
znížená schopnosť komunikácie, vnímania okolitého sveta), jeho vek, sociálnu a finančnú situáciu nie
je objektívne možné v budúcnosti očakávať nadobudnutie majetku, ktorý by mohol podliehať exekúcii.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvého stupňa o nemajetnosti

povinného, ktorá je dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku
bol správny.

Za daného stavu odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle §
219 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.