Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, June 15, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315000393
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8315000393.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr.

Petra Tobiaša a JUDr. Mariána Sninského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15.06.2016, v trestnej
veci obžalovaného Q. T. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák.,
o odvolaní okresného prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu S. sp. zn. 0T 95/15
zo dňa 17.12.2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

Obžalovanému Q. T. nar. XX. Q. XXXX vo B., trvale bytom K. nad E., V. XXX/XX

u k l a d á:

Podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. peňažný trest vo výmere 300,- (tristo)
eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na
12 (dvanásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného Q. T. za vinného z prečinu ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

- dňa XX.XX.XXXX o XX.XX hod. ako vodič viedol motorovú štvorkolku zn. KYMCO bez evidenčného
čísla, po obci K. nad E., kde bol hliadkou OO PZ S. zastavený a kontrolovaný, následne bol vyzvaný k
podrobeniu sa dychovej skúške na zistenie požitia alkoholu el. meračom ALKOTEST 7410, ktorým bola
zistená hladina 1,01 mg/l alkoholu vo vydychovanom vzduchu a opakovanou skúškou hladina 1,09 mg/
l alkoholu vo vydychovanom vzduchu, pričom na odber krvi sa nežiadal.

Za to mu podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2,3 Tr. zák., § 36 písm. j/, l/,n/ Tr. zák. uložil

trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, výkon ktorého mu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v
spojení s ust. § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu 15 mesiacov.Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, avšak len, čo do výroku o treste, podali tak okresný
prokurátor, ako aj obžalovaný odvolanie.

Obžalovaný, prostredníctvom svojho obhajcu, v písomných dôvodoch podaného odvolania namietal, že
uložený trest je, podľa jeho názoru, prísny, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu a jeho (obžalovaného)
pomery, na jeho prevýchovu by postačoval aj peňažný trest vo výške primeranej jeho majetkovým a
príjmovým pomerom, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že v minulosti nebol nikdy súdne trestaný a
už samotné prejednanie skutku pred súdom malo na neho dostatočne prevýchovný vplyv. V podstate

z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil mu
peňažný trest v primeranej výške.

Okresný prokurátor v písomných dôvodoch podaného odvolania vyjadril názor, že súd prvého stupňa
sa, podľa jeho názoru, neriadil zásadami pre ukladanie trestu, v dôsledku čoho nebude naplnený
účel trestu. Namietal, že obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti v súvislosti s vedením motorového

vozidla, a preto mu mal byť popri podmienečnom treste uložený aj trest zákazu činnosti, spočívajúci v
zákaze vedenia motorových vozidiel všetkých druhov. Poukázal na to, že obžalovaný má v evidenčnej
karte vodiča opakované záznamy pre spáchanie dopravných priestupkov, za ktoré bol právoplatne
postihnutý, čo svedčí o tom, že v jeho osobe ide o nedisciplinovaného vodiča s ľahkovážnym prístupom
k dodržiavaniu dopravných predpisov, o čom svedčí aj skutočnosť, že viedol motorové vozidlo pod

vplyvom alkoholu. Pripustil, že obhajobu obžalovaného nie je možné vyvrátiť ani spochybňovať, na
strane druhej ale nemožno vylúčiť ani vyslovene tendenčný charakter predstavujúci jeho snahu zbaviť sa
zodpovednosti za svoje konanie, keďže obžalovaný nebol nikým a ničím nútený, aby jazdu motorovým
vozidlom pod vplyvom alkoholu vykonal, pričom motorové vozidlo viedol v dennej dobe, po obci, kde
nemožno vylúčiť pohyb iných motorových vozidiel, či iných účastníkov cestnej premávky. Poukazujúc na

formálnechápanieosobitnejčastiTrestnéhozákona,dospelodvolateľkzáveru,žejeprávneirelevantné,
že obžalovaný jazdil na štvorkolke iba po miestnej komunikácii v okrajovej časti obce a že vozidlom
prešiel iba 200m, ako aj otázka reálneho ohrozenia okolia konaním obžalovaného, a to aj s ohľadom
na skutočnosť, že ust. § 289 ods. 1 Tr. zák. nevyžaduje, aby páchateľ, ktorý v stave vylučujúcom
spôsobilosť,ktorýsiprivodilvplyvomnávykovejlátky,reálneajohrozilživotalebozdravieľudí,čispôsobil

na majetku značnú škodu, je postačujúce, aby páchateľ v takomto stave život alebo zdravie, či majetok
ohrozil, čo v prípade obžalovaného aj naplnené bolo. V ďalšom odvolateľ poukázal na skutočnosť, že
vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu je závažným prejavom vodičskej nedisciplinovanosti
a v tejto súvislosti poukázal aj na ustálenú judikatúru (R 5/1980), z ktorej vyplýva záver, že pokiaľ
vodič motorového vozidla opakovane porušuje dôležité pravidlá cestnej premávky, svedčí to o jeho

nespoľahlivosti viesť motorové vozidlá a v takomto prípade musí súd uvažovať o uložení trestu zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá na primeranú dobu. V podstate z týchto dôvodov navrhol, aby krajský
súd zrušil napadnutý rozsudok v dotknutej časti a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie
a rozhodnutie.

Na základe odvolaní podaných okresným prokurátorom a obžalovaným postupoval krajský súd v
intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie
podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy,

ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Keďže krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. por., preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste a po takomto
preskúmaní dospel k nasledovným záverom.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri
rozhodovaní o druhu a výmere trestu.

Prvostupňový súd správne zistil, že obžalovanému poľahčovalo, že pred spáchaním žalovanej trestnej

činnostiviedolriadnyživot(§36písm.j/Tr.zák.),keďžezodpisuregistratrestovjezrejmé,žeobžalovaný
doposiaľ nebol súdne trestaný. Rovnako tak mu poľahčovalo, že k spáchaniu trestného činu sa priznal a
trestný čin úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zák.). Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť vyplývajúcu z ust.
§ 36 písm. n/ Tr. zák., teda, že obžalovaný mal napomáhať pri objasňovaní trestnej činnosti príslušnýmorgánom, k tomu je potrebné uviesť, že krajský súd už opakovane vo svojich rozhodnutiach uvádzal, že
priznaťtakútopoľahčujúcuokolnosťjemožnélenvtýchprípadoch,keďobžalovanýsámvyvinieosobitnú
zvláštnu aktivitu, ktorá podstatným spôsobom napomôže príslušným orgánom, napr. odhaliť páchateľa

trestného činu alebo samotnú trestnú činnosť, ktoré by inak príslušné orgány neodhalili, alebo len s
veľkými ťažkosťami. Skutočnosť, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal, je poľahčujúcou
okolnosťou podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., preto len táto skutočnosť nemôže byť zároveň považovaná aj za
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., pričom z obsahu spisu nevyplýva, že by obžalovaný
v prejednávanej veci vyššie naznačenú osobitnú zvláštnu aktivitu vyvinul. Preto krajský súd v konaní

obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. nevzhliadol.

Priťažujúce okolnosti vyplývajúce z ust. § 37 Tr. zák. v prejednávanej veci ani krajský súd nezistil.

Aj napriek neexistencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. je potrebné u obžalovaného
konštatovať prevahu poľahčujúcich okolností, a to vyššie uvedených dvoch (§ 36 písm. j/, písm. l/ Tr.

zák.), pri neexistencii okolností priťažujúcich.

V súvislosti s hodnotením osoby obžalovaného, ktorý sa dopustil trestného činu na úseku dopravy, je
ešte nutné uviesť, že obžalovanému bolo udelené vodičské oprávnenie skupiny „B“, ako to vyplýva z
evidenčnej karty vodiča, 11.04.1997, vodičom bol teda ku dňu spáchania žalovaného skutku viac ako

18 rokov, za túto dobu sa dopustil 14 priestupkov na úseku dopravy, a to v prevažnej miere porušením
predpisov týkajúcich sa rýchlosti jazdy (v desiatich prípadoch) a v štyroch prípadoch išlo o porušenie
iných povinností účastníka cestnej premávky, za ktoré bol potrestaný uloženými pokutami, v jednom
prípade síce aj zadržaním vodičského preukazu, a to ešte 25.8.2010, avšak vodičský preukaz mu bol
po 9 dňoch vrátený. Obžalovaný sa teda za dobu viac ako osemnástich rokov nedopustil priestupku na

úseku dopravy jazdou pod vplyvom alkoholu.

Vychádzajúc z ust. § 34 ods. 1 Tr. zák. účelom trestu je ochrana spoločnosti pred obžalovaným tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život, súčasne odradenie iných od páchania trestných činov vyjadrujúc morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou, pričom jednotlivé hľadiská ukladania trestu vyplývajú z ust. § 34 ods. 3, ods. 4
Tr. zák., ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy a skutočnosť, aby trest
postihoval iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Prihliadajúc teda na vyššie vyjadrený účel trestu a na jednotlivé hľadiská jeho ukladania, a to najmä
na relatívne priaznivú prognózu nápravy obžalovaného prameniacu z jeho doterajšieho spôsobu života,
odrážajúceho skutočnosť, že obžalovaný sa doposiaľ nedopustil žiadneho trestného činu, nedopustil
sa priestupku v súvislosti s požitím alkoholických nápojov, ktorú ale relativizuje početnosť potrestaní
za priestupok z dôvodu prekročenia povolenej rýchlosti, čo už naznačuje jeho ľahostajný prístup k

dodržiavaniu menej zásadných všeobecne záväzných a všeobecne akceptovaných pravidiel správania
sa, avšak ešte vždy vzhľadom na nezistenie porušenia právnych predpisov podstatne závažnejším
spôsobom umožňuje úvahu o priaznivej prognóze nápravy obžalovaného vo vzťahu k možnosti
recidívy spáchania trestného činu, na zistenú prevahu poľahčujúcich okolností, na skutočnosť, že v
prejednávanej veci obžalovaný síce naplnil znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu z

hľadiska ovplyvnenia alkoholom už relatívne intenzívnejším spôsobom (najmenej 1,01 mg/l), čo je
ale do určitej miery vyvažované tým, že jeho konaním predsa len nedošlo k spôsobeniu žiadneho
závažného následku, a okolnosťami prípadu, spočívajúcimi v tom, že obžalovaný predsa len jazdil na
štvorkolke, teda nie na osobnom, či nákladnom motorovom vozidle, jazdil po menej frekventovanej
ceste, na krátku vzdialenosť, aj krajský súd dospel k záveru, že na nápravu obžalovaného a na

ochranu spoločnosti, teda tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie, nie je potrebné
na obžalovaného pôsobiť trestom odňatia slobody, ale na jeho nápravu a ochranu spoločnosti bude
postačovaťuloženiepeňažnéhotrestu,zodpovedajúcehopríjmomobžalovanéhovovýmere300,-(tristo)
eur v spojitosti s trestom zákazu činnosti.

Preto krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a sám rozhodol vo vyššie uvedených
intenciách tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.Na tomto mieste, vo vzťahu k odvolacím námietkam prokurátora, je nutné uviesť, že formálne chápanie
Trestného zákona nie je absolútne a bezvýnimočné. Výnimku z formálneho chápania trestného činu
predstavuje ust. § 10 ods. 2 Tr. zák. obsahujúce materiálny korektív vo vzťahu k posudzovaniu trestnosti

prečinov, znamenajúci, že pokiaľ by v konaní páchateľa malo ísť o prečin, teda vychádzajúc z ust. §
10 ods. 1 písm. a/,b/ Tr. zák., o trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, alebo úmyselný trestný čin, za
ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby
neprevyšujúcou 5 rokov (z tohto pohľadu je prečinom aj trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého možno za takýto trestný čin uložiť trest odňatia slobody

až na 1 rok), z formálneho hľadiska, napriek tomu o prečin nepôjde, ak vzhľadom na spôsob vykonania
činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa,
je jeho závažnosť nepatrná (§ 10 ods. 2 Tr. zák.). Všetky tie okolnosti spáchania stíhaného trestného
činu, na ktoré poukázal obžalovaný a v podstate v odvolaní aj okresný prokurátor, majú z materiálneho
hľadiska vplyv na posúdenie závažnosti stíhaného trestného činu. Aj podľa názoru krajského súdu tieto
vyššie uvedené okolnosti závažnosť stíhaného prečinu z materiálneho hľadiska znižujú, a aj keď nie až

na takú úroveň, aby snáď nebolo možné skonštatovať, že nejde o závažnosť nepatrnú a teda, že nejde
o trestný čin, každopádne ale na takúto nižšiu závažnosť trestného činu bolo nutné prihliadať minimálne
pri ukladaní trestu.

K ďalším odvolacím námietkam považuje krajský súd za potrebné uviesť, že obžalovaný nie je povinný

dokazovať svoju nevinu, naopak, orgány činné v trestnom konaní musia obžalovanému vinu dokázať.
To znamená, že aj keď sa obhajoba obžalovaného javí byť ako účelová, pokiaľ nie je vyvrátená orgánmi
činným v trestnom konaní, zabezpečenými dôkazmi, v zmysle základnej zásady trestného konania „v
pochybnostiach v prospech obžalovaného“, je nutné ju považovať za preukázanú.

Pokiaľ ide o trest zákazu činnosti, dolnou hranicou pre jeho uloženie, vychádzajúc z ust. § 61 ods. 2 Tr.
zák., je jeden rok a jeho hornou hranicou je desať rokov. Krajský súd dospel k záveru, že trest zákazu
činnosti na 12 mesiacov, teda na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, je trestom
tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie trestnom primeraným, a to okrem, s ohľadom
na už vyššie uvedené, aj z nasledovných dôvodov.

Početnosť potrestaní obžalovaného za priestupky pre prekročenie povolenej rýchlosti a úroveň
ovplyvnenia alkoholom pôsobia v smere zvyšovania výmery trestu zákazu činnosti, v smere ale jej
zníženia pôsobia okolnosti spočívajúce v tom, že spáchaným trestným činom nebol spôsobený žiaden
závažný následok, v smere zníženia pôsobia aj okolnosti, za akých bol trestný čin spáchaný, teda, že
obžalovaný viedol štvorkolku, nie osobné, či nákladné motorové vozidlo, spomínané motorové vozidlo

viedol po menej frekventovaných cestách a len na krátku vzdialenosť, obžalovaný sa k spáchaniu
trestného činu priznal a jeho spáchanie oľutoval, obžalovaný sa doposiaľ nedopustil žiadneho trestného
činu, ani priestupku spojeného s užívaním alkoholu, jazdou pod vplyvom ktorého sa trestného činu v
prejednávanej veci dopustil a navyše doposiaľ bolo na obžalovaného pôsobené trestom zákazu činnosti
len v rozsahu 9 dní. Celkom bez významu nie sú ani námietky obžalovaného, že vodičské oprávnenie

potrebuje k zabezpečeniu svojho živobytia, keďže je zamestnaný v prevádzke svojej družky, (o čom
doložil aj doklad) čo je spojené s vedením motorového vozidla. Aj keby sama o sebe táto okolnosť bez
ďalšieho nejakým výrazným spôsobom v smere zníženia trestu pôsobiť nemohla, v súhrne s vyššie
popísanými okolnosťami už takýto účinok má.

A nakoniec obžalovaný sa k spáchaniu žalovaného skutku už v prípravnom konaní priznal, s orgánmi
činnými v trestnom konaní spolupracoval, a aj keď aj podľa názoru krajského súdu v superrýchlom
konaní priestor pre konanie o dohode o vine a treste nie je, predsa len po prepustení obžalovaného zo
zadržania, po podaní odporu prokurátorom proti vydanému trestnému rozkazu, bol vytvorený dostatočný
časový priestor a aj splnené všetky podmienky pre konanie o takejto dohode, ku ktorému však prokurátor

nepristúpil, a to bez toho, aby bolo zo spisu zrejmé, prečo tak neurobil. Naopak, z jeho vyjadrenia
pri výsluchu zadržaného obžalovaného vyplýva, že nenavrhuje na nariadenom hlavnom pojednávaní
predvolať žiadnych svedkov, nenavrhuje vykonanie ani žiadnych ďalších dôkazov, ale očakáva, že
obžalovaný urobí vyhlásenie o vine a taktiež bez akéhokoľvek odôvodnenia na hlavnom pojednávaní
dňa 17.12.2015 navrhoval vec prejednať, napriek tomu, že všetky podmienky pre konanie o dohode o

vine a treste splnené boli.

Podľa § 39 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej
týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu.Z citovaného ustanovenia, ako aj skutočnosti, že všeobecné podmienky mimoriadneho zníženia trestu
upravuje Tr. zák. v odseku 1 citovaného §-u 39 potom vyplýva, že ochota obvineného ukončiť jeho

trestnú vec v rámci konania o dohode o vine a treste a tým vzdanie sa práva na verejné prejednanie
jeho veci pred súdom, zjednodušenie trestného procesu v takejto veci v dôsledku spomínaného konania
a v neposlednom rade aj ušetrenie nákladov štátu na prejednanie veci uvedeným spôsobom je takou
mimoriadnou okolnosťou, ktorá mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej
trestnej sadzby odôvodňuje. Trestný poriadok však stanovuje len pravidlá, za ktorých prokurátor môže k

takémuto konaniu pristúpiť, no nestanovuje, že by tak prokurátor, aj keď má splnené všetky podmienky,
urobiť musel. Podľa Čl. 12 ods. 1, veta prvá, Ústavy SR (ústavného zák. č. 460/1992 Zb. v znení
neskorších predpisov) ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach, čo znamená, že aj všetci
obvinení sú si rovní a patrí im právo na rovnaké zaobchádzanie. Bezdôvodné odopretie konania o
dohode o vine a treste za situácie, že všetky podmienky pre jeho vykonanie boli splnené, pričom v
presne rovnakom prípade, no iného obvineného, prokurátor dohodu o vine a treste uzavrel, naplneniu

spomínaného práva nenasvedčuje, preto podľa názoru krajského súdu, ktorý už opakovane vo svojich
rozhodnutiach vyjadroval, v záujme zachovania práve spomínaného práva na rovnaké zaobchádzanie
a teda rešpektovanie zákazu diskriminácie, je splnenie všetkých podmienok pre konanie o dohode o
vine a treste za situácie, že prokurátor napriek tomu takéto konanie nezačne, pričom zo spisu nie je
možné zistiť, prečo takto nekonal, mimoriadnou okolnosťou prípadu, ktorá mimoriadne zníženie trestu

odôvodňuje, pričom v konaní o dohode o vine a treste je možné pri treste zákazu činnosti vychádzajúc
z ust. § 39 ods. 4 Tr. zák. upraviť jeho dolnú hranicu až na šesť mesiacov.

Pokiaľ staršia ustálená súdna prax považovala za okolnosti prípadu len tie okolnosti, ktoré existovali
v čase spáchania skutku, táto súdna prax bola prelomená súdnou praxou novou, podľa ktorej za

mimoriadne okolnosti prípadu odôvodňujúce mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom
stanovenej trestnej sadzby je možné považovať aj neprimerane dlhú dobu trestného konania, pričom
dĺžka trestného konania je nepochybne okolnosťou prípadu, ktorá bezpochyby nastala až po spáchaní
skutku, teda v čase spáchania skutku a ani v počiatkoch trestného stíhania ešte neexistovala. Za takejto
situácie potom vyššie prezentovaný názor nepredstavuje odklon od doteraz zaužívanej súdnej praxe.

Krajský súd preto pri posudzovaní primeranosti výmery trestu zákazu činnosti uloženého obžalovanému
vychádzal, rešpektujúc právo obžalovaného na rovnaké zaobchádzanie, z rozmedzia od šiestich
mesiacov do desiatich rokov.

Vážiac potom okolnosti svedčiace v smere zvýšenia výmery trestu zákazu činnosti, ako aj jej zníženia,
ktorých je nepochybne viac a sú vo svojom súhrne minimálne rovnako závažné ako tie, ktoré svedčia v
smere zvýšenia, dospel krajský súd k záveru, že trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu
jedného roka je trestom tak na ochranu spoločnosti, ako aj nápravu obžalovaného primeraným.

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný