Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 24, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/95/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113203317
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113203317.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: JUDr. M. S., nar. XX. A. XXXX, bytom I. D., K. XX, proti
žalovanému: A. B., nar. XX. W. XXXX, bytom J., S. XX, zast. splnomocnenkyňou: UNITED LAWYERS,
advokátska kancelária, s.r.o., Bratislava, Kolárska 8, IČO: 36 662 291, o 1.718,01 eur a príslušenstvo, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 9. októbra 2014 č.k. 8C/378/2013-120 a
proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Trnava z 21. novembra 2014 č.k. 8C/378/2013-139, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok čo do vyhovujúcej časti, zamietajúcej vzájomný návrh (výrok I a II) a
dopĺňací rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa zo dňa 9. októbra 2014 bola žalovanému I/ uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.718,01 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne z uvedenej
sumy od 23. marca 2013 do zaplatenia; II/ vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá a III/ protinávrh
žalovaného bol taktiež zamietnutý. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 724,
§ 725, § 726, § 727, § 728, § 729 ods. 1, § 730 ods. 1 a 2, § 731 O.z. (Občiansky zákonník č. 40/1964
Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov), § 1, § 9 ods. 1, § 10 ods. 2, § 14 ods. 1, § 14 ods.
5 písm. b), § 15 ods. 1 písm. a) a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách za
poskytovanie právnych služieb v znení k 30. júnu 2013 a vecne potom záverom o dôvodnosti žaloby
v časti sumy 1.718,01 eur. Prvostupňový súd konštatoval, že žalobca zastupoval žalovaného ako jeho
právny zástupca v konaní sp. zn. 37C/124/2011 na základe udeleného plnomocenstva zo dňa 21.
decembra 2010, t. j. žalovanému boli žalobcom poskytnuté právne služby, pričom medzi nimi nedošlo
k dohode o výške odmeny žalobcu (advokáta). Súd prvého stupňa sa nestotožnil s argumentáciou
žalovaného, že v prípade jeho nepoučenia o výške odmeny, je uplatnená odmena v konaní neplatná,
keď z vykonaného dokazovania mal nesporné, že odmena advokáta za poskytovanie právnej služby
bola dohodnutá podľa I. hlavy druhej časti vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Za takejto situácie sa výška
odmeny určuje podľa ustanovení vzťahujúcich sa na mimozmluvnú odmenu citovanej vyhlášky. Podľa
spomínaných ustanovení bolo rozhodnuté aj o výške náhrady trov právneho zastúpenia v konaní sp.
zn. 37C/124/2011, v ktorom bolo rozhodnuté okrem iného, že žalovaný (Y. L.) je povinný zaplatiť
žalobcovi (A. B.) náhradu trov konania a právneho zastúpenia vo výške 4.711,64 eur k rukám JUDr.
Gabriela Stanislavského, právneho zástupcu žalobcu. V tejto sume je zahrnutá aj náhrada trov právneho
zastúpenia vo výške 1.718 eur. Z odôvodnenia rozsudku č. k. 37C/124/2011 zo dňa 23. apríla 2012
vyplýva, že suma 1.718,01 eur bola vyčíslená za 3 úkony právnej pomoci po 519,49 eur, za 1
úkon právnej pomoci vo výške 129,87 eur, t.j. 1/4 zo sumy 519,49 eur, 2 x režijný paušál po 7,21 eur, 2 x
režijný paušál po 7,63 eur. Zo spisu sp.zn. 37C/124/2011 vyplýva, že právny zástupca vykonal 4 úkony
právnej pomoci a to prípravu a prevzatie dňa 21. decembra 2010, návrh na začatie konania zo dňa 21.
decembra 2010, účasť na pojednávaní dňa 12. marca 2012 a účasť na pojednávaní dňa 24. marca 2012.

Dopĺňacím rozsudkom č.k. 8C/378/2013-139 zo dňa 21. novembra 2014 prvostupňový súd I/ uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 90,94 eur za súdny poplatok

a II/ žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 166
ods. 1 O.s.p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov), keď mal
za to, že v rozsudku č.k. 8C/378/2011 zo dňa 9. októbra 2014 nerozhodol o náhrade trov konania, preto
v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia rozhodol o náhrade trov konania v zmysle § 142
ods. 2 O.s.p., keď žalobca mal vo veci čiastočný čistý úspech 88% (úspech 94% a neúspech 6%) preto
zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 103 eur uložil povinnosť žalovanému zaplatiť náhradu trov
konania vo výške 90,64 eur.

Proti rozsudku čo do jeho vyhovujúcej časti, ako aj zamietnutiu vzájomného návrhu a dopĺňaciemu
rozsudku podal včas odvolanie s návrhom na zrušenie rozsudku v napadnutej časti ako aj dopĺňacieho
rozsudku a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, resp. na jeho zmenu v spojení s
dopĺňacím rozsudkom tak, že žaloba bude zamietnutá (aj vo vyhovujúcej časti), žalobcovi bude uložená
povinnosť zaplatiť žalovanému 2.359,99 eur a úrok z omeškania z uvedenej sumy vo výške 5,5%
ročne od 8. októbra 2013 do zaplatenia a taktiež mu bude uložená povinnosť zaplatiť žalovanému
náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia v sume 981,52 eur a v zaplatených
súdnych poplatkoch spolu 283 eur. Odvolateľ mal za to, že odvolaním napadnutý rozsudok vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.).
Uviedol, že podľa § 18 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z. advokát je povinný v priebehu poskytovania
právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby o výške odmeny za
úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade, ak
je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne. Z uvedeného vyplýva, že v opačnom prípade
odmena, čo je pojem, ktorý zahŕňa všetky druhy odmien podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. (zmluvnú aj
tarifnú odmenu), advokátovi nepatrí. Vytkol to, že dlžníkom uplatnená námietka premlčania v konaní
vedenom Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 19C/84/2011 bola právne neúčinná pre jej rozpor s
dobrými mravmi, čo mal žalobca ako právny zástupca žalovaného v uvedenom konaní namietať, keď
v tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky l. ÚS 33/2012-25 zo dňa
3.10.2012. Poukázal aj na s vecou vedenou na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 19C/84/2011
súvisiace trestné konanie, keď uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, Odbor
kriminálnej polície PZ ČVS: ORP-506/2-VYS-TT-2014 Sz zo dňa 13.4.2014 bolo začaté trestné stíhanie
vo veci prečinu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 4 T.z. (Trestný zákon), v ktorom
ako poškodený vystupuje žalovaný, preto aj v tomto kontexte sa javí námietka premlčania vznesená
v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 19C/8412011 v rozpore s dobrými mravmi.
Nenamietaním neúčinnosti námietky premlčania pre jej rozpor s dobrými mravmi bol porušený §
18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. (,,advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou
starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne
využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia
považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb“) ,
čo malo byť tiež bezprostrednou príčinou vzniku škody na strane žalovaného, tak ako bola uplatnená
v jeho vzájomnom návrhu zo dňa 20.11.2013. Pre chýbajúce poučenie zo strany žalobcu pri žalovaní
už premlčanej istiny bol porušený § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z., čo bolo tiež bezprostrednou
príčinou vzniku škody na strane žalovaného, ktorému tým bola spôsobená škoda v časti nepriznanej
náhrady trov konania vo výške 4.291 eur v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.
19C/84/2011 (3.485 eur zaplatený súdny poplatok + 1.600 eur preddavkom zaplatené trovy právneho
zastúpenia - 794 eur rozsudkom priznaná náhrada trov konania = 4.291 eur) a vzhľadom na uvedené
žalovanému voči žalobcovi vznikla pohľadávka z titulu náhrady škody vo výške 4.291 eur a príslušenstva.
Prvostupňový súd pristúpil k neprimerane reštriktívnemu výkladu § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003
Z.z., pretože advokát povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a
riadiť sa jeho pokynmi, pričom spojka "a" ("a riadiť sa jeho pokynmi") znamená, že musia byť splnené
všetky podmienky kumulatívne, preto z výkladu cit. ust. vyplýva, že ak by aj bol pokyn samotného klienta
na vymáhanie istiny po vznesení námietky premlčania (čo v tomto prípade však nebol) v konaní na
Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 19C/84/2011 a bol by v rozpore so záujmami klienta, tak advokát
nie je povinný sa takýmto pokynom riadiť.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté
rozhodnutia v celom rozsahu potvrdiť a žalovaného zaviazať zaplatiť trovy odvolacieho konania, pretože
súd prvého stupňa vec správne právne

posúdil a dostatočne zistil skutkový stav, pričom v odôvodnení napadnutého rozsudku stručne, jasne
a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Tvrdenie žalovaného, že žalobca pri
poskytovaní právnych služieb nepostupoval v súlade
s príslušnými ustanoveniami zákona o advokácii je účelové a bolo v konaní, ktoré
predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia vyvrátené listinnými dôkazmi, ako i výpoveďou svedka
O. S. (viď. listinné dôkazy založené v súdnom spise). Osobitne poukázal na skutočnosť, že žalovaná
suma 1.718,01 eur predstavuje doposiaľ
neuhradené trovy právneho zastúpenia, ktoré boli priznané (rozsúdené) právoplatným
rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 37C/124/2011 zo dňa 23.4.2012, čo predstavuje absolútnu
prekážku (res iudicata) následnej žaloby, resp. následného spochybnenia zo strany žalovaného
uvedeného v jeho argumentácii.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ O. s. p. vec v odvolaním napadnutom
rozsahu vrátane trov konania majúceho povahu rozhodnutia závislého na rozhodnutí vo veci samej a
to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania (pretože nešlo o žiaden prípad potreby prejednania
veci odvolacím súdom na pojednávaní podľa odseku 1 tohto ustanovenia), keď dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok nemožno považovať za vecne správny (a nemožno inak, než ho zrušiť) z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia.

Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. (zákon o advokácii a o zmene zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní /živnostenský zákon/ v znení neskorších predpisov) výkon advokácie je
zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba
v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie
právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak
sa vykonáva sústavne a za odmenu (ďalej len "právne služby").

Podľa § 18 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z. (pozn.: úprava predmetného znenia zavedená zákonom č.
304/2009 Z.z. s účinnosťou od 1. septembra 2009) advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej
služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby
ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon
právnej služby vykonať bezodkladne.

Podľa § 18 ods. 5 zákona č. 586/2003 Z.z. odmena advokátovi nepatrí za tie úkony, pri ktorých
nepostupoval s odbornou starostlivosťou.

Podľa ust. § 24 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z.z. odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi
advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena.

Podľa § 52 ods. 4 O.z. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 1 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi
advokátom a jeho klientom (ďalej len "zmluvná odmena"); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny
advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na
zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa pochybil právne, v tomto smere bola odvolacia námietka
žalovaného dôvodnou, že vec nebola posudzovaná v kontexte právnej úpravy ochrany spotrebiteľa v
nadväznosti na ust. § 18 ods. 4 zákona č. 586/2003 účinného od 1. septembra 2009.

Odvolaciemu súdu tak neostávalo iné, než v záujme riadneho vyporiadania sa s uvedeným problémom
rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť a podľa odseku 2 rovnakého paragrafu i zákona
vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým
je podľa § 226 O.s.p. viazaný, bez ďalšieho vykonať dokazovanie ohľadom postavenia žalovaného,
t.j. či tento je spotrebiteľom ako to má na mysli ust. § 18 ods. 4 zákona č. 586/2003, náležitého
zhodnotiť výsledky celého konania v takomto prípade (§ 132 O.s.p.) a rozhodnutia novým rozhodnutím
opätovne aj o vzájomnom návrhu, keďže aj vo vzťahu k tomuto žalobnému nároku je dôležité postavenie
žalovaného vzhľadom k vyššie uvedenému a v poslednom rade aj o trovách konania a tiež o trovách
tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.