Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 12, 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4C/124/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514203850
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8514203850.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudcom JUDr. Janou Srokovou v právnej veci žalobcu: R. E., nar.

XX.X.XXXX,bytomA.XXXX/X,L.M.,právnezastúpenéhoJUDr.MartaKonkoľová,advokátka,sosídlom
Jarmočná 79, Stará Ľubovňa, proti žalovanému BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., IČO: 36 432 105 so
sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, právne zastúpeného: JUDr. Veronika Kubriková, PhD. advokátka,
so sídlom Martinčekova 13, Bratislava o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom
v Bratislave sp. zn. II/2014-358 vydaný rozhodcom Mgr. Petrom Kubalom dňa 28.4.2014.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 212,70 eur, pozostávajuce z
trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Marty Konkoľovej, advokátky, so
sídlom Jarmočná 79, Stará Ľubovňa, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 2.7.2014 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie (ďalej len „rozhodcovský
súd) vydaného rozhodcom Mgr. Petrom Kubalom sp. zn. II/2014-358 zo dňa 28.4.2014 (ďalej
len „rozhodcovský rozsudok“) ako aj náhrady trov konania. Zároveň žiadal odložiť vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej,

Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 3.6.2014 mu bol doručený predmetný rozhodcovský rozsudok, ktorým
mu bolo uložené zaplatiť žalovanému sumu 1027,88 eur, úrok vo výške 14,90 % ročne zo sumy 1027,88
eur od 2.8.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške
.5 % ročne zo sumy 1027,88 eur od 2.8.2013 do zaplatenia, sumu vyčísleného úroku vo výške
674,69 eur, sumu vyčísleného úroku z omeškania vo výške 205,57 eur, sumu vyčíslených poplatkov
vo výške 43,49 eur ako aj trovy právneho zastúpenia vo výške166,13 eur a ostatné trovy konania

vo výške 100,80 eur. Žalobca však s týmto rozhodcovským rozsudkom nesúhlasil, pričom poukázal
na neexistenciu právomoci rozhodcovského súdu z dôvodu, že rozhodcovská zmluva je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Taktiež neexistovala právomoc rozhodcovského súdu z dôvodu, že žalobca sa
vopred nemohol skutočne oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského
súdu, pretože ich žalobca nikdy nečítal, a preto sú tieto zmluvné podmienky neprijateľné. Ďalej poukázal
na skutočnosť, že je tu dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods.1 písm. j) zákona
č. 244/2002 Z.z.

Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená do vlastných rúk dňa 28.8.2014 písomne vyjadril podaním
doručeným súdu dňa 3.10.2014. Poukázal na skutočnosť, že žalobca s jeho právnym predchodcom
dňa 3.12.2007 uzavreli v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka zmluvu o úvere, ktorou poskytolprávny predchodca žalovaného - VÚB, a.s. žalobcovi úver vo výške 1659,70 eur, ktorý sa žalobca
zaviazal zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 45,69 eur počnúc dňom 11.12.2007. Zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 25.9.2013 uzatvorenou medzi žalovaným a jeho právnym predchodcom

došlo k postúpeniu pohľadávky uplatnenej v rozhodcovskom konaní na žalovaného. Žalobca svoj
záväzok voči žalovanému zo zmluvy o úvere aj napriek upomienkam zaslaným právnym predchodcom
žalovaného a predsporovej výzve zaslanej žalovaným neuhradil, preto žalovaný oprávnene podal návrh
na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ďalej poukázal na znenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka
účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sa jednak vzťahujú

na konkrétne zmluvné typy, no zároveň sa týmito ustanoveniami musia riadiť ďalšie zmluvné typy
upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka, pokiaľ sú odplatné a za predpokladu, že zmluvnými
stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred
pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Takouto formuláciou však zákonodarca vylúčil možnosť
aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách na pomerne široký okruh zmluvných vzťahov. Sám
zákonodarca vylúčil zmluvy upravené normami obchodného práva. Osobitne tie zmluvy, ktoré majú

povahu absolútnych obchodov, teda vzťahy ktoré vzniknú a spravujú sa ustanoveniami Obchodného
zákonníka bez ohľadu na povahu ich účastníkov. Ďalej poukázal na skutočnosť, že zmluva o úvere
nevznikla odovzdaním druhovej veci dlžníkovi, ale vznikla až dohodou zmluvných strán o jej obsahu,
z ktorého vyplýva platný záväzok právneho predchodcu žalovaného poskytnúť v prospech dlžníka
finančné plnenie na úhradu kúpnej ceny ním zakúpeného tovaru a zároveň záväzok dlžníka takto

poskytnuté plnenie navýšené o úrok splácať v dohodnutých splátkach. Zmluva o úvere patrí medzi
absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka. Žalovaný poukázal aj na
novelyObčianskehozákonníkameniaceúpravuspotrebiteľskýchzmlúvaichúčinnosťad8tumuzavretia
zmluvy o úvere. Obsahom zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalovaného a
žalovaným okrem iného bol aj súhlas žalobcu s návrhom právneho predchodcu žalovaného, aby

prípadné spory vzniknuté z tejto zmluvy boli rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom konaní. Zmluva o
úvere obsahuje rozhodcovskú doložku v čl. III bod 5. Ďalej žalovaný poukázal na ustanovenia zákona o
platobných službách a zákona o bankách. Žalobca mal možnosť odmietnuť uzatvorenie rozhodcovskej
zmluvy, čo však neurobil. Právny predchodca žalovaného postupoval v zmysle ustanovenia II.
.časti bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok, VÚB, a.s. v súlade s ustanovením § 93b zákona

o bankách, ktorý mu ukladal povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej zmluvy s tým, že mu
bude daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. To, že žalobca túto ponuku neodmietol je
prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Právny predchodca žalobcu bol povinný klientovi ponúknuť
návrh rozhodcovskej doložky. Zákonom o bankách účinným v čase uzavretia zmluvy o úvere nebolo
právnemu predchodcovi žalobcu preukázateľne uložená povinnosť pri predložení návrhu na uzavretie

rozhodcovskej zmluvy poučiť klienta dôsledkoch uzavretia úverovej zmluvy. Žalovaný vo svojom
vyjadrení ďalej poukázal na viaceré rozhodnutia okresných a krajských súdov v exekučných konaniach v
ktorých bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Zmluvu o úvere, z ktorej plnenie bolo predmetom
konania na rozhodcovskom súde, považoval za štandardnú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou,
ktorá bola zriadená a pôsobí v Slovenskej republike v súlade s ustanoveniami zákona o bankách a

podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Nejde teda o žiaden nebankový subjekt. Poukázal tiež
na skutočnosť, že žalobca bol v rozhodcovskom konaní nečinný a nenamietal žiadnu zo skutočností
uvádzaných v jeho žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobca nijako nepreukázal, v čom
rozhodcovské konania spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.
Žalovaný nijakým spôsobom nenútil žalobcu, aby spory vzniknuté zo zmluvy o úvere riešil výlučne

v rozhodcovskom konaní. V prípade ak by žalovaný neplnil svoje povinnosti voči žalobcovi riadne
a včas, žalobca nijakým zmluvným dojednaním nebol nútený k riešeniu sporov prostredníctvom
rozhodcovského konania. Žalovaný však musel postupovať podľa príslušných ustanovení zákona o
bankách. Ak by tak nepostupoval porušil by tým zákon o bankách. Záverom poukázal na skutočnosť,
že nebola jeho právnemu predchodcovi zákonom uložená povinnosť pri predložení návrhu na uzavretie

rozhodcovskej zmluvy preukázateľne poučiť o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy
na riešenie ich sporov. Vzhľadom na vo vyjadrení uvádzané skutočnosti tak žalovaný žiadal žalobu
žalobcu ako neopodstatnenú zamietnuť. V prípade ak by súd žalobe vyhovel, žiadal súd, aby postupoval
v konaní v zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a pokračoval v konaní,
v ktorom zaviaže žalobcu na zaplatenie istiny 1027,88 eur, úroku vo výške 14,90 % ročne zo sumy

1027,88 eur od 2.8.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1027,88 eur
od 2.8.2013 do zaplatenia, sumu vyčísleného úroku vo výške 674,69 eur, sumu vyčísleného úroku z
omeškania vo výške 205,57 eur, sumu vyčíslených poplatkov vo výške 43,49 eur ako aj trovy právneho
zastúpenia vo výške166,13 eur a ostatné trovy konania vo výške 100,80 eur.Súd zaslal účastníkom poučenia o ich procesných právach a povinnostiach a nariadil vo veci
pojednávanie.

Pojednávania dňa 12.5.2015 sa zúčastnila právna zástupkyňa žalobcu, ktorá ospravedlnila neúčasť
žalobcu a súhlasila s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Právny zástupca žalovaného ospravedlnil
ich neúčasť na pojednávaná podaním doručeným súdu dňa 2.2.2015 a súhlasil s prejednaním veci v ich
neprítomnosti. Preto v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. súd prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti žalobcu,

žalovaného a jeho právneho zástupcu.

Na pojednávaní právna zástupkyňa žalobcu trvala na podanej žalobe, opätovne poukázal na v nej
uvedené dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku. Neexistovala právomoc rozhodcovského súdu.
Právomoc rozhodcovské súdu sa musí v zmluve o úvere
.samostatne vyčleniť. Rozhodcovská zmluva bola iba vo všeobecných obchodných podmienkach,

pričom tie boli napísané malými písmenami. Poukázala tiež na rozhodcovskú doložku obsiahnutá v bode
5 článku II. zmluvy o úvere.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby a obsahom a k nej pripojeným listinným
dôkazom, vyjadrením žalovaného a k nemu pripojeným listinným dôkazom ako aj obsahom ostaného

spisového materiálu, z ktorých zistil tento skutkový stav:

Dňa 3.6.2014 bol žalobcovi doručený rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej
bankovej asociácie so sídlom v Bratislave vydaný rozhodcom Mgr. Petrom Kubalom sp. zn. II/2014-358
zo dňa 28.4.2014, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 1027,88 eur, úrok vo

výške 14,90 % ročne zo sumy 1027,88 eur od 2.8.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 1027,88 eur od 2.8.2013 do zaplatenia, sumu vyčísleného úroku vo výške 674,69 eur,
sumu vyčísleného úroku z omeškania vo výške 205,57 eur, sumu vyčíslených poplatkov vo výške 43,49
eur ako aj trovy právneho zastúpenia vo výške166,13 eur a ostatné trovy konania vo výške 100,80 eur.
Rozhodcovský súd právomoc na prejednanie žaloby žalovaného odvodzoval od rozhodcovskej doložky,

ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere zo dňa 3.12.2007 konkrétne jej čl. III bodu 5. Žalobca proti tomuto
rozhodcovskému rozsudku na tunajšom súde dňa 2.7.2014 podal žalobu na jeho zrušenie z dôvodov
podľa § 40 ods. 1 písm. c) a j).

Podľa čl. III bod 5 Zmluvy o úvere zo dňa 3.12.2007 banka uzavretím tejto zmluvy navrhuje, aby prípadné

spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom konaní prostredníctvom
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného v zmysle zákona č. 210/2002 Z.z. o platobnom styku. Dlžník
vyjadruje súhlas s návrhom banky na riešení sporov Stálym rozhodcovským súdom.

Podľa čl. IX bodu 3 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných

úverov fyzickým osobám - občanom zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré by v budúcnosti
medzi nimi vznikli z tejto zmluvy budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk podľa zákona č.
510/2002Z.z.oplatobnomstyku.Rozhodcovskékonaniesakonávsídlerozhodcuarozhodcarozhoduje
vo veci bez ústneho pojednávania iba na základe písomných materiálov predloženými stranami v lehote

rozhodcom stanovenej. Rozhodca môže nariadiť ústne pojednávanie , ak nebude považovať predložené
listiny za dostačujúce. Písomnosti v rozhodcovskom konaní zasiela rozhodca stranám na adresu,
ktorú strana uviedla alebo jej právnemu zástupcovi. Účinky doručenia nastanú aj vtedy ak adresát
písomnosťodmietolprevziaťaleboakajnapriekoznámeniupoštysijuakopoštovúzásielkunevyzdvihol.
Rozhodcovský rozsudok je konečný a záväzný a dňom doručenia nadobúda účinky právoplatného

súdneho rozhodnutia. Banka a dlžník vyhlasujú , že sa dobrovoľne podradia rozhodnutiu rozhodcu. Táto
rozhodcovská doložka je súčasťou zmluvy a zaväzuje právnych nástupcov obidvoch zmluvných strán.
Zánik zmluvy sa nedotýka tejto rozhodcovskej doložky, ktorá je jej súčasťou.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 účastník

rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského
rozhodcovského rozsudku, len ak
.a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,

za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 žalobu
o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského

rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa §
36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene

a doplnení niektorých zákonov ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom
je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v
rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou
podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú
rozhodcovskú zmluvu,

b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení
rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo strana umožnené sa
zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského

rozhodcovského konania,
d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom
.rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok
mohol mať vplyv na výsledok sporu,
e)spotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa§3alebojetuinýdôvodneplatnosti

spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy
f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval
podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala
potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s
návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,

g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a
toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,
i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov

na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 52 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna

zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa §
55,akzmluvnýmistranami
sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa§52ods.2OZúčinnéhovčaseuzavretiazmluvyoúveredodávateľjeosoba,ktorápriuzatváranía
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti

Podľa § 53 ods. 2 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 2 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

.
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým

sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Podľa § 53 ods. 4 OZ účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného v čase

uzavretia zmluvy o bežnom účte (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) Každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka

, ako aj všetky iné zmluvy,
ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, aje obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na
spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka .

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného v čase
uzavretia úverovej zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v

.znení neskorších predpisov účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení

zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného v čase
uzavretia úverovej zmluvy spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na
iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len zákon o bankách) Banky a
pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i) ] budú

rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného
zákona.

Podľa § 93b ods. 2 zákona o bankách návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky
zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa

nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy
predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1,
tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov.

Súd sa v prvom rade zaoberal včasnosťou podania žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku

v zmysle právnej úpravy platnej v podania žaloby, teda podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 o
rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase podania žaloby. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi
doručený dňa 3.6.2014. Žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku bola súdu doručená dňa
2.7.2014, teda bola podaná na súde včas, v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku,
ktorú na jej podanie predpokladá § 41 ods. 1 zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení

účinnom v čase podania žaloby.

Žalobca sa v tomto konaní domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. II/2014-358 zo
dňa 28.4.2014, Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom Bratislave.
Rozhodcovský súd svoju právomoc prejednať spor medzi žalovaným a žalobcom odvodzoval od

rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere, a to konkrétne v jej čl. III ods. 5.

Zmluva o úvere zo dňa 3.12.2007, ktorej súčasťou sú Obchodné podmienky, ktorá obsahuje aj
rozhodcovskú doložku, ktorej neplatnosť ako jeden z dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudkunamieta žalobca, je podľa názoru súdu jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou (štandardnou, typovou).
Súdsanemôžestotožniťaargumentácioužalovanéhovjehovyjadrení,žezmluvaoúvereniejezmluvou
spotrebiteľskou.

Súd jednoznačne posúdil zmluvu o úvere uzavretú medzi právnym predchodcom žalovaného - VÚB,
a.s. ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom ako spotrebiteľskú zmluvu,
.typovú (adhéznu, formulárovú) zmluvu. Vychádzajúc z obsahu zmluvy, s prihliadnutím na postavenie
zmluvných strán, ako aj predmet činnosti veriteľa zapísaný v obchodnom registri, je nepochybné, že

sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú. Spĺňa totiž všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy uvedené v §
3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Zmluva o úvere
zároveň napĺňala znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2007 a súčasne nešlo o zmluvu, ktorá by napĺňala
znaky podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona, niet pochybností, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú. Je
nepochybné, že žalobca v danom prípade vystupoval ako fyzická osoba, ktorá úverom zabezpečovala

svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým právny predchodca konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
teda ako dodávateľ, ktorý poskytol žalobcovi peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere a žalobca
sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom. Z predloženej zmluvy o úvere vyplýva, že sa jedná o typovú zmluvu, ktorú nemohol žaloba ako
spotrebiteľ ovplyvniť. Súdu je z predchádzajúcej rozhodovacej činnosti známe, že právny predchodca

žalovaného - VÚB, a.s. v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Vzhľadom na tieto skutočnosti
preto okrem úpravy zmluvy o úvere upravenej v Obchodnom zákonníku je potrebné prihliadať aj na
úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je úpravou „lex specialis“ k úprave
Obchodného zákonníka a takáto zmluvu musí mať náležitosti upravené týmto zákonom. Zároveň je
potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to §§ 52 a nasl., ktoré obsahujú úpravu

spotrebiteľských zmlúv, keďže zmluva uzavretá medzi je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 ods. 1 OZ v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere je kogentnou
právnou normou, ktorá dodávateľom výslovne zakazuje použiť v spotrebiteľských zmluvách také
dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na úkor

spotrebiteľa. Občiansky zákonník v čase uzavretia zmluvy o úvere zakazoval dodávateľom zneužívať
svoje postavenie pri uzavieraní spotrebiteľských zmlúv a najmä pri tvorbe svojich zmluvných formulárov
a všeobecných zmluvných podmienok, ktoré predkladali spotrebiteľom pri uzavieraní spotrebiteľských
zmlúv ako ich súčasť. V § 53 ods. 3 OZ v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere bol
pritom obsiahnutý iba príkladný, teda neuzavretý, výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských

zmluvách. Tento výpočet neprijateľných zmluvných podmienok súdu nebráni vyhodnotiť ako neprijateľnú
aj takú zmluvnú podmienku, ktorá v danom výpočte v zmysle § 53 ods. 3 OZ v znení platnom a účinnom
v čase uzavretia poistnej zmluvy uvedená nebola.

Tak ako už bolo uvedené Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave

odvodzoval právomoc prejednať spor od rozhodcovskej doložky dojednanej v zmluve o úvere, konkrétne
v jej čl. III bod 5. Zmluva o úvere je však jednoznačne typovou (adhéznou, formulárovou) zmluvou, ktorú
právny predchodca žalovaného v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania
zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej
doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho

zákonníka neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza
v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred
.pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v
predmetnom prípade žalobca nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy

ovplyvniť, nakoľko táto bola spísaná na predtlačenom formulári. Povaha zmluvy je teda adhézna,
a preto ju spotrebiteľ mohol buď prijať ako celok alebo odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky
bol dodávateľom vopred pripravený. Rozhodcovský súd je teda vopred zakotvený v zmluvných
podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy. Len veľmi ťažko možno predpokladať,
že si žalobca bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.

V zmysle § 53 ods. 1 prvá veta OZ v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o úvere je dodávateľom
výslovne zakázané použiť v spotrebiteľských zmluvách také dojednania, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľa. Občiansky zákonníktak zakazuje dodávateľom zneužívať svoje postavenie pri uzavieraní spotrebiteľských zmlúv a najmä
pri tvorbe svojich zmluvných formulárov, ktoré predkladajú pri uzavieraní spotrebiteľských zmlúv ako
návrh na ich uzavretie. Občiansky zákonník síce až od 1.1.2008 v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ za

neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom
na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky
zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda
charakter neprijateľných podmienok mohli mať i iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde rozhodcovská doložka nútila spotrebiteľa, teda
žalobcu,podrobiťsavprípadesporuvýlučnerozhodcovskémukonaniupredsúkromnouosobou,ktorúsi
právny prechodca vopred už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť.
Týmto spotrebiteľ ako slabšia zmluvná strana nemohol dosiahnuť prejednanie sporu pred všeobecným
súdom.Občianskyzákonníkstakýmitoneprijateľnýmipodmienkamispôsobujúcimiznačnúnerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 vždy spájal
sankciu neplatnosti. Keďže išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, musí
na ňu súd prihliadať z úradnej povinnosti.

Keďže právnym predchodcom žalobcu bola VÚB, a.s. súd prihliadol aj na ustanovenia § 93b zákona č.

483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré ukladajú bankám povinnosť
ponúknuť svojim klientom (spotrebiteľom) návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky). Z návrhu
na uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky) má vyplývať vôľa navrhovateľa - banky, aby bola v prípade
prijatia návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky) spotrebiteľom takýmto návrhom viazaná
a podrobila sa rozhodcovskému konaniu. Tento návrh by mal byť začlenený v podobe umožňujúcej

klientovi (spotrebiteľovi) jeho pomerne jednoduché odlíšenie od ostatných zmluvných podmienok
predkladaných mu druhou stranou zmluvného vzťahu a tiež jeho rovnako bezproblémové oddelenie
od ostatného obsahu zmluvy (tak, aby klientovi nespôsobilo žiadne ťažkosti vrátane prípadného
rizika čakania na prepracovanie návrhu zmluvy trvanie na odstránení pre neho neakceptovateľnej
rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky). To však v danom prípade nemožno považovať za splnené, keď

rozhodcovská doložka je drobným písmom uvedená v čl. III bode 5 zmluvy o úvere. Pričom ďalšie
.informácie o rozhodcovskom konaní sú uvedené Obchodných podmienkach, u ktorých je známe, že
sa s nimi klient (spotrebiteľ) v čase pred uzavretím zmluvy dostatočne podrobne, či často i vôbec
neoboznamuje (hoci spravidla v zmluve potvrdzuje presný opak).

Súd s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti považoval rozhodcovskú doložku od ktorej rozhodcovský
súd odvodzoval právomoc prejednať spor za absolútne neplatnú, a preto súd zrušil rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn.
II/2014-358 vydaný rozhodcom Mgr. Petrom Kubalom dňa 28.4.2014.

Súd vzhľadom na uvedené dôvody sa už nezaoberal ďalšími argumentmi žalobcu pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku, nakoľko tieto budú predmetom preskúmania v konaní pred súdom po
právoplatnosti tohto rozhodnutia. (§ 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ak súd
zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu
uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.).

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania žalobca vyčíslil v podaní doručenom súdu dňa
13.5.2014. Súdom priznané trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia žalobcu spolu vo

výške 212,70 eur, ktoré predstavuje 2x odmena po 61,85 eur za úkony právnej služby rok 2014 a 1x
odmenu po 64,53 eur za úkony právnej služby v roku 2015 /§ 11 ods. 1 písm. b)/ za úkony právnej služby
(prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom /§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky č.
655/2004Z.z./,písomnépodanienasúdaleboinýorgánaleboprotistranetýkajúcesavecisamej-žaloba
doručená súdu dňa 2.7.2014 /§ 13a ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z./, účasť na pojednávaní

dňa 20.6.2013); 2x náhrada výdavkov po 8,04 eur za rok 2014 a 1x po 8,39 eur za rok 2015 podľa § 16
ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania za ním uplatnený úkon
právnej služby zo dňa 7.1.2015 - vyjadrenie, v ktorom sa žalobca nevyjadril k veci samej, nakoľko toto
vyjadrenie sa týkalo iba priebehu konania, keď žalobca vyjadril súhlas s prejednaním veci bez nariadeniapojednávania. Súd v súvislosti s týmto úkonom nepriznal žalovanému ani právo na náhradu výdavkov
vo výške 8,39 eur.

Trovy konania je v zmysle § 149 ods.1 O.s.p. žalovaný povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu
žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

.a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia