Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 14, 2016

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 7T/101/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7915010299
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Bujňák
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2016:7915010299.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Bujňáka a prísediacich
Terézie Seleckej a Ing. Milana Pávaya, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.01.2016 v Trebišove,
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný J. P. F. I. F. Š., V.. X. X. XXXX v Hrani, trvale bytom B., B.
Č.. XXXX/X, dôchodca, t. č. vo väzbe v ÚVV Košice,

j e v i n n ý, ž e

v období od presne nezisteného dňa v roku 2007 do 2. 3. 2015, v mieste trvalého bydliska v B. V. C.. B.
XXXX/X, spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej manželke, poškodenej L. P. tým, že ju udieral
päsťami a dlaňou, ťahal ju za vlasy, kopal do nej, nadával jej do „tučných kuriev“, hlupákov, vyháňal
ju z ich spoločného bytu, ktorý nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, opakovane sa
jej vyhrážal zabitím, že jej doláme ruky a nohy, a zvyšok života strávi na invalidnom vozíku, viackrát
ju ohrozoval kuchynským nožom, zakazoval jej telefonovať, stýkať sa so svojimi priateľkami, nedovolil
jej najesť sa s odôvodnením, že je tučná a „žrať“ nepotrebuje, schovával jej lieky, ktoré má predpísané
lekárom, v stave opitosti často vyvolával hádky, po ktorých sa poškodená pred ním zamkla vo svojej izbe
a on potom klopal a búchal do verí, čím jej takto dlhodobo spôsoboval stres, v dôsledku tohto konania má
poškodená problémy so spánkom, jedením, zo strachu musí sústavne utekať z domu a následkom jeho
správania sa lieči na psychiatrickej ambulancii, kde jej ako diagnóza bola zistená recidivujúca depresívna
porucha, stredne ťažká epizóda,

t e d a

- týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, ponižovaním,
pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, ktorým ohrozil jej fyzické
a psychické zdravie, bezdôvodným odopieraním stravy a spánku, a spáchal taký čin závažnejším
spôsobom konania, a to po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

- zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. d/
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona.

Z a t o m u u k l a d á:

Podľa § 208 ods. 3, § 36 písm. l/, písm. n/, § 38 ods. 3 s použitím § 39 ods. 1 Trestného zákona trest
odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá s probačným
dohľadom.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona pri určení probačného dohľadu ustanovuje skúšobnú dobu v trvaní
5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona u k l a d á obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania
alkoholických nápojov a iných návykových látok v skúšobnej dobe.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona u k l a d á ochranné opatrenie - ochranné protialkoholické
liečenie ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trebišov podal dňa 26. 6. 2015 na tunajší súd obžalobu na obvineného
J. P. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2
písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona s tým, že v odôvodnení
obžaloby poukázal na skutočnosť, že v tejto veci bolo začaté konanie o dohode o vine a treste, ktoré sa
uskutočnilo dňa 26. 6. 2015 na Okresnej prokuratúre Trebišov, kde obvinený v celom rozsahu uznal vinu
zo spáchania skutku, avšak na predmetnom konaní nedošlo k dohode o treste, pričom obvinený súčasne
súhlasil s uložením ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou, nakoľko to konštatovali
znalci z odboru psychiatrie. Vzhľadom na uvedené prokurátor navrhol, aby Okresný súd Trebišov vykonal
hlavné pojednávanie a rozhodol o treste v zmysle § 232 ods. 4 Trestného poriadku, ako aj o uložení
ochranného opatrenia a to protialkoholického liečenia ústavnou formou.

Predseda senátu bezodkladne po doručení obžaloby nariadil výsluch obvineného, ktorého predmetom
bol postup v zmysle § 238 ods. 3 Trestného poriadku, a teda rozhodnutie o väzbe prednostne a urýchlene
s tým, že po vypočutí obvineného dospel senát k záveru, že dôvod väzby aj naďalej trvá, preto ponechal
obvineného vo väzbe, zamietol jeho žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu, neprijal jeho písomný
sľub ako náhradu za väzbu a taktiež nenahradil väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Vzhľadom na vzdanie sa práva podať sťažnosť všetkých oprávnených, súd bezodkladne nariadil termín
hlavného pojednávania na deň 10. 9. 2015.

Na uvedenom hlavnom pojednávaní prokurátor predniesol obžalobu a obhajca obžalovaného sa k
obžalobe vyjadril s tým, že vina zo strany obžalovaného bola v celom rozsahu priznaná už v konaní
o dohode o vine a treste, na tejto skutočnosti sa nič nezmenilo, preto navrhol, aby súd rozhodol už
len o treste a o ochrannom opatrení, pričom súčasne navrhol, aby boli vypočutí obhajobou navrhovaní
svedkovia, a to poškodená, syn obžalovaného a jeho nevesta, ktorých výpovede považuje obhajoba za
kľúčové a ktoré môžu mať zásadný vplyv na rozhodnutie súdu o uložení trestu.

Po takto navrhnutom dokazovaní, ktoré bolo vykonané na uvedenom hlavnom pojednávaní, senát uložil
obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, výkon ktorého podmienečne odložil na skúšobnú
dobu v trvaní 5 rokov s probačným dohľadom. Súčasne mu uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze
požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok v skúšobnej dobe a uložil mu taktiež ochranné
opatrenie - ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Proti tomuto rozsudku prokurátor zahlásil do zápisnice odvolanie, ktoré následne písomne zdôvodnil. V
dôvodoch uviedol, že s rozhodnutím prvostupňového súdu sa nestotožňuje pokiaľ ide o uložený trest,
ktorý bol mimoriadne znížený, pretože ho považuje za mierny a na uloženie takéhoto trestu neboli
splnené žiadne podmienky. Preto navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Trebišov vo
výroku o treste. K odvolaniu prokurátora sa vyjadril taktiež obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu,
pričom sa stotožnil so všetkými výrokmi napadnutého rozsudku. Na základe podaného odvolania zo
strany prokurátora rozhodoval vo veci Krajský súd v Košiciach, ktorý na neverejnom zasadnutí dňa
23.11.2015, pod sp. zn. 8To/111/2015, zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec Okresnému súdu Trebišov,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že aj
napriek skutočnosti, že obžalovaný uznal svoju vinu v celom rozsahu už pri konaní o dohode o vine
a treste, bolo nevyhnutné, aby aj v konaní pred súdom po prednesení obžaloby zo strany prokurátora

postupoval súd podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku tak, aby mal obžalovaný právo po vyhlásení, že
je vinný, odpovedať na otázky uvedené v § 333 ods. 3 Trestného poriadku.

Po doručení spisového materiálu súdu prvého stupňa dňa 14.12.2015, bol vo veci bezodkladne určený
termín hlavného pojednávania na deň 14.01.2016, na ktorom rozhodoval senát v inom zložení ako
pôvodne, avšak obžalovaný súhlasil so zmenou v zložení senátu. Následne súd pristúpil k poučeniu
obžalovaného o jeho práve v zmysle § 257 ods. 1 a nasledujúce Trestného poriadku, pričom obžalovaný
prehlásil, že sa cíti byť vinný zo skutku uvedeného v obžalobe v celom rozsahu a vzápätí kladne
odpovedal na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku a keďže prokurátor
navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného, senát toto vyhlásenie prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu,
v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste
a o ochrannom opatrení.

Senát vyhovel návrhu obhajoby a pristúpil k opätovnému výsluchu poškodenej, ktorú obhajoba navrhla
vypočuť, keďže sa stotožnil s názorom, že výsluch poškodenej môže byť podstatne významný, pokiaľ
ide o rozhodovanie o treste pre obžalovaného.

Z výpovede poškodenej L. P., manželky obžalovaného, bolo zistené, že základným problémom vo vzťahu
s obžalovaným bol od samého počiatku alkohol. Obžalovaný v samej podstate je dobrý človek, správal
sa k nej stále slušne a úctivo, avšak po konzumácii alkoholu sa práve naopak správal ku nej veľmi zle.
Doplnila, že už samotný pobyt vo väzbe je pre jej manžela dostatočným ponaučením. Poškodená je v
pravidelnom kontakte s obžalovaným aj počas jeho pobytu vo väzbe, píšu si navzájom listy, z ktorých
poškodená vycítila, že zhruba za obdobie takmer jedného roka, čo je vo výkone väzby, a tým pádom
nemá prístup k alkoholu, cíti zmenu v jeho správaní a dúfa, že po absolvovaní protialkoholického liečenia
by sa k alkoholu nevrátil a správal by sa k nej tak, ako tomu bolo v čase, keď nebol pod vplyvom alkoholu.
Doplnila, že svojho manžela pravidelne navštevuje vo výkone väzby a sama pociťuje určité psychické
problémy, ktoré vyplývajú z toho, že žije v podstate sama, keďže ich deti sú dospelé a sebestačné a
žijú svoj vlastný život vo vlastných rodinách a teda pociťuje určité depresívne stavy a samotu a preto by
jej veľmi pomohlo, keby jej manžel bol s ňou doma, pomohol by jej s bežnými vecami, ako je pomoc s
nákupom, práce v domácnosti a podobne.

Na otázku prokurátora, či poškodená nemá obavu z podobného správania zo strany jej manžela,
ako v období od roku 2007 až do roku 2015, poškodená uviedla, že nemá z neho žiadny strach
a je presvedčená o tom, že hlavným a jediným problémom neadekvátneho správania jej manžela
voči jej osobe bol alkohol, ktorý už momentálne je vyriešený, nakoľko 10 mesiacov, čo je vo výkone
väzby, nepožíva alkoholické nápoje a navyše je ochotný dobrovoľne podstúpiť protialkoholické liečenie
ústavnou formou. Poškodená taktiež poukázala na skutočnosť, že je od obžalovaného závislá taktiež
materiálne a finančne, keďže je čiastočná dôchodkyňa a zo svojho dôchodku nestačí pokryť všetky
náklady na život, bývanie a podobne a aj počas obdobia, čo je jej manžel vo výkone väzby, finančne jej
vypomáha, nakoľko by sama nezvládala uhrádzať všetky nevyhnutné výdavky.

Obhajca obžalovaného súdu taktiež uviedol, že po nástupe obžalovaného do výkonu väzby mu bol
zamedzený prístup k alkoholu a aj napriek tomu neboli u neho spozorované žiadne abstinenčné príznaky,
v dôsledku ktorých by mu mala byť poskytnutá zdravotná starostlivosť, respektíve lekárske ošetrenie,
z čoho vyplýva, že prechod od alkoholu k abstinencii bol u obžalovaného bezproblémový, čo poskytuje
dobrý predpoklad jeho abstinovania aj v prípade jeho pobytu na slobode.

Senát pri rozhodovaní o treste vzal do úvahy aj výpovede svedkov, ktorí vypovedali na hlavnom
pojednávaní dňa 10.9.2015, pričom z výpovede svedka J. P., syna obžalovaného, súd zistil, že správanie
jeho otca, ktoré je opísané v obžalobe, jednoznačne vyplývalo z konzumácie alkoholu, pričom po jeho
požití sa obžalovaný zmenil na úplne inú osobu, no v samej podstate je to dobrý človek, nikdy mu
neubližoval a taktiež ho starostlivo vychoval. Doplnil, že v súčasnosti býva v obci Hraň so svojom
manželkou a dvomi deťmi, pričom jeho otec mu pravidelne chodil pomáhať, či už na záhradu, alebo
okolo domu a taktiež nebol problém s tým, aby mu obžalovaný dohliadol na deti a aby sa o nich patrične
postaral. Samozrejmosťou je, že nesmie byť pod vplyvom alkoholu, vtedy sa správa slušne, je to dobrý
otec a starý otec.

Z výsluchu svedkyne R. P., nevesty obžalovaného na hlavnom pojednávaní dňa 10.9.2015 bolo zistené,
že jej svokor je dobrým človekom, avšak problémy s alkoholom ho vždy menili na nepoznanie. No v
prípade, keď nebol pod vplyvom alkoholu, vždy sa k nim správal slušne, nijako im neubližoval, stále im
pomáhal, či už okolo domu alebo v záhrade, a ak by v budúcnosti nekonzumoval alkohol, dokázala by sa
na neho spoľahnúť aj pokiaľ ide o starostlivosť o ich deti. Záverom dodala, že chce aby bol na slobode.

Súd pristúpil taktiež k vykonaniu dokazovania v súlade s podanou obžalobou zo strany prokuratúry, a
to oboznámením a čítaním obsahu spisu.

Zo znaleckého posudku psychologičky Y.. X. K., na posúdenie úrovne osobnosti a mentálnych
schopností poškodenej, vyplynulo, že poškodená trpí silnou depresivitou a paranoiditou. Znalkyňa
považuje osobnosť poškodenej za všeobecne vierohodnú, ktorá sa snaží pôsobiť dobrým dojmom,
avšak je schopná sebareflexie, lži skóre je v pásme priemeru. Poškodená je dlhodobo liečená
na recidivujúcu depresívnu poruchu, stredne ťažká fáza, u ktorej dochádzalo k zhoršeniu stavu,
vzhľadom na konfliktovosť v manželskom spolunažívaní. Z ďalších psychologických vyšetrení osobnosti
poškodenej znalkyňa konštatovala, že poškodená bola pravidelne hospitalizovaná na psychiatrii, denne
musí užívať lieky a vyskytujú sa u nej znaky, ktoré sú pripisované syndrómu týranej ženy.

Zo znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie, na vyšetrenie duševného stavu obžalovaného bolo
znalcami konštatované, že obžalovaný netrpí duševnou chorobou, ani poruchou, nie je duševne chorý.
U obvineného bol zistený syndróm závislosti od alkoholu (III. vývojové štádium alkoholizmu zo IV.
štádií klasifikácie podľa Jellineka), aj v čase spáchania skutku obžalovaný javil známky syndrómu
závislosti od alkoholu. V období od roku 2007 do roku 2015, pod vplyvom alkoholu u obvineného nastalo
zhoršenie úsudku a pokles zábran z prejavu agresívneho správania hlavne voči svojej manželke. Pod
vplyvom alkoholu je schopnosť rozpoznávacia a ovládacia zmenšená. Obžalovaný je schopný chápať
zmysel trestného konania, pričom záverom znaleckého posudku bolo zo strany znalcov jednoznačne
konštatované, že pobyt obžalovaného na slobode z psychiatrického hľadiska nie je pre spoločnosť
nebezpečný, no vzhľadom na zistenie syndrómu závislosti od alkoholu, je vysoko pravdepodobné, že v
stave opitosti by sa aj v budúcnosti dopúšťal konania obdobného charakteru, ako to, pre ktoré je stíhaný
a preto navrhli uložiť obžalovanému ochrannú protialkoholickú liečbu ústavnou formou, s čím samotný
obžalovaný súhlasil.

Zo znaleckého posudku PhDr. Viery Truskovej, PhD., znalkyne z odboru psychológia, súd zistil, že
osobnosť obvineného je neurolabilná s vysokým lži skóre a tendenciou javiť sa v lepšom svetle, avšak
jeho výpoveď je použiteľná v trestnom konaní. Obvinený je schopný správne vnímať a uchovávať
skutočnosti, týkajúce sa okolností a udalostí, ktoré prežil. Správna interpretácia prežitých udalostí nie
je obmedzená, avšak je podmienená a zásadný vplyv má znížený intelekt v kombinácii so zneužívaním
návykovej látky - alkoholu. Znalkyňa ustálila, že u obžalovaného nejde o agresívno-útočný typ osobnosti,
no v dôsledku požitia alkoholu dochádza k zmene jeho správania. Súčasne bolo konštatované, že
intelektové schopnosti sú v pásme zjavného podpriemeru, pričom u obžalovaného bolo stanovené IQ
na hranici 70, teda podpriemer, čo je hraničné pásmo duševnej zaostalosti.

Súd vzal do úvahy takisto oboznámenia a prečítania písomných dokladov predložených obhajobou,
konkrétne korešpondencie s poškodenou, resp. s dcérou obžalovaného. Súhrnne možno konštatovať,
že z obsahu týchto listov vyplýva, že situácia v spoločnej domácnosti s obžalovaným bola pre
jeho manželku neúnosná a neudržateľná, najmä v dôsledku požívania alkoholu. Ako uviedla dcéra
obžalovaného v liste, ktorý mu adresovala, spolu s mamou už nevideli iného východiska, ako zabrániť
obžalovanému v konzumácii alkoholu, aj najmä preto bolo na neho podané trestné oznámenie zo strany
poškodenej. Doplnila, že v prípade, keď nebol pod vplyvom alkoholu, bol veľmi milý, slušný a takého
by ho chcela vidieť aj v budúcnosti. Z listu poškodenej jednoznačne vyplýva, že podanie trestného
oznámenia z jej strany bolo posledným krajným riešením, ako sa snažila zabrániť svojmu manželovi v
neustálom pití alkoholu, po ktorom sa správal voči nej hrubo, urážlivo a agresívne. V závere listu uvádza,
že dúfa, že ho bude môcť navštíviť vo výkone väzby.

Súd mal za preukázané, že skutok sa stal tak, ako je opísaný v obžalobe a že sa ho dopustil obžalovaný,
nakoľko táto skutočnosť nebola v celom štádiu trestného konania zo strany obžalovaného a obhajoby
spochybňovaná, koniec koncov vina bola priznaná už v rámci konania o dohode o vine a treste a
obžalovaný aj v konaní pred súdom v súlade s § 257 ods. 1 Trestného poriadku dobrovoľne priznal

vinu za spáchaný skutok a preto ho senát uznal za vinného v zmysle podanej obžaloby. Senát považuje
za potrebné uviesť, že od podania obžaloby dňa 26.06.2015, kedy bol daný zločin kvalifikovaný podľa
§ 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona do momentu, kedy súd rozhodoval
rozsudkom dňa 14.01.2016, došlo k novelizácii skutkovej podstaty tohto trestného činu v tom smere, že
pôvodný odsek 2 bol prečíslovaný na odsek 3, nakoľko do skutkovej podstaty bol vsunutý nový odsek
pod číslom 2. Preto súd rozhodol o vine obžalovaného a ukladal mu trest podľa § 208 ods. 3 Trestného
zákona, avšak trestná sadzba je rovnaká, ako bola v čase podávania obžaloby podľa § 208 ods. 2
Trestného zákona, a teda 7 až 15 rokov.

Pri určení druhu a výmery trestu s prihliadnutím na zabezpečenie jeho výkonu súd postupoval v zmysle
§ 34 Trestného zákona a prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku
ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd vzal do úvahy taktiež poľahčujúce
a priťažujúce okolnosti.

Z charakteristiky spoločnosti ICOMA s.r.o., bolo zistené, že menovaný bol v ich spoločnosti viackrát
zamestnaný s pracovným zaradením stavebný robotník, pričom dosahoval štandardné pracovné
výsledky a výkony, plnil pracovné úlohy a neporušoval žiadnym spôsobom pracovnú disciplínu. Bol
spoľahlivý, kolektívny a dochvíľny.

Z charakteristiky Mesta Trebišov vyplýva, že menovaný žije spoločne so svojou manželkou v
družstevnom byte, pričom jeho správanie nebolo prerokované komisiou verejného poriadku.

Z odpisu registra trestov bolo zistené, že obžalovaný bol raz súdne trestaný, konkrétne Okresným súdom
Trebišov zo dňa 10. 9. 2007, trestným rozkazom pod sp. zn. 0T/27/2007, pre prečin nebezpečného
vyhrážania podľa§ 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia
slobody v trvaní 10 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov, pričom
k osvedčeniu došlo dňom 26. 5. 2009, a teda v súčasnosti sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený.

Pokiaľ ide o ukladanie trestu v tejto trestnej veci, považuje súd za potrebné úvodom uviesť, že trestná
sadzba za tento trestný čin v citovanom odseku je 7 až 15 rokov. Konajúci súd pri ukladaní trestu
a jeho výmere vzal do úvahy spôsob spáchania skutku, závažnosť tohto činu, ako aj jeho následky,
závery znaleckých posudkov, listinné dôkazy, hodnotenia z miesta trvalého pobytu, ako aj charakteristiku
zamestnávateľa, minulosť obžalovaného, pokiaľ ide o register trestov, pričom pri ukladaní druhu a
výmere trestu na to prihliadol.

Súd vzal do úvahy pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom na strane poľahčujúcich
okolností bola zistená poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona, teda že sa priznal
k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval a taktiež poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm.
n/ Trestného zákona a síce, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Je
potrebné zvýrazniť, že najmä úprimné oľutovanie bolo zo strany obžalovaného v konaní pred súdom
hodnoverné a niet najmenších pochýb, že by to obžalovaný nemyslel skutočne úprimne. Naopak na
strane priťažujúcich okolností nebola zistená žiadna okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona. Z tohto
je zrejmé, že trestná sadzba sa v dôsledku prevažujúceho pomeru poľahčujúcich okolností mení a to tak,
že sa znižuje horná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu na 12 rokov a 4 mesiace.

Súd dospel k záveru, že v danom prípade, najmä pokiaľ ide o skutkové okolnosti, no taktiež vzhľadom na
osobu obžalovaného, závery znaleckých posudkov, vypracovaných v tejto trestnej veci, s prihliadnutím
na výpoveď samotnej poškodenej na hlavnom pojednávaní, resp. z výpovede syna obžalovaného
a nevesty obžalovaného, je uvedená trestná sadzba 7 až 15 rokov (resp. 12 rokov a 4 mesiace),
neprimerane prísna. Po zhodnotení všetkých relevantných skutočností preukázaných v tomto konaní,
dospel senát k záveru, že je na mieste aplikovanie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods.
1 Trestného zákona, keďže súd vzhľadom na okolnosti prípadu, ako aj vzhľadom na pomery páchateľa,
má za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom (7 až 15 rokov), je pre páchateľa
neprimerane prísna a na zabezpečenie ochrany spoločnosti by postačil aj trest kratšieho trvania.

Senát tunajšieho súdu sa stotožnil taktiež so záverečnou rečou a s návrhom obhajcu obžalovaného,
ktorý poukázal na samotné tvrdenia a výpovede, či už poškodenej na hlavnom pojednávaní dňa
14.01.2016, ale aj na jej výpoveď na hlavnom pojednávaní dňa 10.09.2015, na ktorom vypovedali taktiež

syn obžalovaného a jeho nevesta, ktorí zhodne vypovedali, že obžalovaný je v samej podstate dobrým
človekom, no pod základnou podmienkou, že nemá prístup k alkoholu, nakoľko práve tento je spúšťačom
jeho agresívneho a protiprávneho konania. Súd vzal do úvahy taktiež korešpondenciu obžalovaného,
ktorá bola predložená zo strany obhajoby, a teda list dcéry obžalovaného, resp. list samotnej poškodenej,
z ktorých vyplýva, že najmä poškodená už bola z toho dlhodobého opíjania sa obžalovaného na pokraji
zrútenia, bola zúfalá a nevedela ako inak, ako podaním trestného oznámenia, riešiť situáciu.

Taktiež považuje súd za potrebné uviesť, že zákonodarca pravdepodobne pri určovaní trestnej sadzby
pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona (7 až 15 rokov) mal na
mysli prípady, v ktorých poškodené osoby majú oprávnený strach z konania obžalovaného, eventuálne
neodstrániteľné následky, v dôsledku uvedenej trestnej činnosti, s ktorými by sa v budúcnosti vedeli
len ťažko vysporiadať. Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní jednoznačne vyplýva, že
v tomto konkrétnom prípade nie sú tieto skutočnosti preukázané a práve naopak, majú presne opačný
význam. Samotné konštatovanie poškodenej, resp. blízkych rodinných príslušníkov obžalovaného,
že jediným problémom v správaní obžalovaného bol alkohol, pričom tento problém by bol vyriešený
uloženým protialkoholickým liečením ústavnou formou, považuje súd za podstatné a v týchto intenciách
následne aj postupoval, pokiaľ ide o ukladanie trestu. Samotná poškodená v záverečnej reči pred súdom
uviedla, že po úspešnom podstúpení protialkoholickej liečby by bez akýchkoľvek problémov prijala
svojho manžela späť do spoločnej domácnosti, koniec koncov, požiadala súd aby sa jej manžel vrátil k nej
domov, že on do väzenia nepatrí. Napokon poškodená si v tomto konaní voči obžalovanému neuplatnila
žiadny nárok na náhradu škody, hoc by bol možno aj opodstatnený, čo taktiež svedčí o tom, že konanie
obžalovaného do budúcna nebude mať pre poškodenú trvalé traumatizujúce následky. Táto skutočnosť
dáva súdu dostatočný podklad k tomu, aby dospel k záveru, že v danom konkrétnom prípade je skutočne
použitie uvedenej trestnej sadzby neprimerane prísne, najmä vzhľadom na pomery páchateľa, samotné
okolnosti prípadu, no najviac s ohľadom na následok, ktorý bol trestnou činnosťou spôsobený. Je predsa
nemysliteľné, aby osoba, ktorá mala byť dlhodobo týraná, sama prejavila snahu o návrat obžalovaného
do spoločnej domácnosti. Ak by pociťovala z obžalovaného strach, určite by jej výpoveď pred súdom
vyznela diametrálne odlišne, ak by vôbec nabrala odvahu a síl vypovedať pred súdom z dôvodnej obavy
a strachu pred obžalovaným.

Takisto sa súd stotožňuje s obhajobou v tom smere, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje
aj trest kratšieho trvania. Preto senát po dôslednom zvážení všetkých skutočností a okolností, uznal
obžalovaného za vinného v zmysle podanej obžaloby, mimoriadne znížil trest obžalovanému a uložil mu
trest pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, konkrétne trest odňatia slobody v trvaní 3
rokov, výkon ktorého podmienečne odložil s probačným dohľadom a ustanovil mu skúšobnú dobu v trvaní
5 rokov. Súčasne mu bolo uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov
a iných návykových látok v skúšobnej dobe. Taktiež v súlade so závermi znalcov mu bolo uložené
ochranné opatrenie, a to ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, nakoľko aj súd sa stotožnil
s tvrdením, že jednoznačným problémom a podstatnou príčinou v protiprávnom konaní obžalovaného
bol alkohol. V tejto súvislosti súd dodáva, že vzhľadom na túto skutočnosť bude do budúcnosti
potrebné vyliečenie sa obžalovaného zo závislosti od alkoholu, ktorý má na neho negatívny vplyv
a podstúpenie protialkoholického liečenia je základným predpokladom pre zaradenie obžalovaného
do bežného normálneho života, čo zároveň považuje súd za účelnejšie, ako ukladanie neprimerane
vysokého nepodmienečného trestu odňatia slobody.

S poukazom na uvedené odôvodnenie, ako aj citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.