Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 21, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/61/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713213415
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8713213415.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, proti odporcovi: V. X., bytom K., V. XXXX/X, za účasti
vedľajšieho účastníka Q., v konaní o zaplatenie 1.305,29 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Poprad č. k. 12C 187/2013-107 zo dňa 13.01.2016 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa uznesenie.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad (ďalej len ,,prvostupňový súd“) napadnutím uznesením uložil povinnosť
navrhovateľovizaplatiťvedľajšiemuúčastníkovinastraneodporcunaúčetjehoprávnehozástupcu trovy
konania vo výške 125 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Mal za preukázané, že vedľajšiemu účastníkovi prislúcha náhrada trov konania. Predmetom konania
bol návrh navrhovateľa, veľkej medzinárodnej spoločnosti, ktorej základ tvorí zahraničný kapitál, na
uplatnenie svojich nárokov proti spotrebiteľovi fyzickej osobe. Vychádzal zo zásady rovnosti procesných
strán pred súdom, kedy ako vedľajší účastník na strane odporcu vystupuje organizácia, ktorá háji záujmy
spotrebiteľa, pričom táto sa nechala rovnako ako navrhovateľ zastúpiť právnym zástupcom. Vedľajší

účastník je plne legitimovaným subjektom na zastupovanie, pričom ochraňuje práva spotrebiteľa.
Zabezpečenie právneho zástupcu z radov advokátov je v súlade s plnením účelu a poslania tohto
občianskeho združenia, pretože pri ochrane práv spotrebiteľa je nevyhnutne mať vedomosť tak o rade
vnútroštátnych právnych noriem ako aj normách Európskej únie. Vedľajší účastník poskytol odporcovi
kvalifikovanú ochranu a tento bol v prevažnej miere úspešný. Vyjadrenie odporcu nie je možné definovať
ako formulárový dokument. Prvostupňový súd rozhodol v prevažnej miere v prospech odporcu.

Priznal trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu s poukazom na ust. § 142 ods. 2 O.s.p.
a § 93 O.s.p v rozsahu 60 % z trov pri plnom úspechu 208,35 Eur t.j. vo výške 125 Eur ako odmenu
za 3 právne úkony právnej služby (prevzatie zastúpenia, vyjadrenie k žalobnému návrhu a vyjadrenie
na výzvu súdu) a k tomu prináležiacu paušálnu náhradu po 8,04 Eur. O trovách právneho zástupcu
rozhodol podľa ust. § 1,10 a nasl. Vyhlášky 655/2004 Z.z. v platnom znení.

Proti napadnutému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietal, že z
napadnutého rozsudku nevyplýva, v čom spočíva účelnosť trov právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka v tomto súdnom konaní. Pritom v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. je posúdenie
účelnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o náhrade trov, nie to či sa niekto môže alebo nemôže dať
zastupovať. Pre nespornosť podotkol, že týmto nenapáda otázku samotného právneho zastúpenia

ako takého, ale účelnosť nákladov na toto zastúpenie a nepreskúmateľnosť aplikácie zákonného
ustanovenia na základe ktorého súd rozhodol o povinnosti k náhrade trov konania. Trovy právnehozastúpenia by pritom mali predstavovať náhradu odmeny za právnu pomoc pri predložení podania,
ktoré svojím obsahom je šablónovitým opakovaním podaní predkladaných v nespočetne množstve
prípadov. Taktiež namietal, že súd nezákonne priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov aj preto,

že tento subjekt nemá procesné postavenie vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník nepredložil súhlas
toho, na strane ktorého ma vystupovať v zmysle zákona č. 353/2014 Z.z. účinného od 01.01.2015, a
vtedy sa na takýto subjekt neprihliada. Na základe uvedených skutočnosti tvrdil že napadnutý výrok je
nezákonný a preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi
neprizná náhradu trov odvolacieho konania. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo

výške súdneho poplatku.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zák.
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie
(§ 204 ods. 1 O. s. p.) preskúmal uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p.

a zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Rozsudkom č.k. 12C 187/2013-90 zo dňa 09.02.2015 prvostupňový súd uložil odporcovi zaplatiť
navrhovateľovi 254,87 Eur s 2,52 % ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 18.09.2012 do
zaplatenia,vprevyšujúcejčastinávrhnavrhovateľazamietol,náhradutrovkonaniaúčastníkomnepriznal

a zaviazal navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania vo výške
125 Eur na účet jeho právneho zástupcu, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uznesením č.k.
21Co 141/2015-105 zo dňa 30.11.2015 Krajský súd v Prešove zrušil rozsudok č.k. 12C 187/2013-90
zo dňa 09.02.2015 vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka a v rozsahu zrušenia vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a to z dôvodu neurčitosti výroku o trovách konania vedľajšieho

účastníka.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,

ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná

však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam o neúčelnosti úkonov právnej služby, odvolací súd poznamenáva, že
obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky je aj

to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má, zásadne, právo na to, aby sa mu
nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva.

Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému
účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo

vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich
nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov
konania uplatnených úspešným účastníkom v spore, ako i skutočnosť, či nie sú splnené podmienky pre

postup podľa § 150 O.s.p.; nie je rozhodujúce, či je tomu tak pri uplatnení práva alebo jeho bránení.Je potrebné vziať na zreteľ, že účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania.
Podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie, či bránenie práv účastníka konania. Súdu
prináleží hodnotiť ako kritérium pre ich priznanie ich účelnosť, resp. nevyhnutnosť.

Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju
opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze.

Z obsahu spisu odvolací sud zistil, že vedľajší účastník na strane odporu vstúpil do konania podaním zo

dňa 29.01.2014 (čl. 26) . Z obsahu spisu naďalej nepochybne vyplýva, že podaním zo dňa 21.02.2014
žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť z dôvodu, že neprimerané vysoké úroky dohodnuté v úverovej
zmluve zo dňa 06.10.2010 vo výške 70,02 % prevyšujú priemernú výšku úrokov spotrebiteľských úverov
pre daný typ úveru (15,27 % ročne) o viac ako 458 %. Takéto dojednané úroky považoval za dojednané
v rozpore s dobrými mravmi a preto v časti odplaty predstavuje úverová zmluva neplatný právny úkon.
Uviedol, že odporca už vrátil navrhovateľovi sumu 585,13 Eur. S poukazom na uvedené ma navrhovateľ

nárok iba na vrátenie zostávajúcej časti istiny, v prevyšujúcej časti je potrebne žalobu zamietnuť. V
podaní zo dňa 18.06.2014 poukázal na to, že RPMN v danej zmluve o úvere je vypočítaná v neprospech
spotrebiteľa v nižšej výške, pretože skutočná RPMN je 92,93 % a týmto konal navrhovateľ v rozpore z
dobrými mravmi a obchádzal zákon o ochrane spotrebiteľov najmä právo spotrebiteľov na informácie. Z
tohto dôvodu mu nie je možné priznať právo na úroky a poplatky z úverovej zmluvy.

Procesná aktivita vedľajšieho účastníka evidentne súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva
význam pri zvyšovaní kvality života spotrebiteľov (porov. rozsudok súdneho dvora Mostaza Claro
C-168/05, bod 37, cit.: Okrem toho, smernica, ktorá smeruje k posilneniu ochrany spotrebiteľa,
predstavuje podľa článku 3 ods. 1 písm. t) ES opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného

Spoločenstvu a, najmä, na zvýšenie životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (pozri
analogicky v súvislosti s článkom 81 ES rozsudok Eco Swiss, už citovaný, bod 36).

Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania a jeho sankčná funkcia (porov.
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. 9. 2011 sp. zn. 7MCdo 4/2010, cit. ,,Vo

všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by
prijehoriadnompriebehunevznikli,uloženározhodnutímsúdutomu,ktoichvznikzavinil“,tiežuznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.6.2011 sp. zn. II. ÚS 281/2011).

Dôležitá je pri trovách konania aj ich náhradová funkcia (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 17.12.2004, sp. zn. II. ÚS 31/04, cit. „Pri tomto výklade treba venovať pozornosť zmyslu
a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v
reálnom uplatnení základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu“).

Zákonodarca v § 137 O.s.p. explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa kolektívnou ochranou
práv zvýraznil v rámci indikatívneho výpočtu trov konania aj výdavky takejto osoby. Z dôvodovej
správy ,,Navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade
s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom chránených
záujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv

spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom
zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (antidiskriminačný zákon), zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 82/2005
Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná právna úprava bude predstavovať aj
výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane práv osôb“.

Ani judikatúra Súdneho dvora Európskej únie nevidí žiadny dôvod na poskytnutie právnej ochrany aj
právnickej osobe „Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv
Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby,
a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania

alebo zastupovanie advokátom“ (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-279/09).
Niet dôvodu na výnimku ani v prípade vedľajšieho účastníka a jeho práve na náhradu trov konania.Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní
zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo
svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý uplatňovať svoje záujmy v

konanípredsúdomsanemoholdaťzastúpiťzástupcomaabylenztohtodôvodumunemalabyťpriznaná
náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. U právnických osôb zameraných na
kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne záujmové zameranie a dokonca špecializáciu (napr. bytové
spotrebiteľské veci, finančný trh a iné). Služba advokáta je pochopiteľná a logická, pretože úspech
v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo má (hmotnoprávny aspekt), ale aj

schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt). Náklady s tým spojené sú v zásade účelné.
Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v
konaní advokátom.

V prejednávanej veci vedľajší účastník na strane odporcu sa k veci vyjadril a prvostupňový súd, rovnako
i odvolací súd v intenciách ust. § 93 ods. 4 O.s.p. posúdil a dospel po zvážení všetkých okolností prípadu

k záveru, že úkony vedľajšieho účastníka sú v záujme odporcu. Keďže právnemu zástupcovi vedľajšieho
účastníkabolapriznanáodmenaza3úkonyprávnejslužbyt.j.prevzatieaprípravaprávnehozastúpenia,
písomné podanie k návrhu a písomné vyjadrenie k vznesenej námietke navrhovateľa o neprípustnosti
vedľajšieho účastníka, správne prvostupňový súd priznal právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka
na strane odporcu odmenu za 3 úkony právnej služby po 61,41 Eur + 3 x paušál 8,04 eur, a to v

rozsahu 60 %, čo predstavuje úspech odporcu v konaní a prináležiacu výšku odmeny na trovách
právneho zastúpenia vo výške 125,00 eur, všetko v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Realizované úkony
vedľajšieho účastníka, za ktoré prvostupňový súd priznal odmenu, je treba považovať za úkony účelne
vynaložené.

Vo svetle princípu vychádzajúceho z čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je plne opodstatnené
priznať združeniu náhradu nákladov za úspešné presadenie spotrebiteľského práva.

Odvolací súd poukazuje na to, že vedľajšia intervencia vo svetle § 93 ods. 2 O.s.p. je ďalším z
nástrojom ochrany spotrebiteľa, ktorý síce explicitne odporúčaný v smernici Rady 93/13/EHS nie je, ale

nič nebránilo členským štátom nad rámec smernice upraviť mechanizmy, ktoré zvážia ako efektívne.
Takáto možnosť vyplýva z čl. 8 citovanej smernice.

Podľa čl. 8 smernice Rady 93/13/EHS „členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie
opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia

maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa.“

Rovnako Európska komisia vo svojich pripomienkach v bode 21 v prejudiciálnom konaní vedenom pod
C-470/12, POHOTOVOSŤ/Vašuta uvádza cit. ,,Smernica 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že
nebráni tomu, aby vnútroštátny súd pripustil vstup združenia na ochranu spotrebiteľov ako vedľajšieho

účastníka v exekučnom súdnom konaní.“

Vedľajšiu intervenciu vníma Európska komisia ako jeden z prostriedkov na ochranu práv spotrebiteľov
a niet dôvodu ho vylučovať z prostriedkov ochrany zameraných na dosiahnutie cieľov podľa smernice
Rady 93/13 EHS vrátane čl. 7 ods. 1.

Podľa čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie 1. Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov
a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a
hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie
združení na ochranu ich záujmov.

Niet dôvodu u právnických osôb zameraných na ochranu práv spotrebiteľov vylučovať ich z právnej
ochrany, ktorej súčasťou je aj náhrada ich nákladov v občianskom súdnom konaní. Súdna moc v
podstate ani nemá možnosť ako podporiť združenia na účely čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
ako tým, že sa združeniam prizná náhrada ich nákladov.

Zákon č. 353/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v
znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ustanovuje, že v § 93 ods.
3 O. s. p. sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie:„Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo
zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, 10b) súčasťou oznámenia o vstupe musí
byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe

neprihliada". Tento zákon nadobudol účinnosť 01.01.2015.

Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukazuje na nové znenie ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p., účinné od
01.01.2015, ktoré zaviedlo výslovný súhlas účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania
ako podmienku vzniku vedľajšieho účastníctva, odvolací súd konštatuje, že vedľajší účastník vstúpil do

konania dňa 29.01.2014, kedy zákon ešte takúto podmienku neustanovil. Súhlas účastníka so vstupom
vedľajšieho účastníka do konania sa predpokladal.

Právna úprava účinná od 01.01.2015 sa síce použije aj na súdne konania začaté do 31.12.2014,
nemôžu ňou však byť dotknuté účinky procesných úkonov uskutočnených pred jej účinnosťou, pretože
takýmto postupom by došlo k porušeniu zákazu retroaktivity ako jednej zo zásad, na ktorej spočíva

právny poriadok Slovenskej republiky. Splnenie podmienok na vstup vedľajšieho účastníka do konania
(udelenie súhlasu so vstupom do konania), ktoré boli do právnej úpravy zavedené až s účinnosťou
od 01.01.2015 teda nemožno vyžadovať vtedy, ak vedľajší účastník vstúpil do konania za účinnosti
predošlejprávnejúpravy(včasedo31.12.2014).Týmbysatotižodňalúčinokprocesnéhoúkonu(vstupu
vedľajšieho účastníka do konania), ktorý už nastal.

Účinky procesných úkonov súdu i účastníkov, ktoré s nimi spájala či nespájala predchádzajúca práva
úprava zostávajú zachované (srov. např. Bureš, J., Drápal, L., Krčmář, Z., Mazanec, M.: Občanský
soudní řád, komentář, II. díl, 6. vydání, C.H. Beck, Praha, 2003, str. 1053).

Majúc na zreteli uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods.
1 O.s.p.).

Odvolateľ bol v odvolacom konaní neúspešný a ostatným účastníkom konania žiadne trovy nevznikli,
tomu preto zodpovedá i výrok o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142

ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.