Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 28, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/40/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112223216
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8112223216.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: MOSANA LIMITED, so sídlom Palm Grove House,
P.O.Box 438, Road Town, Tortola, British Virgin Islands, spoločnosť zapísaná The Registrar of
Companies of British Virgin Islands pod reg. Č. 594171, právne zastúpeného Mgr. Andrejom Gundelom,
usadeným euroadvokátom so sídlom v Bratislave, Ventúrska 14, proti žalovanej: V. Q., nar. X.X.XXXX,
naposledy bytom T. X, v konaní zastúpená opatrovníčkou K.Á. V., súdnou tajomníčkou Okresného

súdu Vranov nad Topľou, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. Legionárov 5, Prešov, zastúpeného advokátom
JUDr. Igorom Šafrankom, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 1.170,29 s prísl., o
odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 28C/126/2013-182 zo dňa
28.1.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku o náhrade trov konania.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Ďalším výrokom rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a tým, že úspešnej žalovanej trovy
konania nevznikli, ani si ich neuplatnila, preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania. Vedľajší účastník si uplatnil prostredníctvom svojho právneho zástupcu náhradu
trov konania. Po citácii ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. prvostupňový súd konštatoval, že trovy konania
vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní
mení len o aktualizáciu tej ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v Slovenskej republike nemožno

považovať za trovy nevyhnutné vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade
zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania
advokátom v súdnom konaní. Právo na právnu pomoc a náhradu trov konania sú dve rozdielne veci,
ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania totiž závisí od
iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať advokátom. Vedľajší účastník sa preto mohol
dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy ktoré vynaložil v tejto súvislosti nemožno

považovať za trovy účelné. V tejto súvislosti poukázal aj na skutočnosť, že po novele zákona o
spotrebiteľských úveroch je na neprijateľné podmienky súd povinný prihliadať ex offo, bez ohľadu na
vstup vedľajšieho účastníka a jeho vyjadrenia vo veci.

Proti tomuto rozsudku, len proti výroku o náhrade trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie
vedľajší účastník. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa, že nemá právo na náhradu trov

konania. Tvrdí, že hromadnosť jeho vstupovania do konaní je podmienená len a len hromadnosťou
podávania žalôb porušujúcich práva spotrebiteľov dodávateľmi. Jeho konanie nie je príčinou, alenásledkom konania dodávateľov. Stačí, aby žalobca nepodával žaloby, ktorými si uplatňuje zakázané
plnenia a nebude mať do čoho vstupovať. Na podporu jeho argumentov poukazuje na rozhodnutia
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/291/2013 z 3.7.2013 a Krajského súdu v Prešove sp.

zn. 20Co/127/2013 zo dňa 30.8.2013. Vyslovil názor, že by malo byť všeobecným celospoločenským
cieľom a aj záujmom, ku ktorému by mali prispievať aj súdy, aby sa predmetná spotrebiteľská agenda
rozptýlila medzi čo najviac združení a aby v každom konaní vystupoval za združenie advokát a aby
týmto spôsobom sa čo najskôr táto agenda zredukovala na minimum, aby dodávatelia prestali skúšať
a prestali podávať žaloby odsúdené dopredu na neúspech. Ak však neriskujú ani len náhradu trov

konania, skúšať sa im stále oplatí a budú to robiť naďalej a zahlcovať súdy tisíckami žalôb, ktoré by
inak podané nikdy neboli. Spotrebiteľ sa sám brániť nevie a súd mu ochranu poskytne len zriedkavo.
Archívy súdov sú plné dôkazov. V tom momente, ako sa nájde efektívny spôsob pre činnosť združení
s pomocou advokátskych kancelárii, vynoria sa ihneď úvahy o nehospodárnosti, nadbytočnosti a
účelovosti právneho zastúpenia, s poukazom na množstvo vecí a náhradu trov právneho zastúpenia. Pri
takomtorozhodovaníonáhradetrovkonaniasadodávateľomavymáhačskýmspoločnostiamstáleoplatí

zahlcovať súdy na Slovensku tisíckami ďalších žalôb. Nič neriskujú. Žiadna norma, upravujúca právny
status Združenia na ochranu spotrebiteľov, neobmedzuje, a ani nemôže obmedzovať jeho ústavné právo
na právne služby a ani s tým spojené práva na náhradu trov konania. Konštatovania okresného súdu o
neúčelnosti ním vynaložených nákladov na zastupovanie objektívne prispejú k ochrane hospodárskych
záujmov vymáhačských a dodávateľských organizácii, ktorých hospodárska politika je založená na

používaníneprijateľnýchzmluvnýchpodmienok,nekalýchobchodnýchpraktíkavmasovomuplatňovaní
premlčaných pohľadávok. Vstupom vedľajšieho účastníka, zastúpeného advokátom do konania, sa
žalobca zrazu v súdnych konaniach začína ocitať v postavení, v ktorom nachádza rovnocenného
partnera v riešení právnych otázok, súvisiacich s prebiehajúcimi spormi, pretože samotní spotrebitelia
sa nedokážu náležite brániť. K postaveniu združenia ako vedľajšieho účastníka dal do pozornosti

najnovší Občiansky súdny poriadok Komentár I. diel, Vydanie 2012, autorov Števček/Ficová a kolektív,
Beckovej edície komentovaných zákonom, nakladateľstva C. H. Beck, str. 327-331. Tvrdí, že jeho
účasť v konaní je pre spotrebiteľa efektívna, v zmysle cieľov a účelu, na ktorý je združenie založené.
K účelnosti trov konania dáva do pozornosti nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 457/2014 z
15.10.2010. Odvolateľovi nie je celkom jasné, ako konštatovanie okresného súdu, že po novele zákona

o spotrebiteľských úveroch je na neprijateľné podmienky súd povinný prihliadať ex offo, odôvodňuje
nepriznanie mu trov konania. V tejto súvislosti poukazuje na to, že rovnako vydávanie platobných
rozkazov v spotrebiteľských veciach odporuje zákonu (§ 172 ods. 9 O.s.p.) a napriek tomu v predmetnej
veci bol vydaný platobný rozkaz. Navrhol zmeniť rozsudok v napadnutom výroku a priznať mu náhradu
trov konania v celkovej výške 475,68 eur.

Podaným odvolaním nebol dotknutý výrok o zamietnutí žaloby. Preto nadobudol právoplatnosť a v
tejto časti nebolo možné napadnutý rozsudok preskúmavať (§ 159 ods. 1, 3 a § 206 ods. 2 O.s.p.).
Vo výroku, ktorým bolo rozhodnuté, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, je
prakticky obsiahnutý aj záver o nepriznaní uplatňovaných trov vedľajším účastníkom. Takto to pochopil

aj vedľajší účastník podávajúci proti rozsudku odvolanie. Pri preskúmavaní odvolaním napadnutej časti
rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený túto
časť rozsudku preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní.
Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§
212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že

odvolanie vedľajšieho účastníka nie je opodstatnené a ním uplatnené dôvody nemôžu privodiť zmenu,
či zrušenie napadnutého výroku rozsudku súdu prvého stupňa.

Občiansky súdny poriadok v ustanovení §§ 142 až 150 ustanovuje pravidlá pre rozhodnutie súdu o
náhrade trov konania. Pre všetky prípady rozhodovania súdu o náhrade trov konania platí zásada,

podľa ktorej môže byť účastníkovi konania priznaná náhrada len tých trov, ktoré boli potrebné na účelné
uplatnenie alebo bránenie práva. V prípade rozhodovania o náhrade trov konania pri plnom úspechu vo
veci je táto zásada výslovne uvedená v § 142 ods. 1 O.s.p. Pojem „účelnosť“ použitý v tomto ustanovení
treba chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi
nadbytočnými, či nadmernými.

Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných
zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho
princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí srozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva.
Najvyšší súd Slovenskej republiky už v uznesení z 19.3.2014 sp. zn. 6 M Cdo 5/2013 vyslovil záver,
že trovy konania vzniknuté zastúpením advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer

totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu
a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na
riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde.

V prejednávanej veci žalobca podal žalobu na súd dňa 30.7.2012. Súd prvého stupňa vydal dňa

4.9.2012 platobný rozkaz č.k. 11Ro/248/2012-37. Dňa 7.9.2012 vstúpil do konania vedľajší účastník
(Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS) na podporu žalovanej, pričom požiadal o doručenie
návrhu na začatie konania s prílohami a navrhol priznať mu náhradu trov konania. Po oznámení vstupu
vedľajšieho účastníka do konania prvostupňový súd doručil dňa 30.10.2012 vedľajšiemu účastníkovi
žalobu spolu s prílohami a platobný rozkaz zo dňa 4.9.2012. Proti platobnému rozkazu podal
vedľajší účastník odpor, v ktorom namietal neprijateľné zmluvné podmienky upravené v spotrebiteľskej

zmluve a vzniesol námietku premlčania žalobcovho nároku. Tento odpor proti platobnému rozkazu
bol súdom prvého stupňa, uznesením č.k. 11Ro/248/2012-52 zo dňa 29.11.2012, odmietnutý ako
podaný neoprávnenou osobou. Proti tomuto uzneseniu podal vedľajší účastník odvolanie. Krajský súd
uznesením zo dňa 7.6.2012 č.k. 3Co/22/2013-120 zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Následne prvostupňový súd vec prejednal a napadnutým rozsudkom žalobu zamietol

a účastníkom náhradu trov konania nepriznal z dôvodov rozpísaných v predchádzajúcom texte.

Po preskúmaní veci aj odvolací súd dospel k záveru, že trovy, ktoré vznikli vedľajšiemu účastníkovi v
prejednávanej veci, neboli účelne vynaložené. Z obsahu spisu je zrejmé, že vedľajší účastník vstúpil do
konania dňa 7.9.2012, a to z vlastnej iniciatívy, pričom pri vstupe žiadal o doručenie návrhu na začatie

konania s prílohami a súčasne navrhol priznať mu náhradu trov konania. Z tohto podania je zrejmé, že
vedľajší účastník pred vstupom do konania nebol oboznámený s obsahom sporu, nemal o ňom žiadnu
vedomosť. Z odporu podaného vedľajším účastníkom vyplýva, že ide o formulárové podanie, ktorého
obsahom sú najmä citácie zákonných ustanovení, týkajúcich sa neprijateľných zmluvných podmienok
bez súvislosti s podanou konkrétnou žalobou. Rovnako aj z odvolania proti uzneseniu o odmietnutí

odporu je zrejmé, že ide o šablónovité podanie, rovnaké aké podal vedľajší účastník aj v iných skutkovo
a právne takmer totožných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní vyhotovených advokátom, mení
len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci. Navyše odvolací súd zdôrazňuje, že ani jeden
z týchto úkonov nie je možné považovať za účelne vynaložený hlavne preto, že v zmysle ustálenej
judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR z 30. októbra 2013, sp. zn.

6 Cdo 357/2012, z 28.1.2014 sp.zn. 4Cdo/209/2013, z 21.10.2013 sp.zn. 7Cdo/135/2013) vedľajší
účastník nie je oprávnený na podanie odporu, lebo „nie je účastníkom konania v tomto konaní" resp.
že „procesná úprava právo podať odpor priznáva výslovne len odporcovi". Preto aj z uvedeného
dôvodu nemožno trovy vedľajšieho účastníka vzniknuté s podaním odporu proti platobnému rozkazu a
s podaním odvolania proti uzneseniu o odmietnutí odporu, posúdiť ako účelne vynaložené a priznať za

ne vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia.

Uvedené účinky podania odporu proti platobnému rozkazu sú určujúcimi aj pre hodnotenie účelnosti
nákladov vzniknutých v súvislosti s ďalšími úkonmi právnej služby, uplatnenými vedľajším účastníkom,
t.j. účasť na pojednávaní dňa 25.6.2014 a 24.9.2014 (nemeritórne). Odvolací súd súhlasí so súdom

prvého stupňa, ale poukazuje i na to, že od 12.6.2014 je účinné ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov. Správne preto boli úkony právnej pomoci vedľajšiemu účastníkovi zo strany
advokáta posúdené súdom prvého stupňa ako neúčelné.

S prihliadnutím na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd správne posúdil účelnosť
vynaloženia nákladov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka advokátom. Preto správne aj vo
vzťahu k nemu dospel k záveru o nepriznaní náhrady trov konania.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok v napadnutej časti, t. j. o nepriznaní

náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi potvrdil.V odvolacom konaní vedľajší účastník nemal úspech. Žalobca návrh na náhradu trov odvolacieho
konania nepodal. Preto odvolací súd pri aplikácii § 224 ods. 1, § 151 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p. náhradu
trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.