Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, March 27, 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1C/30/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514204019
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8514204019.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ,

s.r.o., IČO: 35807598, Pribinova 25, Bratislava, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o.,
IČO: 36864421, Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej Slovenskej republike, v ktorej mene koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Vranov nad Topľou dňa 27.9.2012 domáhal
voči žalovanej náhrady majetkovej škody vo výške 175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške

221,28 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 4C/515/2012), a to z dôvodu, že OS Vranov nad
Topľou nerozhodol v zákonom stanovenom čase (v ním vedenom exekučnom konaní špecifikovanom v
podanej žalobe) o návrhu žalobcu (ako oprávneného v danom exekučnom konaní) na zmenu súdneho
exekútora.

OS Vranov nad Topľou uznesením sp. zn. 4C/467/2012 zo dňa 8.10.2012 spojil na spoločné konanie
veci ním vedené pod sp. zn. 4C/467/2012, 4C/468/2012, 4C/469/2012, 4C/470/2012, 4C/480/2012,

4C/515/2012, 4C/563/2012, 4C/564/2012, 4C/565/2012, 4C/567/2012, s tým, že konanie sa bude viesť
ďalej pod sp. zn. 4C/467/2012.

Následne uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 14NcC/32/2012-12 zo dňa 22.10.2012 boli
sudcovia OS Vranov nad Topľou vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci 4C/467/2012 a uvedená
vec bola prikázaná Okresnému súdu Stará Ľubovňa, kde jej bola pridelená sp. zn. 1C/424/2012.

Rozsudkom č.k. 1C/424/2012-46 zo dňa 17.10.2013 tunajší súd rozhodol o nárokoch uplatnených
žalobcom pôvodne podanými žalobami Okresnému súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 4C/467/2012,
4C/468/2012, 4C/469/2012, 4C/470/2012, 4C/480/2012, 4C/563/2012, 4C/564/2012, 4C/565/2012 a
4C/567/2012 a zároveň uvedeným rozsudkom žalobu podanú
pôvodne na OS Vranov nad Topľou sp. zn. 4C/515/2012, teda žalobu o týkajúcu sa náhrady majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy s poukazom na nerozhodnutie Okresného súdu Vranov nad Topľou v
zákonom určenej lehote o návrhu na zmenu súdneho exekútora vo veci vedenej na uvedenom súde

pod sp. zn. 7Er/337/2006, súd vylúčil na samostatné konanie. Po nadobudnutí právoplatnosti výroku
vyššie uvedeného rozsudku o vylúčení veci na samostatné konanie bola vylúčenej veci pridelená sp.
zn. 1C/30/2014.V podanej žalobe žalobca uviedol, pre akú pohľadávku navrhol vykonať exekúciu, ďalej poukazoval na
to, že pre obavy o právny a faktický osud pohľadávky vymáhanej súdnym exekútorom, ktorému bolo
naposledy udelené poverenie na vykonanie exekúcie, spísal a podal exekučnému súdu návrh na zmenu

exekútora. Poukazoval na právnu úpravu procesného postupu exekučného súdu vo veci rozhodovania o
zmene súdneho exekútora (účinnú od 1.9.2005 a účinnú od 1.12.2005), pričom zvýraznil to, že exekučný
súd bol povinný rozhodnúť o návrhu na zmenu súdneho exekútora do 30 dní od doručenia takéhoto
návrhu, pričom však exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenomčase,atopodľažalobcunapriektomu,žeprejednávanávecnevykazovalaprvkynadmernej

právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou
komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, pričom podľa žalobcu v
danom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až
po veľmi dlhej dobe. Postup exekučného súdu žalobca hodnotí ako nesprávny a v rozpore zo zákonom
(Exekučným poriadkom), podľa žalobcu nečinnosť súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pričom žalobca

sa,podľajehotvrdenívžalobe,dozvedelovšetkýchokolnostiachpriebehuskutkovéhodeja,ktorývyústil
do porušenia jeho práv a spôsobenej škody, až po doručení uznesenia exekučného súdu o zmene
súdneho exekútora - skutkový dej bol podľa žalobcu zavŕšený doručením uznesenia o zmene exekútora.

Majetkovú škodu, ktorej náhradu žalobca požadoval, vyčíslil vo výške 175,- eur, pričom podľa neho táto

predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu vo veci správy a
udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho
exekútora a rozhodnutím o ňom, pričom žalobca podľa svojich tvrdení v uvedenom období vynaložil
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného
systému sumu70,-eur,naudržiavanieasprávuinformačnéhosystému sumu 40,-eur,na administráciu

listínakomunikáciu spôvodným súdnym exekútorom sumu 50,-eurana administratívnespracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu a na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,- eur.

Vo vzťahu k uplatnenej náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobca v žalobe poukazoval na to,
že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
(čl. 48 ods. 2 Ústavy SR) a práva na prejednanie veci v primeranom čase (čl. 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom

na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup súdu je podľa žalobcu
dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní
spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Podľa žalobcu nesprávny úradný postup
exekučného súdu vystavil záujmy žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania pre
stratukontaktuspovinnýmarizikuinsolvenciepovinného.Uviedol,ženáhradunemajetkovejujmyvníma

ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov (definovaných zákonom
stanovenou lehotou danou k rozhodnutiu) a základných práv; uviedol, že neexistencia akéhokoľvek
vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do
zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného
času vyvolala u neho, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity

frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti; uviedol,
že úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu
spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných
podnikateľských aktivít žalobcu ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov a vyvolaná strata
zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj jeho majiteľov;

uviedol, že nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a
spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Poukazoval na to, že do obsahu
práva na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej
právnej normy; súčasne má každý právo na to aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad
aplikovanej právnej normy; uviedol, že všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu

je povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa
relevantnej právnej normy. Uviedol tiež, že potreba náhrady nemajetkovej ujmy má základ v požiadavke
na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za
porušenie základných práv a princípov právneho štátu. S poukazom na v jednotlivých žalobách uvedenérozhodnutia Ústavného súdu SR týkajúce sa priznania finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy
vypočítal jednotlivé požadované náhrady nemajetkovej ujmy alikvotným pomerom sumy 55,32 eur za
každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu, pričom uvádzal, že v tejto veci bol exekučný súd

nečinný viac ako 120 dní. Poukázal i na to, že postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody,
žalovaná však do podania žaloby na žiadosti pozitívne nereagovala.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila, podaním doručeným súdu17.10.2013 ju navrhla v celom rozsahu

zamietnuť, žalobcovi náhradu trov konania nepriznať a uplatnila nárok na náhradu rov konania.
Poukazovala na zmätočnosť podaní žalobcu, na to, že nie je jasný titul nároku na náhradu škody
vzhľadom na žalobcom namietané nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote a zároveň namietaný nesprávny úradný postup v
podobe prieťahov, poukazovala na to, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody jej boli doručené 23.4.2012 - žaloby boli podané 27.9.2012 - teda skôr ako po uplynutí zákonnej

6-mesačnej lehoty a teda predčasne, poukazovala na nečinnosť žalobcu vo vzťahu k predbežnému
prerokovaniu nárokov na náhradu škody a neposkytnutie súčinnosti z jeho strany, poukazovala na to, že
v rozhodnutí o zmene exekútora súd zároveň poverí vykonaním exekúcie exekútora, ktorého navrhne
oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom pôvodne vykonaním exekúcie povereného
exekútora - teda na nevyhnutnosť vykonať zo strany exekučného súdu aj iné úkony v dôsledku ktorých

nerozhodnutie v zákonom stanovenej lehote nemožno považovať za zbytočné prieťahy a nesprávny
úradný postup; vo vzťahu k namietaným prieťahom
v konaní poukazovala na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013,
a že existencia prieťahov v konaní nie je preukázaná; vzniesla námietku premlčania vo vzťahu ku
každému uplatnenému nároku pri ktorom došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na

zmenu súdneho exekútora pred dňom 23.4.2009 (t.j. tri roky pred tým, ako jej boli doručené prvé
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody); namietala vyčíslenie škody a to, že
žalobca nepreukázal jednak vznik ani výšku materiálnej škody; poukázala na nepreukázanie vzniku
nemajetkovej ujmy, ako ani toho, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch; poukazovala na
negatívne vnímanie žalobcu a jeho praktík verejnosťou; uviedla, že je potrebné preukázať aj príčinnú

súvislosť medzi vznikom škody či nemajetkovej ujmy a nesprávnym úradným postupom či nezákonným
rozhodnutím, pričom nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu.

Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu 18.8.2014, ktoré je v
origináli založené v reg. Spr tunajšieho súdu pod sp. zn. 1Spr0/807/2014, uviedol, že v žalobe označil

osobu povinnú (pozn.: v exekučnom konaní) spôsobom, ktorý umožňuje jej spoľahlivú identifikáciu;
pravdivo opísal jemu známe skutočnosti rozhodujúce pre predmet sporu, náhradu škody a nemajetkovej
ujmy, pričom použil údaje umožňujúce spoľahlivo identifikovať exekučné konanie, v ktorom došlo k
nesprávnemu úradnému postupu súdu; že súdny spis je fundamentálnym dôkazným prostriedkom
a zároveň prostriedkom, ktorý žalobca nie je spôsobilý predložiť (tiež, že sa nestotožnil a nikdy sa

nestotožní s tvrdeniami ústavného súdu o tom, že bez označenia spisovej značky v návrhu na začatie
konania (v sťažnosti) nemožno vec prejednať. Tvrdí, že pokiaľ ide o východiská súdneho procesu
spočívajúce v skutkových okolnostiach veci, vždy postačí pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností
(ust. § 71 ods. 1 OSP) a nie opísanie všetkých skutočností, či skutočností, ktoré požaduje niektorý z
účastníkov konania alebo sudca); že žalobný návrh jednoznačne vypovedá o tom, že exekučný súd

nerozhodol o návrhu v zákonom predpokladanom čase a po uplynutí takto predpokladaného času bol po
právne významný čas v konaní bezdôvodne nečinný, čím spôsobil zbytočné prieťahy, „titul nároku“ (ako
ho označuje žalovaná) je určený ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. -ide o nesprávny úradný postup;
že podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. platného v čase nesprávneho úradného postupu a
podania žalobného návrhu za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu

verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu
verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, pričom v zmysle zákonnej úpravy
nie je vylúčené, aby nesprávny úradný postup predstavoval kumuláciu právnych skutočností, ako aj
že v danom prípade je intenzita zásahu do práv a právnom chránených záujmov žalobcu nesprávnym
úradným postupom veľmi vysoká, z dôvodu kumulácie právnych skutočností vyvolávajúcich nesprávny

úradný postup (porušenie povinnosti vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť a
zbytočné prieťahy v konaní); že žalovaná sa snaží ospravedlniť svoj nesprávny úradný postup tým,
že prenáša zodpovednosť zaň na žalobcu, ktorý sa podľa jej mienenia nedostatočne sťažoval na
nečinnosť, kde táto premisa je v právnom štáte neprípustná, lebo štátny orgán vybavený právomocouna rozhodnutie o návrhu, ktorým je jednoznačne súd, musí vo veci konať aj bez urgencií a sťažností
účastníka konania, ak mu v tom nebránia objektívne prekážky, pričom platí základné právo každého na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR) a právo každého na prejednanie

veci v primeranom čase (čl. 6 ods. 1 ECHR) - poukázal i na ustanovenia § 6 a § 101 ods. 1 O.s.p. - preto
je pre existenciu prieťahov v konaní, porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, ako aj pre nečinnosť súdu, právne
irelevantné zaoberať sa typom a počtom urgencií a sťažností. Zároveň dodal, že vyvinul enormné úsilie
aby docielil vecný posun v exekučnom konaní a primäl súd k vydaniu rozhodnutia, konkrétne (a to nie

len a výlučne vo vzťahu k tejto exekučnej veci, ale v skutkových okolnostiach prípadu aj vo vzťahu k
rade iných skutkovo a právne porovnateľných stagnujúcich exekučných vecí na okresnom súde) dňa
18.2.2009 spísal a podal žiadosť o informáciu o stave konania, dňa 20.5.2009 opäť spísal a podal
žiadosť o informáciu o stave konania, dňa 20.5.2010 spísal a podal ďalšiu žiadosť o informáciu o stave
konania, dňa 23.9.2010 spísal a podal žiadosť o informáciu o stave konania, dňa 27.9.2010 spísal a
podal žiadosť o informáciu o stave konania, z ktorého výpočtu je zrejmé, že nečinnosť súdu mu spôsobila

ničím neodôvodniteľné problémy v jeho podnikateľskej činnosti a vo sfére jeho práv stav dlhotrvajúcej
neistoty. Uviedol, že podal sťažnosť ústavnému súdu. Poukázal na to, že v danom konaní všeobecný súd
nerozhoduje o porušení základného práva sťažovateľa, ale o náhrade majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, preto postupy ústavného súdu používané k objasňovaniu porušenia základného práva nemôžu
byť podstatné, ich štúdium nemá v konaní žiaden právny význam. K predbežnému prerokovaniu nároku

na náhradu škody uviedol, že súdy požadujú, aby nárok na náhradu škody bol predbežne prerokovaný
čo sa preukazuje podaním žiadosti oň, pričom k naplneniu pojmu predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody dôjde už samotným podaním žiadosti oň, pričom v danom prípade bola žiadosť podaná,
čo potvrdzuje i žalovaný vo svojom vyjadrení; zároveň uviedol, že uplatnený nárok na náhradu škody
žalovaná popiera, preto nie je možné očakávať, že by predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody

pre súdnym konaním prinieslo požadovaný efekt v podobe náhrady škody - tvrdenie o predčasnom
podaní žaloby je čisto špekulatívne, pričom žalobca popiera, že by maril predbežné prerokovanie, na
každý podnet žalovanej reagoval obšírnym stanoviskom kde podrobne vysvetlil všetky rozhodujúce
skutočnosti - žalovaná nevynaložila žiadnu snahu, trvala na formalitách, jej úmyslom nikdy nebolo
uspokojiť nároky žalobcu. Poukázal na to, že nenamieta žalobou nedodanie spisu novému exekútorovi,

namieta, že súd nerozhodol včas, nie je preto relevantné aká bola kooperácia pôvodného exekútora
so súdom, § 44 ods. 8 Exekučného poriadku nepredpokladá ako súčasť rozhodnutia výrok o postúpení
spisu, potrebná je len kooperácia s oprávneným. Uviedol, že ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka
nezakotvuje všeobecnú povinnosť počínať si tak, aby si osoba sama neškodila; jeho úkony nemožno
vnímať ako spôsobujúce škodu - konštrukcia žalovanej o pasivite toho, komu nesprávnym úradným

postupom vzniká škoda je absurdná, nezmyselná a v rozpore s tvrdeniami žalovanej, že žalobca
nedostatočne strážil svoje právo - že neurobil dosť úkonov, sťažností, urgencií.
Ďalej uviedol, že z hľadiska ochrany základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
nie je možné ústavnoprávne ospravedlniť žiaden zbytočný zásah do tohto práva, a to bez ohľadu na to,
ako dlho z hľadiska času pretrváva, tento neprestáva byť zásahom a nestáva sa ústavne konformným

len preto, že jeho časová intenzita (doba trvania) je nepomerne kratšia v porovnaní s iným zásahom,
ktorý sa vyskytol v justičnej praxi, pričom v právnom štáte je nanajvýš žiaduce, aby každé porušenie
základného práva alebo slobody orgánom verejnej moci bolo zo strany súdneho orgánu ochrany
ústavnosti deklarované a aby tak vo vzťahu k sťažovateľovi mohlo dôjsť k praktickému presadeniu
satisfakčnej funkcie súdneho rozhodnutia a k preventívnemu pôsobeniu tohto rozhodnutia vo vzťahu k

porušiteľovi.
Poukazoval na rozhodnutia Ústavného súdu a závery z nich vyplývajúce; uviedol, že po zohľadnení
rozhodujúcich okolností daného prípade treba dospieť k názoru, že doterajším postupom exekučného
súdu v exekučnom konaní došlo k zbytočným prieťahom a porušeniu základného práva žalobcu (čo
však nie je predmet tohto konania); celková doba rozhodovania

o návrhu na zmenu exekútora nemôže byť akceptovateľná; neplatí, že nemohlo dôjsť k vzniku škody
lebo pôvodný exekútor mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky - k zmene exekútora totiž viedli
žalobcu poznatky o nekonaní či nesústredenom konaní pôvodného exekútora; uplatnená náhrada
škody nespočíva v zníženom výťažku z exekúcie, ale v nákladoch, ktoré žalobcovi vznikli v priamej
príčinnej súvislosti s nečinnosťou súdu. Poukazoval na to, že ochrana ústavnosti je i úlohou všetkých

orgánov verejnej moci - predovšetkým všeobecného súdnictva - nemožno súhlasiť že súd v danom
konaní neskúma okolnosti označené v praxi Ústavného súdu SR zbytočnými prieťahmi.; dodal, že nie
je udržateľná argumentácia, že jeden druh nesprávneho úradného postupu je súd oprávnený skúmať
sám, avšak iný druh nie, pritom ním tvrdený nesprávny úradný postup je kombináciou jednotlivýchnesprávnych úradných postupov. S poukazom na článok 46 ods. 3 Ústavy SR uviedol, že výklad zákona
č.514/2003Z.z.,žesúdniejeoprávnenýpreskúmaťexistenciuzbytočnýchprieťahovvkonaníjeústavne
nekonformný a neprípustný.

Ďalej uviedol, že preukázal vznik škody označením dôkazov preukazujúcich nesprávny úradný postup
súd, pričom nemožno predpokladať, že tento postup nemal na majetok a aktivity žalobcu žiaden
vplyv; nečinnosť súdu spôsobila zmenu v pracovných aktivitách zamestnancov žalobcu prácou navyše
a v administratívnych postupoch úkonmi navyše, znamenala nutnosť prijať nových zamestnancov
dôsledkom čoho je zníženie majetku žalobcu; vznik škody preukazujú i listinné dôkazy v exekučnom

spise - dokumenty vyhotovené žalobcom (vyhotovenie a zaslanie dokumentu je spojené s reálnym
finančným výdajom - ako príklady uviedol výdaje na zamestnancov, papier, tlač, poštovné, elektronické
službyatď.);akvexekučnýchspisochalebovspisochpredsedusúduosťažnostiachsanachádzaaspoň
jedna urgencia, sťažnosť, žiadosť o informáciu o stave konania, niekto musel toto spracovať, vyhotoviť,
vytlačiť, podpísať, zabezpečiť doručenie súdu- tým je preukázaný vznik škody, súd musí len ustáliť jej
výšku; žalobca predloží dôkazné prostriedky samostatným úkonom; navrhoval súdu postup podľa § 136

O.s.p.; na zodpovedanie výšky škody navrhoval znalca a ak by boli s tým spojené náklady vo vzťahu k
výške nároku neprimerane vysoké, navrhol postupovať podľa § 136 O.s.p..
K požadovanej náhrade nemajetkovej ujmy Poukazoval na závery rozhodnutia ESĽP v prípade
Comingersoll S.A. v. Portugalsko; uviedol, že ustálená rozhodovacia prax ústavného súdu je
akceptovateľným ukazovateľom hodnoty pri určení výšky nemajetkovej ujmy v súvislosti s porušením

základného práva; preto naviazal vyčíslenie nemajetkovej ujmy na všeobecné pomery „obyvateľov
v SR“, ktorými pomermi limitoval svoj subjektívny pohľad; uviedol, že preukázal, že konštatovanie
porušenia práv nie je v danej veci dostačujúce na dosiahnutie spravodlivosti vzhľadom na intenzitu,
rozsiahlosť a komplexnosť následkov vyvolaných porušením práv.
Namietal požiadavku žalovanej na uplatnenie postupu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka;

nesúhlasil s negatívnym vykresľovaním jeho aktivít ako urobila žalovaná, uviedol, že vyššie riziko pri
poskytovaných úveroch oceňuje vyššou úrokovou sadzbou; žalovaná sa bráni pred zodpovednosťou
za škodu, ktorá však vznikla vo verejnoprávnom vzťahu a zodpovednosť za túto škodu nemožno
podriadiť pod občianskoprávne vzťahy, pričom zodpovednosť štátu podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z.z. je objektívna; považuje za nemorálne aby štát poukazovaním na dobré mravy sa snažil zbaviť

zodpovednosti za škodu, ktorú spôsobil.
K otázke príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou/nemajetkovou ujmou
uviedol, že žalovaná ostáva pri všeobecných frázach a neuvádza kde bola kauzalita medzi označenou
škodovou udalosťou a škodou, či nemajetkovou ujmou pretrhnutá, nepriama či nebezprostredná. K
vzniku majetkovej škody,

resp.nemajetkovejujmybynebolodošloakbysúdrozhodnutievydalvčasvzákonomstanovenejlehote,
príčina a následok sú tak zrejmé, ich spojenie priame, bezprostredné a neprerušené.

Po vylúčení veci na samostatné konanie ide v tomto prípade o tzv. drobný spor v zmysle § 200ea ods.
1 O.s.p. (súčet žalovaných nárokov neprevyšuje 1.000,- eur). Súd preto postupom podľa § 115a ods.

2 O.s.p. (na uvedený postup nie je potrebný súhlas účastníkov konania v drobnom spore) v spojení s
§ 156 ods. 3 O.s.p. zverejnil a oznámil dňa 4.3.2015 miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bez
nariadenia ústneho pojednávania na úradnej tabuli súdu.

Súd sa oboznámil s obsahom rozsudku tunajšieho súdu č.k. 1C/424/2012 - 46, celého obsahu spisu

vedeného pôvodne na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 4C/515/2012 - a to žaloby a uznesenia
o spojení vecí na spoločné konania ako je v uvedenom spise na č.l. 7; ďalej s obsahom listín zo
spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1C/30/2014, a to : uznesenia OS Vranov nad Topľou č.k. 4C/467/2012
- 7 z 8.10.2012, uznesenia KS v Prešove č.k. 14NcC/32/2012 z 22.10.2012, podania žalobcu
doručeného súdu 9.8.2013, vyjadrenia žalovanej k podanej žalobe doručeného súdu 17.10.2013 a

k nemu pripojeného listu Európskej komisie a článku z denníka SME, podania žalobcu doručeného
súdu 13.6.2014 a k nemu pripojeného listu zo dňa 13.6.2014, podania žalobcu doručeného súdu dňa
18.8.2014-t.j.úplnejkópieuvedenéhopodaniaakojezaloženévspisetunajšiehosúdu1Spr0/807/2014;
taktiež s celým obsahom úplnej kópie spisu OS Vranov nad Topľou sp. zn. 7Er/337/2006, ako aj s
celým obsahom spisu tunajšieho súdu 1Spr0/272/2014 vrátane tam uloženého znaleckého posudku;

s obsahom ostatného spisového materiálu, a zistil tento skutkový stav:

Žalobca sa domáha voči žalovanej, z dôvodu, že OS Vranov nad Topľou nerozhodol v zákonom
stanovenom čase v ním vedenom exekučnom konaní (pozn. súdu: ide podľa zistení súduprostredníctvom údajov uvedených žalobcom v podanej žalobe o konanie vedené na OS Vranov nad
Topľou pod sp. zn. 7Er/337/2006), o návrhu na zmenu súdneho exekútora, náhrady majetkovej škody
vo výške 175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 221,28 eur.

V konaní OS Vranov nad Topľou sp. zn. 7Er/337/2006, ktoré začalo dňa 7.4.2006 podaním návrhu
na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, bol súdu doručený návrh na zmenu exekútora dňa
22.11.2010, súd následne vyzval pôvodne v danej veci vykonaním exekúcie povereného súdneho
exekútoranapredloženievyčísleniatrovexekúcieaexekučnéhospisu,čoexekútoručinildňa9.12.2010.

Následne uznesením č.k. 7Er 337/2006 - 17 zo dňa 18.3.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 9.4.2011,
OS Vranov nad Topľou rozhodol o podanom návrhu na zmenu súdneho exekútora a o trovách exekúcie
pôvodného exekútora. Od podania návrhu na zmenu exekútora do vydania uznesenia, ktorým súd o
uvedenomnávrhurozhodol,sažalobca(akooprávnenývexekučnomkonaní)podľaobsahuexekučného
spisu o stav konania o tomto jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v danej veci nijako nezaujímal,
nepodával vo veci žiadne žiadosti o informácie o stave konania, žiadne sťažnosti, urgencie a pod.. Po

právoplatnosti rozhodnutia postúpil exekučný súd vec novému exekútorovi aj so spisom pôvodného
exekútora.

Podľa čl. 46 ods.1, ods. 2, ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na
súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však
nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu

či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania žaloby), štát
zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a/ nezákonným rozhodnutím, b/
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania
žaloby), vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná
v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom

konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom od 1.1.2013), vo
veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného

súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania žaloby),
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom

ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania žaloby), nárok
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonnýmzatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe

písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania žaloby), ak
príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa

prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na
súde.

Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania žaloby), každý je
povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne
oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

Podľa § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania
žaloby), uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj

nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania
žaloby),právonanáhraduškodysapremlčízatrirokyododňa,keďsapoškodený dozvedel oškode. Ak
je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Najneskôrsaprávonanáhraduškodypremlčízadesaťrokovododňa,keďbolopoškodenémudoručené
(oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo
škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.
Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 44 ods. 7, ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení platnom a účinnom od 1.9.2005 do
30.11.2006), oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu
podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30
dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 7 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora,
ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý
bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo
k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 44 ods. 8, ods. 9 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení platnom a účinnom od 1.12.2006 do podania
návrhu na zmenu exekútora), oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez
uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene
exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora,
ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý
bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo
k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 240 ods. 1 až 4 zákona č. 233/1995 Z.z. (prechodné ustanovenia účinné od 1. decembra 2006),
konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky
2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.Ustanovenie § 44 ods. 7 (pozn. súdu: v danom prípade ide o ustanovenie v znení „Ak ide o vykonanie
exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom, poverenie na vykonanie exekúcie obsahuje okrem
náležitostí podľa odseku 6 aj výšku preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov podľa

§ 197 ods. 3.“) sa použije aj na konania začaté pred 1. decembrom 2006, v ktorých súd ešte neudelil
exekútorovi písomné poverenie na vykonanie exekúcie. V konaniach začatých pred 1. decembrom
2006, v ktorých už súd udelil exekútorovi písomné poverenie na vykonanie exekúcie, ale neurčil výšku
preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov, súd určí túto výšku na žiadosť exekútora.
Ustanovenie § 203 ods. 2 sa použije aj na konania začaté pred 1. decembrom 2006, ak sa vykonanie

exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom zastaví po 30. novembri 2006 z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Konania o výkon cudzieho rozhodnutia, v ktorých bol návrh doručený súdu pred 1. decembrom 2006
podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktoré neboli zastavené podľa
osobitného predpisu, sa dokončia podľa tohto zákona.

Čo sa týka podanej žaloby, súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že táto nie je dôvodná.

V danom prípade bol návrh na zmenu súdneho exekútora podaný 22.11.2010, súd o ňom rozhodol
uznesením zo dňa 18.3.2011. Je zrejmé, že exekučný súd v danom prípade síce nerozhodol v lehote
upravenej v ustanovení § 44 ods. 7 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení platnom a účinnom od 1.9.2005 do

30.11.2006 - k tomu viď vyššie citované ustanovenie § 240 ods. 1 až 4 zákona č. 233/1995 Z.z.),
avšak v danom prípade súd prekročenie uvedenej lehoty nehodnotí za tak závažné (osobitne s ohľadom
na potrebu vyžiadania spisu pôvodného exekútora a súčasné rozhodnutie o jeho trovách) , že by v
dôsledku toho malo dôjsť na strane žalobcu dokonca k vzniku akejkoľvek majetkovej škody. Okrem toho
žalobca podľa obsahu uvedeného exekučného spisu konanie o príslušnom návrhu v danom exekučnom

konaní nijako neurgoval, pričom treba poukázať na to, že jeho úkony „enormnej snahy“ popísané v
podaní doručenom súdu 18.8.2014, boli všetky (ak skutočne boli) vykonané ešte pred podaním návrhu
na zmenu súdneho exekútora vo vyššie uvedenej exekučnej veci a teda ak boli dané podania učinené,
tak v iných veciach, nie v tejto exekučnej veci, čo vyvracia tvrdenia žalobcu o vecných nákladoch, ktoré
mu takto mali v súvislosti s vyššie uvedeným konaním o návrhu na zmenu exekútora vo veci OS Vranov

nad Topľou sp. zn. 7Er/337/2006
vzniknúť. Z uvedeného má súd za to, že v danom prípade objektívne žalobcovi nemohla vzniknúť žiadna
majetková škoda.

Súd zvýrazňuje, že žalobca bol v tomto súdnom konaní riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

a to ešte pred vylúčením tejto veci na samostatné konanie (uznesenie č.k. 1C/424/2012-19 zo dňa
22.7.2013), napriek tomu však v tomto konaní nijako nepreukázal, že mu postupom OS Vranov nad
Topľou vo veci 7Er/337/2006 skutočne vznikla majetková škoda a v akej skutočnej výške. Podľa neho
táto škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu

súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom, pričom žalobca podľa svojich tvrdení v tomto prípade v
uvedenom období vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov
pomocou informačného systému sumu 70,- eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu
40,- eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,- eur a na
administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje

spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu a na poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,- eur. Žalobca však
v tomto konaní nepreukázal skutočné vykonanie akéhokoľvek z vyššie uvedených úkonov vo vzťahu
k veci OS Vranov nad Topľou sp. zn. 7Er/337/2006 (ich vykonanie nevyplýva ani z vyššie uvedeného
exekučného spisu OS Vranov nad Topľou) a už vôbec nie výšku týchto ním uvádzaných nákladov, ktoré

mali byť s týmito úkonmi spojené, a ktoré by bolo prípadne možné považovať za žalobcovi vzniknutú
škodu. Takéto doklady pritom žalobca musí byť vzhľadom na jeho argumentáciu v celom konaní schopný
súdu predložiť, nie bezdôvodne dávať do pozornosti znalecké dokazovanie či postup podľa § 136 O.s.p.
(osobitne pokiaľ, ako z vyššie uvedeného vyplýva, žiadna škoda v skutočnosti žalobcovi nevznikla).

Na tom nič nemení ani žalobcom v priebehu konania predložený znalecký posudok č. 1/2014
vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktorý je založený v registri Spr
tunajšieho súdu pod sp. zn. 1Spr0/272/2014, a podľa ktorého majetková škoda, ktorá mala žalobcovi
vzniknúť v každom konkrétnom prípade neskorého rozhodovania o zmene súdneho exekútora dosahujeminimálne 31,68 eur (na čo upozorňoval žalobca i v doručenom liste zo dňa 13.6.2014). Ako však
vyplýva z tohto posudku, bola v ňom vypočítaná priemerná výška škody (teda spriemerovali sa náklady
na počet posudzovaných konaní, čiže z výsledku znaleckého posúdenia je možné vyvodiť iba, že v

každom posudzovanom exekučnom konaní malo dôjsť k rovnakým úkonom žalobcu), a to rozdelená
na škodu spôsobenú v exekučných konaniach pri rozhodovaní o žiadostiach o udelenie poverenia a
na škodu spôsobenú v exekučných konaniach, kde žalobca ako oprávnený žiadal o zmenu exekútora.
Spracovateľ posudku pritom všetky náklady nad určitý priemer vypočítaný z predchádzajúceho obdobia
pripísal skutočnosti, že tieto náklady vznikli v súvislosti s omeškaním súdov s rozhodnutím v tej - ktorej

exekučnej veci. Z úradnej činnosti je súdu pritom známe, že žalobca si majetkovú škodu ako v tomto
konaní, vyčíslil paušálne v mnohých obdobných konaniach a v rovnakej výške, teda bez zohľadnenia
okolností toho ktorého jednotlivého prípadu. Naviac túto škodu si pôvodne uplatnil vo viac ako 4-násobku
minimálnej škody ako mala vzniknúť v zmysle ním predloženého znaleckého posudku. Z akého dôvodu
požadovanú škodu takto pôvodne v žalobe navýšil žiadnym spôsobom nevysvetlil. Z exekučného spisu
súd žiadne informácie o stave konania, urgencie alebo sťažnosti zo strany žalobcu nezistil a ten ich

žiadnym spôsobom nepreukázal, pričom
práve náklady na tieto činnosti mali tvoriť podstatnú časť „škody“ podľa žalobcom predloženého
znaleckého posudku. Paušálne vyčíslené administratívne výdavky nie sú skutočnou škodou a jedná
sa iba o jednostranné tvrdenia žalobcu, ktoré nemajú oporu v predložených či označených dôkazoch.
Súd sa tiež stotožňuje s názorom žalovanej, že akákoľvek výška nákladov na správu informačného

systému a udržiavanie systému by vznikla žalobcovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy, keďže žalobca
ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti nepochybne potrebuje
a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad stavu poskytnutých úverov. Podobne náklady
na výkony zamestnancov sú bežnými nákladmi, s ktorými musí žalobca pri svojej činnosti počítať a
vzhľadom na povahu vykonávanej činnosti musí mať vyčlenených aj zamestnancov, ktorí spravujú

pohľadávky, ktoré nie sú riadne splácané a ktoré sa prípadne musia uplatniť aj v exekučnom konaní.
Požadovanie paušálnych súm za všeobecne uvedené činnosti je podľa názoru súdu nepostačujúce na
účely preukázania samotného vzniku a skutočnej výšky majetkovej škody.

Súd má tiež osobitne vzhľadom na vyššie zistený priebeh konania o návrhu žalobcu na zmenu súdneho

exekútora v hore uvedenej exekučnej veci za to, že akékoľvek znalecké dokazovanie je absolútne
nepotrebné a nehospodárne (osobitne aj s poukazom na vyššie popísané spriemerované a všeobecné
stanovenie majetkovej škody zo strany, ako uvádza žalobca v sprievodnom liste v spise 1Spr0/272/2014
„najvyššej znaleckej ustanovizne“) a v danej veci z hore uvedených dôvodov nie je podľa súdu daný ani
žiaden podklad na prípadné postupovanie podľa § 136 O.s.p..

Žalobca podľa súdu taktiež v konaní nijako nepreukázal, že by mu v súvislosti s vyššie uvedeným
rozhodovaním OS Vranov nad Topľou vo veci 7Er/337/2006 vznikla nejaká nemajetková ujma. V danom
exekučnom konaní bolo už od začiatku, vzhľadom na to, že išlo o exekučné konanie proti fyzickej osobe,
vždy dané riziko jednak „zániku“ povinného (tu mal žalobca pravdepodobne na mysli úmrtie), i riziko

straty kontaktu s povinným (pričom nebolo preukázané, že by po podaní návrhu na zmenu exekútora
ten-ktorý pôvodne vykonaním exekúcie poverený exekútor automaticky prestal vykonávať príslušné
úkony), ako aj riziko insolvencie toho-ktorého povinného - tieto riziká nemožno spájať s dĺžkou doby
rozhodovania exekučného súdu o návrhoch na zmenu súdneho exekútora. Nemožno sa tiež stotožniť
s tvrdeniami žalobcu, že neexistencia akéhokoľvek vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého

reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v
spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala u neho, resp. u členov riadiacich
orgánovspoločnosti,akoajujejmajiteľovpocityfrustrácie,úzkosti,nespravodlivosti,neistotyanedôvery
v právo a rovnosť v spoločnosti - akékoľvek pocity si u žalobcu ako právnickej osoby nie je možné ani
len predstaviť a o skutočnom vzniku pocitov frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v

právo a rovnosť v spoločnosti u členov riadiacich orgánov žalujúcej spoločnosti, ich intenzite, spôsobe
akým sa prejavovali u jednotlivých členov riadiacich orgánov žalujúcej spoločnosti, aké na nich prípadne
zanechalinásledkyapod.,nebolisúduzostranyžalobcupredloženéžiadnedôkazy(okremtohožalobca
v žalobách tvrdí, že poškodeným je on a domáha sa náhrady škody či nemajetkovej ujmy sám žalobca,
preto pocity členov jeho riadiacich orgánov sú podľa názoru súdu irelevantné pre prípadnú náhradu

žalovaných nárokov z titulu nemajetkovej ujmy odvodzovanej práve od pocitov členov riadiacich orgánov
žalujúcej spoločnosti). Žalobca taktiež nijako nepreukázal, že „časové omeškanie
v rozhodovaní exekučného súdu“ bolo úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné, ale tunajší súd, ako
je už uvedené vyššie, nemá za to, že by v tomto prípade k niečomu takému došlo.Žalobca nijako nepreukázal, že by postup exekučného súdu v príslušnom konaní spôsobil v súvislosti
s vymáhanou pohľadávkou (ktorá v danej veci predstavovala na istine 382,39 eur - t.j. 11.520,-

Sk) a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu (už vôbec nie
akých konkrétnych) ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov a vyvolaná strata zisku z
realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj jeho majiteľov - aj tu ide
teda iba o ničím nepreukázané a za takého stavu len prosté tvrdenia žalobcu nepodložené žiadnymi
dôkazmi, a to rovnako aj čo sa týka tvrdení žalobcu o tom, že nezákonným zásahom (treba opäť

poukázať na to, že nezákonné zásahy exekučného súdu neboli v tomto konaní nijak preukázané)
vyvolaná situácia ovplyvnila žalobcove ďalšie podnikateľské postupy a spôsobila neistotu v plánovaní
ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať (z pohľadu súdu je nemožné aby dĺžka doby rozhodovania
exekučného súdu v jednotlivom exekučnom konaní o návrhu žalobcu v exekučnom konaní na
zmenu exekútora mala za následok zánik už vytvorených podnikateľských plánov žalobcu, zánik ďalších
plánovanýchpodnikateľskýchaktivítžalobcuavyvolalastratuziskuz„realizovanéhoobchodu“).Žalobca

teda v žiadnom prípade nepreukázal v tomto konaní nielen skutočný vznik nemajetkovej ujmy na jeho
strane, ale zároveň ani nijako obsahovo nešpecifikoval ani jeden z faktorov, na ktoré treba prihliadať
pri prípadnom určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa vyššie citovaného § 17
ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., pričom už zo znenia tohto ustanovenia zároveň jednoznačne vyplýva
aj samotná nemožnosť odvodzovania výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v konaní podľa

zákona č. 514/2003 Z.z. s poukazom na výšky Ústavným súdom SR v iných veciach priznávaných
primeraných zadosťučinení pri konaní ústavného súdu podľa tretej hlavy, druhej časti, šiesteho
oddielu zákona č. 36/1993 Z.z., ako požadoval v žalobe žalobca s poukazom na tam uvedené nálezy
Ústavného súdu SR.

Žalobca tým pádom v danej veci nepreukázal nielen vznik majetkovej škody, ako ani vznik nemajetkovej
ujmy na jeho strane, nepreukázal ani, že zo strany exekučného súdu v exekučnom konaní išlo o
nesprávny úradný postup spočívajúci v žalobcom uvádzaných zbytočných prieťahoch, nepreukázal
taktiež ani príčinnú súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a
prípadne žalobcovi vzniknutou či už majetkovou škodou alebo nemajetkovou ujmou, teda nepreukázal

v tomto konaní ani jednu z podmienok zakladajúcich v tomto prípade možnú zodpovednosť žalovanej
podľa zákona č. 514/2003 Z.z..

Tiež je potrebné poukázať na to, že žalobca v tomto prípade vôbec nepreukázal splnenie postupu podľa
§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. pred podaním tejto konkrétnej žaloby a splnenie podmienok v čase

podania žaloby v zmysle vyššie cit. § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., teda že v čase podania žaloby
bol už v zmysle zákona oprávnený uplatniť príslušné nároky na súde, resp. že došlo počas konania
skutočne k márnemu uplynutiu lehoty podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Aj keby súd prijal jeho
argumentáciu, že predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je
splnené samým podaním žiadosti oň, treba uviesť, že žalobca ani o tejto skutočnosti vo vzťahu k tomuto

konkrétnemu prípadu žiaden dôkaz nepredložil (najmä potvrdenie o prijatí žiadosti týkajúcej sa vyššie
uvedeného exekučného konania o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v súvislosti s ním),
pritom žalobca podľa súdu toto mohol bez akýchkoľvek
ťažkostí učiniť, nakoľko zo žaloby nevyplýva žiadna skutočnosť, pre ktorú by uvedené predložiť
nemohol. Je síce pravdou, že v žalobe bolo žalobcom uvedené, že potvrdenie o prijatí žiadosti

o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody má byť založené v spise OS Vranov nad
Topľou, ktorý spis žalobca špecifikoval tak, že v príslušnom konaní ako žalobca vystupuje spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovanou je Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR a
predmetomkonaniajenáhradaškodyanemajetkovejujmyzapríčinenejnesprávnymúradnýmpostupom
(rozhodovanieožiadostiovydaniepoverenia)privýkoneexekúcieprepohľadávkužalobcuvočipovinnej

P. W., nar. XX.X.XXXX sp. zn. súdneho exekútora EX 3386/2010. Vyvstáva tu však jednak otázka prečo
by mal žalobca pripojiť príslušné potvrdenie týkajúce sa žaloby prejednávanej v tejto veci tunajšieho
súdu k žalobe o úplne inej veci a nepripojil ho priamo k žalobe v tomto konaní. Tunajšiemu súdu bol
však zapožičaný pred rozhodnutím v tejto veci (v súvislosti s konaním o žalobách žalobcu v obdobných
veciach) exekučný spis OS Vranov nad Topľou, kde je povinnou vyššie uvedená P. W. a kde nie

pôvodne vykonaním exekúcie poverený exekútor ale práve žalobcom navrhnutý nový exekútor vedie
danú exekučnú vec pod svojou sp. značkou EX 3386/2010 (sp. zn. exekučného súdu 7Er/82/2004)
- tento spis bol pripojený k veci vedenej tunajším súdom pod sp. zn. 1C/432/2012 - pričom z tohto
spisu je súdu z jeho úradnej činnosti známe (nakoľko samosudca prejednával i vyššie uvedenú vec),že v súvislosti s vyššie uvedeným exekučným konaním sa žalobca nemôže skutočne domáhať náhrady
škody a nemajetkovej ujmy zapríčinenej nesprávnym úradným postupom pri rozhodovaní o žiadosti
o vydanie poverenia (ako uvádzal v žalobe), nakoľko v danej veci exekučný súd udelil poverenie na

vykonanie exekúcie už o dva dni po doručení žiadosti pôvodného súdneho exekútora o jeho udelenie.
Je však súdu tiež z konania vo veci 1C/432/2012 známe, že žalobou doručenou Okresnému súdu
Vranov nad Topľou 27.9.2012 (sp. zn. OS Vranov nad Topľou 9C/217/2012, ktorý spis je súčasťou spisu
tunajšieho súdu 1C/432/2012 a týka sa exekučného konania vedeného na OS Vranov nad Topľou pod
sp. zn. 7Er/82/2004) sa žalobca domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy zapríčinenej nesprávnym

úradným postupom pre nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom
čase, pričom však ani k žalobe podanej pôvodne na OS Vranov nad Topľou sp. zn. 9C/217/2012
(vec tunajšieho súdu 1C/432/2012) žalobca nepripojil žiadne potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody (dokonca v uvedenej žalobe ani len neuvádza k akej inej veci
by takéto potvrdenie malo byť pripojené), ako ani takéto potvrdenia vo vzťahu k žalobe, ktoré bola
predmetom konania v tejto veci tunajšieho súdu (1C/30/2014). Žalobca teda absolútne nepreukázal ani

splnenie zákonných podmienok pre samotné podanie žaloby v tejto veci a toto nie je možné vyvodiť
ani z vyjadrenia žalovanej podaného v tomto konaní, nakoľko táto iba vo všeobecnosti konštatuje, že
23.4.2012 jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bez
toho, aby explicitne potvrdila že išlo i o žiadosť týkajúcu sa nárokov uplatňovaných žalobcom práve v
tomto konaní tunajšieho súdu. Dôkazné bremeno ohľadne splnenia zákonných podmienok podľa vyššie

citovaných ustanovení § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. vo vzťahu k preukázaniu
samotnej možnosti a oprávnenia podať súdu žalobu, ktorá bola prejednaná v tomto konaní, je pritom
výlučne na žalobcovi (opätovne súd poukazuje na splnenie svojej povinnosti vo vzťahu k žalobcovi podľa
§ 120 ods. 4 O.s.p.).

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody súd žalobu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, podanú v tejto veci z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote o návrhu na zmenu
súdneho exekútora vo veci vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 7Er/337/2006,
v celom rozsahu zamietol.

S poukazom na dôvody, pre ktoré bola žaloba zamietnutá, má súd za to, že je už nehospodárne
a nadbytočné zaoberať sa ďalšími jednotlivými námietkami žalovanej voči žalobe obsiahnutými v jej
vyjadrenídoručenomsúdu17.10.2013(osobitnetými,ktorévpodstatekorešpondujúsvyššieuvedenými
dôvodmi zamietnutia žaloby v tomto konaní, ako aj tými, ktoré sa netýkali vyššie uvedených dôvodov,
pre ktoré súd žalobu v tomto konaní zamietol - napr. k námietke premlčania v prípade nesprávneho

úradného postupu exekučného súdu pred 23.4.2009 - v krátkosti: táto bola už vzhľadom na čas podania
návrhu na zmenu exekútora žalobcom v exekučnom konaní zrejme nedôvodná, ďalej či skutočne došlo
k predčasnosti podania žaloby - samotný žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok podľa
vyššie citovaných § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. pre samotné podanie dotknutých
žalôb a túto námietku nebolo by možné relevantne posúdiť ani základe všeobecného vyjadrenia

žalovanej o podaní prvých žiadostí na prerokovanie nárokov na náhradu škody bez predloženia dôkazu
o skutočnom čase podania konkrétnej žiadosti čo sa týka práve tejto veci, zmätočnosti žalôb a pod.).
Rovnako tak vzhľadom na hore uvedené dôvody, pre ktoré súd žalobu zamietol a ktoré podľa súdu na
rozhodnutie postačovali viac než dosť, sa už súd nezaoberal bližšie ani inými tvrdeniami obsiahnutými
v podaniach žalobcu k tejto veci.

Záverom treba poznamenať, že nakoľko žalobca v tomto konaní nepreukázal samotný skutočný vznik
škody, nemal súd prečo rozhodovať v zmysle jeho návrhu v žalobe medzitýmnym rozsudkom o základe
veci - ak totiž samotný vznik škody nie je preukázaný, bolo by nezmyselné , aby súd medzitýmnym
rozsudkom vyslovil kto „za škodu“ zodpovedá.

Podľa § 151 ods. 1, ods. 2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich

zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi
okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná
a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.Súdpriverejnomvyhlásenírozsudkuokreminéhorozhodol(vzmysle§142ods.1O.s.p.),že „žalobcaje
povinný nahradiť žalovanej trovy konania v druhu a vo výške ako bude uvedené v písomnom vyhotovení

tohto rozsudku, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“ - žalovaná však v zákonnej lehote od
vyhlásenia tohto rozhodnutia trovy nevyčíslila, pričom z obsahu celého spisového materiálu jej žiadne
trovy ku dňu vyhlásenia rozhodnutia nevyplývajú, preto súd v tomto písomnom vyhotovení rozsudku
podľa § 151 ods. 2 O.s.p. žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa

jeho doručenia.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 251 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní

súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).