Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 10, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/94/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713200635
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6713200635.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci
navrhovateľa EOS KSI Slovensko, a. s., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast.
TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi G. L.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. XXXX/XX, X., zast. opatrovníčkou Janou Sekerešovou, súdnou
tajomníčkou Okresného súdu Zvolen, za účasti vedľajšieho účastníka konania na strane odporcu:
ZdruženienaochranuobčanaspotrebiteľaHOOS,sosídlomNámestielegionárov5,Prešov,IČO:42176
778, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie J. Kráľa 5/A, Lučenec,

v konaní o zaplatenie 626,96 € s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen
č. k. 12C/53/2014-157 zo dňa 01. 12. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd návrh vo zvyšnej časti zamietol, potvrdzuje.

Vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcutrovyprávnehozastúpeniavovýške281,28€naúčetprávnehozástupcuvedľajšiehoúčastníka,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku, rozsudok okresného súdu mení tak, že navrhovateľ je povinný

nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy právneho zastúpenia vo výške 140,64 € na
účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Andreja Cifru, advokáta so sídlom Advokátskej
kancelárie J. Kráľa 5/A, Lučenec, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd konanie v časti návrhu prevyšujúcej sumu 302,12 € s
prísl., zastavil. Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi 23,24 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 23,24 € od 21. 01. 2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 142 ods. 1 zák. č.
99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP) tak, že odporcovi náhradu trov konania
nepriznáva a zároveň zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy
konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 281,28 € na účet právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol: „Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa

17.01.2013 sa navrhovateľ domáhal toho, aby súd spoločne a nerozdielne zaviazal pôvodne odporcu I/ a
odporkyňu II/ Tatianu Necpálovú, nar. 06.09.1960, zomrelú dňa 17.11.2004, na zaplatenie sumy 626,96
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 398,38 Eur od 29.06.2012 do zaplatenia titulom
vrátenia zostatku úveru, ktorý právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcom na základe zmluvyo splátkovom úvere č. 401876070 zo dňa 04.11.2002. Podľa predloženej zmluvy pôvodný navrhovateľ
poskytol odporcom sumu vo výške 1.991,70 Eur (60.000,-Sk), pričom odporcovia sa zaviazali vrátiť
túto sumu v pravidelných mesačných splátkach vo výške 47,80 Eur (1.440,-Sk) so splatnosťou prvej

splátky dňa 20.01.2003 a s konečnou splatnosťou úveru dňa 20.10.2007. Vzhľadom na to, že odporcovia
neplnili v stanovených termínoch splátky, čím porušili svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, právny
predchodca navrhovateľa odstúpil od zmluvy a vyzval odporcov na úhradu dlžnej sumy. K postúpeniu
predmetnej pohľadávky na navrhovateľa došlo zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2012.
Navrhovateľ si návrhom zároveň uplatnil aj náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom

poplatku vo výške 37,50 Eur trovách právneho zastúpenia vo výške 114,36 Eur.

Súd návrhu navrhovateľa vyhovel a v zmysle návrhu vydal platobný rozkaz č.k. 6Ro/5/2013-59 zo dňa
05.08.2013, ktorý bol následne uznesením č.k. 6Ro/5/2013-80 zo dňa 13.03.2014 zrušený z dôvodu,
že sa ho nepodarilo do vlastných rúk doručiť ani jednému z odporcov (pobyt odporcu I/ zistený nebol,
odporkyňa II/ dňa 17.11.2004 zomrela). Konanie sa ďalej viedlo pod sp.zn. 12C/53/2014.

Dňa 12.03.2013 do konania ako vedľajší účastník na strane odporcov oznámilo vstup Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov. Vzhľadom na podanú námietku prípustnosti vedľajšieho
účastníka súd uznesením č.k. 12C/53/2014-101 zo dňa 25.07.2014 pripustil vstup vedľajšieho účastníka
do konania; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.08.2014.

Súd uznesením č.k. 12C/53/2014-96 zo dňa 19.05.2014 ustanovil odporcovi I/ opatrovník v osobe
zamestnanca Okresného súdu Zvolen z dôvodu jeho neznámeho pobyt. Návrh na začatie konania spolu
s prílohami bol opatrovníkovi odporcu doručený dňa 30.07.2014, písomne sa k nemu nevyjadril.

Vedľajší účastník v písomnom podaní zo dňa 12.08.2013 a zo dňa 07.08.2014 vzniesol námietku
premlčaniaanavrholnávrhnavrhovateľavcelomrozsahuzamietnuť.Poukázalnato,žedátumkonečnej
splatnosti zmluvy bol dohodnutý na deň 20.10.2007. Právny predchodca navrhovateľa však odstúpil od
zmluvy, čím došlo k zrušeniu zmluvy od jej počiatku. Ak je zmluva zrušená, je každý z jej účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. V danej veci ide o bezdôvodné obohatenie, ktoré sa

premlčuje v dvojročnej premlčacej lehote, pričom návrh na začatie konania bol podaný dňa 17.01.2013.
Vedľajší účastník si zároveň uplatnil náhradu trov konania.

Súd vo veci nariadil na deň 14.11.2014 pojednávanie, vec prejednal za účasti právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka, v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neúčasť na

pojednávaní ospravedlnili dňa 13.11.2014 a zároveň súhlasili s tým, aby súd vec prejednal a rozhodol v
ich neprítomnosti, a tiež v neprítomnosti opatrovníka odporcu, ktorý svoju neprítomnosť neospravedlnil,
pričom súd mal jeho predvolanie riadne a na čas vykázané. Súd odročil toto pojednávanie za účelom
vyhlásenia rozsudku na deň 01.12.2014.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu vedľajšieho účastníka a oboznámením sa s
listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, najmä návrhom na začatie konania, zmluvou o splátkovom
úvere zo dňa 04.11.2002, Všeobecnými obchodnými podmienkami, zmluvou o postúpení pohľadávok,
Dodatkom č. 1 k zmluve splátkovom úvere č. 0401876070 zo dňa 17.03.2006, vyjadrením vedľajšieho
účastníka zo dňa 12.08.2013 a zo dňa 07.08.2014, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 16.08.2013 a dňa

20.08.2014 a čiastočným späťvzatím návrhu na začatie konania zo dňa 12.11.2014, a zistil nasledovný
skutkový stav:

Právny predchodca navrhovateľa spol. Slovenská sporiteľňa a.s., IČO: 00 151 653, Bratislava, uzatvoril
dňa 04.11.2002 zmluvu o splátkovou úvere č. 0401876070, na základe ktorej bola odporcom poskytnutá

suma 60.000,-Sk (1.991,70 Eur) pri ročnej úrokovej sadzbe vo výške 12%, pričom odporcovia sa
zaviazali vrátiť túto sumu v pravidelných mesačných splátkach vo výške 1.440,-Sk (47,80 Eur) so
splatnosťou prvej splátky dňa 20.01.2003 a s konečnou splatnosťou úveru dňa 20.10.2007. Zmluva je
odporcamiriadnepodpísaná.Dňa17.03.2006odporcaI/uzatvorilsprávnympredchodcomnavrhovateľa
Dodatok k zmluve o splátkovom úvere č. 0401876070, predmetom ktorého bola zmena výšky mesačnej

splátky na sumu 700,-Sk (23,23 Eur) a dátumu konečnej splatnosti úveru na deň 20.01.2010.

Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0900/2012/CE zo dňa 27.06.2012 došlo k postúpeniu pohľadávky
uplatnenej v tomto konaní z postupcu Slovenská sporiteľňa a.s., IČO: 00 151 653, Bratislava, napostupcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Bratislava (navrhovateľa). Ku dňu postúpenia
pohľadávky táto predstavovala 626,96 Eur pozostávajúcu z istiny 398,38 Eur, riadneho úroku 83,-Eur,
úroku z omeškania 127,58 Eur a ostatného príslušenstva 18,-Eur.

Pokusom o zmier zo dňa 13.12.2012 vyzvala advokátska kancelária odporcov na úhradu dlžnej sumy.

Dňa 13.11.2014 navrhovateľ doručil súdu faxom, doplnené dňa 18.11.2014, čiastočné späťvzatie návrhu
na začatie konania s tým, že v konaní si uplatňuje zaplatenie neuhradených a nepremlčaných splátok ku

dňu podania návrhu na začatie konania, t.j. 13 neuhradených a nepremlčaných splátok vo výške 302,12
Eur (13 splátok x 23,24 Eur) počnúc splátkou zo dňa 20.01.2009 a končiac splátkou zo dňa 20.01.2010
spolu s príslušným úrokom z omeškania z jednotlivých splátok. Zároveň poukázal na to, že premlčanie
vo vzťahu k zmluve o úvere sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, nakoľko sa aj samotná
zmluva o úvere je upravená ustanoveniami § 497 až § 507 Obchodného zákonníka (je tzv. absolútnym
obchodom).

Podľa § 96 ods. 1,2,3 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „O.s.p.“) navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom.
Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí;

v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím
návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o
späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V
takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Podľa § 2 písm. a) a b) zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo
používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej
domácnosti, b) predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od
01.08.2008 (ďalej len „O.z.“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné
odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú
na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 O.z. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 54 ods. 1 O.z. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 O.z. v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 O.z. právo sa premlčí ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia § 101 O.z. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 102/2014 článku VIII., ktorým sa mení zákon č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších zmien a doplnkov orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebozákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ v priebehu konania pred začatím pojednávania zobral svoj návrhu
čiastočne späť, súd s prihliadnutím na jeho prejavenú vôľu v zmysle citovaných zákonných ustanovení
O.s.p. rozhodol o zastavení konania v časti prevyšujúcej 302,12 Eur s príslušenstvom.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo

spotrebiteľskej zmluvy konkrétne zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0401876070, ktorá bola uzatvorená
medzi odporcami I/ a II/ ako spotrebiteľmi a právnym predchodcom navrhovateľa spoločnosťou
Slovenskásporiteľňa,a.s.,IČO:00151653,Bratislava,Suchémýto4,akododávateľomdňa04.11.2002;
predmetom uvedenej zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 60.000,-Sk. Nakoľko
z predložených listinných dôkazov nevyplýva, že by boli odporcovia I/ a II/ podnikateľmi, resp. že by
zmluvu uzavreli za účelom podnikania, súd dospel k záveru, že pri uzatváraní zmluvy boli v postavení

spotrebiteľov v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, v dôsledku čoho
súd následne aplikoval na danú situáciu ustanovenia zaručujúce odporcom ochranu ich práv ako
spotrebiteľom.

Zo strany vedľajšieho účastníka na strane odporcov došlo v priebehu konania k vzneseniu námietky

premlčania nároku uplatňovaného v tomto konaní s výnimkou jednej splátky vo výške 23,24 Eur
splatnej dňa 20.01.2010 spolu s úrokom z omeškania od 21.01.2010. Aj v dôsledku vznesenej námietky
premlčania navrhovateľ v priebehu konania čiastočne zobral svoj návrh späť, a to v časti premlčaných
a neuhradených splátok, pričom o tejto dispozícii súd rozhodol v zmysle § 96 O.s.p. vyššie. Pokiaľ
navrhovateľ namietal to, že vedľajší účastník nie je oprávnený vzniesť námietku premlčanie, nakoľko sa

jedná o úkon hmotnoprávnej povahy patriaci oprávnenej osobe, v danom prípade odporcovi. Súd v tejto
súvislosti poukazuje na novelu zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorá bola prijatá zák. č. 102/2014 Z.z.,
kde v § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa je jednoznačne uvedené, že súd prihliadne na premlčanie aj
bez návrhu spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené preto potom súd z úradnej povinnosti pristúpil posúdeniu
premlčania nároku navrhovateľa.

Medzi odporcami a právnym predchodcom navrhovateľa bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá sa
posudzuje ako absolútny obchod, a teda spravuje sa ustanoveniami Obchodného zákonníka bez
ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy. Predmetná vec je však založená na spotrebiteľskej
zmluve zakladajúcej medzi jej účastníkmi typický občianskoprávny vzťah. Súd je toho názoru, že je

plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých
inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie
podnikateľské právo (teda Obchodný zákonník). Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu
Občianskeho zákonníka sa dostali do rozporu s novým ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého sa spotrebiteľovi ani inak nesmie zhoršiť jeho postavenie a práve použitie

nevýhodnejšieho podnikateľského práva, a nie občianskeho práva na spotrebiteľský právny vzťah,
vrátane premlčania, predstavuje takéto zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov súd vo
vzťahu k premlčaniu v danej veci aplikoval 3-ročnú premlčaciu dobu v zmysle Občianskeho zákonníka.
V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/81/2012 zo dňa
14.02.2013 a sp.zn. 6Co/2/2013 zo dňa 19.11.2013; a Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 402/2013 zo

dňa 19.06.2013, kde Ústavný súd skonštatoval, že prednostným použitím Občianskeho zákonníka v
prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený Obchodným zákonníkom nedošlo k
porušeniu ústavných práv veriteľa.

Ako vyplýva zo zmluvy o splátkovom úvere v spojení s dodatkom konečná splatnosť úveru bola

dohodnutá na deň 20.01.2010. Dovtedy mali odporcovia pravidelnými mesačnými splátkami, najskôr
vo výške 47,80 Eur neskôr 23,24 Eur, vždy 20-teho dňa v mesiaci uhrádzať právnemu predchodcovi
navrhovateľa splátky úveru. Súd vykonaným dokazovaním nemal za preukázané, že by došlo k
odstúpeniu od zmluvy, prípadne k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Predmetom konania sa v
zmysle čiastočného späťvzatia stali splátky splatné od 20.01.2009 do 20.01.2010 v počte 13 v celkovej

výške 302,12 Eur. Je nepochybné, že každá jednotlivá splátka sa premlčovala dňom nasledujúcim po
splatnosti, t. j. 21. dňa toho ktorého mesiaca. Keďže predmetom konania je zaplatenie splátok splatných
po 20.01.2009, t.j. splatnosť od 21.01.2009 táto splátka sa premlčala 21.01.2012 a každá ďalšia splátka
mesiacom nasledujúcim po tejto splátke. Keďže návrh na začatie konania bol súdu doručený dňa17.01.2013, súd má za to, že právo navrhovateľa je premlčané s výnimkou poslednej uplatnenej splátky
vo výške 23,24 Eur splatnej dňa 20.01.2010, ktorá by sa bola premlčala dňa 20.01.2013.

Na základe uvedeného súd zaviazal odporcu I/ zaplatiť navrhovateľovi sumu 23,24 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 23,24 Eur od 21.01.2010 do zaplatenia, a to do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania bolo rozhodované s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 151 ods. 1 O.s.p. a odporcovi I/, ktorý mal vo veci úspech by prináležalo právo na
náhradu trov konania. Odporca I/ si však v konaní neuplatnil žiadne trovy, preto súd ich náhradu voči
navrhovateľovi odporcovi nepriznal.

Na strane odporcu I/ vystupuje ako účastník konania vedľajší účastník, ktorý si uplatnil po vznesení
námietky premlčania náhradu trov konania, a to za tri úkony právnej pomoci 1. príprava a prevzatie
zastúpenia, 2. zaslanie vyjadrenia zo dňa 07.08.2014 a 3. účasť na pojednávaní dňa 14.11.2014, na
ktorom bola vec prejednaná a pojednávanie bolo odročené na verejné vyhlásenie rozsudku. Hodnota

úkonu je 41,50 Eur a 3 x režijný paušál po 8,04 Eur. Spolu 148,62 Eur. V súvislosti s účasťou na
pojednávaní si uplatnil aj náhradu cestovného z Lučenca do Zvolena a späť vo výške 32,18 Eur a
náhradu za stratu času za štyri začaté polhodiny spolu vo výške 53,60 Eur. Nakoľko je právny zástupca
platcom DPH bola zvýšená aj o 20% DPH v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky 655/2004 Z.z. v platnom
znení. Spolu trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené na čiastku 281,28 Eur, ktoré súd vedľajšiemu

účastníkovi na strane odporcu priznal a tak ako je uvedené vo výrokovej časti zaviazal navrhovateľa
na zaplatenie týchto trov, nakoľko mu preukázateľne tieto trovy vznikli. V konaní bol vedľajší účastník
aktívny, jedná sa o účelne vynaložené trovy konania, kde po oboznámení sa s návrhom a s listinami
vzniesol dôvodne námietku premlčania voči nároku uplatňovanému v tomto konaní. Vedľajší účastník
si trovy uplatnil v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie služieb“.

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa navrhovateľ odvolal. V odvolaní uviedol, že podáva
odvolanie proti rozsudku okresného súdu a to do tej časti, v ktorej okresný súd vo zvyšku žalobný návrh
zamietol (278,88 € s prísl.) z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia

skutkového stavu, ktoré odôvodňuje nasledovne: Navrhovateľ si žalobným návrhom uplatnil nárok na
zaplatenie sumy 626,96 € s prísl. Podaním zo dňa 12. 11. 2014 upravil svoj návrh tak, že sa domáhal
zaplatenia splátok nepremlčaných vo štvorročnej premlčacej dobe v zmysle príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka. Okresný súd priznal navrhovateľovi splátky v rámci trojročnej premlčacej doby.
Podľa názoru navrhovateľa okresný súd na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho

zákonníka týkajúce sa premlčacej doby, nakoľko bolo, podľa názoru navrhovateľa, potrebné aplikovať
ustanoveniaObchodnéhozákonníka,keďžeideozmluvuoúvereatedaabsolútnyobchodno-záväzkový
vzťah, a to aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. V uvedenej súvislosti
navrhovateľ v odvolaní uviedol, že predmetná úverová zmluva bola uzavretá dňa 04. 11. 2002, pričom
v období do 31. 12. 2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu

zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu
podľa§55Občianskehozákonníka.ZmluvaoúverebolaupravenávObchodnomzákonníku.Vdôsledku
toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení
§ 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ v odvolaní poukázal ďalej na rozhodnutie NS SR
sp. zn. 2 M Cdo 3/2011 zo dňa 28. 04. 2011, podľa ktorého „ručením sa zabezpečoval záväzok

zo zmluvy o úvere (resp. medziúvere). Záväzkové vzťahy, ktoré vznikli zo zmluvy o úvere, sa bez
ohľadu na povahu účastníkov spravujú záväzkovou časťou Obchodného zákonníka. Preto aj záväzkové
vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení záväzku z úverovej zmluvy, sa spravujú Obchodným zákonníkom“.
Navrhovateľ v odvolaní ďalej poukázal aj na rozhodnutie NS SR. sp. zn. 6 M Cdo 4/20l2 zo dňa
27. 03. 2013, kde sa uvádza: „Hlavným záväzkovým vzťahom, z ktorého navrhovateľ vyvodzuje svoj

nárok, je v danom prípade zmluva o úvere, ktorá sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Aj
právny vzťah medzi navrhovateľom ako ručiteľom a odporcom ako dlžníkom bolo preto potrebné posúdiť
podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Následne aj na otázku premlčania žalobcom
uplatneného nároku bolo treba aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Ak preto krajský súdzáväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným, včítane otázky premlčania, posúdil podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka, aplikoval na vec nesprávny právny predpis“. Z uvedeného podľa navrhovateľa
vyplýva, že na posúdenie otázky premlčania mal okresný súd aplikovať ustanovenia Obchodného

zákonníka.

Navrhovateľ ďalej v odvolaní namietal, že okresný súd mal na rozhodnutie o trovách vedľajšieho
účastníka aplikovať ust. § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keďže ide o drobný spor.
Zdôraznil, že predmetné ustanovenie § 150 ods. 2 OSP sleduje hlavne jednoduchosť a nákladovú

efektívnosť vedenia súdnych sporov, aby strana, ktorá nemala v konaní úspech, bola povinná zaplatiť
len tie trovy konania, ktoré sú úmerné hodnote pohľadávky a ktoré sú nevyhnutné. Pritom je potrebné
vychádzať zo zásady primeranosti a úmernosti vo vzťahu k výške žalovanej istiny, ale aj vo vzťahu
k povahe veci, posúdenia jej zložitosti a obsahu podaní. Vedľajší účastník v obdobných veciach
vystupuje opakovane s obsahovo rovnakými jednoduchými podaniami. Vzhľadom na uvedené okresný
súd nemal podľa navrhovateľa vedľajšiemu účastníkovi priznať trovy právneho zastúpenia. Ďalej

navrhovateľ poukázal na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého
súd ex offo prihliada na premlčanie uplatneného nároku. Podľa názoru navrhovateľa v prípade trov
vedľajšieho účastníka nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie
práva.Zdôraznil,ženepriznanímnáhradytrovkonania súdneporušujezákladnéprávonaprávnupomoc

a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, najmä keď trovy konania nie sú
účelne vynaložené a nie sú ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k
predmetukonania.ObdobnýprávnynázorvyslovilÚstavnýsúdSRvnálezeII.ÚS78/03.Vyššieuvedené
potvrdzuje, že na priznanie náhrady trov konania je nevyhnutné splnenie podmienok vyžadovaných v
ust. § 142 OSP, a to najmä účelnosť vynaložených trov konania, ktorú by mal súd pri rozhodovaní o

priznaní náhrady trov vždy skúmať. Účelnosť je vlastnosť, ktorá sleduje naplnenie cieľa a opodstatnená
je v prípade, keď vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze.

Vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľov - musí byť sám z podstaty svojej existencie
schopný poskytnúť spotrebiteľom právnu pomoc v súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach.

Vedľajší účastník je združením založeným za účelom ochrany spotrebiteľa, a teda prioritne sa
predpokladá pomoc zo strany združenia založeného za týmto účelom, nie zo strany zvoleného zástupcu
združenia. Účelom združení na ochranu spotrebiteľov je okrem iného kolektívna ochrana spotrebiteľov,
zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii
vedľajšieho účastníka. Je zrejmé, že na to, aby združenie mohlo napĺňať svoje ciele a vykonávať svoju

činnosť, musí reálne disponovať zodpovedajúcou materiálnou ako aj personálnou základňou, minimálne
v rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania základných proklamovaných cieľov.

V závere odvolania navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním
napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ust. § 220 OSP ho zmenil tak, že vyhovie návrhu

navrhovateľa alebo aby rozsudok okresného súdu v zmysle ust. § 221 ods. 1 a 3 OSP v odvolaním
napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil voči
odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní
v celkovej výške 37,54 € s DPH.

K obsahu odvolania navrhovateľa sa písomne vyjadril vedľajší účastník na strane odporcu a vo vyjadrení
uviedol, že subsidiárnu aplikáciu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľský úverový vzťah potvrdzuje
doterajšia rozhodovacia prax súdov, čo sa nepochybne premietlo aj do právnej úpravy uskutočnenej
zákonom č. 102/2014 Z. z. zo dňa 25. 03. 2014 s účinnosťou od 13. 06. 2014, ktorým sa mení a
dopĺňa Občiansky zákonník, a to tak, že v ustanovení § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa na

konci pripája veta: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mohli použiť normy Obchodného
práva". Uvedené sa vzťahuje aj na právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou vyššie uvedenej novely,
nakoľko sa tým potvrdzujú postuláty spotrebiteľskej právnej úpravy a odstraňuje sa dvojkoľajnosť
súdneho rozhodovania V uvedenej súvislosti poukázal vedľajší účastník na uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 402/2013 z 19. 06. 2013, kde sa uvádza, že aplikácia Občianskeho
zákonníka na spotrebiteľsky úverový vzťah je ústavne konformná a nie je spôsobilá spochybniť ústavnú
udržateľnosť daného záveru. V uvedenej súvislosti vedľajší účastník v odvolaní uviedol, že použitie
Obchodného zákonníka ako podpornej právnej úpravy pri spotrebiteľských vzťahoch je jednoznačnepre spotrebiteľa znevýhodňujúce a naopak, dodávateľa dostáva do ešte výhodnejšieho postavenia. Pre
posúdenie, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá sa vždy podporne spravuje Občianskym zákonníkom,
sú rozhodujúce výlučne kvalifikačné kritériá pojmov „predajca alebo dodávateľ“ (čl. 2 písm. c) smernice

93/13/EHS), „spotrebiteľ“ (čl. 2 písm. b) smernice 93/13/EHS) a „nekalé podmienky“ (čl. 2 písm.
a) smernice 93/13/EHS). Pokiaľ by mal zákonodarca v úmysle vylúčiť z pôsobnosti smernice 93/13/
EHS iba spotrebiteľské úvery alebo poskytovanie všetkých ostatných úverov, ktoré nespĺňajú charakter
spotrebiteľských úverov, bol by tak výslovne urobil. Plynutie času je objektívnom skutočnosťou a nakoľko
je nárok navrhovateľa v značnom rozsahu premlčaný, bolo na mieste žalobu po aplikácii relevantného

právneho kódexu (Občianskeho zákonníka) v predmetnom rozsahu zamietnuť.

Vo vzťahu k trovám konania vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že okresný
súdpripriznaní trovvedľajšiehoúčastníkapostupovalvsúladeslegislatívouEurópskejúnie,judikatúrou
Súdneho dvora EÚ, v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou, ustálenou súdnou praxou a slovenskou
právnou teóriou. Navrhovateľ si v súdnych konaniach opakovane uplatňuje nedôvodné pohľadávky

po použití nekalých obchodných praktík, preto je potrebné trovy právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka považovať za objektívne účelné. Neúčelnosť náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka nemožno vyvodiť z rutinnosti zastúpenia v tzv. hromadných veciach. Zdanlivá rutinnosť
podaní vedľajšieho účastníka vyplýva len z reakcie na formulárové a obsahovo takmer totožné úkony
inkasnej spoločnosti. Podľa vedľajšieho účastníka je nevyhnutné zdôrazniť, že podania vedľajšieho

účastníka týkajúce sa určitého súdneho konania za účelom ich efektívnosti nie je možné vypracovať
bez kvalifikovanej analýzy veci, ktorej zodpovedá vysokoškolské právnické vzdelanie, čo potvrdzujú
skúsenosti z činnosti Združenia, keď aj po preškolení jeho pracovníkov bez právnického vzdelania
nebolo možné zabezpečiť kvalifikovanú pomoc spotrebiteľom v súdnych konaniach v spotrebiteľských
veciach.

V uvedenej súvislosti vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že o dôvodnosti
priznania trov vedľajšieho účastníka svedčí aj novelizované znenie ust. § 137 OSP, ktoré bolo s
účinnosťou od 01. 01. 2012 doplnené zákonom č. 332/2011 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci
osobám v materiálnej núdzi. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 332/2011 Z. z. navrhovaná právna

úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade s právnymi aktmi Európskej
únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom chránených záujmov, napr. vo sfére ochrany
pred diskrimináciou alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov. Sú to práve združenia
na ochranu spotrebiteľov, ktoré majú právo v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené
záujmy spotrebiteľov (§ 3 ods. 4, § 25 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Európska

legislatíva, rozhodnutia Súdneho dvora EÚ a na ne nadväzujúca vnútroštátna právna úprava preferujú
činnosť združení v rámci ich zákonných oprávnení. Občianske združenia na ochranu spotrebiteľov si v
prevažnejmierezakladajúsamotníobčaniapoškodenínekalýmiobchodnýmipraktikamianeprijateľnými
zmluvnými podmienkami v predbežne formulovaných štandardných zmluvách dodávateľov a často
pri nedostatku organizačného a finančného zabezpečenia chránia práva prevažne nemajetných

spotrebiteľov, ktorí rezignujú na obranu svojich práv, pretože nemajú dostatok prostriedkov na advokáta
a tým na rovnocenný priebeh súdnych konaní. Ak by nemajetnému združeniu bolo odmietnuté právo
na plnú náhradu trov konania, de facto by to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov
združením, v súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach.

V závere vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa vedľajší účastník na strane odporcu navrhol, aby odvolací
súd rozsudok prvostupňového súdu v odvolaním napadnutom rozsahu potvrdil a zaviazal navrhovateľa
na náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 37,54 €.

K obsahu vyjadrenia vedľajšieho účastníka k odvolaniu navrhovateľa sa navrhovateľ vyjadril v podaní

zo dňa 25. 03. 2015, kde uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v
odvolaním napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ust. § 220 OSP ho zmenil tak, že vyhovie návrhu
navrhovateľa alebo aby rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom rozsahu podľa ust. § 221
ods. 1 a 3 OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľa podľa ust. § 212
ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý rozsudok
okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd vo zvyšku návrh zamietol podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP
ako vecne správny potvrdil; vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemuúčastníkovi na strane odporcu trovy právneho zastúpenia vo výške 281,28 € na účet právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia podľa ust. § 220 OSP zmenil tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Po preskúmaní veci z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľa odvolací súd uvádza, že sa v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku okresného súdu (§ 219 ods. 2 OSP) v odvolaním
napadnutej časti, t. j. v časti, v ktorej okresný súd vo zvyšku návrh z dôvodu premlčania jednotlivých
splátok úveru v trojročnej premlčacej dobe podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, zamietol. Na

zvýraznenie správnosti záverov okresného súdu odvolací súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 3
M Cdo 14/2014 zo dňa 21. 04. 2015, kde sa uvádza: „ustanovenie § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho
zákonníka,podľaktoréhonavšetkyprávnevzťahy,ktorýchúčastníkomjespotrebiteľsavždyprednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa mali použiť normy obchodného práva sa
vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.“ Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutia
NS SR, na ktoré navrhovateľ v odvolaní poukázal v súvislosti s aplikáciou Obchodného zákonníka na

posúdenie vznesenej námietky premlčania, boli prekonané neskorším rozhodnutím NS SR (sp. zn. 3 M
Cdo 14/2014 zo dňa 21. 02. 2015, ktoré reagovalo na novú právnu úpravu obsiahnutú v novelizovanom
a doplnenom ustanovení § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 05. 2014.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľa týkajúcu sa trov právneho zastúpenia vedľajšieho

účastníka, jadro ktorej tvorí argumentácia navrhovateľa, že okresný súd mal na rozhodnutie o trovách
právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka aplikovať ust. § 150 ods. 2 OSP a vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporcu náhradu trov právneho zastúpenia nepriznať, odvolací súd uvádza, že uvedená
odvolacia námietka navrhovateľa je čiastočne opodstatnená, pretože v danom prípade sa jedná
vzhľadom na výšku uplatnenej pohľadávky o tzv. drobný spor (§ 200ea ods. 1 OSP), čo znamená, že

v zmysle ust. § 150 ods. 2 OSP sa mal okresný súd zaoberať tým, či suma priznaných trov právneho
zastúpenia nie je neprimeraná k výške pohľadávky. Z pomeru pohľadávky a priznaných trov konania v
sume 281,28 € vyplýva, že aplikácia ustanovenia § 150 ods. 2 OSP na rozhodnutie o trovách právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu je v zmysle krátenia trov právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka na strane odporcu opodstatnená, preto odvolací súd rozsudok okresného súdu

v odvolaním napadnutom výroku o trovách vedľajšieho účastníka podľa ust. § 220 OSP zmenil tak, že
trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v prvostupňovom konaní vyčíslené v sume 281,28 €
krátil v rozsahu 1 ice, čo znamená, že v konečnom dôsledku zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu trovy právneho zastúpenia vo výške 140,64 € na účet právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ust.
§ 142 ods. 2 OSP, tak že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.