Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Spišská Nová Ves

Judgement was issued by JUDr. Radoslav Baláž

Judgement form – Rozhodnutie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16C/112/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612224837
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7612224837.8

Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci žalobcu Z. S., H..
XX.X.XXXX, R. C. Q. XXX/XX, E., právne zastúpeného JUDr. Zuzanou Kollárovou, advokátkou so sídlom
Zimná 59, Spišská Nová Ves, proti žalovanému N. X./. Z. Š., H.. XX.X.XXXX, C. K. XXX/XX, E., Ž. N. X./.
Z.. B. Š., Q.. R., H.. X.X.XXXX, C. K. XXX/XX, E., Ž. N. X./. Z. E., Q.. S., H.. X.XX.XXXX, C. N. XXX/X, Z.,
Ž. N. X./. D. D., Q.. S., H.. XX.X.XXXX, C. H. XXXX/XX, Z. H. C. B. Ž.B. N. X./. B. T., Q.. S., H.. X.X.XXXX,
C. C. XXX, v konaní o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje sa podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných v 1. až 5. rade k nehnuteľnosti
a to k rodinnému domu súp. Č.. XXX postavenom na parcele registra KN „E“ č. XXXX v katastrálnom
území Mesta E., zapísanom na Liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Spišská Nová
Ves, odborom katastrálnym a vyporiadava sa tak, že sa prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu
nehnuteľnosť a to rodinný dom K.. Č.. XXX postavený na parcele registra E. „. Č.. XXXX v katastrálnom
území Mesta Krompachy, zapísaný na Liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Spišská
Nová Ves, odborom katastrálnym.

II. Žalobca je povinný titulom finančného vyporiadania zo zrušenia podielového spoluvlastníctva
účastníkov zaplatiť v lehote do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku primeranú náhradu a to
žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne v sume 2.889,14 Eur, žalovanej v 3. rade v sume 137,14
Eur, žalovanej v 4. rade v sume 22,85 Eur a žalovanej v 5. rade v sume 22,85 Eur.

III. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet právnej zástupkyne
žalobcu trovy konania vo výške 1.070,80 Eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo
výške 190,70 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 880,10 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

IV. Súd o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 4. a 5. rade rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V. Žalovaní v 1. a, 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne titulom trov štátu zaplatiť na účet
Okresného súdu Spišská Nová Ves sumu 248,20 Eur, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

VI. Žalovaná v 3. rade je povinná titulom trov štátu zaplatiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves
sumu 11,78 Eur, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VII. Slovenská republika nemá právo na náhradu trov štátu voči žalovanej v 4. rade a žalovanej v 5. rade

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom zo dňa 14.12.2012 podaným na tunajšom súde dňa 18.12.2012 domáhal, aby
súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných k rodinnému domu evidovanému na F. Č..
XXX, v katastrálnom území Krompachy, so súpisným číslom 489, na parcele číslo XXXX a „určil“ túto
nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobcu a zaviazal žalobcu finančne vysporiadať žalovaných v
1. až 5. rade s prihliadnutím na veľkosť ich spoluvlastníckych podielov na uvedenej nehnuteľnosti a s
prihliadnutím na všeobecnú trhovú cenu uvedenej nehnuteľnosti určenú znaleckým posudkom.

Tento svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca a žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
nachádzajúcich sa v Okrese Spišská Nová Ves, Obec Krompachy, katastrálne Ú. E. zapísaných na F.
Č.. XXX, rodinný dom so súpisným číslom XXX H.achádzajúcim sa na parcele číslo XXXX o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu u žalobcu 1/24 a 13/528, u žalovaných v 1. a 2. rade 6955/7920, u žalovanej
v 3. rade 1/24, u žalovanej v 4. rade 1/144 a u žalovanej v 5. rade 1/144. Žalobca nadobudol svoj
podiel k uvedeným nehnuteľnostiam na základe dedičských konaní vedených po zosnulom poručiteľovi
Z. S. ako otcovi a po zosnulej poručiteľke B. S. ako matke, žalovaní v 3. až 5. rade tiež v dôsledku
dedičského konania a žalovaní v 1. a 2. rade nadobudli svoj podiel k hore uvedeným nehnuteľnostiam
na základe rozhodnutia Správy katastra Spišská Nová Ves o povolení vkladu ( číslo vkladu N. XXXX/
XX) vlastníckeho práva k predmetným spoluvlastníckym podielom na uvedených nehnuteľnostiach v
zmysle kúpenej zmluvy uzavretej dňa 28.11.2011 žalovanými ako kupujúcimi a pätnástimi bývalými
podielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností ako predávajúcimi do svojho bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Žalobca chce zrušiť svoje podielového spoluvlastníctvom so žalovanými,
avšak na možnosti zrušiť svoje podielové spoluvlastníctvo dohodou sa žalobca so žalovanými nezhodli,
preto sa žalobca obracia na súd so žiadosťou o zrušenie tohto podielového spoluvlastníctva rozhodnutím
súdu v zmysle ust. § 142 zákona č. 40/1964 zb. Občiansky zákonník. Dôvody, pre ktoré chce žalobca
zrušiť svoje podielové spoluvlastníctvo sú tie, že žalobca sa domnieva, že žalovaní v 1. a 2. rade,
ktorí sú väčšinovými podielovými spoluvlastníkmi nadobudli svoj väčšinový spoluvlastnícky podiel na
hore uvedenej nehnuteľnosti podvodným spôsobom, avšak bez ohľadu na to, sa žalobca a žalovaní
ako podieloví spoluvlastníci nevedia zhodnúť na výkone svojich spoluvlastníckych práv a povinností k
predmetnej nehnuteľnosti, ani na hospodárení s predmetnou nehnuteľnosťou.

K žalobnému návrhu sa písomne vyjadrili žalovaní v 1. a 2. rade písomným podaním zo dňa 17.4.2013
doručeným súdu toho istého dňa, v ktorom uviedli, že s návrhom nesúhlasia, lebo nie sú si vedomí toho,
že by svoj väčšinový podiel na predmetnú nehnuteľnosť získali podvodným spôsobom. Žalobca dostal
predkupné právo od všetkých vtedajších spoluvlastníkov, ktoré počas dvojmesačnej lehoty nevyužil. Aj
napriek tomu s kúpou tejto nehnuteľnosti čakali ešte dva mesiace. Daná nehnuteľnosť patrí do domu
skladajúceho sa z dvoch častí. Predmetnú nehnuteľnosť žiadajú previesť do ich výlučného vlastníctva
už len z toho, že sú väčšinovými vlastníkmi polovice.

Vzhľadom na uvedené žalobca doplnil svoj žalobný návrh o písomné vyjadrenie z 25.4.2013 doručené
súdu dňa 29.4.2013, v ktorom opätovne uviedol, že podieloví spoluvlastníci sa nevedia zhodnúť
na výkone spoluvlastníckych práv a povinností k predmetnej nehnuteľnosti , ani na hospodárení s
predmetnou nehnuteľnosťou . Bez ohľadu na uvedené dôvody, súčasný stav je taký, že existencia
podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti je problematická a žalobca už nemieni zotrvať
v tomto podielovom spoluvlastníctve a v zmysle občianskoprávnych ustanovení ho v ani nemožno nútiť.
Opätovne žiadal, aby súd podielové spoluvlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti zrušil a vysporiadal
ho tým spôsobom, že predmetnú nehnuteľnosť „určil“ do osobného výlučného vlastníctva žalobcu,
ktorý bude povinný ostatných podielových spoluvlastníkov finančne vysporiadať. Keďže nie je možné
predmetnú nehnuteľnosť reálne rozdeliť medzi podielových spoluvlastníkov, ide o objektívne riešenie.
Nadobudnutie predmetnej nehnuteľnosti do osobného výlučného vlastníctva žalobcu odôvodňuje tým,
že je to práve on, kto sa o predmetnú nehnuteľnosť stará o obhospodaruje ju. Žalobca má vedomosť, že
žalovaní v 3. až 5. rade nemajú záujem o nadobudnutie predmetnej nehnuteľnosti do svojho osobného
výlučného vlastníctva , tento záujem majú len žalovaní v 1. a 2. rade .

V podaní zo dňa 11.3.2014 tiež poukázal na to, že žalovaní v 1. a 2. rade sú vlastníkmi nehnuteľností a
to rodinného domu K.. Č.. XXX postaveného na parcele č. 2264 ako aj príslušnej parcely v katastrálnom
území Krompachy vedeného na Liste vlastníctva č. 1056, rodinného domu K.. Č.. XXX postaveného
na parcele č. XXXX ako aj príslušnej parcely v katastrálnom území Krompachy vedeného na Liste
vlastníctva č. XX, Q.É. domu súp. č. XXX postaveného na parcele č. XXXX ako aj príslušných parciel
v katastrálnom území Krompachy vedeného na Liste vlastníctva č. 616, rodinného domu súp. č. XXX

postaveného na parcele č. 2285 v katastrálnom území E. vedeného na Liste vlastníctva č. XXXX. Z
uvedeného je zrejmé, že ani žalovaní v 1. a 2. rade, ani ich rodinný príslušníci nie sú odkázaní na
to, aby si riešili svoju bytovú otázku tým, že budú požadovať nadobudnutie predmetnej nehnuteľnosti.
Syn žalovaných v 1. a 2. rade je výlučným vlastníkom rodinného domu súp. č. XXX nachádzajúceho
sa na parcele č. XXXX v katastrálnom území E. vedeného na Liste vlastníctva č. XXX a taktiež parciel
vedených na tomto liste vlastníctva. Naproti tomu žalobca nie je vlastníkom žiadnej inej nehnuteľnosti,
vlastní len podiel na nehnuteľnosti, ku ktorej podielové spoluvlastníctvo je predmetom tohto konania.
Ide o jeho rodičovský dom, teda má k tejto nehnuteľnosti aj iný vzťah než žalovaní v prvom a druhom
rade, ktorí nadobudli svoj podiel na základe kúpnej zmluvy. Žalobca sa o túto nehnuteľnosť stará a ak
by bola určená do jeho osobného výlučného vlastníctva, chcel by ju opraviť, pričom finančné prostriedky
na jej rekonštrukciu má, a nasťahovať sa do nej spolu so svojim synom, ktorého má vo svojej osobnej
starostlivosti . Nevlastní žiadnu inú nehnuteľnosť a toho času prespáva u svojej priateľky , E. Q.. Žalobca
nemá do budúcnosti žiadnu záruku , že u tejto priateľky bude môcť prespávať aj o niekoľko týždňov
alebo mesiacov. Ona má vlastné deti , ktoré budú aj prípadní jej dedičia.

Žalobca vo svojich výpovediach uviedol, že v prípade vyporadúvanej nehnuteľnosti sa jedná o rodinný
dom súpisné číslo 489, ktorý sa nachádza v Krompachoch, na ulici Rázusova 15, na ktorom svoj
spoluvlastnícky podiel nadobudol po rodičoch a to postupne v r. 1992 po otcovi a v r. 2001 po mame.
Predmetná nehnuteľnosť je spojená s rodinným domom súpisné Č. XXX. On toho času obýva tento
rodinný dom súpisné číslo XXX a má tam aj nahlásený trvalý pobyt a to ešte z čias, kedy žili v ňom jeho
rodičia. Istý čas tam nebýval, keďže tam ostala bývať aj jeho bývala manželka so synmi, s ktorou si on
nerozumel a preto sa musel odsťahovať. Následne bývala manželka išla bývať do domu súpisné číslo
488, ktorý jej prenajal žalovaný v 1. rade, a on sa vrátil bývať späť do tohto sporného domu súpisné
číslo 489. Podľa jeho vyjadrenia tento dom je zničený a je v dezolátnom stave. On v uvedenom rodinnom
dome nenocuje, pretože tam treba všetko opravovať. Má tam len hydinu, chodí tam len cez deň so svojim
synom a inak prespáva u svojej terajšej partnerky E. Q.. Uvedený rodinný dom je podpivničený, na
prízemí sa nachádza chodbička so špajzou, kuchyňa a jedna izba. Dom nemá teda obytné podkrovie, má
však sedlovú strechu, avšak všetko je staré. V dome nie je elektrika už 13 rokov. Do domu je zavedené
vodovodné potrubie. Dom nie je plynofikovaný, má len kachľovú pec. Podľa jeho názoru, tento dom
nie je reálne deliteľný tak, aby z neho vznikli aspoň dve samostatné obývateľné jednotky. Pokiaľ ide o
pozemok, na ktorom stojí rodinný dom, ten nie je vysporiadaný. Uvedený dom chce do svojho výlučného
vlastníctva. Je ochotný ostatných spoluvlastníkom v prípade, že mu bude prisúdený ich spoluvlastnícky
podiel, vyplatiť v sume necelých 90 000,-- Sk. Po vykonanom dokazovaní bol ochotný ich vyplatiť zo
sumy, ktorú určil znalec vo svojom posudku. Prostriedky na výplatu má doma, nie ne vkladnej knižke,
a ide o finančné prostriedky , ktoré dostal na starobný dôchodok, pričom tento mu bol vyplácaný aj
za obdobie 3 roky pozadu a to v sume 300 000,-- Sk v starej mene. V súčasnej dobe takisto poberá
dôchodok a to vo výške 480,-- Eur mesačne. Pokiaľ ide o účelné využitie tejto nehnuteľnosti do budúcna,
v prípade ak by ju získal, chcel by tam chodiť so svojim synom, ktorý je chorý a ktorého uspokojuje,
keď tam chodia kŕmiť hydinu. Tiež je rozhodnutý ísť tam celkom bývať, lebo je to rodičovský dom jeho
rodičov. Prejavil ochotu žalovaných vyplatiť v priebehu týždňa.

Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovediach s podaným návrhom žalobcu súhlasil len v tej časti, v ktorej
tento žiadal zrušiť ich spoločné podielové spoluvlastníctvo. Nesúhlasil však s tým, aby sa výlučným
vlastníkom rodinného domu súpisné číslo XXX stal žalobca. Spočiatku prípadný súhlas s prikázaním
nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu podmieňoval vyplatením zo strany žalobcu sumy 10
000,-- Eur a tiež sumy 2500,-- Eur, ktorú podľa jeho vyjadrenia vynaložil na vysporiadanie pozemku
parcelné číslo XXXX, ktorý má prináležať k spornému rodinnému domu č. 489. V tejto súvislosti poukázal
na to, že oni žalobcu vyzvali, aby si uplatnil predkupné právo na ich podiel, kedy mu dali lehotu do
20.5.2013, s tým, že následne pokiaľ nepristúpi na ich podmienky, neuplatní si predkupné právo a
nezaplatí im uvedené sumy, tak svoj podiel predajú Rómom. Neskôr v rámci svojej účastníckej
výpovede tvrdil, že uvedenú nehnuteľnosť chce spolu s manželkou ( žalovanou v 2. rade ) získať do
ich výlučného vlastníctva. Podľa jeho vyjadrenia ich spoluvlastnícky podiel na predmetnej nehnuteľnosti
s manželkou nadobudli na základe kúpnopredajnej zmluvy kúpou od bývalých spoluvlastníkov, ktorí
žalobcovi poskytli predkupné právo, na ktoré on nereagoval. Sporný dom č. XXX, je v skutočnosti spojený
s domom súpisné číslo XXX, ktorého sú s manželku výlučnými vlastníkmi. Na tomto rodinnom dome č.
XXX, ktorý už teraz majú vo svojom výlučnom vlastníctve, im aj samotný žalobca odpredal svoj podiel.
Tento vedľajší uvedený dom súpisné číslo XXX žalovaný v 1. rade prenajímal a to sociálne slabším
obyvateľom, za ktorý mu títo mesačne platili nájom 100,-- Eur za celý dom. Ide o ľudí, ktorí boli vyhodení

z bytovky a ktorým on prenajal túto nehnuteľnosť na 3 mesiace. Pokiaľ ide o vyporadúvaný rodinný
dom súpisné číslo 489 tento chcel po jeho nadobudnutí do spoločného vlastníctva so svojou manželkou
poskytnúť jednému jeho príbuznému - bratrancovi, ktorý nemá kde bývať. Tomuto by tento dom buď
prenajal alebo odpredal. Nesúhlasil s tým, aby tento dom nadobudol do výlučného vlastníctva žalobca
a to potom, čo bude jeho všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom, na základe ktorej by ich
žalobca vyplatil z ich podielov. Tvrdil, že takéto domy sa v súčasnej dobe predávajú po 15 000,-- Eur.
V rámci jeho doplňujúcich výpovedi následne uviedol, že je väčšinový vlastník tejto nehnuteľnosti a
nemieni sa jej vzdať. On predmetný dom financoval a uhradil zaň 8.654,-- Eur aj vrátane geometrického
plánu geodeta Jána Zemana číslo 40/2010, ktorým sa mali vysporiadať pozemky, na ktorých predmetný
dom stojí. Uviedol, že uvedený rodinným dom chce pre syna , ktorý je zasnúbený a dňa 16.8.2014 sa
žení a následne by tento jeho syn išiel bývať do tohto domu. Potom čo následne vyšlo najavo, že jeho
syn je výlučným vlastníkom iného rodinného domu súpis. č. 537 zapísaného na Liste vlastníctva č. XXX,
žalovaný uviedol, že tento synov dom je taká zbúranina, ktorú treba opravovať. Uviedol, že v tomto
konaní vyporadúvaný dom aj tak potrebuje a to pre svoju dcéru, ktorá sa má vydávať dňa 26.4.2014.
K nehnuteľnostiam, u ktorých vyšlo najavo počas konania, že je ich vlastníkom uviedol, že dom súp.
č. XXX, je dom, ktorý mu žalobca odpredal a ktorý stojí hneď vedľa domu 489, o ktorý sa teraz súdia.
Rodinný dom na liste vlastníctva XXX je dom, ktorý toho času s manželkou obýva. Rodinný dom súp.
č. XXX spolu s pozemkom zapísanými na Liste vlastníctva č. 37 je domom, ktorý nemá vodu a u ktorého
s manželkou odkúpili 1 podiel. Nakoľko im sused pri tomto dome nechcel dodať vodu, pokiaľ tento dom
neodpredajú jeho synovi, preto tento dom napokon aj odpredali. Žalovaný v 1. rade mal ešte ubytovne
na ulici Veterná a ul. Robotnícka a tiež za posledné roky mali 1 podiel na rodinnom dome, ktorý od nich
kúpil jeden Róm, ktorý mal polovičný podiel na tomto dome a kúpil ho pre svojho syna. Pokiaľ ide o
stav vyporadúvanej nehnuteľnosti, spočiatku popieral, že táto je v dezolátnom stave, naopak podľa jeho
vyjadrenia uvedený dom je obývateľný a je v dobrom stave, keďže v ňom bývala aj bývalá manželka
žalobcu. Pokiaľ ide o námietky žalobcu, že v dome nie je elektrina, tá bola natiahnutá z domu súpisné
číslo XXX, N. dome je voda, veď ju užíval aj žalobca. Dokonca podľa tohto žalovaného v uvedenom dome
prespával aj samotný žalobca. Tento tam má záhradku, hydinu, dvoch vlčiakov a sám tam hospodári.
Za tých uplynulých 13 mesiacov ich nechcel ani do domu pustiť a ani ich nevpustil na pozemok, ktorý
žalovaný s manželkou vysporiadali. Neskôr ale už uviedol, že žalobca , sa podľa jeho názoru na to všetko
pripravoval, kedy dal z uvedeného domu dole ríny, aby tak znížil hodnotu tohto domu. O nič sa nestaral,
sú tam porozbíjané obloky a dvere, aby sa tak znížila hodnota tohto domu. Následne svoju výpoveď
popravil , kedy tvrdil, že uvedená rína z tohto domu spadla, keď on opravoval rínu na vedľajšom dome
súpis. č. XXX a chcel opraviť rínu aj na teraz vyporadúvanom dome súpis. č. 489, žalobca mu v tom
zabránil, udal ho na polícii a neumožnil mu tak túto opravu vykonať. Žalovaný v 1. rade samotnú hodnotu
vyporadúvanej nehnuteľnosti, určenú znalcom v tomto konaní na sumu 3 290,-- Eur nespochybnil,
len žiadal, aby predmetná nehnuteľnosť bola prisúdená jemu a jeho manželke do ich bezpodielového
spoluvlastníctva, oproti ich povinnosti vyplatiť ostatných účastníkov, vrátane žalobcu z tejto sumy. V
tejto súvislosti poukázal aj na výpovede ostatných žalovaných, ktorí chceli predmetnú nehnuteľnosť
previesť na neho. Podľa jeho vyjadrenia, finančné prostriedky na vyplatenie ostatných spoluvlastníkov
má k dispozícii, nakoľko podniká, finančné prostriedky v takomto objeme majú na bankových účtoch a
je schopný vyplatiť ostatných spoluvlastníkov do jedného týždňa.

Žalovaná v 2. rade vo svojej výpovedi spočiatku uviedla, že pokiaľ žalobca od nej a jej manžela
( žalovaného v 1. rade ) nekúpi ich čiastku za tých istých podmienok, ktoré popísal žalovaný v 1./rade,
teda za sumu 12 500,-- Eur aj s pozemkom, ktorý užíva, tak je ona ochotná kúpiť spoluvlastnícky podiel
žalobcu za sumu, ktorú bližšie nevedela uviesť alebo v krajnom prípade chcela ich spoluvlastnícky podiel
predať Rómom. Podľa jej výpovede s manželom túto nehnuteľnosť kupovali za účelom jej ďalšieho
prenájmu. Neplánovali sa tam presťahovať a ani užívať uvedenú nehnuteľnosť na bývanie. V rámci svojej
doplňujúcej výpovede už uviedla, že chcú predmetnú nehnuteľnosť nechať synovi. Poukázala tiež na
to, že s manželom sú výlučnými vlastníkmi rodinného domu súpisné číslo XXX, ktorý je spojený s týmto
domom č. XXX a tak spojením tohto domu môže vzniknúť jedna nehnuteľnosť. Ona samotná dosiaľ vo
vysporadúvanej nehnuteľnosti č. XXX nebola a to už dva roky, nakoľko ich tam žalobca nepustí a má
tam psov - vlčiakov. Podľa jej vyjadrenia , žalobca v tejto nehnuteľnosti nebýva a chodí do nej len na
niekoľko hodín. Pokiaľ ide o vedľajšiu nehnuteľnosť súpisné číslo č. XXX, ktorá susedí s vyporadúvanou
nehnuteľnosťou, v tejto nikto nebýva. Aj táto žalovaná potvrdila, že spolu s jej manželom - žalovaným v 1.
rade finančné prostriedky na vyplatenie ostatných spoluvlastníkov z tejto nehnuteľnosti majú k dispozícii,
nakoľko majú úspory, čo vedia súdu aj zdokladovať.

Žalovaná v 3. rade vo svojej výpovedi súhlasila so zrušením podielového spoluvlastníctva, avšak bola
pevne rozhodnutá svoju čiastku odpredať žalovanému v 1./rade a jeho manželke - žalovanej v 2.
rade. Podľa jej vyjadrenia svoj spoluvlastnícky podiel na tomto rodinnom dome nadobudla dedičstvom
po svojej matke. Podľa jej názoru uvedený rodinný dom súp.č. XXX sa nedá reálne rozdeliť na dve
samostatné jednotky. Prakticky v jeho prípade ide o „štvrťku“ domu oproti susediacemu domu č. XXX.
Inak sa stotožnila s výpoveďou žalovaného v 1./rade a žalovanej v 2./rade . Podľa jej vyjadrenia v
predmetnom dome bola elektrika až do času, kým žila nebohá pani S.. Uvedené domy súpis. č. 488
a č. 489 mali pôvodne každý z nich samostatnú „hodinu na elektriku“. Neskôr sa starí rodičia dohodli,
že bude len jedna spoločná hodina a tá bola umiestnená na dome č. 489 s tým, že starí rodičia sa pri
platení elektriky následne striedali. Problémy s platením elektriky sa stali až po nasťahovaní žalobcu.
Vtedy si žalobca aj ohradil plotom pozemok pri dome, ktorý teraz užíva. Táto žalovaná nemala záujem
nadobudnúť uvedenú nehnuteľnosť - rodinný dom č. 489 do svojho výlučného vlastníctva a chcela svoj
podiel odpredať žalovaným v 1. a 2. rade . Následne po znaleckom dokazovaní nemala k vypracovanému
znaleckému posudku č. 365/2013 žiadne výhrady, keďže v tomto dome, ktorý sa vyporadúva, je všetko
zničené. Podľa jej vedomosti žalobca predmetnú nehnuteľnosť nevyužíva, nakoľko sa tam bola pozrieť
a uvedený dom súpis. č. 489 bol úplne prázdny, rovnako ako bol prázdny dom č. 488, ktorý patrí už
teraz žalovaným v 1. a v 2. rade . Je však pravda, že do domu súp. č. 489 a ani na susediaci pozemok
nevstúpila, a to preto, lebo na dverách bola kladka.

Žalované v 4. rade a 5. rade zhodne súhlasili s návrhom na zrušenie podielového spoluvlastníctva
súhlasím a obe zhodne uviedli, že svoj podiel chcú predať žalovaným v 1. a 2. rade.

Svedkyňa E. Q. vo výpovedi potvrdila, že toho času žije so žalobcom v jej byte. Každé ráno chodia do
domu žalobcu, poobede, resp. ku večeru sa však vracajú do činžiaku, keďže v dome nie je elektrika a
nedá sa tam preto spať. V uvedenom dome, resp. pri ňom sú sliepky a pes. Žalobca má chlapca, ktorý sa
tam chodí hrávať, ktorý nemôže byť v činžiaku, pretože je chorý. Byt, ktorý takto obývajú je v jej výlučnom
vlastníctve, keďže ho po smrti jej manžela odkúpila od mesta. Podľa jej slov však žalobca nemôže
bývať v jej byte, lebo ona je vdova a pokiaľ sa jej niečo náhodou stane, ten byt pripadne jej deťom.
Nikdy neuvažovala o tom, aby umožnila žalobcovi získať spoluvlastníctvo na tomto jej byte, keďže ona
má tri deti a vnúčatá. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade uviedla, že tento chce kupovať staré domy a
následne ich predávať Rómom.

Súd vykonal dokazovanie v predmetnej veci výsluchom žalobcu, žalovaných a svedkyne, , ako aj
znaleckým dokazovaním vo forme vypracovaného znaleckého posudku, a tiež oboznámením sa s
ďalšími listinnými dôkazmi a na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Z listu vlastníctva č. 507 vedeného toho času Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálny odbor
pre k.ú. E. vyplynulo, že žalobca je spoluvlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu súp. č. XXX
stojaceho na parcele registra „G. Č.. XXXX, kedy mu podľa zápisu na uvedenom liste vlastníctva svedčí
na tejto nehnuteľnosti spoluvlastnícky podiel pod B10 o veľkosti 1/24 a pod B25 o veľkosti 13/528 k
celku. Spolu s ním sú podielovými spoluvlastníkmi na uvedenej nehnuteľnosti aj žalovaní v 1. a 2. rade ,
ktorých spoluvlastnícky podiel podľa zápisu na uvedenom liste vlastníctva pod B1 predstavuje 6955/7920
v pomere k celku a patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ďalej sú podielovými
spoluvlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti aj žalovaná v 3. rade, ktorej spoluvlastnícky podiel podľa zápisu
na uvedenom liste vlastníctva pod B2 predstavuje 1/24 v pomere k k celku, žalovaná v 4. rade , ktorej
spoluvlastnícky podiel podľa zápisu na uvedenom liste vlastníctva pod B14 predstavuje 1/144 v pomere
k k celku a žalovaná v 5. rade, ktorej spoluvlastnícky podiel podľa zápisu na uvedenom liste vlastníctva
pod B16 predstavuje 1/144 v pomere k k celku. Podľa zápisu na uvedenom liste vlastníctva právny vzťah
k parcele , na ktorej leží predmetná nehnuteľnosť nie je evidovaný na liste vlastníctva.

Žalobca svoj spoluvlastnícky podiel na uvedenom rodinnom dome nadobudol titulom dedenia jednak po
svojom otcovi, neboh. Z. S. , v dedičskom konaní vedenom pod sp.zn. D 759/92, po ktorom nadobudol
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/24 v pomere k celku, a jednak po svojej matke, neboh. B. S. v
dedičskom konaní vedenom pod sp.zn. D71/02, po ktorej nadobudol spoluvlastnícky podiel o veľkosti
13/528 v pomere k celku.

Žalované v 3. a 4. rade na nadobudli svoj spoluvlastnícky podiel na uvedenej nehnuteľnosti taktiež
titulom dedenia po neboh. Z. S. , v dedičskom konaní vedenom pod sp.zn. D 759/92 a to ako vnučky

nebohého. Žalovaná v 3.rade nadobudla svoj spoluvlastnícky podiel titulom dedenia po svojej matke,
neboh. Z. K., titulom dedenia v dedičskom konaní vedenom pod sp.zn. 8D 34/2009, kedy táto predtým
svoj spoluvlastnícky podiel na uvedenej nehnuteľnosti získala pôvodne titulom dedenia po neboh. Z. S.
- jej otcovi v dedičskom konaní vedenom pod sp.zn. D 759/92.

Žalovaní v 1. a 2. rade svoj spoluvlastnícky podiel na uvedenej nehnuteľnosti nadobudli na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 28.11.2011, zavkladovanej na vtedajšej Správe katastra Spišská Nová Ves pod
sp.zn. N. XXXX/XX, ktorou menovaní odkúpili spoluvlastnícke podiely na uvedenej nehnuteľnosti od
ostatných spoluvlastníkov s výnimkou účastníkov v tomto sporovom konaní a to za celkovú kúpnu cenu
8.454,01 Eur, ktorú rozdelili a vyplatili týmto spoluvlastníkom podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov.

Prípisom zo dňa 14.11.2012 žalobca cestou svojej právnej zástupkyne požiadal žalovaných v 1. a 2.
rade o predaj ich spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 6955/7920 na nehnuteľnostiach nachádzajúcich
sa v k.ú. E. a to rodinného domu súp. Č.. XXX nachádzajúceho sa na parcele č. XXXX a zapísaného
na Liste vlastníctva č. 507 a na parcelách registra „E“ s parcelným číslom XXXXX o výmere 311 m2
- zastavané plochy a nádvoria a s parcelným číslom XXXXX X. výmere 252 m2 - zastavané plochy a
nádvoria , obe zapísané na Liste vlastníctva č. 2607. Podľa tohto prípisu sa žalobca domnieval, že jeho
predkupné právo bolo ostatnými podielovými spoluvlastníkmi, ktorí previedli svoj spoluvlastnícky podiel
na uvedených žalovaných , porušené, a to tým, že bývalí podieloví spoluvlastníci žalobcovi síce ponúkli
možnosť odkúpenia svojich spoluvlastníckych podielov, nie však za kúpnu cenu , za ktorú v konečnom
dôsledku v skutočnosti previedli svoje spoluvlastnícke podiely na uvedených žalovaných, ale za cenu
vyššiu , akú žalovaní v skutočnosti zaplatili.

Prípisom zo dňa 15.3.2013 žalovaní v 1. a 2. rade ponúkli žalobcovi , že mu odpredajú svoj
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6955/7920 na uvedenom rodinnom dome súpis. č. XXX za kúpnu cenu
vo výške 10.000,--Eur . V prípade, že žalobca má záujem o odkúpenie tohto ich spoluvlastníckeho
podielu na uvedenej nehnuteľnosti, mal im to oznámiť najneskôr do 20.5.2013. Pokiaľ sa im v uvedenej
lehote neozve, boli uvedení žalovaní rozhodnutí ponúknuť tento svoj podiel na predaj iným osobám.

Podľa znaleckého posudku č. 365/2013 súdneho znalca Ing. Stanislava Čurillu v rámci zisťovania
všeobecnej hodnoty predmetnej nehnuteľnosti- rodinného domu súp. č. XXX, ku ktorej zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je predmetom tohto konania, znalec konštatoval, že v
danom prípade predmetom hodnotenia je štvrtina pôvodného domu, ktorý bol postavený ako štyri bytové
jednotky so samostatnými vstupmi schopné užívania ako samostatné časti, na ktoré boli pridelené
Mestom E. samostatné súpisné čísla. Dom bol pôvodne rozdelený na dve časti geometrickým plánom č.
244-361-027-91. V roku 2010 bol prevedený geometrický plán č. 40/2010 vyhotovený Jánom Zemanom
dňa 2.9.2010. Uvedený dom je prízemný s čiastočným podpivničením, polovica domu pozostáva z jednej
izby kuchyne , komory a chodby podzemné podlažie pozostáva z pivnice. Z hľadiska zatriedenia stavieb
patrí medzi jednobytové budovy. Podľa zistení znalca ako svetelná elektroinštalácia , tak aj elektrický
rozvádzač s automatickým istením sú odpojené. Znalec všeobecnú hodnotu uvedenej nehnuteľnosti
určil na sumu 3290,--Eur.

Z potvrdenia Slovenskej sporiteľne o hotovostnom vklade zo dňa 6.3.2014 vyplynulo, že uvedeného dňa
bola na účet XXXXXXXXXX/XXXX žalobcom vložená suma 3.300,--Eur .

Z obsahu vkladnej knižky vedenej na žalovanú v 2. rade v Slovenskej sporiteľni , a.s. pod číslom
XXXXXXXXX/XXXX vyplynulo, že táto 4.4.2013 disponovala na tejto vkladnej knižke sumou 5654,17
Eur pričom dňa 26.7.2013 z nej realizovala výber v hodnote 1654,17 Eur.

Podľa internetového výpisu z Listu vlastníctva Č.. XXXX vedeného pre katastrálne územie Krompachy,
žalovaní v 1. a 2. rade boli k 10.3.2014 bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp. č.
XXX stojaceho na parcele č. XXXX, ako aj uvedenej parcely č. XXXX o výmere 222 m2- zastavané
plochy a nádvoria, ktoré nadobudli na základe kúpnej zmluvy zavkladovanej pod sp.zn. V 179/2008 zo
dňa 26.2.2008. Zároveň tí istí žalovaní boli k 10.3.2014 tiež bezpodielovými spoluvlastníkmi ďalších
nehnuteľnosti v katastrálnom území Mesta Krompachy a to rodinného domu súp. č. XXX stojaceho na
parcele č. XXXX, ako aj uvedenej parcely č. XXXX o výmere 185 m2- zastavané plochy a nádvoria,
ktoré nadobudli na základe dobrovoľnej dražby podľa zápisu na Liste vlastníctva č. XX, ďalej rodinného
domu súp. č. XXX stojaceho na parcele č. XXXX, ako aj tejto uvedenej parcely a ďalších parciel, ktoré

nehnuteľnosti nadobudli na základe viacerých kúpnych zmlúv, to všetko podľa zápisu na Liste vlastníctva
č. XXX, ako aj rodinného domu súp. č. 488 stojaceho na parcele č. XXXX u ktorej parcely právny vzťah
nie je evidovaný na liste vlastníctva, ktorý nadobudli na základe kúpnej zmluvy zavkladovanej pod sp.zn.
N. XXXX/XXXX zo dňa 30.12.2009, a to podľa zápisu na liste vlastníctva Č.. XXXX.

Zároveň podľa internetového výpisu z listu vlastníctva č. 190 syn žalovaných v 1. a 2. rade, R. Š., H..
XX.X.XXXX, je výlučným vlastníkom rodinného domu súp. č. XXX stojaceho na parcele č. XXXX, ako
aj uvedenej parcely č. 2243 o výmere 403 m2- zastavané plochy a nádvoria , tiež parciel č. XXXX o
výmere 235 m2 - Záhrady a č. XXXX o výmere 189 - Záhrady, ktoré tento nadobudol na základe kúpnej
zmluvy zavkladovanej pod sp.zn. V 1590/2007 zo dňa 31.7.2007.

Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. ( Občianskeho zákonníka) ,v znení neskorších zmien
a doplnkov, / ďalej len ako „ Občiansky zákonník“) , spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením
veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej
novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám,
ktorým patria práva viaznuce na nehnuteľnosti.

Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý
výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z
dôvodov hodných osobitného zreteľa.

V danom sporovom prípade je zrejmé, že medzi žalobcom na strane jednej a žalovanými na
strane druhej nedošlo k vzájomnej dohode o zrušení podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu
súpis. č. XXX a jeho následnom vyporiadaní, napriek tomu, že žalobca v tomto smere inicioval
jednanie so žalovanými v1. a 2. rade u svojej právnej zástupkyni, ktoré sa však skončilo neúspešne.
Zrušenie uvedeného podielového spoluvlastníctva a jeho následné vyporiadanie medzi účastníkmi tohto
sporového konania bolo preto možné jedine meritórnym rozhodnutím súdu.

Občiansky zákonník stanovuje taxatívnym spôsobom možné spôsoby vyporiadania podielového
spoluvlastníctva a to reálnym rozdelením veci, prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom
za náhradu alebo predajom uvedenej veci a následným rozdelením výťažku z tohto predaja medzi
spoluvlastníkov podľa ich podielov. Ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka pritom
nestanovuje len uvedený výpočet spôsobov zrušenia a vyporiadania tohto podielového spoluvlastníctva ,
ale zároveň aj záväzné poradie ,v ktorom je potrebné skúmať možnosť jednotlivých spôsobov
vyporiadania. Súd tak nemôže uskutočniť vyporiadanie spoluvlastníctva iným než v zákone uvedeným
spôsobom, a to ani vtedy, keby bol takýto spôsob účastníkom konania navrhnutý alebo by sa súdu javil
ako vhodnejšie riešenie spôsobu vyporiadania v konkrétnom prípade . V tomto smere súd nie je viazaný
návrhmi účastníkov, pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán ( iudicium duplex) , takže aj
proti vôli spoluvlastníka mu môže prikázať reálnu časť zo spoločnej veci , lebo táto časť iba zodpovedá

výške spoluvlastníckeho podielu a predstavuje len to, čo spoluvlastník do rozhodnutia súdu vlastnil v
ideálnom pomere z veci.

Občiansky zákonník v druhej vete § 142 ods. 1 pred výpočtom jednotlivých spôsobov vyporiadania hovorí
o tom, že súd pri vyporiadaní prihliadne k veľkosti podielov a k účelnému využitiu veci. Systematické
zaradenie týchto posudzovací pravidiel nasvedčuje tomu, že tieto pravidlá sa majú použiť na všetky
spôsoby vyporiadania s výnimkou predaja veci, a teda ako pri posudzovaní reálneho rozdelenia veci
tak aj pri prikázaní veci jednému či viacerým spoluvlastníkom za náhradu oproti ich povinnosti vyplatiť
ostatných spoluvlastníkov. Z ustanovenia § 142 ods. 1 tretej vety Občianskeho zákonníka a contrario
vyplýva, že podmienkou pre spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením veci
je, že ide rozdelenie „ dobre možné“. Táto podmienka nie je naplnená obyčajnou faktickou možnosťou
a technickou uskutočniteľnosťou rozdelenia spoločnej veci , ale tiež funkčným opodstatnením takéhoto
rozdelenia . Reálne rozdelenie veci prichádza do úvahy tam, kde ide o predmet spoluvlastníctva fakticky
a funkčne deliteľný. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam platí, že ich rozdelenie nie je dobre možné, pokiaľ
by ani po adaptácii nemohli vzniknúť rozdelením samostatné veci alebo by časti vzniknuté rozdelením
nemohli slúžiť jednotlivým vlastníkom najmä vzhľadom k ich povahe a funkčnému využitiu. V prípade
stavieb je podmienkou ich reálneho rozdelenia vznik samostatných vecí, ktorých existencia bude v
súlade so stavebnými predpismi.

Zo znaleckého posudku č. 365/2013 súdneho znalca Ing. Stanislava Čurillu v rámci zisťovania
všeobecnej hodnoty predmetnej nehnuteľnosti v tomto konaní vyplynulo, že v danom prípade účastníci
konania majú podielové spoluvlastníctvo, ktoré je predmetom zrušenia a vyporiadania v tomto konaní,
k štvrtine pôvodného domu, ktorý bol postavený ako štyri bytové jednotky so samostatnými vstupmi
schopné užívania ako samostatné časti, na ktoré boli pridelené Mestom E. samostatné súpisné čísla.
Dom už bol pôvodne rozdelený na dve časti geometrickým plánom č. 244-361-027-91. Uvedený
dom v súčasnosti je prízemný s čiastočným podpivničením, pričom pozostáva z jednej izby, kuchyne,
komory a chodby a podzemné podlažie pozostáva z pivnice. Z hľadiska zatriedenia stavieb patrí medzi
jednobytové budovy. I z takto súdnym znalcom popísaných skutočnosti je preto možné konštatovať,
že uvedený dom nie je technicky ďalej reálne deliteľný, keďže vznikol z pôvodného objektu reálnym
rozdelením na základe geometrického plánu č. 244-361-027-91 predstavuje len štvrtinu pôvodného
domu. Súd preto ustálil, že prvý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva účastníkov a to reálne
rozdelenie veci v danom prípade neprichádza do úvahy, keďže reálne rozdelenie tejto nehnuteľnosti
medzi účastníkov konania nie je dosť dobré možné.

Súd preto pristúpil k posúdeniu druhej možnosti vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi
účastníkmi a síce prikázaním uvedenej nehnuteľnosti jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za
náhradu, čo bol napokon spôsob, ktorý navrhoval aj žalobca vo svojom žalobnom návrhu.

V danom konaní žalobca od počiatku prejavoval vôľu prikázať predmetnú nehnuteľnosť do jeho
výlučného vlastníctva. Pôvodne tento svoj návrh dôvodil len nezhodami s ostatnými spoluvlastníkmi,
teda žalovanými o spôsobe hospodárenia s týmto domov, neskôr v rámci účastníckej výpovede už
poukázal aj na potrebu riešenia jeho bytovej otázky. Naproti tomu žalovaní v 3. až 5. rade počas
celého konania neprejavovali záujem o nadobudnutie tejto nehnuteľnosti do ich výlučného vlastníctva ,
a ich záujem sa sústredil len finančné vyrovnanie za ich spoluvlastnícke podiely. Nezhoda medzi nimi
a žalobcom panovala v otázke osoby, ktorá by mala uvedenú nehnuteľnosť nadobudnúť do svojho
výlučného vlastníctva, kedy boli ochotní svoje spoluvlastnícke podiely previesť len na žalovaných v
1. a 2. rade. Určitá nezhoda medzi týmito žalovanými a žalobcom bola aj v otázke ohodnotenia ich
spoluvlastníckych podielov, keďže sa bránili jej určeniu cestou znalca, napokon však voči všeobecnej
hodnote predmetnej nehnuteľnosti, ktorú určil znalec nevzniesli žiadne námietky.

U žalovaných v 1. a 2 rade však bola situácia odlišná. Pôvodne títo boli ochotní akceptovať nadobudnutie
výlučného vlastníctva k predmetnému rodinnému domu žalobcom, ale len z predpokladu, že im tento
uhradí sumu 12.500,--Eur s čím žalobca nesúhlasil. Následne v priebehu konania tento svoj postoj
zmenili, kedy žiadali prikázať predmetný rodinný dom do ich bezpodielového spoluvlastníctva dôvodiac
potrebou riešenia bytovej otázky najprv ich vzdialeného príbuzného- bratranca žalovaného v 1. rade, a
neskôr ich detí, a to najprv syna a následne aj dcéry. Súd však tieto tvrdenia uvedených žalovaných
považoval za účelové. Už vo svojej prvotnej výpovedi žalovaná v 2. rade priznala, že predmetnú
nehnuteľnosť so žalovaným zakupovali za účelom jej ďalšieho prenájmu. Že toto je zrejme skutočný

dôvod , pre ktorý chcú žalovaní v 1. a 2. rade nadobudnúť predmetnú nehnuteľnosť, nepriamo svedčí aj
skutočnosť, akým spôsobom užívali vedľajšiu susediaci nehnuteľnosť- rodinný dom súp. č. 488. Tento
podľa ich výpovede prenajímali sociálne slabším obyvateľom.

Pokiaľ neskôr sa podľa ich tvrdení snažili získať predmetnú nehnuteľnosť súp .č. 489 za účelom
zabezpečenia bývania ich detí, javí sa tento ich dôvod za prinajmenšom spochybniteľný. V rámci
vykonaného dokazovania totiž vyšlo najavo, ich syn je sám výlučným vlastníkom iného rodinného domu,
takže pokiaľ by išlo o zabezpečenie bývania pre neho, tento dôvod by u neho neobstál. Nič nemení na
tom ani tvrdenie žalovaného v 1. rade, že dom vlastnení jeho synom je v zlom technickom stave, nakoľko
ani tento rodinný dom súp. č. XXX, ku ktorému sa podielové spoluvlastníctvo v tomto konaní vyporadúva,
nie je obývateľný bez vykonania jeho rekonštrukcie. Okrem toho žalovaní v 1. a 2. rade disponujú aj
ďalšími rodinnými domami, ktoré majú vo svojom výlučnom bezpodielovom spoluvlastníctve, ktoré by
vedeli prípadne ponúknuť svojim deťom na vyriešenie ich bytovej otázky, okrem iného aj napr. susedný
rodinným dom súp. č. XXX, ktorý podľa posledných výpovedí žalovaných v poslednom čase už bol
prázdny. Bez ohľadu na to čo bolo vyššie uvedené je však z hľadiska posudzovania účelného využitia
vyporadúvanej nehnuteľnosti u žalobcu na starne jednej a u žalovaných v 1. a 2. rade na strane
druhej potrebné konštatovať, že účelnejšie sa javí využitie tejto nehnuteľnosti z hľadiska zabezpečenia
bývania do budúcnosti práve u žalobcu, u ktorého nebolo preukázané, že by toho času disponoval inou
nehnuteľnosťou, ktorá by mu a to prípadne aj do budúcna vedela poskytnúť ubytovanie. I svedkyňa E. Q.
uviedla, že do budúcna neráta s tým, že žalobca u nej bude môcť naďalej prebývať. Aj keby súd toto jej
vyjadrenie hodnotil len ako účelové, nespornou skutočnosťou je to, že z objektívneho hľadiska žalobca v
súčasnosti nedisponuje žiadnou nehnuteľnosťou vo výlučnom vlastníctve, ktorá by jeho potrebu bývania
vedela naplniť, na rozdiel od žalovaných v 1. a 2. rade, ktorí sú bezpodielovými spoluvlastníkmi hneď
niekoľkých nehnuteľností, , z ktorých aspoň jedna je určite nimi využívaná na zabezpečenie ich bytových
potrieb. Súd je pritom toho názoru, že z hľadiska účelnosti využitia nehnuteľnosti, ku ktorej sa vyporadúva
podielového spoluvlastníctvo účastníkov konania, sa má posudzovať táto účelnosť z pohľadu jej využitia
spoluvlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti a nie tretích osôb. Inak povedané snaha získať predmetnú
nehnuteľnosť za účelom zabezpečenia ňou bývania pre tretie osoby, hoc aj blízkych príbuzných, nemá
v rámci tohto spôsobu vyporadúvania podielového spoluvlastníctva žiadnu právnu relevanciu. Preto súd
konštatoval, že z hľadiska účelného využitia rodinného domu súp. č. XXX sa javí ako účelné prikázať do
výlučného vlastníctva uvedený dom práve žalobcovi, ktorý nemá zabezpečené do budúcna žiadne iné
trvalé bývanie rovnakého charakteru ako ho majú žalovaní v 1. a 2. rade.

Požiadavka posúdenia a zohľadnenia veľkosti podielov jednotlivých spoluvlastníkov pri vyporadúvaní
ich podielového spoluvlastníctva, ako ďalšieho hodnotiaceho kritéria, bola v danom prípade vzatá
na zreteľ pri stanovení výšky vyplácanej sumy na vyrovnanie žalovaným . Znaleckým posudkom č.
365/2013 súdneho znalca Ing. Stanislava Čurillu bola všeobecná hodnota nehnuteľnosti- rodinného
domu súp.č. XXX, podielové spoluvlastníctvo ku ktorému je predmetom zrušenia a vyporiadania v
tomto konaní, určená na sumu 3.290,--Eur. Účastníci konania túto všeobecnú hodnotu nespochybnili.
Súd z takto určenej hodnoty prikázal žalobcovi vyplatiť v prospech žalovaných v 1. a 2. rade sumu
2.889,14 Eur, ktorá v plnej miere zodpovedá ich spoluvlastníckemu podielu na predmetnej nehnuteľnosti.
Rovnako tak sumy, ktoré je žalobca v rámci vyporiadania povinný vyplatiť žalovanej v 3. rade vo
výške 137,14 Eur, žalovanej v 4. rade vo výške 22,85 Eur a žalovanej v 5. rade vo výške 22,85 Eur v
plnej miere zodpovedajú spoluvlastníckemu podielu týchto žalovaných na predmetnej nehnuteľnosti.
žalobca preukázal, že disponuje finančnými prostriedkami v uvedenom objeme, z ktorých dokáže vyplatiť
žalovaných.

Samotná skutočnosť, že žalovaní v 1. a 2. rade na nadobudnutie ich spoluvlastníckeho podielu na
predmetnej nehnuteľnosti vynaložili oveľa vyššiu sumu , je pre toto konanie sama o sebe bez ďalšieho
irelevantná., keďže všeobecná hodnota uvedenej nehnuteľnosti bola zobjektivizovaná znaleckým
posudkom , voči ktorému neboli vznesené výhrady.

Rovnako tak v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva nie je významné to, či pôvodní
spoluvlastníci, od ktorých žalovaní v 1. a 2. rade kúpnou zmluvou získali svoj spoluvlastnícky podiel na
rodinnom dome súp. č. XXX, ponúkli pôvodne svoje spoluvlastnícke podiely žalobcovi na odpredaj pred
týmto predajom uvedeným žalovaným a či žalobca toto svoje predkupné právo využil. I z výpovede
účastníkov ako aj svedkyne je zrejmé, že ohľadom užívania uvedeného domu vznikali spory práve medzi
žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade, takže dôvod na zrušenie podielového spoluvlastníctva tu žalobca

mal a navyše tak ako je hore uvedené platí zásada, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu,
aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje.

Tvrdenia žalovaného v 1. rade o tom, že žalobca mal svojim pričinením ponížiť hodnotu predmetnej
nehnuteľnosti vykonanými dôkazmi neboli preukázané a iné dôkazy na prípadne preukázanie tohto
tvrdenia v konaní navrhnuté neboli.

Vzhľadom na uvedené preto súd napokon rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

O trovách konania súd medzi žalobcom a žalovanými v 1.2. a 3. rade rozhodol podľa § 142 ods.
1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal plný úspech v spore priznal náhradu trov konania na účet jeho
právnej zástupkyne. Uvedené trovy konania predstavovali celkovú sumu 1070,80 Eur a pozostávajú zo
zaplateného súdneho poplatku vo výške 190,70 Eur a z trov právneho zastúpenia v celkovej výške
880,10 Eur. Žalobca od počiatku žiadal vo svojom návrhu prikázať vyporadúvanú nehnuteľnosť do jeho
výlučného vlastníctva a bol ochotný žalovaných vyplatiť podľa ich spoluvlastníckych podielov sumami,
ktoré zodpovedajú všeobecnej hodnote uvedenej nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom. Súd po
vykonanom dokazovaní, kedy vylúčil iný spôsob vyporiadania medzi účastníkmi ( reálne rozdelenie
nehnuteľnosti) rozhodol presne v intenciách tohto jeho návrhu.

Trovy právneho zastupovania sú účtované podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. Keďže predmetom konania
bolo rozhodovanie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva účastníkov súd v danej veci
postupoval v zmysle § 10 ods. 1 a ods. 5 citovanej vyhlášky. Nehnuteľnosť - rodinný dom súpis. č.
489, ku ktorému sa vyporadúvalo podielové spoluvlastníctvo účastníkov, bol znaleckým posudkom č.
365/2013 súdneho znalca Ing. Stanislava Čurillu ocenení na hodnotu 3.290,--Eur. Žalobca sa v tomto
konaní dožadoval vyporiadania spoluvlastníckeho podielu na tomto dome v rozsahu 493/528, ktorý
pripadá žalovaným v 1. až 5. rade, a teda hodnota tohto spoluvlastníckeho podielu, ktorá je výpočtovým
základom pre stanovenie hodnoty jedného úkonu právnej služby je 3.071,91 Eur ( t.j. 493/528 zo sumy
3290,--Eur). Hodnota úkonu právnej služby tak predstavuje sumu 121,17 Eur.

Na základe uvedeného súd v prospech žalobcu priznal odmenu za 2 úkony právnej služby v roku 2012
po 121,17 Eur / t.j. prevzatie právneho zastupovania dňa 23.4.2012 a spísanie a podanie žaloby dňa
18.12.2012/ spolu v hodnote 242,34 Eur ( 2 x 121,17 Eur) a jeden úkon právnej služby - rokovanie s
protistranou dňa 28.11.2012 v hodnote 80,78 Eur /(podľa § 14 ods. 2 písm. b/ cit vyhl. t.j. 2/3 zo sumy
121,17 Eur). Ku každému z týchto úkonov pre rok 2012 priznal režijný paušál v zmysle § 16 cit. vyhl. vo
výške po 7,63 Eur . Celková hodnota priznaných úkonov právnych služieb za zastupovanie žalobcu v
tomto konaní pre rok 2012 tak predstavovala sumu 323,12 Eur (2x 121,17 Eur + 80,78 Eur) ) a celková
suma režijných paušálov za uvedený rok 2012 sumu 22,89 Eur (3 úkony x 7,63Eur ).

Súd ďalej priznal v prospech žalobcu odmenu za úkon právnej služby v roku 2013 - zastupovanie
žalobcu na pojednávaní dňa 6.5.2013 v hodnote 121,17 Eur . K tomuto úkonu pre rok 2013 priznal režijný
paušál v zmysle § 16 cit. vyhl. vo výške po 7,81 Eur.

Napokon súd priznal v prospech žalobcu odmenu za 2 úkony právnej služby v roku 2014 po 121, 17
Eur / t.j. zastupovanie žalobcu na pojednávaní dňa 4.3.2014 a dňa 7.4.2014/ a ku každému z týchto
úkonov pre rok 2014 priznal režijný paušál v zmysle § 16 cit. vyhl. vo výške po 8,04 Eur . Celková
hodnota priznaných úkonov právnych služieb za zastupovanie žalobcu v tomto konaní pre rok 2014 tak
predstavovala sumu 242,34 Eur (2x 121,17 Eur) a celková suma režijných paušálov za uvedený rok
2014 sumu 16,08 Eur (2 úkony x 8,04Eur ).

Súd nepriznal uvedenému žalobcovi jeho právnou zástupkyňou uplatnené trovy právneho zastupovania
za úkon právnej pomoci - predsúdna žiadosť o predaj spoluvlastníckeho podielu a k nemu uplatňovaný
režijný paušál, nakoľko tento nebolo možné považovať za úkon potrebný na účelné bránenie práva
žalobcu v tomto konaní, keďže tento úkon je potrebné považovať za úkon zahrnutý v rámci rokovania
so žalovanými, ktoré sa uskutočnili dňa 28.11.2012 a za ktoré súd odmenu priznával.

Napokon súd nepriznal uvedenému žalobcovi jeho právnou zástupkyňou uplatnené trovy za úkony
právnej služby, a to písomné vyjadrenie zo dňa 29.4.2013 a zo dňa 11.3.2014 a k nim uplatňované režijné
paušály, nakoľko tieto nebolo možné považovať za úkony potrebné na účelné bránenie práva žalobcu v

tomto konaní. Neúčelnosť tohto právneho úkonu spočíva v tom, že súčasťou úkonu právnej služby na
pojednávaní má byť aj relevantný prednes právnej zástupkyne žalobcu, ktorý síce môže byť pripravený
v písomnej podobe, jeho účel je však splnený prezentovaním na pojednávaní vo veci vychádzajúc
zo zásady ústnosti súdneho pojednávania. Možnosť vyjadriť sa spôsobom v tomto písomnom podaní
prezentovanom mala právna zástupkyňa na ďalších pojednávaniach, keďže do rozhodnutia vo veci
samej sa zúčastnila spolu so žalobcom v prípade písomného podania zo dňa 29.4.2013 ešte ďalších 3
pojednávaní a v prípade písomného podania z 11.3.2014 ešte jedného ďalšieho pojednávania vo veci.

Celková hodnota úkonov právnych služieb za zastupovanie žalobcu v tomto konaní jeho právnou
zástupkyňou tak predstavovala sumu 686,63 Eur (323,12 Eur +121,17 Eur + 242,34 Eur) bez DPH a
celková suma režijných paušálov sumu 46,78 Eur (22,89 Eur + 7,81 Eur + 16,08 Eur) bez DPH.

Nakoľko právna zástupkyňa žalobcu je registrovaným platcom dane z pridanej hodnoty, súd priznal v
prospech žalobcu v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhl. aj jeho právnou zástupkyňou uplatnenú 20% daň z
pridanej hodnoty vo výške 137,33 Eur z úkonov právnej služby ( t.j. 20 % z celkovej sumy úkonov právnej
služby vo výške 686,63 Eur) a vo výške 9,36 Eur z priznaných režijných paušálov ( t.j. 20 % z celkovej
sumy režijných paušálov vo výške 46,78Eur).

Spolu tak suma priznaná žalobcovi na trovách právneho zastúpenia predstavovala čiastku 880,10 Eur
( 686,63 Eur + 137,33 Eur + 46,78 Eur + 9,36 Eur)

Pokiaľ ide o súdny poplatok , súd zaviazal žalovaných v 1. až 3. rade uhradiť ho v prospech žalobcu len
v sume 190,70 Eur, aj keď žalobca ho pôvodne uhradil v sume 219,50 Eur. Uvedená suma 190,70 Eur
pozostáva zo sumy 184,--Eur ako sumy súdneho poplatku , ktorý žalobca mal v skutočnosti v tomto
konaní z návrhu uhradiť, a zo sumy 6,70,--Eur ako čiastky , o ktorú sa v zmysle § 11 ods. 4 zák. č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v znení neskorších zmien a doplnkov
( ďalej len ako „ zák. č. 71/1992 Zb.“) kráti suma preplatku na súdnom poplatku , ktorý sa žalobcovi vráti
cestou príslušného daňového úradu. Pôvodne žalobcom zaplatený súdny poplatok z návrhu bol totiž
vypočítaný z vyššieho základu než aký vyplynul zo znaleckého posudku č. 365/2013, podľa ktorého
skutočná hodnota vyporadúvaného spoluvlastníckeho podielu žalovaných predstavuje sumu 3.071,91
Eur. Vychádzajúc z tejto hodnoty, je potom základom pre stanovenie súdneho poplatku suma 3.071,--
Eur , z ktorej 6% súdny poplatok predstavuje po uplatnení zaokrúhlenia v zmysle § 7 ods. 11 zák.č.
71/1992 Zb. sumu 184,--Eur, a práve takýto súdny poplatok mal žalobca z návrhu uhradiť v tomto súdnom
konaní. Rozdiel medzi žalobcom skutočne zaplateným súdnym poplatkom a súdnym poplatkom, ktorý
v skutočnosti mal zaplatiť, predstavuje sumu 35,50 Eur. Podľa § 11 ods. 3 a ods. 4 zák.č. 71/1992 Zb.
má žalobca nárok na vrátenie preplatku na uvedenom súdnom poplatku cestou príslušného daňového
úradu, avšak krátený o 1% zo sumy preplatku, najmenej však o 6,70 Eura. Keďže v danom prípade
1% zo sumy 35,50 Eur predstavuje hodnotu 0,36 Eura , musí sa v tomto prípade predmetný preplatok
krátiť o sumu 6,70 Eur, a teda cestou daňového úradu sa žalobcovi vráti len suma 28,80 Eur ( 35,50 Eur
-6,70 Eura), o čom súd rozhodne osobitným uznesením. Preto nie je možné žalovaných v 1, 2. A 3. rade
zaviazať na úhradu tejto sumy rozdielu na súdnom poplatku vo výške 28,80 Eur.

Súd nepriznal žalobcovi ani ním zaplatený preddavok na trovy znaleckého dokazovania v hodnote 120,--
Eur , nakoľko tento uhradil vo forme kolkových známok, čo je neprípustné a preto mu tento ním uhradený
poplatok bude vrátený v plnej miere, o čom súd rozhodne osobitným uznesením.

Súd zaviazal na úhradu uvedených trov konania len neúspešných žalovaných v 1. 2. a 3. rade. Pokiaľ
šlo o žalovanú v 4. rade a žalovanú v 5. rade vo vzťahu k ním súd pokiaľ ide o trovy účastníkov konania
postupoval v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. a nezaviazal ich ako neúspešné účastníčky tohto sporového
konania podieľať sa na úhrade trov konania v prospech žalobcu. U žalovanej v 4. rade vzhliadal uvedené
dôvody hodné osobitného zreteľa v jej majetkových a osobných pomeroch, kedy táto je podľa ňou
predložených dokladov invalidnou dôchodkyňou poberajúca dôchodok vo výške 148,40 Eur mesačne a
tiež osobitnú štátnu dávku na ošatenie a stravu v sume 43,12 Eur mesačne. Len jej výdavky na inkaso
predstavujú sumu 20,82 Eur mesačne Podľa jej písomného vyjadrenia ( odvolania na č.l. 75 -77 spisu) je
u nej diagnostikovaný diabetes - cukrovka a preto musí jesť špeciálnu stravu a uhrádzať si tiež doplatky
za inzulín. Okrem toho má doplatky za ďalšie lieky , ktoré bližšie v tomto svojom podaní rozviedla.

V prípade žalovanej v 5. rade vzhliadal uvedené dôvody hodné osobitného zreteľa taktiež v jej
majetkových a osobných pomeroch, kedy táto jej podľa ňou predložených dokladov takisto invalidnou
dôchodkyňou poberajúcou dôchodok vo výške 175,20 Eur mesačne. Len jej výdavky na inkaso
predstavujú sumu 50,--Eur mesačne za elektriku a sumu 127,--Eur ako zálohu na plyn. Podľa jej
písomného vyjadrenia ( odvolania na č.l. 83-85 spisu) je aj u nej diagnostikovaný diabetes - cukrovka a
preto musí jesť špeciálnu stravu a tiež podľa ňou predloženej lekárskej správy MUDr. Márie Gofusovej
má kolísavý vysoký krvný tlak.

Všetky vyššie priznané trovy konania súd priznal na účet právnej zástupkyne žalobcu, ktorý v zmysle
§ 149 O.s.p. je určený za platobné miesto pre neúspešných žalovaných v 1. 2. a 3. rade na úhradu
týchto trov konania.

Súd o trovách štátu v celkovej výške 263,90 Eur , ktoré spočívajú v nákladoch na znalecké dokazovanie
v sume 262,--Eur , ktoré boli priznané uznesením sp. zn. 16C/112/2012-128 ako odmena súdnemu
znalcovi Ing. Stanislavovi Čurillovi za vypracovanie znaleckého posudku č. 365/2013, a v priznanom
svedočnom vo výške 1,90 Eur svedkyni E. Q. , rozhodol tak, že na ich úhradu v sume 248,20 Eur zaviazal
spoločne a nerozdielne žalovaných v 1. a 2. rade , kedy táto suma predstavuje na nich pripadajúci
pomer z celkovej výšky uvedených trov pri ich rozpočítaní medzi všetkých žalovaných. V sume 11,78
Eur zaviazal na ich úhradu žalovanú v 3. rade, kedy táto suma predstavuje na ňu pripadajúci pomer
z celkovej výšky uvedených trov pri ich rozpočítaní medzi všetkých žalovaných. O zostávajúcich dvoch
čiastkach z týchto trov, obe zhodne v sume po 1,61 Eur , z ktorých jedna pripadá na žalovanú v 4.
rade a druhá na žalovanú v 5. rade ako pomerne sumy predstavujúce na tú - ktorú z nich pripadajúci
pomer z celkovej výšky uvedených trov štátu pri ich rozpočítaní medzi všetkých žalovaných , rozhodol
súd tak, že súd nezaviazal uvedené žalované tieto pomerné časti trov štátu uhradiť berúc do úvahy
ich vyššie uvedení osobné a majetkové pomery, ktoré preukazujú, že u týchto oboch žalovaných sú
splnené podmienky na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. V tejto časti preto tieto trovy štátu
bude znáša samotná Slovenská republika.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach v siedmych vyhotoveniach .

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne
poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené
ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania,
vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.)

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.