Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prievidza

Judgement was issued by JUDr. Jarmila Schromová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 16C/79/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813221197
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Schromová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3813221197.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Jarmilou Schromovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO 35724803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.
Bratislava, Údernícka č. 5, proti odporcom v 1/ rade: P. P., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom O., R.
XX, v 2/ rade: P. E., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom O., O. X/XXX, toho času pobyt ktorých nie je
známy, obaja v konaní zast. opatrovníkom Mesto Prievidza, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporcov, a to: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Bratislava, Šafárikovo nám. 7, IČO 42
362 962, zast. JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom Bratislava, Zámocká 36, o zaplatenie
876,90 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh zamieta.
Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov v 1/ a 2/ rade trovy konania
spolu vo výške 179,52 eur z titulu trov právneho zastúpenia, a to na účet zástupcu vedľajšieho účastníka
na strane odporcov JUDr. Patrika Podhorského, advokáta so sídlom Bratislava, Zámocká 36, v lehote
troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa pôvodným návrhom doručeným súdu 3.10.2013 domáhal voči odporcom v 1/ a 2/ rade
zaplatenia 876,90 eur s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 16,50 eur a s úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 876,90 eur od 21.3.2011 do zaplatenia. Uviedol, že na základe zmluvy

o postúpení pohľadávok zo dňa 4.11.2009 uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. so sídlom
Bratislava ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom, mu bola postúpená pohľadávka voči
odporcom. Postupca a odporca v 1/ rade uzavreli dňa 31.3.2006 zmluvu č. 372632105, na základe ktorej
Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla odporcovi v 1/ rade peňažné prostriedky, teda poskytla odporcovi
v 1/ rade úver vo výške 200.000,- Sk, t.j. 6638,78 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach
po 146,15 eur, vždy k 20. dňu v mesiaci, pričom odporca v 2/ rade prevzal na seba ručiteľský záväzok.
Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil splátky úveru splatné od 20.10.2010 do 20.3.2011 v počte 6 a

celkovej výške 876,90 eur. Zároveň žiadal priznať vyčíslený úrok z omeškania spolu vo výške 16,55 eur,
a to v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zákonníka ako i náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho
zastúpenia vo výške 142,22 eur a z titulu súdneho poplatku vo výške 52,50 eur.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz 11Ro 439/2013-38 z 8.11.2013, ktorý bol následne uznesením 11Ro
439/2013-85 z 29.1.2015, podľa § 173 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu zrušený, pretože sa ho nepodarilo
doručiť odporcom v 1/ a 2/ rade do vlastných rúk.

Súdom vykonaným šetrením sa miesto pobytu odporcov v 1/ a 2/ rade nepodarilo zistiť, preto im súd
uznesením 16C 79/2015-91 z 10.4.2015 ustanovil podľa § 29 ods. 2,6 O.s.p. opatrovníka, a to Mesto
Prievidza,ktorýichzastupovalvkonaní.Opatrovníkodporcovv1/a2/radesazneúčastinastanovenýchtermínoch pojednávania ospravedlnil, preto súd vec prejednal v jeho neprítomnosti, podľa § 101 ods.
2 O.s.p. .

Písomným podaním doručeným súdu 10.11.2014 vstúpil do konania vedľajší účastník na strane
odporcov, a to občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov. Vedľajší účastník v podaní
z 20.4.2015 uviedol, že daná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, a to v zmysle § 52 ods. 1 Obč.
zákonníka. Ďalej v uvedenom podaní namietal, že v danom prípade nedošlo k platnému postúpeniu
pohľadávky od pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s., na základe čoho navrhovateľ nie je

oprávnený si uplatňovať pohľadávku voči odporcom pred súdom. V tej súvislosti poukázal na § 92
ods. 8 Zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, v zmysle ktorého je predpokladom postupiteľnosti pohľadávky
banky na inú osobu 1/ aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní, 2/ aby ho
banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie
postupiteľná, pretože tomu bráni ustanovenie § 525 ods. 1 Obč. zákonníka. Ak určitá pohľadávka nie
je postupiteľná, potom ide o postúpenie, ktoré je obsahom a účelom v rozpore so zákonom a teda

neplatné v zmysle § 39 Obč. zákonníka. Postupník , ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je
povinnýpreukázaťuvedenéskutočnosti,nepreukázanietýchtoskutočnostímázanásledoknedokázanie
aktívnej legitimácie postupníka. Taktiež zastáva názor, že navrhovateľ púorušil § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka. Preto i s poukazom na uvedené navrhol návrh navrhovateľa zamietnuť.

Zástupca navrhovateľa v podaní z 23.4.2015 vzniesol námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva,
o ktorej námietke rozhodol súd uznesením 16C 79/2015-122 z 4.6.2015, ktorým pripustil vstup
vedľajšieho účastníka na strane odporcov v 1/ a 2/ rade. Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie
navrhovateľ, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením 6Co 745/2015-138 z
28.9.2015, ktorým uznesenie okresného súdu v celom rozsahu potvrdil.

Zástupca navrhovateľa v priebehu konania prezentoval právny názor, že keďže uvedená zmluva bola
uzavretá 31.3.2006 a v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 len na kúpnu zmluvu
a ďalej tam uvedené zmluvy a zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku, na daný spor
sa má aplikovať Obchodný zákonník, keďže sa jedná o absolútny obchodný vzťah. Taktiež uviedol, že

ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou navrhovateľa ako
postupníka pohľadávky, zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení
podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. V tej súvislosti poukázal i na názor
doc. JUDr. Kristiána Csacha PhD., ktorý sa vyjadril, že hlavným účelom § 92 Zákona o bankách
bolo, aj podľa dôvodovej správy, prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možností postúpiť

pohľadávku. Na základe uvedeného navrhovateľ zastáva názor, že doručenie písomnej výzvy banky
dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách nie je podmienkou pre platnosť postúpenia
pohľadávky. V podaní z 14.12.2015 zástupca navrhovateľa oznámil súdu, že výzvou, ktorú zaslal
pôvodný veriteľ pred postúpením pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách, nedisponuje,
pričom zároveň oznámil súdu, že v danom prípade nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, úver

sa stal splatným automaticky dňom konečnej splatnosti úveru 20.3.2011. Zástupca navrhovateľa na
pojednávaní namietol, že judikatúra súdov uvádzaná vedľajším účastníkom je v rozpore so Základnou
listinou občianskych práv a slobôd a dodatkovým protokolom č. 1, pretože každý má právo nerušenie
užívať svoj majetok a s ním disponovať a pohľadávka je majetkom.

Zástupca vedľ. účastníka k tomu uviedol, že práva patria bdelým a je vo výlučnej dispozícii navrhovateľa,
aby si ustrážil svoje majetkové práva aj povinnosti uplatniť tieto majetkové práva včas, nemôže byť na
škodu odporcu, že navrhovateľ zanedbal svoje povinnosti. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania
s tým, že ich vyčísli v lehote troch dní.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi pripojenými v spise 16C 79/2015, a to zmluvou
o splátkovom úvere z 31.3.2006, dohodou o ručení z 31.3.2006, VOP Slovenskej sporiteľne, a.s. z č.l.
6-20 spisu, oznámeniami o postúpení pohľadávky z 20.11.2009, zmluvou o postúpení pohľadávky č.
1105/2009/CE z 4.11.2009, prílohou č. 1 k zmluve o postúpení, pokusmi o zmier z 22.8.2013, správami
zo šetrenia pobytu odporcov, oznámením Slovenskej sporiteľne a.s. z 12.11.2015 a zistil nasledovný

skutkový a právny stav:

Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0372632105 z 31.3.2006 uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou,
a.s. ako veriteľom a odporcom v 1/ rade ako dlžníkom mal súd preukázané, že na základe uvedenejzmluvy pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla odporcovi v 1/ rade úver vo výške 200.000,-
Sk, ktorý úver sa zaviazal odporca v 1/ rade splácať vždy k 20. dňu v mesiaci, v splátkach po 4403,-
Sk s tým, že splatnosť prvej splátky sa dohodla na 20.4.2006 a konečná splatnosť úveru 20.3.2011, pri

úrokovej sadzbe premenlivej, 11% v deň uzatvorenia zmluvy, poplatku za správu úveru 50,- Sk mesačne
a poplatku za poskytnutie úveru 4000,- Sk. V článku I. bod 1 zmluvy sa dlžník zaviazal za podmienok
dohodnutých v úverovej zmluvy poskytnutý úver splatiť, splatiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté
v úverovej zmluve. V článku II bod 2 odporca ako dlžník vyhlásil, že sa oboznámil so všeobecnými obch.
podmienkami veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlásil, že sa oboznámil

so sadzobníkom a súhlasí s ním, pričom pre účely zmluvy sa všeobecnými obchodnými podmienkami
rozumejú podmienky vydané veriteľom s účinnosťou od 1.8.2002... . V článku II. bod 4 sa zmluvné strany
dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 Obch. zákonníka spravovať ustanoveniami
Obch. zákonníka.

Z dohody o ručení uzavretej podľa § 303 až 312 Obch. zákonníka medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a

odporcom v 2/ rade ako ručiteľom z 31.3.2006, mal súd preukázané, že v uvedenej dohode odporca v
2/ rade vyhlásil, že podľa ustanovenia § 303 a nasl. Obch. zákonníka uspokojí pohľadávky veriteľa, teda
pohľadávku ktorá vznikla z úverovej zmluvy, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi - odporcovi v
1/ rade, úver vo výške 200.000,- Sk, úroky z omeškania a všetky poplatky a náklady spojené s úverovou
zmluvou ... . V článku III bod 4 sa dohodlo, že právne vzťahy vyplývajúce z tejto dohody o ručení sa vo

veciach v nej neupravených bude riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou tejto dohody,
Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi a to v uvedenom poradí.

Z listov z 7.4.2008 a 10.4.2008 / č.l.153,154 spisu/ mal súd preukázané, že v uvedených listoch
Slovenská sporiteľňa a.s. zaslala odporcom v 1/ a 2/ rade upomienku a výzvu na zaplatenie dlžných

splátok vo výške 88.050,70 Sk, čo predstavuje v prepočte 2.922,75 eur s tým, aby uvedený dlh uhradili
najneskôr do 14.4.2008 a 17.4.2008.
Z listu z 20.11.2009 mal súd preukázané, že v uvedenom liste pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa,
a.s. zaslala odporcom v 1/ a 2/ rade oznámenie o postúpení pohľadávky na základe zmluvy o úvere č.
372632105 z 31.3.2006 na navrhovateľa, a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 4.11.2009

s tým, že uvedený záväzok je možné od okamihu doručenia tohto oznámenia uhradiť výlučne plnením
uvedenej spoločnosti, čiže postupníkovi.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1105/2009/CE z 4.11.2009 mal súd preukázané, že uvedenou
zmluvou Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca postúpil EOS KSI Slovensko, t.j. navrhovateľovi

pohľadávky, ktoré sú špecifikované v prílohe č. 1 k tejto zmluve, a to v zmysle článku IV. v spojení s
článkom II. bod 2.1, pričom z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok z 4.11.2009 /č.l. 29 spisu/
súd zistil, že na navrhovateľa bola postúpená pohľadávka voči odporcom na základe uzavretej úverovej
zmluvy z 31.3.2006 s tým, že zostatok pohľadávky ku dňu postúpenia predstavoval 11.150,35 Sk, z toho
istina do splatnosti 9418,27 eur, istina po splatnosti 0,00 eur, výška omeškanej splátky 5699,54 eur a

počet dní omeškania 1172.

Z listov z 22.8.2013 /č.l. 31,32 spisu/ mal súd preukázané, že v uvedených listoch zástupca navrhovateľa
zaslal odporcom v 1/ a 2/ rade pokus o zmier, v ktorom vyzval odporcov v 1/ a 2/ rade na úhradu dlžnej
sumy z titulu úveru vo výške 16.644,80 eur najneskôr do 6.9.2013.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy,
na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 1 ods. 1, 2 cit. zákona, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského
úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. (2)
Zákon sa nevzťahuje na zmluvy a) o poskytnutí úveru 1) na účely nadobudnutia existujúcich aleboprojektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich
údržbu, b) o nájme, 2) ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu, c) o poskytnutí úveru
bez platby úroku a poplatkov, ktoré zabezpečujú splatenie úveru jednou splátkou, d) o poskytnutí úveru

do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR; ak je na
rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom
úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver, ...

Podľa § 23a ods. 1,2 Zák.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, v znení platnom v čase uzavretia

zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. 2) Na
spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa primerane použijú
ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 92 ods. 8) Zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení platnom od 1.1.2009, ak je napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych

dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je
bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej
banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke

zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí,
ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže

postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Po zhodnotení vyššie uvedeného skutkového stavu v zmysle citovaných zákonných ustanovení s
prihliadnutím k tomu, že v konaní bola zo strany zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcov

vznesená námietka nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa na podanie predmetného
návrhu, súd ako prvoradú riešil v konaní otázku, či je navrhovateľ aktívne vecne legitimovaný
na uplatňovanie predmetnej pohľadávky v konaní voči odporcom. V konaní bolo medzi nesporne
preukázané, že na základe uzavretej zmluvy o splátkovom úvere z 31.3.2006 bol poskytnutý odporcovi
v 1/ rade spotrebný úver - bezúčelový, na základe čoho sa predmetná zmluva v zmysle § 1, 2 Zák.

č. 258/2001 Z.z. o spotrebit. úveroch považuje za spotrebiteľský úver a v zmysle § 23a ods. 1,2
Zák.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa za spotrebiteľskú zmluvu.. V súvislosti s riešením otázky ,
či v danom prípade došlo k platnému postúpeniu pohľadávky je potrebné uviesť, že na postúpenie
pohľadávky vo všeobecnosti je potrebné aplikovať ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, avšak
pri bankových úveroch je potrebné rešpektovať i ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách v znení platnom

od 1.1.2009 v súvislosti s identifikáciou predmetu zmluvy o postúpení pohľadávky. Ust. § 92 ods. 8
Zákona o bankách poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovo
právnom vzťahu z bankového úveru, lebo vyžaduje písomnú výzvu banky klientovi, ktorý nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní je v omeškaní so splnením, čo i len časti svojho peňažného záväzku.
Navrhovateľ v tomto konaní nepreukázal, že odporcom bola zo strany banky skutočne doručená

písomná výzva a napriek doručeniu tejto výzvy boli odporcovia nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku. Citované ust. § 92 ods. 8 Zákona
o bankách umožňuje banke postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou za
predpokladu doručenia písomnej výzvy klientovi banky a po tom, čo je dlhšie ako 90 kalendárnych dní
v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, pohľadávku zodpovedajúcu tomuto

peňažnému záväzku. Súd dospel k záveru, že v zmysle citovaného ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách
môže byť spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky len pohľadávka alebo časť
pohľadávky, ktoré sú už splatnými, ako to vyplýva z citovaného ustanovenia zákona, na ktoré poukázal.
I z dôvodovej správy k Zákonu o bankách (§ 92 ods. 8) vyplýva, že sa upravuje možnosť použiťinštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je
bankou. Podľa názoru súdu, zákonodarca mal na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného
záväzku, ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní.

Tento záver vyplýva z gramatického, ale aj logického výkladu znenia citovaného ustanovenia, pretože
zákonodarca umožňuje peňažný záväzok klienta banky alebo časť peňažného záväzku, s ktorým je
dlžník v omeškaní postúpiť. Pod formuláciou pohľadávka zodpovedajúca tomuto peňažnému záväzku
treba rozumieť nesplácaný zročný dlh. Pristúpením k argumentácii, že banka je oprávnená postúpiť
celý úver po uplynutí 90 dní omeškania dlžníka splácať zročné splátky, by bolo nevyhnutné dospieť k

záveru, že banka takýmto spôsobom môže postúpiť akýkoľvek živý úver po uplynutí relatívne krátkej
doby v porovnaní s dobou, na ktoré sa úverové vzťahy bežne uzatvárajú, a to na akýkoľvek subjekt,
ktorého činnosť nespadá v zmysle Zákona o bankách pod dohľad Národnej banky Slovenska, čo by
bolo v rozpore s účelom Zákona o bankách a viedlo by k vytvoreniu právne neúnosného vzťahu, kedy
by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou neočakávane ocitli v zmluvnom vzťahu s
iným nebankovým subjektom. Takýto postup by taktiež mohol byť v rozpore s požiadavkou vynakladania

náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade so smernicou o nekalých
obchodných praktikách. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje právo banky postúpiť aj pohľadávku z
celého úverového vzťahu, avšak pre takéto postúpenie je nevyhnutné pristúpiť v súlade so zákonom
a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vyhlásiť
predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie

môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky.

V predmetnej veci z oznámenia od Slovenskej sporiteľne, a.s. z 12.11.2015 /č.l. 145 spisu/ súd
zistil, že vzhľadom na uplynutie archivačnej lehoty 5 rokov Slovenská sporiteľňa a.s. nedisponuje
listinným dôkazom, ktorý by preukázala splnenie ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Zároveň

oznámila súdu, že keďže uvedená pohľadávka bola zmluvou z 4.11.2009 postúpená na navrhovateľa,
Slovenská sporiteľňa a.s. odovzdala postupníkovi i súvisiacu dokumentáciu. V podaní z 14.12.2015
zástupca navrhovateľa oznámil súdu, že výzvou Slovenskej sporiteľne a.s. pred postúpením pohľadávky
nedisponuje/ č.l. 164 spisu/, mimoriadna splatnosť úveru vyhlásená nebola.

Z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok z 4.11.2009 /č.l. 29 spisu/ mal súd preukázané, že
pôvodný veriteľ postúpil navrhovateľovi celkovú pohľadávku vo výške 11.150,36 eur, z toho istina do
splatnosti 9418,27 eur a úroky 1732,09 eur, pričom výška omeškanej splátky predstavovala 5699,54
eur. Napriek tomu, že zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s. pred postúpením uvedenej pohľadávky
nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celého úveru, banka postúpila navrhovateľovi nielen výšku

omeškaných splátok 5699,54 eur, ale celkový zostatok pohľadávky z titulu istiny 9418,27 eur, teda aj
splátky splatné v čase po postúpení pohľadávky. Predmetom tohto konania sú splátky úveru splatné od
20.10.2010 do 20.3.2011 v počte 6 a celkovej výške 876,90 eur, teda splátky splatné až po postúpení
pohľadávky, keďže pred postúpením nedošlo zo strany pôvodného veriteľa k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru. Z výsledkov vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že pred postúpením pohľadávky

navrhovateľovi pôvodný veriteľ, a to Slovenská sporiteľňa, a.s. nesplnila svoju povinnosť v zmysle § 92
ods. 8 cit. zákona, a to zaslať písomnú výzvu dlžníkom, ktorí by následne boli nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku, preto podľa názoru
súdu nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky zo strany pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne,
a.s. na navrhovateľa, a to v zmysle § 39 Obč. zákonníka, preto súd návrh pre nedostatok aktívnej

vecnej legitimácie na strane navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Čo sa týka zaslanej výzvy zo
strany Slovenskej sporiteľne, a.s. v listoch z 10.4.2008 a 7.4.2008, uvedené listy sa netýkali žalovanej
pohľadávky, ktorá sa stala splatná až po postúpení pohľadávky, preto ak aj došlo k platnému postúpeniu
pohľadávky, a to v časti o zaplatenie 88.050,70 Sk, čo predstavuje v prepočte 2.922,75 eur, ohľadom
ktorej sumy bola zaslaná výzva na zaplatenie, táto pohľadávka vznikla v skoršom období/ do apríla 2008/

a nie je predmetom tohto konania, keďže predmetom konania sú splátky úveru splatné od 20.10.2010
do 20.3.2011.

O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému účastníkovi, t.j.
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov priznal náhradu trov konania účelných na uplatňovanie

alebo bránenie práva v tomto konaní. Zástupca menovaných vyčíslil trovy konania za zastupovanie
vedľajšieho účastníka v podaní z 25.1.2016, a to za 5 úkonov právnej pomoci á 51,45 eur + 5x režijný
paušál 8,39 eur, a to za prevzatie veci, vyjadrenie vo veci samej z 2.11.2015, 4.12.2015 + 2x účasť na
pojednávaniach v dňoch 7.12.2015 a 25.1.2016.Za opodstatnene uplatnené trovy právneho zastúpenia na účelné bránenie práva vedľajšieho účastníka
na strane odporcov v 1/ a 2/ rade súd považoval trovy právneho zastúpenia z titulu trov právnej služby

za nasledovné právne úkony: prevzatie veci, písomné vyjadrenie z 2.11.2015 a za zastupovanie na
pojednávaní 25.1.2016 á 51,45 + 3x režijný paušál á 8,39 eur z uvedených právnych úkonov, teda spolu
179,52 eur. Za neopodstatnené resp. neúčelne vynaložené trovy právneho zastúpenia súd považoval
úkony právnej služby, a to za účasť na pojednávaní 7.12.2015, kedy sa zástupca vedľ. účastníka v celom
rozsahu pridržiaval len písomného stanoviska vo veci a za vyjadrenie žalobcu z 4.12.2015, ktoré sa v

spise nenachádza. Preto mu súd v tejto časti vrátane režijných paušálov z týchto úkonov, náhradu trov
konania ako neúčelné resp. nevykonané nepriznal. Vyššie uvedené trovy konania vedľ. účastníka na
strane odporcov súd uložil zaplatiť navrhovateľovi na účet zástupcu v lehote troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia, keďže bol v konaní v celom rozsahu neúspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiam (§ 42 odst.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 odst.1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.